Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222092
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3114222092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne Anny R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. č. 3, právne zastúpená C.. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom v Trenčín, Nám. Sv.
Anny č. 21, proti žalovaným 1/ G. L., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, 2/ H. V., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, 3/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, 4/ T. W., rod. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. F. č. XXX, 5/ N. O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E., E. č. XX, žalovaní 1/ až
5/ právne zastúpení Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Stoličková č. 4 a 6/
C. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 2, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. februára
2020, č.k. 27C/251/2014-135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo

výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 5/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. zaviazal
žalobkyňu zaplatiť žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám ich právnej

zástupkyne JUDr. Miroslavy Štoffovej, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdneho
úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto uznesenia určená výška náhrady trov
konania. Výrokom III. zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej 6/ náhradu trov konania v rozsahu 100%
v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po
právoplatnosti tohto uznesenia určená výška náhrady trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd dňa 02.10.2014
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcimsavk.ú.O.,zapísanýminaLVč.XXXtak,abycelénehnuteľnostipripadlidojejvýlučného
spoluvlastníctva za peňažnú náhradu voči žalovaným 1/ až 6/ vo výške 6.705,- eur voči každému z nich.
Počas konania pred prvým pojednávaním žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť s poukazom
na svoj zdravotný stav a vyšší vek. Zároveň žiadala, aby žiadnej zo strán nebola priznaná náhrada

trov konania. Žalovaní 1/ až 6/ súhlasili so späťvzatím žaloby, avšak žiadali náhradu trov konania. Súd
preto konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP s tým, že
o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd priznal žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov
konania z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa tým, že žalobu zobrala späť
pred prvým pojednávaním potom, ako ju súd vyzval s predvolaním na pojednávanie na deň 08.01.2020
na preukázanie svojej solventnosti vo vzťahu k peňažnej náhrade žalovaným 1/ až 6/, každému po

6.705,- eur podľa žaloby. Ak právna zástupkyňa žalobkyne o tejto povinnosti žalobkyňu neoboznámila
pri podávaní žaloby, nie je tu dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ až 6/. Žalobkyňamaladostatokčasuodpodaniažaloby02.10.2014doprvéhopojednávania08.01.2020nazabezpečenie
si peňažnej náhrady žalovaným 1/ až 6/.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a to proti výroku II. napadnutého uznesenia podala včas

odvolaniežalobkyňaatovčasti,vrámciktorejsúdprvejinštanciepriznalžalovaným1/až5/náhradutrov
konania podľa § 256 CSP z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa. Poukázala na
tú skutočnosť, že súd svojim nekonaním zavinil späťvzatie žaloby, keďže v súčasnosti je zdravotný stav
žalobkyne taký, že nie je schopná sa zúčastniť pojednávania a ťažko znáša samotnú existenciu sporu.
Žalobkyňanevzalaspäťžalobuanežiadalanepriznanietrovžalovanýmzdôvodu,ženemohlapreukázať

možnosť zaplatiť peňažnú náhradu žalovaným 1/ až 6/, každému po 6.705,- eur. Toto konštatovanie
súdu je úplne nesprávne. Žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu vážnych zdravotných problémov ako
aj z dôvodu dĺžky súdneho konania, po ktorý súd nekonal. Finančné prostriedky na peňažnú náhradu za
prikázanie spoluvlastníckych podielov bol žalobkyni pripravený poskytnúť synovec. Preto sú tu dôvody
hodnéosobitnéhozreteľavzmysle§257CSPvtom,žežalobkyňanemôžeuhradiťnáhradutrovkonania
z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Jedná sa o osobné,

majetkové a zárobkové pomery žalobkyne. Žiadala preto, aby súd nepriznal trovy konania žiadnej z
procesných strán a v rozhodnutí o náhrade trov konania zohľadnil aj skutočnosť na strane žalobkyne vo
vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa z toho dôvodu, že táto má 77 rokov, dôchodok vo výške
406,90 eur, nevlastní majetok väčšej hodnoty, ktorý by mohla speňažiť, má vážne zdravotné problémy,
ktoré sú dôvodom späťvzatia žaloby ako aj dĺžkou súdneho konania, resp. čas, po ktorý súd nekonal.

