Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010178
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419010178.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému
K. H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného K. proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.11.2019, sp. zn. 2T/46/2019, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 12. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. H. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný K. H.
(ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v znení
zákona č. 161/2018 Z. z. (ďalej len Tr. zák.) v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
dňa 22.09.2018, v čase okolo 16.00 hod., v miestnom pohostinstve „S. Y.“, na W. T. I. v obci K., okres
J. L., po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného K. L., takým spôsobom, že tohto
rukami sotil, následkom čoho poškodený, v tom čase sa nachádzajúci za barovým pultom, spadol
dozadu a chrbtom narazil do kovovej časti barového pultu a následne na zem, ktorým konaním spôsobil
poškodenému, K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O., Y. J. I. č. XX zranenie, a to: zlomeninu 9. a 10.

rebra vpravo vzadu, ktoré si u poškodeného vyžiadalo dobu liečby v trvaní od 22.09.2018 do 22.10.2018.
Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák.,
zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne,
pričom na výkon trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, a to vo všetkých jeho
výrokoch, ktoré dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.
V písomných dôvodoch odvolania namietal spôsobenie zranení, ako to uvádzal poškodený. Poukázal na
to, že poškodený chcel zneužiť situáciu na to, aby sa dostal k finančným prostriedkom. Uviedol,
že poškodený padol na zem z dôvodu, že v daný deň požíval alkoholické nápoje, ktorá skutočnosť

vyplývala z výpovede S. G. aj samotného poškodeného. Z tohto dôvodu sa mal k obžalovanému správať
arogantne a vykrikovať po ňom, čo ho nahnevalo, preto sa ho spýtal, či to myslí vážne a prečo sa tak
s ním rozpráva, na čo poškodený mal k nemu priskočiť a zahnať sa tak, že sa obžalovaný zľakol a
strčil doňho. Popieral, že by poškodeného sotil takým spôsobom, aby mu jeho postrčenie malo zlomiť
rebrá, čo mali potvrdiť na hlavnom pojednávaní i I. K. a S. I., navyše pult mal poškodenému siahať len
do výšky pása. Tiež uviedol, že poškodený po skutku naďalej chodil do pohostinstva, kde aj pracoval,

napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2019 tvrdil, že 2 mesiace nemal žiadnu prácu. Mal
za to, že tieto skutočnosti narúšajú vierohodnosť výpovede poškodeného. Z týchto dôvodov žiadal vnávrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 17.05.2019 vypočuť ďalších svedkov, ktorí by vedeli potvrdiť
jeho výpoveď, ako aj skutočnosť, že poškodený sa zranil ešte pred skutkom, čo však súd vyhodnotil
ako nevierohodnú obranu obžalovaného. K časti odôvodnenia, kde súd poukazoval na skutočnosť, že v

prípravnom konaní obžalovaný neuvádzal, že by sa poškodený mal hodiť na pult a ani že mal zranenie
utrpieť v inom čase, uviedol, že poškodený sa po jeho sotení správal normálne a nevykazoval známky
zranenia. Mal za to, že súd I. stupňa nevykonaním dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav, pričom
v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ samotné zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej viny nemôže
stačiť na vyslovenie viny obžalovaného.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil
a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby s poukazom
na § 285 písm. c/ Tr. por.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný požiadal, aby verejné zasadnutie dňa 12.08.2020 bolo vykonané v jeho neprítomnosti, s

tým, že sa plne pridržiava svojich doterajších výpovedí, pričom navrhol doplniť dokazovanie výsluchom
svedka S. N., ktorého písomné vyjadrenie predložil.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo rozhodnuté v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por., že toto verejné
zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Zároveň bol zamietnutý návrh obžalovaného na

doplnenie dokazovania výsluchom svedka S. N..

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní

vyhlásil rozsudok, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie do všetkých jeho výrokov, spochybňujúc
skutkový stav tak, ako ho zistil súd I. stupňa a popierajúc vinu zo žalovaného skutku. Odvolací súd
v tejto súvislosti konštatuje, že skutkové zistenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku vo výroku o
vine vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú
všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov

na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Tr. por. upravujúcich spôsob
vykonávania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré by mohli mať vplyv
na zistenie skutkového stavu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 ods. 1 Tr. por.

súd I. stupňa v potrebnom a dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a
tiež akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny obžalovaného.

