Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220010310
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4220010310.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1

Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený
A. P., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom N. na E., P. č. XX, na slobode,

j e v i n n ý, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho maloletého syna F. P., narodeného

XX.XX.XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/16/2008 zo dňa
18.11.2008, s právoplatnosťou od dňa 28.11.2008, ktorým súd schválil dohodu oboch rodičov
oprávneného dieťaťa, sa obvinený zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- € mesačne
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa Q. X., bytom O., W. číslo XXXX/
XX, túto svoju zákonnú povinnosť si od 01. augusta 2019 až doposiaľ zavinene bezdôvodne neplní
tak v mieste bydliska, ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby zavineného neplatenia výživného
zdržiaval, hoci v tomto období mal prácu a z nej plynúci dostatočný príjem na to, aby mohol výživné

platiť riadne, včas a v rámci predbežnej otázky vo výške súdom schválenej sumy, výživné neplatil, okrem
rôznych čiastkových úhrad, ktoré zaplatil matke dieťaťa v mesiacoch apríl a máj roku 2020 v celkovej
sume 250,- €, obvinený v uvedenom období od 01. augusta 2019 až doposiaľ, s výpočtom k 31. augustu
2020, zaostal na výživnom v celkovej sume 400,- €, ktoré dlhuje matke oprávneného dieťaťa Q. X.,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Za to ho súd
o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona súd obvinenému prikazuje, aby v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia zaplatil k rukám Q. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., W. č. XXXX/XX
zameškané výživné.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou

kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným

príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná
oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného
poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek

1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.

Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede

navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo

možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).