Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416217534
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416217534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

MinksaaJUDr.OliveraKolenčíka,vsporežalobkyne:N.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XXX,zastúpená
advokátkou Mgr. Ivicou Štiglitz, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovanému: Pohotovosť s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 959
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.
októbra 2018, č. k. 16C/294/2016-201, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporovýporiadok,ďalejlen„CSP“akosúd)rozsudkomzodňa 16.októbra2018,č.k.16C/294/2016-201,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 959 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 24.10.2016
dozaplatenia,do3dníodprávoplatnostirozsudku(I.výrok).Žalovanájepovinnávydaťžalobkynioriginál
zmenky č. 405400759 zo dňa 17.12.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Súd priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (III. výrok). Žalovaná je povinná zaplatiť Okresnému
súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu vo výške 156,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(IV. výrok).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, § 451 ods.

1, 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2016
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 812 eur. Žalobu odôvodňovala tým, že zmluva
o úvere, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 17.12.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, a keďže nespĺňa
náležitosti zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, je
uvedená zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyňa zaplatila v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy

žalovanému sumu 1 212 eur a pri tom by mu prináležala len suma 300 eur, čo predstavuje výšku úveru
a v zostávajúcej časti v sume 812 eur sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Uznesením
č. k. 16C/294/2016-118 zo dňa 25.05.2018 súd pripustil zmenu petitu žaloby podľa § 140, § 142 ods.
1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 959 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od doručenia žaloby žalovanému. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č.1.
17 a nasl.) žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu jej neopodstatnenosti. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňu
dňa 17.12.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300

eur zvýšený o príslušný poplatok v sume 288 eur, teda žalobkyňa bola povinná zaplatiť čiastku v sume
588 eur. Zmluva o úvere bola uzatvorená so žalobkyňou ako podnikateľom označeným IČO v zmysle
Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobkyňa ako dlžník nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju
súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov zmluvy je teda obchodno-
právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. V čase

a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru, pokiaľ išlo o
namietaný poplatok.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným
dňa 17.12.2012 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej jej žalovaný ako veriteľ poskytol úver vo výške 300
eur a žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo

výške 288 eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške 588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur
počnúc dňom 20.01.2013 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach. Dlžník bol v
zmluve označený obchodným menom ERIKA KORPASOVA FORTE, IČO: 43 278 361, Bardoňovo 269.
K uvedenej zmluve prislúcha zmenka zo dňa 17.12.2012 na 885,21 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 10.02.2014. Vystaviteľ je označený rovnako ako v zmluve. Zmluva bola uzavretá na základe žiadosti

zo dňa 17.12.2012, z ktorej vyplýva, že sa jednalo o ďalšiu zmluvu, dĺžka predchádzajúceho úveru 9
mesiacov, č. zmluvy 405400594. Výška predchádzajúceho úveru 300 eur, zostávajúca dlžná suma 234
eur. Žalobkyňa požiadala o úver vo výške 300 eur, doba splácania 12 mesiacov, dátum prvej splátky
20.01.2013, výplata mzdy sa realizuje 16-teho dňa v mesiaci. Žiadateľ nižšie podpísaný uvedený ako
fyzická osoba N. C. a kontaktnou osobou bol syn O. C.. Zo žiadosti vyplýva, že žiadateľ je zamestnaný

a rovnako živnostník. V žiadosti sú uvedené údaje živnostníka i zamestnávateľa.

5. Zamestnávateľovi žalobkyne bola doručená žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaným zo dňa
06.07.2015, v zmysle ktorej bol vyzvaný zamestnávateľ žalobkyne Univerzitná nemocnica Bratislava na
vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka v zmysle zmluvy o úvere zo dňa 17.12.2012, pretože žalovaný

evidoval dlh voči dlžníkovi vo výške 2 198,71 eura. Na základe uvedenej žiadosti zamestnávateľ
žalobkyne,vzmyslepotvrdeniazodňa09.08.2016,vykonalzrážkyzomzdyvovýške637eur.Zprehľadu
zrážok zo dňa 04.08.2017 mal súd preukázané, že zamestnávateľ vykonal zrážky spolu vo výške 931
eur a od februára 2017 sa zrážky zo mzdy nevykonávajú. Žalobkyňa predložila listinný dôkaz ohľadne
realizovaných splátok v roku 2013 vo výške 129 eur, v roku 2014 vo výške 119 eur a v roku 2015

vo výške 80 eur, čo spolu predstavuje sumu 328 eur. Žalobkyňa podaním zo dňa 13.02.2017 doručila
zamestnávateľovi cestou svojej právnej zástupkyne výzvu na ukončenie vykonávania zrážok zo mzdy.
V období od 07/2015 do 01/2017 zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážky zo mzdy spolu vo výške 931
eur. Dôkazom o zaslaní čiastky úveru na účet žalobkyne zo spornej zmluvy je výpis z účtu žalobkyne
zo dňa 19.12.2012, kde bola prijatá platba 36 eur. Z uvedeného výpisu z účtu žalobkyne v peňažnom

