Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207164
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1716207164.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložený: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kuchtová a členovia
senátu: JUDr. Darina Kriváňová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobkyne: Poštová banka, a.s., so
sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340 890, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej: J. G., naposledy bytom N. pod Y. č. XX, o zaplatenie 1449,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Csp/73/2016-76, zo dňa 13.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9Csp/73/2016-76 zo dňa 13.11.2017,
v napadnutej časti, vrátane trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a v tejto časti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.449,27

eur, úrok vo výške 1.419,69 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.449,27
eur od 11.11.2016 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 60 %.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe zmluvy o
úvere uzatvorenej dňa 31.05.2012, poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.600 eur, ktorý mal byť

splácaný v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 47,29 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Konečný
termín splatnosti bol21.11.2016. Úroková sadzba bola 25,50 % ročne, RPMN 19,59 %.

3. Posúdiac vec právne podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 53 ods. 1 a § 54
Občianskeho zákonníka, článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), článku 7 ods. 1 tejto Smernice, § 2 písm. a), § 3 ods.

1 a § 3 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, bol uvedený záväzkový vzťah súdom
prvej inštancie posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

4. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené

už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho
zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa poskytla
žalovanému úver v sume 1.600 eur, ktorý žalovaná čerpala a porušila dohodnuté povinnosti tak, že bolav omeškaní s viac ako dvoma mesačnými splátkami a súčasne v omeškaní s jednou
splátkoudlhšieako3mesiace.Natútoskutočnosťžalobkyňažalovanúupozornilapísomne,podhrozbou
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná na výzvu žalobkyne nereagovala. Dňa 10.04.2014

oznámila žalobkyňa písomne žalovanej, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ju
na zaplatenie dlžnej sumy. Nezaplatená časť istiny úveru predstavovala sumu 1449,27 eur. V úverovej
zmluve bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 25,5% ročne, takže riadne úroky z úveru ku dňu vyhlásenia
splatnosti úveru predstavovali sumu 1419,69 eur. Dôvodným je i zaplatenie úroku z
omeškania v zákonom stanovenej výške 5,25% ročne z nezaplatenej istiny od 10.11.2016 do zaplatenia,

v súlade s § 517 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za nedôvodnú časť žalobného návrhu súd
považoval nárok na úroku z istiny od vyhlásenia splatnosti úveru do zaplatenia. Úrok predstavuje
odmenu veriteľa za dočasné poskytnutie peňazí dlžníkovi. Jednou z podmienok stanovených v úvere
je jeho postupná splatnosť, kedy dlžník spláca úver v dohodnutých splátkach, v dohodnutom čase.
Vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa situácia výrazne mení a zaniká možnosť splácať dlh v splátkach,
nakoľkoveriteľpožadujeokamžitévráteniedlžnejsumy.Zatakýchtookolnostístrácanároknazaplatenie

úroku, pretože jeho dojednanie platilo iba po dobu platnosti úveru v pôvodnej forme. Veriteľ už nemôže
požadovať od dlžníka úroky, ale iba úroky z omeškania. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

6. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a to tak, že
vo väčšej časti úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 60 %.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým
súd prvej inštancie v časti žalobu zamietol. Podľa žalobcu je daný odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

8. Žalobca prvoinštančnému súdu vytkol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne,
pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď uzavrel záver, že
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé,

že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR, má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím
takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. Poukázal
na viaceré rozhodnutia, narp. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/2018, rozhodnutia
Ústavného súdu SR (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV. ÚS 92/09,
IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III.ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06), ako aj

na § 16 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „“ZOS“). Úroky z úveru sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je
povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či
už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru.

Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.

9. Odvolanie bolo žalovanému doručené oznámením na úradnej tabuli Okresného súdu Pezinok od
01.02.2018 do 17.02.2018. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie
žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku

zamietol. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie napadol podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP.
Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu je dôvodné len čiastočne.

12. Z obsahu podanej žaloby, ako aj z dôkazov, ktoré predložil žalobca súdu prvej inštancie vyplýva,
že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 31.05.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanej úver vo výške 1.600 eur s úrokovou sadzbou 25,50 % ročne, RPMN 19,59 % ročne.

13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu obsahuje jednak procesnoprávnu, ale aj hmotnoprávnu
oblasť, a preto odvolací súd má povinnosť preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k

hmotnému právu, ale aj zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Odvolateľ v podanom
odvolaní odvolaním vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavanej činnosti odvolacieho súdu.

16. Žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku z dôvodu, že
neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Je dôvodná odvolacia námietka žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Pokiaľ sa týka
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozsudku na

ust. § 53 ods. 1 OZ a ust. § 153 ods. 4 OSP. Súd prvej inštancie však tieto ustanovenia len odcitoval,
avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ich bližšie nesubsumoval pod zistený skutkový stav a
neodôvodnil, prečo poukazuje práve na tieto zákonné ustanovenia. Navyše, pokiaľ súd prvej inštancie
poukázal na ust. § 153 ods. 4 OSP, je potrebné uviesť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (t.j.
ku dňu 13.11.2017) bol už platný a účinný nový procesný právny predpis a to Civilný sporový poriadok

platný a účinný od 01.07.2016. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd prvej inštancie pochybil, ak v čase
rozhodovania nového Civilného sporového poriadku vo svojom odôvodnení poukázal na už neplatné
procesné ustanovenie § 153 ods. 4 OSP.

18. Pokiaľ ďalej v odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru

a to na zákon č. 258/2001 Z.z. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne
poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami sporu,
ktorá bola uzavretá dňa 31.05.2012, je potrebné na vec aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. a to Zákon o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v tomto smere preto odvolacia námietka žalobcu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h)

CSP je dôvodná.

19. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu,
prípadne aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu

inú, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, prípadne správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

21. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto
právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé

čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť z rozhodovacej
činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé
prejednanie veci. V súvislosti so spravodlivým prejednaním veci, odvolací súd zdôrazňuje princíprovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, ale v danej veci aj právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

22. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

23. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý
vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť. V danom prípade
nebolo možné zo strany odvolacieho súdu len vyzvať strany, že vec bude posúdená odvolacím súdom
na základe iného zákonného ustanovenia a nestačilo ani strany sporu vyzvať, aby sa k inému právnemu
posúdeniuvecivyjadrili,keďžecelkovéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancienebolodostatočne
odôvodnené, ani pokiaľ sa týka tých zákonných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí citoval, keďže buď boli platné, ako napr. ust. § 153 ods. 4 OSP, prípadne ďalšie ustanovenia,
pod ktoré bolo potrebné vec právne posúdiť, súd prvej inštancie len odcitoval a následne ich však
neaplikoval na zistený skutkový stav veci.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa týka výroku rozsudku súdu prvej
inštancie v jeho zamietajúcej časti, neobstojí argument žalobcu, že dlžník je povinný platiť úroky od
okamihu reálneho poskytnutia peňazí, do okamihu re ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v

omeškaní.Napovinnosťplatiťúrokyzúverunemávplyvanizosplatnenieúveru.Tátopovinnosťzásadne
trvá až do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.

26. Žalobca na podporu svojich argumentov poukazuje v odvolaní na viaceré rozhodnutia krajských
súdov, v ktorých odvolacie súdy priznali veriteľovi právo na úroky z úveru aj popri úrokoch z omeškania.

27. Odvolací súd konštatuje, že rozhodovacia prax všeobecných súdov je v tejto otázke nejednotná a je
možno príkladmo uviesť ďalšie množstvo rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré naopak uvádzajú právny
názor neprípustnosti, keď sa kumulujú riadne úroky a úroky z omeškania, napr. rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, sp.zn. 6Co/56/2018 z 28.03.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.

12Co/16/2018 z 12.04.2018. V tejto veci odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, kde súd prvej inštancie (Okresný súd Prešov a následne),
kde odvolací súd - Krajský súd v Prešove nepriznali po zosplatnení úveru popri nároku na riadne úroky
aj úroky z omeškania s odôvodnením, že nie je možné priznať žalobcovi úroky z úveru v čase po
splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Oba súdy poukázali

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/98. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí vyslovil,
že nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie
krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne nedôvodné, resp. za také, ktoré by
popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Dodal, že odvolací súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným
právnym názorom súdu prvej inštancie, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah

medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí
sťažovateľovi iba do splatnosti dlhu, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom takýto výklad považoval Ústavný súd SR za ústavne
akceptovateľný.

28. Na doplnenie, odvolací súd len na doplnenie v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu pod
bodom IV. poukazuje na aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby,
resp. aplikáciu ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa, kde žalobca poukazuje na čl. II bod 1 zák.č.
102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a

doplnení niektorých zákonov s tým, že došlo k novelizácii ust. § 52 ods. 2 OZ a na základe toho okrem
iného uvádza, že na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ sa teda vzťahuje zákon retroaktivity a teda nie je možné
toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. Odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie zákon č. 102/2014 Z.z. tak, ako ho uvádza žalobca, vôbec neaplikoval vo svojom rozhodnutí.29. Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto vecou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť v
zrušujúcej časti, ako aj o trovách prvoinštančného konania, pričom toto rozhodnutie jasne, vecne a

dostatočne odôvodní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý i vzhľadom na stanovisko
Občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sa uzniesol, že v prípade plnenia zo
spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom

prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru,
ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi (viď. napr.
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6Co/56/2018 z 28.03.2018).

30. Následnesúdprvejinštanciespoukazomnaust.§396ods.3CSP,akodvolacísúdzrušírozhodnutie
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí o veci.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).