Žiadala preto zmeniť výrok II. napadnutého uznesenia tak, že súd náhradu trov konania neprizná.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ až 5/, ktorí žiadali uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie
správneskutkovoustálil,ževýlučnázodpovednosťzazastaveniekonaniavtomtoprípadenesiesporová
strana žalobkyne. Argumentácia žalobkyne, ktorá sa snaží preniesť zodpovednosť za späťvzatie žaloby

na ťarchu konajúceho súdu je absurdná, nakoľko sa jedná o výlučne subjektívne, procesné oprávnenie
a rozhodnutie žalobkyne. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by v tomto prípade existovali
akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane. Práve naopak ako žalujúca sporová strana je
pánom sporu, tzv. dominus litis a mala aj má v plnej miere smerovanie a vývoj sporu vo svojich rukách.
Preto jej muselo byť už podaní žaloby jasné a s ohľadom na existenciu jej kvalifikovaného právneho

zastúpenia v spore, že základné východiská žaloby sú nesprávne a v konečnom dôsledku nebudú
môcť viesť k jej plnému procesnému úspechu. S prihliadnutím na celé doterajšie správanie a zjavnú
pasivitu žalobkyne v súdnom konaní nemožno dôjsť k inému záveru, než aký učinil súd prvej inštancie a
preto jeho rozhodnutie považujú žalovaní za správne a riadne zdôvodnené. O nedôvodnosti podaného
odvolania svedčí aj tá skutočnosť, že ho podala len proti II. výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie, avšak III. výrok nebol odvolaním napadnutý, čo navodzuje istý dojem špekulatívneho konania.
Preto v konečnom dôsledku žiadali, aby odvolací súd podané odvolanie ako nedôvodné zamietol a
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a contrário a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť v napadnutej časti
vo výroku II. daného uznesenia z týchto dôvodov:
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vecná správnosť výroku prvoinštančného uznesenia,
ktorým bola žalovaným 1/ až 5/ priznaný nárok na náhradu trov zastaveného konania v rozsahu 100%,

kedy súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto lebo
žalobu zobrala späť pred prvým pojednávaním potom ako ju súd vyzval s predvolaním na pojednávanie
na preukázanie solventnosti vo vzťahu k peňažnej náhrade žalovaným 1/ až 6/ každému po 6.705,- eur
podľa žaloby.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
8. Zákonné ust. § 144 CSP rešpektuje žalobcu ako dominus litis, späťvzatie žaloby je procesný úkon
žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu
k žalovanému, nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k dispozitívnemu úkonu, keďže v
prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť

so späťvzatím, v dôsledku ktorého v prípade zastavenia konania by mohol utrpieť nejakú ujmu, alebo byť
ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti
podanej žaloby môže súd posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko
by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, i po zastavení konania by mal súd ďalej skúmaťdôvodnosť nároku vo veci samej. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd skúma
ibato,čikudňujejpodanianasúdebolapodanádôvodne,rozhodujúcistav,ktorýboldeňpodaniažaloby
a všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia § 256 ods. 1 CSP prichádza do úvahy ako dôsledok

správania sa žalovaného potom, čo bola podaná žaloba a toto správanie sa žalovaného bolo dôvodom
jej späťvzatia. Je pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana, ktorá
zobrala žalobu späť, avšak bez ďalších súvislosti tento výklad by mohol mať za následok absurdné
závery pri rozhodnutí o náhrady trov konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby
ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavenie konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového

konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane
žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 256 ods. 1 CSP.
9. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že

späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa v celom, či relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,
teda procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke, teda k petitu. V tomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočíva v späťvzatí žaloby.

10. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou na súd prvej inštancie dňa 02.10.2014 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva tým spôsobom, že celá nehnuteľnosť nachádzajú sa v k.ú. Opatovce, napísaná na LV
č. 132 bude prikázaná do jej výlučného vlastníctva s tým, že bude povinná zaplatiť žalovaným každému
peňažnú náhradu vo výške 6.705,- eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Faktom je, že žalobkyňa

následne požiadala o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, kedy uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 28.01.2015, právoplatné dňa 14.02.2015 jej bolo priznané oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov v celom rozsahu.
11. Žalovaní podali k podanej žalobe dňa 02.07.2015 vyjadrenie, v rámci ktorého uviedli, že súhlasia
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva ako aj súhlasia s tým, aby nehnuteľnosti boli

prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, avšak žiadali, aby bola povinná každému vyplatiť z titulu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva náhradu vo výške 17.857,14 eur, pričom zároveň predložili k
svojmu vyjadreniu aj znalecký posudok na cenu sporných nehnuteľností.
12. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie, kedy zároveň vyzval žalobkyňu, aby predložila doklad o jej
solventnosti minimálne na sumu uvedenú v žalobe, t.j. 6 x po 6.705,- eur. Pojednávanie, ktoré vytýčil súd

prvej inštancie sa neuskutočnilo, nakoľko sa žalobkyňa ospravedlnila z dôvodu zlého zdravotného stavu
z účasti na pojednávaní a následne zobrala žalobu späť z dôvodu zlého zdravotného stavu a zdĺhavého
súdneho konania s tým, že nie je možné dospieť k mimosúdnej dohode a zároveň požiadala, aby súd
prvej inštancie zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane a žiadnej z procesných strán
náhradu trov konania nepriznal.

13. Tak ako vyplýva z rozhodnutia NS SR, sp.zn. 5Mcdo 12/2008, ktoré je použiteľné aj na prejednávaný
prípad, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu vo veci. Len
výnimočne súd nemusí úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania s tým, že pri dôvodoch
hodných osobitného zreteľa ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní
o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvlášnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má

slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto
ustanovenie nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
náhrady trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi, vždy musí isť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných

osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnych, osobným a ďalším pomerom
všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy
konania platiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Významným hľadiskom sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku práva na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

14. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k
tomu záveru, že tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, pretože táto bola v
čase podania žaloby dôchodkyňou. Je síce pravdou, že spĺňala predpoklady pre priznanie oslobodenia
od platenia súdnych poplatkov, avšak táto okolnosť nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.Odvolacísúdsastotožňujesvecnesprávnymavyčerpávajúcimodôvodnenímsúduprvejinštancie,ktorý
dospel k záveru, že je to žalobkyňa, ktorá procesne zavinila zastavenie konania z dôvodu späťvzatia
žaloby, nepreukázania solventnosti na jej strane minimálne v rozsahu, v ktorom žiadala priznať peňažnú

náhradu za podiely žalovaných pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zároveň ku dňu
odvolania, ani ku dňu späťvzatia žaloby žiadnym spôsobom nezdokladovala svoje osobné, majetkové a
zárobkovépomery,pričomjedinýdôkaz,ktorýsúdupredložilajedôkazojejzlomzdravotnomstave,ktorý
však sám o sebe nemôže zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane. Okrem toho odvolací
sú poukazuje na vyjadrenie samotných žalovaných, ktorí uviedli, že rovnako aj na strane žalovaných 1/

a 4/ sa jedná o osoby vo veku 81 a 80 rokov, t.z. že obe sú staršie ako žalobkyňa a ich zdravotný stav by
im tiež neumožnil zúčastniť sa súdnych pojednávaní, pričom rovnako aj žalovaní 1/, 5/ sú dôchodcovia
a ich príjem je obdobne nízky, prípadne nižší ako príjem žalobkyne a nebolo by spravodlivé, aby z tohto
dôvodu mali byť škodní práve ony.
15. Preto odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikácia § 257 CSP neprichádza do úvahy, pretože tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa,

prektorébyžiadnejzosporovýchstránnebolapriznanánáhradatrovkonania,kedyprocesnezastavenie
konania zavinila práve žalobkyňa.
16.PretoodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievovýrokuII.akovecnesprávnepotvrdil
a zároveň zaviazal žalobkyňu, ktorá v odvolacom konaní nemala úspech k náhrade trov odvolacieho
konania voči žalovaným 1/ až 5/ v rozsahu 100% v súlade s § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v náväznosti na
§ 251 CSP súd prvej inštancie.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).