Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200820
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519200820.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: S.

J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, N. Y. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: X. Z.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, N. Y., v konaní o určenie otcovstva k mal. S. J., nar. XX.X.XXXX
trvale bytom X. XX, N. Y., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že X. Z., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej S. J., nar. XX.X.XXXX z matky S. J., nar.
XX.XX.XXXX.

II. Maloletú S. J. súd zveruje do osobnej starostlivosti matky S.
J., ktorá je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. X. Z., nar. XX.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. S. J., nar. XX.X.XXXX sumou 120 eur
mesačne, ktoré výživné je povinné uhrádzať vždy do 15- tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k
rukám matky mal. dieťaťa S. J., nar. XX.XX.XXXX a to počnúc dňom od 31.7.2017.

IV. Dlžné výživne za obdobie od 31.7.2017 do 31.7.2020 v celkovej výške 4 324 eur súd povoľuje X. Z.
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 130 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

V. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 17.6.2019 žiadala, aby súd určil, že X. Z., nar.

XX.X.XXXX je otcom maloletej S. J., nar. XX.X.XXXX. Súčasne žiadala mal. dieťa zveriť do jej osobnej
starostlivosti a muža, ktorého otcovstvo má byť určené navrhla zaviazať platením výživného v sume
150,- eur mesačne od narodenia.
Návrh odôvodnila tým, že momentálne je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo
výške 220,70 eur, prídavky na 2 mal. deti vo výške 48,68 eur. Na materskú jej nevznikol nárok keďže
ešte nepracovala. Momentálne býva aj s mal. deťmi v trojizbovom byte so svojimi rodičmi, ktorý je v
ich osobnom vlastníctve. Rodičom prispieva 50 eur mesačne a platí internet 12 eur mesačne. Mal. S.

pochádza z krátkej známosti, ktorú udržiavala s odporcom v októbri 2016. V Januári 2017 odporcovi
oznámila, že je tehotná, načo jej odporca oznámil, že on si nie je istý, či je otec mal. S.. Otec mal. S. je
X. Z., nar. XX.X.XXXX, pretože v tom čase nemala s nikým iným pohlavný styk. K návrhu pripojila rodný
list mal. dieťaťa a doklady preukazujúce jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.2. Súd uznesením sp. zn. 4Pc/6/2019 zo dňa 11.7.2019 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a
to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 2.9.2019
uviedol, že je si istý, že nie je otcom mal. S., a preto žiada, aby súd nariadil vykonanie testov na určenie

otcovstva.

5. Vzhľadom na uvedené súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonaním
znaleckého dokazovania znalcom v odbore genetika, odvetvia DNA, oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov
konania, správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni na základe čoho ustálil tento

skutkový stav k určeniu otcovstva:

6. Dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľke S. J. narodilo dieťa mal. S. J., ktorá je zapísaná v knihe narodení
matričného úradu v Starej Ľubovni vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XXX.
V rodnom liste otec nie je uvedený.

7. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že v čase rozhodnom pre splodenie mal. dieťaťa
súložilasmužom,ktoréhootcovstvomábyťurčené, avšak tentonavrholnariadiťznaleckédokazovanie.

8. Zo záverov znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvia analýza DNA, genetika človeka, ktorý

vypracoval prof. RNDr. Ivan Bernasovský, DrSc., pod číslom X/XXXX, dňa 18.3.2020 vyplýva, že
pravdepodobnosť otcovstva X. Z. k mal. S. J., vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných
znakov v našej populácií má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI
dosiahol hodnotu 27 984 165,83. Otcovstvo X. Z. k mal. S. J. možno preto pokladať za prakticky
dokázané. Pri porovnaní genetických znakov maloletej a pravdepodobného otca bola zistená zhoda vo

všetkých 16-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. S. J. potvrdené.

9. Navrhovateľka, muž, ktorého otcovstvo má byť určené a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k
záverom znaleckého posudku nemali žiadne výhrady.

10. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd určenie otcovstva právne uzatvára:

11. Podľa § 94 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR) ak nedošlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,
navrhnúť aby otcovstvo určil súd.

12. Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolností.

13. V § 94 ZoR je upravená tretia posledná vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa nej prislúcha
súdu určiť otcovstvo na základe návrhu ( pokiaľ sa dieťa narodilo mimo manželstva a otcovstvo nebolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov), pokiaľ sa v konaní preukážu skutočnosti uvedené v citovanom
zákonnom ustanovení.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že mal. S. J. sa narodila dňa XX.X.XXXX. Z
výsledkov vykonaného dokazovania znalcom z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA, genetika
človeka, je otcovstvo X. Z. praktický dokázané. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, aby
existovali závažné okolností, ktorý by otcovstvo označeného muža X. Z. vylučovali, a preto súd návrhu
vyhovel a určil, že X. Z. je otcom maloletej S. J., nar. XX.X.XXXX.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti.15. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním
o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti a o výžive
maloletého.

16. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

19. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičovo
domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.
Na pojednávanie vytýčené na deň 26.8.2020 sa nedostavil označený otec, ktorý neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil, telefonicky sa so súdom kontaktoval pred pojednávaním a uviedol, že zároveň súhlasí sdohodnutou sumou výživného po 120,- eur mesačne od narodenia mal. dieťaťa a splátkou dlžného
výživného vo výške 130,- eur mesačne.

28. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 77 ods. 2 ZoR právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na

peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona s premlčujú.

30. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)pre

rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

32. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

33. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
C.m.p.)navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.

34. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať.

35. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

Skutkový stav pre rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností:

36. Na pojednávanie vytýčené na deň 26.8.2020 sa nedostavil označený otec, ktorý neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil, telefonicky sa so súdom kontaktoval pred pojednávaním a uviedol, že zároveň
súhlasí s dohodnutou sumou výživného po 120,- eur mesačne od narodenia mal. dieťaťa a splátkou
dlžného výživného vo výške 130,- eur mesačne.

37. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že do veku troch rokov dieťaťa poberala rodičovský

príspevok, ktorý jej aj naďalej pokračuje a to z dôvodu právnej úpravy v súvislosti s koronavírusom a
teda tento poberá naďalej v sume 270 eur mesačne plus poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti.
Celkovotedajejpríjemjevsume319eurmesačne.Jepravdou,žepoberalavminulostiajopatrovateľský
príspevok, tento však poberala iba do októbra 2019 vo výške 322 eur mesačne, avšak z dôvodu úmrtia
osoby, ktorú opatrovala už nepoberá. Žije s dvomi mal. deťmi v 3 - izbovom byte spolu so svojou matkou,

má teda ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu a to k mal. I. H. nar. X.XX.XXXX na toto
dieťa taktiež jeho biologický otec uhrádza výživne vo výške 120 eur mesačne.

38. Kolízny opatrovník na pojednávaní poukázal na správu ktorú doručili súdu v tomto konaní. V
starostlivostiomaloletédieťanebolizistenénedostatky.Čosatýkaurčeniaotcovstva jevzáujmedieťaťa

aby bolo zosúladené matrikové otcovstvo s biologickým, Vyplýva vlastne zo znaleckého dokazovania,
že otcom mal. dieťaťa je X. Z.. Navrhli, aby súd čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti,
zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným v sume 120 eur mesačne v
zmysle dohody rodičov a tak isto aby splácal dlžné výživné od narodenia dieťaťa v sume po 130 eur.

39. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že navrhovateľka riadne zabezpečuje
starostlivosť o mal. dieťa, poberá naďalej rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu v sume 319,-
eur mesačne. Iný príjem nemá.40. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené doručil súdu daňové priznania za roky 2017, 2018, 2019 ,
vykonáva hlavne činnosť - obrábanie, je SZČO. V roku 2017 mal príjem 6.220,39 eur a výdaj 3917,
66 eur, v roku 2018 príjem 16.244,17 eur a výdaj 11.204,54 eur, v roku 2019 príjem 19.553,27 eur a

výdaj 14.104,48 eur.

Právne posúdenie vecí:
41. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu

budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a
povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie
podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

42. Matka sa o mal. dieťa stará od jej narodenia, muž, ktorého otcovstvo má byť určené súhlasil so
zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o

dieťa zanedbávala.

43. Z uvedených dôvodov súd maloletú S. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.

44. Pokiaľ ide o výšku výživného tak matka ako aj označený otec poukázali na ich dohodu a teda súdu
navrhli určiť výživné v sume po 120,- eur mesačne od narodenia mal. dieťaťa t.j. od XX.X.XXXX s tým,
že dlžné výživné bude uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 130,- eur mesačne spolu s
bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti matka na návrhu netrvala, vzala
ho späť čo žiaden z účastníkov nenamietal.

S takýmto návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník.

45. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi

vlastnosťami.
Súd poukazuje na to, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami
rodičov. Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je
povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti nebolo ohrozené.

46. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a súd musí na
strane matky prihliadnuť aj na jej osobnú starostlivosť o mal. dieťa .

47. Vzhľadom na uvedené súd rešpektujúc dohodu rodičov ohľadne výšky ako aj času plnenia, výživné

určil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

48. Súd zároveň zaviazal muža, ktorého otcovstvo má byť určené, zaplatiť dlžné výživné za obdobie od
31.7.2017 do 31.7.2020, ktoré za toto obdobie činí sumu 4.324,- eur, ktoré mu povolil v zmysle § 232
ods. 4 C.s.p.splácať v pravidelných mesačných splátkach po 130,- eur spolu s bežným výživným.

49. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 120,- eur na dieťa,
čo za uvedené obdobie /t.j. 36 mesiacov a 1 deň/ činí sumu 4.324,- eur. Podľa zhodných tvrdení za
uvedené obdobie muž, ktorého otcovstvo má byť určené, na výživu dieťaťa ničím neprispel.

50. Navrhovateľka zobrala návrh v časti v ktorej žiadala určiť výživné nad sumu 120,- eur späť, preto v
súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v tejto časti zastavil.

Trovy konania:

51. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.52. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne
súd len na návrh.

53. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §77.
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360ods.

1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§361
ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p..).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.