Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. august 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318203201
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318203201.9

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu : L. B., M.. XX.X.XXXX, Q. Š. XXX, A..Č.. Ú. J. Ú. C., právne
zastúpeného : VIA LEGE, s.r.o., so sídlom Veterná 1093, 925 53 Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanej :
U. Y., M.. XX.X.XXXX, Q. Š. XXX, právne zastúpenej Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom
Mostná ul. č. 46, Nitra, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo na bankový účet žalovanej U. Y. vedený v Tatra banka, a.s., I.: P.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na zabezpečenie zaplatenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške
36.000 Eur s príslušenstvom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 11.7.2019 žiadal,

aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu, záložné právo k na
bankový účet žalovanej U. Y. vedený v Tatra banka, a.s., IBAN: P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

2. Žalobca svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že žalobca žalovaná je dlhodobo na rodičovskej
dovolenke a okrem rodičovského príspevku a prídavku na dieťa nemá žiaden príjem. Žalovaná je
slobodná matka dvoch maloletých detí. Jediný majetok, ktorý žalovaná vlastnila bol rodinný dom so súp.

č. XXX s pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/X v obci Š. , katastrálne územie Š., okres Y., zapísané
na LV č. XXX. Iný majetok relevantnej hodnoty žalovaná nevlastní. Žalovaná predala nehnuteľnosť po
vyhlásení rozsudku a to bratovi svojho druha za sumu 66.000 Eur. Ktorá kúpna cena mala byť uhradená
v zmysle kúpnej zmluvy na bankový účet žalovanej. Predmetná nehnuteľnosť bola darom žalobcu pre
žalovanú, ktorého vrátenia sa žalobca domáha proti žalovanej v súdnom konaní sp. zn. 17C/692/2015.
Uviedol, že žalovaná sa cielene a účelovo zbavila po vyhlásení rozsudku, ktorým ju súd zaviazal na

zaplatenie žalovanej sumy 36.000 Eur s príslušenstvom všetkého svojho majetku a to s cieľom, aby
nemusela uspokojiť pohľadávku žalobcu proti nej. Žalovaná sa predajom snaží zbaviť aj povinnosti
nehnuteľnosť ako dar vrátiť žalobcovi. Ďalej žalobca uvádza, že v danom prípade treba zabezpečiť
peňažnúpohľadávkužalobcuakoveriteľanazaplatenie36.000Eurspríslušenstvomvzmyslerozsudku,
keďže je tu obava, že exekúcia bude ohrozená, lebo žalovaná sa cielene zbavuje majetku, nový
majetok nenadobúda ani nie je pravdepodobné, že nadobudne, keďže je predpoklad, že bude finančne

solventná,keďžejedlhodobonarodičovskejdovolenkeabezpríjmu,pričomprednástupomnamaterskú
dovolenku pracovala ako predavačka s relatívne nízkym príjmom a pri jej vzdelaní a pracovných
skúsenostiach nie je predpoklad vysokého zárobku ani v budúcnosti a jej jediný majetok aktuálne
predstavujú finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, ktoré môže minúť a vzhľadom na jej aktuálnu
situáciu je predpoklad, že ich minie. Peňažné prostriedky na bankovom účte predstavujú právo. Resp.
majetkovú hodnotu, ktoré podľa viacerých rozhodnutí môže byť zálohom, resp. môže byť na ňom

zriadené záložné právo (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/12/2018). Hoci banky sa často bránia,
že v zmysle ich VOP je zakázané postúpenie pohľadávky na výplatu peňažných prostriedkov z účtuv banke v zmysle § 525 ods. 2 OZ a teda eventuálny predmet zálohu sa tak stáva neprevoditeľný
a teda nespôsobilý byť predmetom záložného práva, súdy bežne zriaďujú sudcovské záložné práva
na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na podnikateľskom účte. Bez nariadenia

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude exekúcia pohľadávky žalobcu v zmysle rozsudku
ohrozená. Neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze uloženom žalovanej nakladať s finančnými
prostriedkami z predaja nehnuteľností na jej bankovom účte nie je dostatočným zabezpečením
uspokojenia pohľadávky žalobcu, lebo nijako nezaväzuje banku a reálne nebráni žalovanej súdny zákaz
porušiť a peniaze z predaja minúť. Preto navrhované zabezpečovacie opatrenie môže byť jediný právne

efektívny nástroj ochrany a zabezpečenia uspokojenia pohľadávky žalobcu a teda ochrany právneho
stavu, ktorú majú súdy poskytovať.

3. Súd si vyžiadal z Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor spis sp. zn. 2299/19.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ

pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 343 ods. 1 , 2 a 3 CSP, (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra.

11. Zabezpečovacím opatrením sa môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ako veriteľ
peňažnej pohľadávky a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní domáhať ochrany svojho
peňažného nároku voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená.
Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju
judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o
ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia
osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom prenariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Civilný sporový poriadok v § 344 stanovuje, že ustanovenia o
neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Z dikcie vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je jedným z predpokladov spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné
majetkové hodnoty. Podmienkou aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho
prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosť zálohu je totiž založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu.
Tento element je veľmi významný a je na prospech navrhovateľa, aby sa vysporiadal s otázkou

prevoditeľnosti zálohu najmä z dôvodu, aby mohlo zabezpečovacie opatrenie plniť svoj zmysel.
Zabezpečovacieopatreniemôžeslúžiťlennazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyavprípadevyhovenia
návrhu, sa uznesenie doručuje i príslušného registru, ktorý vykoná zápis záložného práva.

13. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť

nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na zabezpečovacie opatrenie súd
dospel k názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP bol
podaný dôvodne. Zo spisu Okresného úradu Y., katastrálny odbor z kúpnej zmluvy zo dňa 20.5.2019
uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcou a kupujúcim A. K. súd zistil, že hore uvedená nehnuteľnosť

bola odpredaná za sumu 66.000 eur a to tak, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur bude
uhradená pri podpise kúpnej zmluvy, druhá časť kúpnej ceny vo výške 17.000 Eur do desiatich
pracovných dní od podpisu zmluvy, tretia časť vo výške 17.000 Eur do dvadsiatich dní od podpisu
zmluvy a štvrtá časť vo výške 17.000 Eur do tridsiatich dní od podpisu kúpnej zmluvy na bankový účet
žalovanej vedený v Tatra banka, a.s. IBAN: P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Rozsudkom sp. zn.

8C/11/2018 - 125 zo dňa 4.4.2019 tunajší súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 36.000 Eur s
príslušenstvom. Rozsudok nie je právoplatný. Súd je toho názoru, že finančné prostriedky zo zaplatenej
kúpnej ceny sa nachádzajú na účte žalovanej, že je potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobcu
ako veriteľa na zaplatenie 36.000 Eur s príslušenstvom v zmysle rozsudku tunajšieho súdu, nakoľko je tu
obava, že exekúcia bude ohrozená, keďže žalovaná sa zbavuje svojho majetku predajom nehnuteľností.

Žalobca osvedčil skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože
za daného stavu je potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobcu ako veriteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.

d/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.