Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817209006
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817209006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXXX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Peter Gdovin, advokát, Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti
žalovanému: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Goga, advokát,
Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 5. februára 2019 č. k.
10C/44/2017-59 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
tak, že

„ I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to parcele C-KN č.XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu
Vranov nad Topľou, odbor katastrálny, na LV č. XXX, kat. úz. I..

II. Súd pozemok C-KN č.XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísaný v katastri
nehnuteľnosti Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor katastrálny, na LV č. XXX, kat. úz. I. p r i k
a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca j e p o v i n n ý do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 925,- € z
titulu náhrady za jeho zaniknutý spoluvlastnícky podiel.

IV.Žalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýšketohtonároku
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 136 odsek 1, 2, § 137 odsek 1, § 139 odsek
1, 2, § 142 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd I. inštancie za preukázané, že pozemok, parc. č. XXXX o výmere
163 m2, nachádzajúci sa v k.ú. I. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každý v
podiely 1. Pozemok má šírku 3,7 m a dĺžku 66,5 m a predstavuje jedinú prístupovú cestu k parc. č.XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, spájajúcu túto parcelu s obecnou cestou. V prednej časti v
bezprostrednom susedstve s obecnou cestou je parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
na ktorej má žalovaný postavený rodinný dom. Žalovaný dlhodobo znemožňuje žalobcovi užívať

parcelu č. XXXX, ktorú majú obaja v podielovom spoluvlastníctve. Na tejto parcele osadil kríky,
stromy, čím znemožnil prístup žalobcu k jeho vlastnému pozemku č. XXXX v zadnej časti, uvedenú
parcelu dal strážiť voľne pobehujúcemu strážnemu psovi, a to aj pred samotným žalobcom, ktorý je
jej spoluvlastníkom. Dlhodobo sa odmieta so žalobcom dohodnúť o spôsobe užívania tejto parcely v
podielovom spoluvlastníctve a samotnému žalobcovi užívanie tejto parcely neumožňuje a znemožňuje.

Na uvedenej parcele č. XXXX sa nachádza kopaná studňa.

4. Je zrejmé, že žalovaný žalobcovi nielenže bráni hospodáriť so spoločnou vecou - spoločnou parcelou,
ale bráni mu ju eo ipso i užívať. V zásade ju žalovaný i napriek vedomosti o tom, že uvedená parcela
mu patrí iba v 50 % podiele spoluvlastníctva, celú užíva ako výlučne vlastnú a žalobcovi v jej užívaní
bráni. Preto je namieste vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spornej parcely č. XXXX. Nakoľko

k dohode nedošlo, je namieste vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

5. V zmysle poradia priority spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v súlade s § 142
ods. 1 OZ súd skúmal možnosť reálneho rozdelenia parcely. Sporové strany sa zhodli na tom, že

jeho reálne rozdelenie možné nie je, ktoré zhodné tvrdenie sporových strán si súd osvojil. Preto
prichádza do úvahy najmä prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Žalobca
k pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, parc. č. XXXX, nemá inú možnosť prístupu od obecnej
komunikácie, ako ani možnosť prívodu inžinierskych sietí k tomuto pozemku a naopak pozemok vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, na ktorom má postavený rodinný dom, parc. č. XXXX, je v priamom

susedstve obecnej komunikácie s možnosťou zriadenia všetkých prípojok inžinierskych sietí. Účelným
využitím veci sa preto javí byť prikázanie tohto pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. Napokon, pre
prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho prikázania jednému zo spoluvlastníkov žalovaný
prikázanie tejto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva ani nenavrhoval. Súd pri prikázaní tejto
veci do výlučného vlastníctva žalobcu prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný dlhodobo bránil

žalobcovi vôbec užívať tento pozemok a žalobcovi tak prakticky znemožnil užívať jeho vlastnú parcelu č.
XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nakoľko mu k nej znemožnil prístup. I to je dôvod, prečo
sa najspravodlivejším riešením javí byť prikázanie tejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu.

6. K určeniu primeranej náhrady za zaniknutý spoluvlastnícky podiel žalovaného žalobca predložil

znalecký posudok C.. Z. U., znalkyne v príslušnom odbore, ktorá v znaleckom posudku č. XXX/XXXX
určila všeobecnú hodnotu sporného pozemku aj s na ňom sa nachádzajúcim príslušenstvom (studňa
a plot) v sume spolu 1.850,- eur. Súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu a to i pokiaľ ide o
zrušenie podielového vlastníctva, navrhovaný spôsob jeho vyporiadania, ako aj určenie povinnosti a
výšky sumy na zaplatenie žalovanému za zaniknutý spoluvlastnícky podiel vo výške 925,- eur (podľa

výšky spoluvlastníckeho podielu 1/2) v zmysle ocenenia znaleckým posudkom.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 odsek 1, ust. § 262 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 odsek 1 písm. e) a
f) C.s.p. tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že od roku 1981 doposiaľ žalobcovi nebránil v užívaní predmetnej parcely N. č. XXXX v podielovom

spoluvlastníctve, ako aj parcely N. č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd I. inštancie
napriek návrhu žalovaného nevykonal dôkaz obhliadkou na mieste samom, za účelom oboznámenia
sa v teréne so stavom predmetnej nehnuteľnosti, jej situovaním, prístupovými možnosťami, existenciou
inžinierskych sieti, prípojok, studne a porastov nachádzajúcich sa na predmetnej nehnuteľnosti, čím
procesným postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva ako účastníka konania na spravodlivý proces.

9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo
predstáv žalovaného nemožno automaticky považovať za postup, ktorým by mu súd odňal možnosť
konať pred súdom. Zároveň podotkol, že si ani nie je vedomý skutočnosti, že by k návrhu obhliadky zostrany žalovaného vôbec došlo. Ak by aj k takejto obhliadke došlo, nemalo by to vplyv na rozhodnutie
súdu uvedené podielové spoluvlastníctvo zrušiť a sporný pozemok prikázať do výlučného vlastníctva
žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Podľa ust. § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

15. „Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ
účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať,
lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý

účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Cdo
262/2009)

16. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta nevykonanie navrhnutého dôkazu obhliadkou, tak k

tomu treba uviesť, že z obsahu spisu a zo zvukovej nahrávky pojednávania uskutočneného dňa 5.2.2019
nevyplýva, žeby žalovaný bol navrhol súdu I. inštancie vykonanie takéhoto dôkazu na mieste samom.

17. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.Podľa odseku 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa odseku 3, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nenamietal závery predloženého znaleckého posudku, a v

prejednávanej veci žalovaný ani nepreukázal ničím právne významným, prečo by súd mal vykonať
obhliadku na mieste a prečo vykonanie tohto dôkazu považuje žalovaný za významné.

19. Súd I. inštancie sa vyporiadal so všetkými predloženými dôkazmi v konaní a jeho rozhodnutie nie
je možné hodnotiť ako arbitrárne. Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že jednotlivým predkladaným návrhom

venoval dostatočnú pozornosť, využil všetky dôkazy k zisteniu objektívneho skutkového stavu a vec
správne právne posúdil.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 369 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255
odsek 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).