Súd I. stupňa vo svojom rozsudku po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel dôvodne k
záveru, že uvedený skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe, sa stal, má všetky obligatórne znaky
skutkových podstát prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a že ich spáchal obžalovaný. V súhrne tak nemal odvolací súd pochybnosti o
tom, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré mu bolo kladené za vinu, t.j. že spôsobom vymedzeným

v skutkovej vete obžaloby poškodenému úmyselne ublížil na zdraví a že sa dopustil fyzicky, na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol poškodeného.
Treba uviesť, že vlastné konanie spočívajúce v sotení poškodeného, obžalovaný počas celého konania
nepopieral, spochybňoval iba následok svojho konania v tom smere, že by ho v takej intenzite (zlomené
9. a 10. rebro) svojím konaním spôsobil. Navyše toto sotenie odôvodňoval ako reakciu voči urážkam,

ktoré mal poškodený vopred voči nemu adresovať.
Čo sa týka uvedenej obrany obžalovaného, odvolací súd sa s jeho argumentmi nestotožnil, respektíve
ich nevyhodnotil ako také, ktoré by oslabili záver súdu I. stupňa o jeho vine.Odvolací súd primárne konštatuje, že konanie obžalovaného jednoznačne naplnilo znaky prečinu
výtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Tr.zák.,keďžepoškodenéhonapadoltým,žehosotil,aspraviltak
v miestnom pohostinstve, teda na mieste verejnosti prístupnom. Bolo preukázané, že jedným skutkom

spáchal nie len uvedený trestný čin, ale v jednočinnom súbehu s ním i prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák. Obsahový význam objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na
zdravípodľa§156ods.1Tr.zák.vyjadrenejkonanímpáchateľa,ktorýminémuúmyselneublížinazdraví,
je konkretizovaný v ustanovení § 123 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého sa ublížením na zdraví rozumie
také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo

liečenie,počasktoréhobolnieibanakrátkyčassťaženýobvyklýspôsobživotapoškodeného.Lekárskou
správou zo dňa 22.09.2018, vyhotovenou približne dve hodiny po skutku, boli diagnostikované zlomené
rebrá u poškodeného. Znaleckým posudkom zo dňa 25.11.2018, ako i výsluchom znalca S.. K. A., PhD.
k tomuto posudku na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že zranenie poškodeného mohol spôsobiť okraj
barového pultu, ako to vypovedal poškodený, intenzita pôsobeného násilia bola väčšia, keďže došlo k
zlomenine rebier a doba 30 dní, aká u poškodeného trvala, bola v súlade s trvajúcou liečbou v takýchto

prípadoch. Znalec sa pritom dostatočným spôsobom vysporiadal i s otázkou časového momentu vzniku
zranenia, s tým, že podľa RTG snímok zabezpečených po skutku môže byť časová odchýlka vzniku
zranenia maximálne niekoľko hodín, keďže pri zlomenine staršej ako niekoľko dní sa proces hojenia dá
z týchto snímok rozpoznať a zároveň v zdravotnej dokumentácii poškodeného sa nenachádzali lekárske
správy, ktoré by hovorili o existencii nejakého takéhoto skoršieho zranenia.

S poukazom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný
sotením spôsobil zranenie poškodeného tak, že si to objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie a
zároveň bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného a že sa nemožno
stotožniť s odvolacou námietkou obžalovaného spochybňujúcou príčinnú súvislosť medzi jeho konaním
a následkom iba na základe dojmu jeho a svedka I. K., ani na základe skutočnosti, že poškodený

mal byť pod vplyvom alkoholu. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že pri posudzovaní, či
došlo k ublíženiu na zdraví, nie je rozhodujúca pracovná neschopnosť poškodeného, ale aká je
povaha poškodenia zdravia, akými príznakmi sa prejavuje (bolestivosť, intenzita bolesti), akú dobu sa
poranenie poškodeného prejavovalo, aké lekárske ošetrovanie si vyžiadalo, aké zdravotné problémy
mal poškodený a či tieto problémy zodpovedali lekárskemu nálezu.

