Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Cb/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248801
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:6117248801.5

Uznesenie

Okresný súd Galanta, v právnej veci žalobcu: Zeppelin SK, s. r. o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica,
Zvolenská cesta 14605/50, IČO: 31 579 710, zast.: Advokátska kancelária Laššák, s.r.o., so sídlom 974
01 Banská Bystrica, Rudlovská cesta 33, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: S. M., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom XXX XX R. E. č. XXXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom
831 04 Bratislava, Kalinčiakova 25, IČO: 36 862 282 , o zaplatenie 13 047,38 eura s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 11. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 13 047,38 eura s príslušenstvom. Pôvodne žalobca svoje právo uplatnil voči
žalovanému 1/ PL Investment Group, s.r.o., so sídlom 851 04 Bratislava - Petržalka, M. Curie
Sklodowskej 1512/13, IČO: 46 234 870 (ako dlžníkovi) a žalovanému 2/ S. M., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom XXX XX R. E. č. XXXX (ako ručiteľovi). Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci Platobný
rozkaz pod sp. zn. 7Up/478/2017 zo dňa 1. 12. 2017, ktorý voči žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť
dňom 3. 1. 2018 a voči žalovanému 2/ bola vec postúpená na tunajší súd z dôvodu podaného odporu.

2. Po začatí pojednávania, písomným podaním doručeným súdu dňa 17. 5. 2019, žalobca vzal žalobu
v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 257 CSP.

3. Svoje podanie zo 17. 5. 2019 žalobca odôvodnil tým, že zo záverov Znaleckého posudku č. 12/2019
vypracovaného znalcom H.. H.. L. J., e. č. znalca XXXXXX, zo dňa 28. 2. 2019 sa okrem iného

preukázalo, že podpis na listine „Splátkový kalendár č. L. XXXX/XXXX“ zo dňa 24. 7. 2017, z ktorej
žalobca odvodzoval svoj nárok uplatňovaný voči žalovanému ako ručiteľovi, nie je pravým podpisom
žalovaného. Ohľadom otázky náhrady trov konania žalovaného, žalobca navrhol, aby ich žalovanému
súd nepriznal, čo odôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP. Zo znaleckého
posudku vyplynula aj tá skutočnosť, že podpis na listine - doručenka zo dňa 7. 8. 2017 (ďalej aj ako len
„doručenka“) je pravým podpisom žalovaného, a teda relevantne preukazuje nepravdivosť jeho tvrdenia

uvedeného v odpore k platobnému rozkazu, podľa ktorého listinu Splátkový kalendár do doručenia mu
platobného rozkazu nikdy nevidel a nebol oboznámený s jej existenciou a obsahom. Totiž, zásielkou,
ktorej prevzatie žalovaným potvrdzuje doručenka, zasielal žalobca prostredníctvom inkasnej spoločnosti
výzvu žalovanému ako ručiteľovi na úhradu jeho záväzku v zmysle Splátkového kalendára a prílohou
tejto výzvy zo dňa 2. 8. 2017 bola aj fotokópia Splátkového kalendára. Je tak preukázané, že žalovaný
listinou Splátkový kalendár disponoval už dňa 7. 8. 2017, teda viac ako tri (3) mesiace pred podaním

žaloby, preto bol (alebo mal byť) oboznámený s jej existenciou a obsahom a napriek tomu nikdy
od doručenia uvedenej dokumentácie až do doručenia mu platobného rozkazu spolu s prílohami zostrany OS Banská Bystrica Splátkový kalendár ako listinu z formálneho a ani obsahového hľadiska
nenamietal a nerozporoval. Žalovaný mal túto skutočnosť, teda nepodpísanie listiny Splátkový kalendár
z jeho strany bezodkladne oznámiť inkasnej spoločnosti alebo priamo žalobcovi a keďže tak neučinil,

uvedeným konaním porušil svoju prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, v
dôsledku ktorej porušenia vzniká žalobcovi hrozba vzniku škody - ujmy na majetku aj v podobe prípadnej
náhrady trov konania žalovanému v predmetnej veci. Preto, ak by žalovaný vzniesol túto výhradu v
čase do podania žaloby, žalobca by s ohľadom na uvedené zvážil podanie žaloby voči žalovanému ako
domnelému ručiteľovi, čím by žalovaný zamedzil vzniku trov konania na jeho strane, ktoré mu prípadne

vyplynuli z doterajšieho priebehu konania. Žalobca je preto toho názoru, že na základe informácii a
faktov popísaných vyššie sú jednoznačne založené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257
CSP, z dôvodu existencie ktorých nie je možné priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania
v súvislosti so zastavením konania na základe späťvzatia žaloby žalobcom.

4. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30. 5. 2019 súhlasil so zastavením konania. Ohľadne

náhrady trov konania však uviedol, že s návrhom žalobcu na postup podľa § 257 CSP nesúhlasí
a žiada náhradu trov konania priznať v rozsahu 100 %. Žalovaný od počiatku konania, a to už v
podanom odpore jednoznačne uvádzal, že listinu „Splátkový kalendár“ nikdy nepodpísal. Zo záverov
znaleckého dokazovania vyplynulo, že podpis na tejto listine nie je podpisom žalovaného. Žalovaný
túto listinu nepodpísal, ani ako konateľ spoločnosti ani ako fyzická osoba - ručiteľ. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný, ak by súdne konanie pokračovalo, bol by v spore úspešný, teda žalobca zavdal
príčinu sporu a zároveň žalobca zavinil zastavenie konania, a teda žalovaný má nárok na priznanie
náhrady trov konania. Žalovaný ďalej uviedol, že voči predmetnej listine namietal už v podanom
odpore proti platobnému rozkazu, keď sa jasne vyjadril, že listinu nepozná a nikdy ju nepodpísal.
Žalobca už vtedy nemusel pokračovať v konaní. Naopak, žalobca tvrdenie žalovaného neakceptoval.

