Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207186
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8814207186.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E., bývajúceho v W., zastúpeného JUDr. Milošom
Kaščákom, advokátom vo Vranove
nad Topľou, Kalinčiakova č. 10 proti žalovanému 1/ X., bývajúcemu v W. a žalovanej 2/ J., bývajúcej v W.,
obaja zastúpení JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom v Prešove, Floriánova 2, o vypratanie
nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/93/2014 o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2017,
sp. zn. 24Co/61/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným vypratať

časť pozemku parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1181 m2 zapísaného na LV č. XXX
k. ú. W., a to plochu vyznačenú na geometrickom pláne súdneho znalca a označenú bodmi ABC a
vyznačenú plochu odovzdať žalobcovi do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku
parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 2375 m2 zapísaného na LV č. XXX., k. ú. W.. Žalovaní sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi susedného pozemku parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o

výmere 1181 m2 zapísaného na LV č. XXX W.. Žalovaným v roku 2003 odpredal pozemok parc. č. XXX/
X o výmere 18m2 z toho dôvodu, že si chceli postaviť rodinný dom a ich pozemok bol úzky. Počas
výstavby si však ku svojej parcele č. XXX priradili aj časť pozemku
- parc. č. XXX/X o výmere 23m2, patriacu žalobcovi, ktorú označil na mape bodmi ABC. Žalovaní napriek
výzvam odmietajú túto časť pozemku vypratať.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom
z10.októbra2016,č.k.11C/93/2014-118žalobuzamietol(výrokI.).Žalovanýmpriznalnároknanáhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100% (výrok II.). Rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na
náhradu vynaložených trov vo výške 100% (výrok III.). Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žaloba bola
podaná po uplynutí desaťročnej lehoty pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním datovanej od
30. januára 2003, ako aj do roku výstavby plota, ktorý bol postavený v rokoch 1998-1999 (presný rok

preukázaný nebol). Žalovaní tak nadobudli vlastnícke právo k spornej časti pozemku parc. č. XXX/X o
výmere 23m2 (pôvodne
vo vlastníctve žalobcu), pripojenej k parc. č. XXX, na ktorej majú vystavaný plot, vydržaním (boli u
nich splnené všetky zákonné podmienky vydržania - dobromyseľnosť, oprávnenosť držby, aj 10-ročná
vydržacia lehota).

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkomz 21. novembra 2017, sp. zn. 24Co/61/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním je otázkou právneho charakteru, na ktorú je súd povinný prihliadať aj bez námietky strán

sporu. Za rozhodujúcu otázku pre posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním považoval
otázku preukázania skutočnosti, či nové oplotenie realizované žalovanými, bolo osadené v intenciách
starého oplotenia alebo nie. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nové oplotenie bolo
vybudované v roku 1999, o čom svedčí aj ohlásenie drobnej stavby, ktoré bolo prijaté Obecným úradom
Cabov 19. apríla 1999. Dôvodil, že žalobca nebol dostatočne bdelý a opatrný pri ochrane svojho

vlastníckeho práva, nakoľko vzhľadom na čas, kedy malo dôjsť k zásahu do jeho vlastníckeho práva a
okamihpodaniažalobyovypratanie,nepreukázaldostatočnúostražitosťpriochranesvojhovlastníckeho
práva, nakoľko k podaniu žaloby došlo približne po 15 rokoch od vybudovania oplotenia, ktorým došlo k
zásahu do jeho vlastníckeho práva, pričom túto časť pozemku užívali žalovaní už od kúpy v roku 1991.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421

ods. 1 písm. a/ C. s. p. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením konštatoval, že „rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky dodržania podmienok vydržania a následného
nadobudnutia, resp. nenadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými, pri ktorej riešení sa odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“ V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/137/2011 a sp. zn. 5Cdo/49/2010, od ktorých sa odvolací súd

odklonil. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu o vydržaní vlastníckeho práva
sú neudržateľné, nakoľko vôbec nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania
vyvstali zásadné rozpory, ktoré vylučujú dobromyseľnosť, oprávnenosť a nepretržitosť držby spornej
časti pozemku žalovanými.

5. Žalovaní navrhli dovolanie odmietnuť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§35C.s.p.)beznariadeniapojednávania(§443C.s.p.)dospelkzáveru,žedovolanietrebaodmietnuť.

7. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon
pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
§ 420 a § 421 C. s. p.

8. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania,

t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

9. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:
v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota
na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až

§ 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

10. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu,
zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 C. s. p.). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom

(§ 428 C. s. p.), žalobca napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, teda ide o rozhodnutie vo veci samej.

11. Pokiaľ dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 421
ods. 1 písm. a/ C. s. p., z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,
akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviseloodvyriešeniaprávnejotázky,priktorejsaodvolacísúdodklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, tak v tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že táto -
právne relevantná otázka v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/
C. s. p. musí byť procesnou stranou (dovolateľom) v dovolaní vymedzená jasným, určitým, konkrétnym

a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť, prípadne
aj dôvodnosť dovolania.12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu
(nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení

založil svoje rozhodnutie. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/
C. s. p., je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu
ustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,odvolacísúdsavšaksvojímrozhodnutímodklonilod„ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (3Cdo/56/2018, 3Cdo/146/2017).

