Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119376986
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119376986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585

441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie sumy 912,00 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 46C/89/2019-70 zo dňa 04.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 46C/89/2019-70 zo dňa 04. 03. 2020 potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 912,00

eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, postúpenou súdu prvej inštancie z
Okresného súdu Banská Bystrica dňa 05.12.2019, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumu 912,00
eur a nahradenia trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej
udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Na základe uvedeného
bol poškodený nútený užívať vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného
u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vyúčtoval poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu
u žalovaného. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť žalovanému oznámil.

3. Žalovaný v spore namietal celý žalovaný nárok a zdôraznil, že žaloba nespĺňa kritéria podľa ust. § 132
CSP. Ďalej namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju vo
svojom účtovníctve. Rovnako namietal, že žalobca nemá v predmete svojej podnikateľskej
činnosti činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a následne namietal aj jeho aktívnu
legitimáciu v spore z dôvodu, že v zmysle ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“) nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky s jeho právnym

nástupcom. Tento právny úkon žalovaný považoval za absolútne neplatný. K samotnému údajnému
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol,
že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla skutočne
upravuje ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. V tomto smere žalovaný tvrdil, že nárok na náhradu

nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona č. 381/2001 Z. z.,
ani z Občianskeho zákonníka. Namietal tiež, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený
užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia nijako
nekonkretizoval ani nezdokladoval. Súčasne žalovaný poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa

31.01.2019, v zmysle ktorého boli priznané náklady za nájom vozidla v rozsahu 18 dní, a to vzhľadom na
rozsahpoškodeniaaprácnosťopravy(stanovenejvýrobcom),nakoľkozostranyservisu,ktorývykonával
opravu, nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku
vozidla. Zároveň bola neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo vzhľadom na jeho typ
upravená na sumu 40,00 eur/deň. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Ďalej súd prvej inštancie citujúc ust. čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), ust. § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a ust. § 4 ods. 1 a 2 písm. b), § 11 ods. 6, 7 a 8 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
ďalej uviedol, že po posúdení žaloby a vyjadrení strán sporu dospel k záveru, že
medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 18.12.2018 došlo v Žiline ku škodovej
udalosti na motorovom vozidle FIAT Scudo, EČ: ZA 517 GG, spôsobenej poškodenému doc. Ing. N. N.,

PhD. Existenciu škodovej udalosti žalobca preukázal na základe záznamu o dopravnej nehode zo dňa
18.12.2018. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb, a to zapožičaním si vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o prenájme vozidla č. 684130
zo dňa 20.12.2018. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia,
EČ: PB 082 BY, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný evidoval pod

č. 9528270413, čo rovnako vyplýva z oznámenia žalovaného o poistnom plnení. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla Dacia Lodgy, EČ: BL 027 MR u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č.
684/30 zo dňa 20.12.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190026 zo dňa
21.01.2019, s dátumom splatnosti 05.02.2019 na sumu 1.632,00 eur.

5. S námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa konajúci súd vysporiadal
tak, že táto je daná a vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.01.2019. Postúpená
pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,
ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.
Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky

nepochybne vyplynul predmet - pohľadávka vo výške 1.632,00 eur voči žalovanému, pričom postúpenie
v zmysle bodu 4 bolo odplatné za odplatu vo výške 1.632,00 eur, ktorá zodpovedala fakturovanej sume
faktúrou č. 190026. V bode č. 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky
- úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka,
aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. (uznesenie ÚS SR spis. zn.

II ÚS 165/2017). Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval platnosť postúpenia žalovanej
pohľadávky.
6. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vyvodil súd prvej inštancie zo skutočnosti, že
poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný
nenamietal. Okrem toho žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z

poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil sumu 720,00 eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z
oznámenia o poistnom plnení. Rovnako je z uvedeného zrejmé, že predmetná faktúra č.
190026 v sume 1.632,00 eur bola žalovanému doručená, pretože na základe nej oznámil a
vyplatil priamo žalobcovi poistné plnenie v sume 720,00 eur.
7. Zároveň mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť podľa

ust. § 11 ods. 6 zákona o č. 381/2001 Z. z. a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti poskytol poškodenému poistné plnenie ,či vysvetlenie dôvodov neposkytnutia
poistnéhoplnenia.Zoznámeniaopoistnomplnenízodňa30.01.2019vyplýva,žežalovanýpovažovalza
neprimeranú účtovanú dennú sadzbu za náhradné vozidlo a za primeranú považoval sadzbu denného
nájomného v sume 40,00 eur a v trvaní 18 dní pre nepreukázania potreby dlhšej doby opravy

vozidla.
8. Na základe uvedeného tak súd za sporné medzi stranami považoval, či krátenie poistného plnenia
bolo dôvodné a preukázané, a to čo do výšky denného nájomného ako aj do dĺžky doby nájmu vozidla.
Sporná bola aj dôvodnosť a potreba nájmu náhradného vozidla.9. Podľa názoru okresného súdu bola nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu
škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, žalobcom v spore preukázaná. Poškodený,

teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a
dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného
vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku
poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla
spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo.

Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených
nákladovnanájomtohtonáhradnéhomotorovéhovozidla.Skutočnouškodoubolonájomnézaprenajaté
motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá
klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného
automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku
svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú

škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto
škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané
tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada
nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej
udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na

zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v
nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli
nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej
dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že
z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas

celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.
10. Napokon konajúci súd s odkazom na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej je škodca je povinný
nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov, uviedol, že

skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musel vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší
majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného
s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Pri zohľadnení

nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 720,00 eur bola potom žalobcom
uplatnená pohľadávka vo výške 912,00 eur uplatnená dôvodne. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod
neposkytnúťpoškodenému,resp.žalobcovinákladynájmuvplnejvýške,pokiaľžalovanýnamietalvýšku
nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Skutočná výška škody
v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním

následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie
nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť
jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania svojho vozidla. Skutočnou
škodoujevyplatenénájomnézaprenajatévozidlo,niearitmetickýpriemer,prípadneindividuálnevýpočty

žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať
lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky, ani dohliadať na opravu vozidla, aby doba trvania
opravy poškodeného vozidla bola v súlade s koeficientmi a výpočtami žalovaného. Na
základe uvedeného okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom priznal v spore úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP]. Konkrétne namietal, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nepodloženej
právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Zároveň sa okresný súd vo svojom
rozhodnutí žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou o nedostatku aktívnejvecnej legitimácie žalobcu v tomto súdnom spore. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre. Je teda zrejmé, že poškodený, a nie žalovaný predstavoval subjekt, ktorý
bol dlžníkom žalobcu. Poškodený preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení

pohľadávky. Jej uzatvorením nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu,
keďže túto pohľadávku pred cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla.
Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
k postúpeniu spornej pohľadávky v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy
o postúpení pohľadávky totiž prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej)

pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Záverom žalovaný zhrnul, že ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej
postúpením, nemohol túto postúpiť na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil
použiť na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona
absolútne neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil.
15. Nesúhlasil s námietkami žalovaného a uviedol, že súd prvej inštancie mal, vzhľadom na
skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie, jeho aktívnu vecnú legitimáciu preukázanú z
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej

pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Právne posúdenie a odôvodnenie napadnutého rozsudku v
otázke namietanej aktívnej legitimácie považoval žalobca za správne, riadne odôvodnené
a zrozumiteľné. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné
poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením odvolateľa
o arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie. To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu, riadne

odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca sa vyjadril aj k žalovaným namietanej absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, s ktorým názorom sa nestotožnil, pričom na podporu svojho stanoviska
poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov SR.
16. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu doručené prostredníctvom právneho zástupcu, naň

nereagoval.
17. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania neboli stranami sporu produkované.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je
možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej

inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. §
219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v
celom rozsahu potvrdil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom

sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
21. Žalovaný v rámci svojho opravného prostriedku len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú
v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu súdu
opakovane predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal súd prvej inštancie v danom

prípade dospieť.
22. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
ÚstavnéhosúduSRspis.zn.IV.ÚS252/2004zodňa31.08.2004), aniprávonato,abybolastranapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabysarozhodlo vsúladesjejpožiadavkami(uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa
ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS
251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania
súdomprvejinštanciezuvedenýchdôvodovodvolacísúdvyhodnotilakonedôvodné.Súdprvejinštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe vyhovel, pričom ku svojím záverom dospel v
kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti
základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na

súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne
s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je
porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv
o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie, popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého

rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR spis. zn.
IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných

súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
23. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalovaného o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku.
24. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných / základných práv dosahuje len

odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis.
zn. I. ÚS 344/10, spis. zn. III. ÚS 305/08).
25. Z dikcie ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa súd prvej inštancie v prejednávanej právnej veci
dostatočným spôsobom riadil ust. § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho
sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, uviedol ktoré dôkazy boli vykonané
a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej vychádzal

pri kreovaní právneho záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, pričom rozhodol o celom
uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou napadnutého
rozsudku.Vzáverečnýchodsekochodôvodneniapopísalsvojprocesnýpostupprirozhodovaníotrovách
konania, ktorý korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku.
27. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v prejednávanej veci z dôvodu, že žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z neuhradenej
faktúry, v rámci ktorej bol dlžníkom žalobcu poškodený. Predmetnom postúpenia bol v danom prípade
nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý vznikol poškodenému voči
žalovanému ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je pritom zrejmé, že z poistenia
zodpovednostisapoškodenémuuhrádzajúuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy
aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca
v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec,
ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi napoužitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby
boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť

hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. V konaní bola
preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o
náhraduktorejvkonaníišlo.Súdnapraxpovažujezaskutočnúškodunielenprípadyzmenšeniamajetku,
ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v

konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať
vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného
vozidla po dobu opravy svojho vozidla vyplatil. Právny nástupca poškodeného potom na základe platnej
zmluvy o postúpení v konaní uplatňoval žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala
výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali,
ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca

žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného
neprimeraným zaťažovaním a požadovať o neho, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s
najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového vozidla zisťoval
alternatívy iného charakteru, t. j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného

motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol
totiž poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný. Už samotný stav poškodenia jeho motorového
vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je totiž pre poškodeného záťažový, ktorý ho výrazne
obmedzuje. Poškodený je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla paralyzovaný, a preto
nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením

ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa ešte splnenia ďalších podmienok.
Správnym je preto právny záver súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.
28. Odvolací súd je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi poškodeným a
žalobcom dňa 01.02.2017, tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti
jej strán / subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté

vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo
možné na ich usporiadanie použiť / uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.
29. Za relevantný je potrebné považovať argument žalobcu v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu
žalovaného, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za

postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať
na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci
postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými
slovami, poškodený by položil na stôl peňažnú sumu 1.632,00 eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by
ju vzápätí posunul späť k poškodenému.

30. Odvolací súd vedome v danej spojitosti používa mierne ironický tón, pretože popísaný (odvolateľom
minimálne naznačovaný) postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného
života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych
právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon
poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým

počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom
prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. §

387 ods. 1 CSP v meritórnom výroku I. ako vecne správny potvrdil.
32. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal.O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
rozhodnutím súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).