Je síce pravda, že znaleckým posudkom bolo ustálené, že podpis na doručenke zo dňa 7. 8. 2017
je pravým podpisom žalovaného, avšak z predloženej doručenky nijako nevyplýva, aké listiny sa v
zásielke nachádzali. Napriek tomu však vedomosť o ich existencii pred podaním žaloby nijako nezakladá
povinnosť žalovaného ohradiť sa voči ich pravosti. Žalobca by mal uniesť zodpovednosť za to, že
preukáže a obháji tvrdený skutkový stav.

5. Podľa § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. V zmysle cit. ustanovení je dispozičným právom žalobcu, ako naloží so svojou žalobou, keďže ide o

konanie, ktoré nemožno začať aj bez žaloby. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.
j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje
vôľu,abysúdvovecinekonalaovecimeritórnenerozhodol.Totoprávomupatríodzačatiakonaniaaždo
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda právo vziať späť žalobu ostáva žalobcovi aj po
tom, ako už v spore rozhodol prvoinštančný súd, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť.

Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
uznesením konanie zastaví. O zastavení konania súd rozhoduje uznesením, súd v uznesení, ktorým sa
konanie končí, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, pričom súd prizná náhradu trov konania
tej strane, ktorá zastavenie konania procesne nezavinila. To znamená, že súd je povinný pri späťvzatí
žaloby skúmať, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu. Ak už súd začal pojednávanie, vyžaduje sa k

späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd konanie zastavil postupom podľa
vyššie citovaných ustanovení.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, kedy výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosťživota, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok

vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach u strán sporu.

9. V danom prípade žalobca vzal späť žalobu na základe skutočností, ako sú opísané v jeho podaní zo
dňa 17. 5. 2019 (bod 3. tohto odôvodnenia); s argumentáciou žalobcu sa súd plne stotožnil, a preto súd

stranám nepriznal náhradu trov konania.

10. Žalobcom uvádzané skutočnosti, pre ktoré je možné aplikovať ust. § 257 CSP súd vyhodnotil ako
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že
každý si ma počínať tak, aby nedochádzalo k zbytočným súdnym konaniam (prevenčná povinnosť).

Zodpovedá pravde, že žalovaný prevzal dňa 7. 8. 2017 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Jej doručenie
žalobca popísal v písomnom podaní (č. l. 45 spisu) doručenom súdu dňa 24. 3. 2018 a žalovanému
dňa 25. 5. 2018 (doručenka č. l. 69 spisu). Žalovaný ani raz od 25. 5. 2018 nepoprel doručenie výzvy
ani jej príloh, učinil tak až vo svojom podaní z 30. 5. 2019 (t. j. po viac ako roku), ktorým sa vyjadril k
späťvzatiu žaloby (bod 4. tohto odôvodenia). Súd preto vychádzal z toho, že jeho tvrdenie o nedoručení

príloh výzvy je účelové a že o existencii listiny „Splátkový kalendár“ žalovaný vedel. Určite mu bol známy
aspoň obsah výzvy na zaplatenie, ktorú prevzal 7. 8. 2017, preto bolo jeho povinnosťou na túto reagovať
a žalobcovi oznámiť, že nemá vedomosť o dlhu. Žalovaný mal so žalobcom komunikovať ešte pred
podaním žaloby, ku ktorej podaniu by nebolo došlo, keby sa podpisy na listine preskúmali tak, ako sa to
stalovtomtokonaní.Pretožalovanýsvojounečinnosťouaľahkovážnymprístupomkvecizavinilpodanie

žaloby. Žalobca nemal dôvod preskúmavať podpisy na listine pred podaním žaloby, keďže do vydania
platobného rozkazu žalovaný tieto podpisy nikdy nespochybnil a na predžalobnú výzvu (doručenú 7.
8. 2017) nereagoval. Keďže žalovaný zavinil podanie žaloby, zavinil tak nepriamo, resp. čiastočne aj
zastavenie konania, nakoľko až po podaní žaloby reagoval vo veci samej. Keby svoju obranu žalovaný
použil už na základe doručenej výzvy, k podaniu žaloby by nebolo došlo, nakoľko žalobca sa nebránil

znaleckému dokazovaniu na poúdenie pravosti podpisu na listine.

11. Z uvedeného potom vyplýva, že tak žalobcovi by mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania,
ani jemu ho však súd nepriznal, nakoľko žalovaný síce zavinil podanie žaloby, no samotné zastavenie
konania je možné pričítať obom stranám, keď žalobca čisto procesne spolu zavinil zastavenie konania

(avšak pre okolnosti na strane žalovaného).

12. Súd preto považoval za spravodlivé, aby si obe strany znášali svoju náhradu trov konania samy.

13. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP) a to do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.