13. Dovolateľ však v rámci tohto dovolacieho dôvodu v dovolaní vyššie uvedeným spôsobom
nešpecifikoval, ktorá konkrétna, z hľadiska tohto sporu relevantná právna otázka, mala byť odvolacím
súdom vyriešená odlišne od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (t. j. pri riešení ktorej sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Žalobca vo svojom dovolaní
teda nenaformuloval žiadnu konkrétnu právnu otázku, ktorej správnosť riešenia odvolacím súdom z

pohľadu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu by následne mohol dovolací súd preskúmavať. Takýmito
otázkami nemôžu byť námietky dovolateľa iba vo všeobecnej rovine ohľadne toho, či u žalovaných v
danej veci boli/neboli splnené „všetky predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej parcele“,
príp. že „celá úvaha súdov o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými je neprijateľná“.

14. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,
nie „ďalšie odvolanie“ (2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,
8Cdo/67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd“, resp. súd, ktorý by mohol

a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky,
ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi prvoinštančným, odvolacím a dovolacím
konaním). Treba tiež zdôrazniť, že dovolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 421 ods. 1 C. s. p.), nie je možné interpretovať a uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p. (8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Dovolací súd preto nemôže (bez riadneho

vymedzenia dovolacej otázky - dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) paušálne
preskúmavať správnosť všetkých záverov (tzv. celej úvahy) odvolacieho súdu, ktoré ho viedli k záveru
o splnení všetkých podmienok (tak z hľadiska dobromyseľnosti, oprávnenosti držby i vydržacej lehoty)
vydržania vlastníckeho práva k spornej parcele žalovanými. V danom prípade žalobca síce podrobil
kritike konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu, vysvetľoval, v čom vidí nesprávnosť záverov, na

ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, avšak
ani pri posudzovaní podaného dovolania z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C. s. p.) nemožno ustáliť,
konkrétne ktorú právnu otázku (resp. otázky) riešenú odvolacím súdom považoval
za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.). Samotná
polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, eventuálne spochybňovanie správnosti

jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací rozhodol, významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť
na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na mysli. V prípade
absencie vymedzenia právnej otázky
v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu

všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a
odvolací súd, pretože ak by k tomu pristúpil, dopustil by sa procesne neprípustného dovolacieho
prieskumu, ktorý by bol (všeobecne) v zjavnom rozpore s novou koncepciou právnej úpravy dovolania a
dovolacieho konania, nastolenou prijatím aktuálneho procesnoprávneho predpisu - Civilného sporového
poriadku, a zároveň takýto neprípustný dovolací prieskumu by sa (konkrétne) priečil i cieľu sledovanému

ustanovením § 421 ods. 1
C. s. p. (porovnaj analogicky 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017,
7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017).

15. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by sa
pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je prístup
majúci na zreteli, že ustanovenia C. s. p. vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia
dôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj pozameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah (§ 124 C. s. p.) zostáva naďalej nejednoznačné alebo
nejasné v tom, že z neho nemožno s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na
mysli, je potrebné mať

na zreteli, že právna úprava dovolacieho konania, obsiahnutá v ustanoveniach C. s. p., nedáva žiadny
priestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu, alebo jeho dohadov o tom, ktorú z
viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom
mal dovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní dovolania.

16.Vsúvislostispoukázanímnauvedenúnejasnosť,neurčitosťanezrozumiteľnosťvymedzeniaprávnej
otázky významnej z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., dovolací súd pripomína, že postup súdu pri
odstraňovaní vád podania, ktorý sa uplatňuje v konaní na súde prvej inštancie (§ 129 C. s. p.), sa v
dovolacom konaní neuplatňuje. V konaní o dovolaní, a to vzhľadom
na mimoriadny charakter tohto opravného prostriedku, je jediným (výnimočným) prípadom, v ktorom
súd prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie, situácia, v ktorej

dovolateľ (riadne nepoučený v odvolacom konaní) nie je zastúpený advokátom a podal dovolanie
nespísané advokátom (viď § 429 ods. 1 v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p., k tomu pozri aj viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad 1Cdo/7/2017, 3Cdo/151/2017, 4Cdo/8/2017, 5Cdo/118/2017,
7Cdo/82/2017, 8Cdo/157/2017).

17. V danom prípade je dovolanie žalobcu vadné v tom, čo bolo podstatné pre posúdenie prípustnosti
dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (vo vymedzení právnej otázky, od vyriešenia ktorej
sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Nejde však o vadu, ktorú
by sa mal súd pokúsiť odstrániť. Vada dovolania tejto povahy bráni dovolaciemu súdu, aby v danom
prípade uskutočnil dovolací prieskum.

18. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f/ druhá časť vety
C. s. p. odmietol, pretože žalobca nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom vyplývajúcim z
ustanovenia § 432 ods. 2 C. s. p.

19. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.