O naplnení subjektívnej stránky oboch trestných činov v podobe úmyselného zavinenia nadriadený
súd taktiež nemal pochybnosti. Ani predchádzajúci nevhodný verbálny prejav poškodeného voči
obžalovanémunemožnoponímaťakookolnosťznižujúcuzávažnosťobochtrestnýchčinov,atátonebola
zníženáaninapodkladeodvolacejnámietkyobžalovaného,žepoškodenýmalknemupriskočiťazahnať
sa tak, že sa obžalovaný zľakol a strčil doňho, keďže toto jeho tvrdenie nebolo žiadnou svedeckou

výpoveďou ani iným dôkazom potvrdené. S poukazom na uvedené sa teda súd I. stupňa správne
vysporiadal i s otázkou závažnosti prečinov a nemožnosťou aplikácie materiálneho korektívu v zmysle
§ 10 ods. 2 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov, hodnotiac dôkazy vykonané pred súdom I. stupňa v ich súhrne, so záverom

o ich dostatočnosti pre preukázanie viny obžalovaného z oboch trestných činov, nevzhliadol odvolací
súd dôvodnosť vyhovenia návrhu obžalovaného doplniť dokazovanie výsluchom svedka S. N. a v tomto
smere nevyhodnotil ani nesprávnosť postupu súdu I. stupňa pri nevyhovení návrhu odsúdeného na
doplnenie dokazovania výsluchmi ďalších svedkov na hlavnom pojednávaní.

K otázke uloženého trestu a jeho výmery odvolací súd uvádza, že súd I. stupňa v rozsahu
predpokladanom § 34 Tr. zák. dostatočne odôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri jeho ukladaní
a správne prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj možnosť jeho nápravy.
Po komplexnom vyhodnotení osobných pomerov obžalovaného zistil súd I. stupňa prevažujúci pomer

priťažujúcich okolností za nezistenia poľahčujúcej okolnosti, a to priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
h/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že bol už za trestný
čin odsúdený, keď v registri trestov má šesť záznamov, z toho v troch prípadoch sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. Obžalovaný predmetný skutok spáchal v plynúcej skúšobnej dobe v trvaní 30
mesiacov jeho posledného podmienečného odsúdenia (na podklade rozsudku Okresného súdu Nové

Zámky sp. zn. 2T/78/2015 zo dňa 28.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
2To/19/2017 zo dňa 24.05.2017). S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s takto zistenými
(resp. nezistenými) poľahčujúcimi okolnosťami a priťažujúcimi okolnosťami v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák.SprávnesúdI.stupňapotomukladalobžalovanémuúhrnnýtrestodňatiaslobodyvsúladesustanovením
§ 41 ods. 1 Tr. zák. vychádzajúc z trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný (hornou i dolnou
hranicou), teda z hornej hranice trestnej sadzby prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. - 3 roky

a dolnej hranice prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. - 6 mesiacov. Táto sadzba však
bolavsituáciiexistencieprevažujúcehopomerupriťažujúcichokolnostíešteupravenápostupompodľa§
38 ods. 4 Tr. zák. spôsobom, že jej dolná hranica bola zvýšená o jednu tretinu, teda zo 6 na 16 mesiacov.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu trest uložený obžalovanému na samej spodnej hranici trestnej sadzby
je na naplnenie účelu trestu postačujúci. S poukazom na § 49 ods. 2 Tr. por. správne súd I. stupňa

uložil obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečný, keďže predmetné úmyselné trestné činy
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v
posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin, zákonný bol i výrok o zaradení odsúdeného na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v
jeho príslušnej výmere do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Odvolací súd tiež nevzhliadol nesprávnosť postupu súdu I. stupňa, keď tento nerozhodol samostatným
výrokom o nároku poškodeného na náhradu škody, keďže tento nebol uplatnený riadne a včas, zároveň
korekcia v tomto smere by ani nebola možná z dôvodu absencie odvolania poškodeného a zároveň
nevyhnutnosti zachovania zásady zákazu reformatio in peius.

Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.