Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920200393
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920200393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: navrhovateľa: O. X.,

J.. XX.XX.XXXX, G. Q. S. XXX/XX, Č. J. Y., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: H.
X., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/XX, Č. J. Y., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2020 sa navrhovateľ domáhal voči H. X., ktorý je jeho otcom,
platenia výživného vo výške zodpovedajúcej 30% sumy životného minima mesačne od podania návrhu.
Návrh odôvodnil tým, že je nezaopatreným dieťaťom a v čase podania návrhu nevykonáva zárobkovú

činnosť. Na výzvu súdu navrhovateľ dňa 03.04.2020 doplnil návrh a uviedol, že neštuduje, je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Aktívne si hľadá prácu aby mohol s matkou žiť a platiť nájomné,
keďže otec sa o neho nestará.

X. H. X., ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné sa k návrhu, ktorý mu bol doručený
dňa 22.06.2020, nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu predvolaniu z účastníkov konania
nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenia
pojednávania. Súd za splnenia podmienok uvedených v § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej ako „CSP“), vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami navrhovateľa, potvrdením ÚPSVaR Y. o evidencii
navrhovateľa, predloženými dohodami o vykonaní práce, dohodou o skončení pracovného pomeru.

5. Na základe predloženej dohody o vykonaní práce zo dňa 25.02.2019 uzavretej so zamestnávateľom
X. N..V..Q.. N. J. G., bol navrhovateľ zamestnaný na dohodnutý rozsah prác 10 hodín týždenne v období
od 26.02.2019 do 31.12.2019, s odmenou 130,-Eur mesačne.

6. Na základe predloženej dohody o vykonaní práce zo dňa 11.10.2019 uzavretej so zamestnávateľom

X. N..V..Q.. N. J. G., bol navrhovateľ zamestnaný na dohodnutý rozsah prác 10 hodín týždenne v období
od 14.10.2019 do 31.12.2019, s odmenou 130,-Eur mesačne.7. Z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.08.2019 súd zistil, že navrhovateľ
ukončil pracovný pomer, ktorý mal vzniknúť na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.07.2019 a to dňom
20.08.2019.

8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. vyplýva, že navrhovateľ je od 27.01.2020
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho evidencia doposiaľ trvá. V minulosti bol navrhovateľ
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 18.09.2013 do 01.10.2013, od 28.01.2015 do
01.06.2015, od 14.01.2016 do 09.05.2017, od 29.05.2017 do 21.07.2018, od 13.02.2019 do 06.04.201

a od 21.08.2019 do 13.10.2019.

9. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účastníkmi
konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh plnoletého syna na určenie
výživného nie je dôvodný.

18. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine upravuje možnosť detí zabezpečiť si výživné od rodičov
do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a
z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí
vtedy, keď sú samé schopné sa živiť (zarábať si). Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného

hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez
návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh.

19.Kedynastanetakýtoprávnystav,závisíodokolnostíkonkrétnehoprípadu,pričommedzirozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť

vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa
samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu,
príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Zhľadiskaposúdeniazánikuvyživovacejpovinnostijednoznačnejšiajesituácia,keďdieťazískapravidelný
príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia
povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných

predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou
hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne
schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). Aplikačná
prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť
sú dané podmienky ukončením štúdia. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon

povolania. Súdna prax spája vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné
dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na
trhu práce. Pri plnoletých deťoch sa preskúmava aj kritérium dobrých mravov. Subjektívne schopnosti
však možno realizovať len v rámci objektívne daných možností. Súd preto prihliadne na reálnu situáciu
na trhu práce, na mieru nezamestnanosti v regióne, príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam,
aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane, čo je dané aj v
tomto prípade, je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo

k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ uviedol, že sa o neho otec, ktorý je
zamestnaný, nestará. V prvom rade je treba uviesť, že navrhovateľ toto svoje tvrdenie nepreukázal
žiadnymi hodnovernými dôkazmi. ide pritom o návrhové konanie. Keďže dôkazná povinnosť zaťažuje
navrhovateľa, ktorý svoje tvrdenie nepreukázal, súd jeho návrh zamietol. Súd navyše uvádza, že pokiaľ
dieťa po ukončení stredoškolského vzdelania nepokračuje bezprostredne vo vzdelávaní na vysokej

škole, ale začne sa živiť svojou vlastnou prácou, nadobúda schopnosť sa samé živiť. Z vykonaného
dokazovanianepochybnevyplýva,ženavrhovateľbolaajvsúčasnostijevedenývevidenciiuchádzačov
o zamestnanie, pred zaradením do evidencie pracoval. Nadobudol teda schopnosť sám sa živiť. pre
úplnosť súd uvádza, že ani nedostatok pracovných príležitostí sám o sebe, bez ďalšieho, nie je dôvodom
na priznanie výživného. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by mal záujem o ďalšie vzdelanie,

prípadne že bol prijatý na štúdium v ktorom bude pokračovať dennou formou, čo vyplýva z jeho
vyjadrenia, kde uviedol, že si aktívne hľadá prácu. Súd preto jeho návrh zamietol.

21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

22. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov od poplatku je
oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.