ústave E. K. mal súd preukázané i realizované úhrady splátok žalobkyňou. Spoločnosť EXE-CORP s.
r. o. Levice výzvou zo dňa 01.09.2015 vyzvala žalobkyňu na zaplatenie dlhu žalovanému, ktorý ku dňu
01.09.2015 predstavuje sumu 2 237,51 eura. Sociálna poisťovňa Bratislava dňa 19.01.2017 potvrdila,
že vykonala zrážku vo výške 78,10 eura v prospech oprávneného/exekútor od povinnej, t. j. žalobkyni.

6. Prvoinštančný súd poukazujúc na teoretické východiská bezdôvodného obohatenia uviedol, že žaloba
bola dôvodná. Považoval za preukázané, že žalobkyňa mala finančné problémy, pretože podpísala
viaceré zmluvy so žalobcom, ktoré však nebola schopná riadne splácať. Žalobkyni bolo navrhnuté
pracovníčkou žalovaného, že na vyrovnanie predchádzajúceho úveru so zostatkom 264 eur jej bude
poskytnutý ďalší úver, ktorý je predmetom sporu. Žalobkyňa s tým súhlasila a pracovníčka žalovaného

vyplnila zmluvu o úvere, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300 eur, ktorým bol vyrovnaný
predchádzajúci úver so zostatkom vo výške 264 eur a žalobkyni bola zaslaná na účet suma, ktorá
predstavovala rozdiel medzi poskytnutým úverom a vyrovnaným predchádzajúcim úverom vo výške
36 eur, tak ako to vyplýva z výpisu z účtu žalobkyne (č. 1. 86). V žiadosti o poskytnutie úveru je
uvedený i zamestnávateľ žalobkyne. Sám žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobkyňa mala finančné

problémyanavrholjejinapriektomuposkytnutieďalšiehoúveru.Zmluvuoúverevyplňovalapracovníčka
žalovaného, ktorá i v predchádzajúcich zmluvách navrhla žalobkyni, že úver jej bude poskytnutý vtedy,
keď bude uvedená ako fyzická osoba - podnikateľ. Pracovníčka žalovaného mala vedomosť o tom, že
žalobkyňa disponuje živnostenským oprávnením, vzhľadom na predchádzajúce zmluvy. Dokazovanímvšak bolo preukázané, že úver si žalobkyňa brala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, pretože mala finančné
problémy, ktoré pozostávali minimálne z omeškaných splátok z predchádzajúceho úveru. Súd uvedenú
zmluvu, i napriek údajom uvedených v Zmluve o úvere zo dňa 17.12.2012, vo vzťahu k žalobkyni,

vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Mal za to, že žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal tvrdenia uvádzané v zmluve o úvere, vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne, ako aj ďalšie
skutočnosti zistené dokazovaním, t. j. použitie úveru. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného,
že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, i vzhľadom na známu prax žalovaného vo vzťahu k
zmluvám o úvere z rozhodovacej činnosti súdu. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna

zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom, a teda ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré
vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva.

7. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. Súd

vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že uvedená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou
a bol toho názoru, že uvedený úver bol poskytnutý na spotrebu a nie na podnikanie, išlo o typovú
formulárovúzmluvu,prektorújecharakteristické,žeichobsahspotrebiteľvýraznýmspôsobomovplyvniť
nemôže.Uvedenázmluvaspadápodprávnuúpravuzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
v znení noviel a súčasne sa na ňu aplikujú aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to najmä

§ 52 a nasl. V zmluve je uvedená len výška úveru a suma zvýšená o príslušný poplatok vo výške 288
eur, avšak zo zmluvy nevyplýva, akým spôsobom bol uvedený poplatok vypočítaný, z čoho pozostáva,
aká úroková sadzba a RPMN bolo použité pri výpočte uvedeného poplatku. Mal za to, že uvedená
zmluva neobsahuje RPMN tak, ako to upravuje § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
zároveň v zmluve nie je uvedená výška úrokov a rovnako zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Vzmluvechýbarovnováha
a vyváženosť vzájomných práv a povinností. Z týchto dôvodov úver vyhodnotil ako bez poplatkov a bez
úrokov, a to v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe týchto skutočností mal

žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 300 eur a zvyšok prijatej sumy prestavuje
bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa zaplatila splátkami sumu 328 eur a zamestnávateľ vykonal zrážky
zomzdyvsume931eur.Žalobkyňazaplatilanazákladetohožalovanémusumu1259eur.Poodpočítaní
poskytnutého úveru v sume 300 eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo
výške 959 eur. Suma nad rámec poskytnutého úveru predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného, ktoré je povinný vydať. Keďže ide o peňažné plnenie, súd priznal žalobkyni i príslušenstvo
pohľadávky, a to úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na
Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel od prevzatia žaloby žalovaným.

8. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že v článku 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sú

uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmenky, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník

neuhradívčasštyriposebeidúcesplátkyprípadneuhradílenčastisplátokaleboneuhradívčasposlednú
splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa
v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zároveň žalovaná dňa 17.12.2012 podpísala

veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava
sumu 885,21 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 10.02.2014, pričom zmenková suma, ako aj
dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke
je uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že
je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (zmluva o úvere a zmenka). Súd

zaviazal žalovaného na vydanie originál zmenky žalobkyni s tým, aby uvedená zmenka nemohla byť
použitá na vymáhanie ďalších finančných prostriedkov žalovaným.9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala plný úspech, priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

10. V závere konštatoval, že žalobkyňa je ako spotrebiteľ v tomto spore podľa § 4 odsek 2 písmeno u),
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení oslobodená od súdnych poplatkov. Podľa §
2 odsek 2 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 156,50 eura

podľa položky la, 1b sadzobníka súdnych poplatkov (959 eur x 6 % = 57 eur + 99,50 eura).

11. Proti tomuto rozsudku voči vyhovujúcemu I. výroku a závislému III. výroku o trovách konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil a zamietol žalobu alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

12. Odvolanie odôvodnil tým, že zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom,
označeným IČOm: 43 278 361, v zmysle Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného je možné
posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, keďže ide o zmluvný záväzok medzi
dvomi podnikateľskými subjektmi. Poukázal na subsidiárny vzťah obchodného a občianskeho zákonníka

s tým, že dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, a nebol spotrebiteľom.
Vzájomný právny vzťah účastníkov konania bol teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s
cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne uvedené
zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné
odchýliť. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu

spotrebiteľ.Ospotrebiteľaidejedinevtomprípade,aksivzalúvernaosobnúpotrebu,atedanienaúčely
podnikania, povolania, či zamestnania. Poukázal na iné rozsudky prvoinštančných súdov: Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/22/2011 a sp. zn. 4C/26/2011.

13. K namietanému poplatku žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa aktuálnych záverov rozhodovacej

praxe u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky
požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Ak teda žalobca
namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov znáša v tomto smere dôkazné
bremenoamusípreukázať,ževčaseamiesteuzavretiazmluvyišlooodplatu,ktorávýrazne(podstatne)

vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Poukázal na nepoužiteľnosť rozhodnutie nemeckého súdu aj
z toho dôvodu, že je rozporné so slovenským právom, pretože slovenská právna úprava v oblasti
spotrebiteľských úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Poukázal na zák. č. 132/2013 účinný od
10.06.2013, pričom zákonodarca explicitne vymenúval nedovolenosť poplatku alebo náhrady nákladov

len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.

14. Žalovaný bol toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného

obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná
zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie
z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.).
Žalovaný razantne odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.

15. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila a konštatovala, že súd dospel k správnym záverom.
Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že nemala vedomosti ako ovplyvní uvedenie jej osobných údajov
jej právnu ochranu ako spotrebiteľa v budúcnosti. Okrem uvedeného bolo preukázané, že žalobkyňa
finančné prostriedky nepoužila na podnikanie, ale na osobnú spotrebu pre potreby jej syna a zároveň
boli časťou z nich uhradené aj predchádzajúce dlhy vyplývajúce z iných zmlúv o spotrebiteľských

úveroch. Použitím finančných prostriedkov na iný účel ako podnikanie je jednoznačne preukázané, že
žalobkyňa uvedené finančné prostriedky nepoužila na podnikateľské účely a túto skutočnosť žalovaná
v konaní ani nevyvrátila a nepreukázala opak. Z uvedeného dôvodu je možné toto tvrdenie žalobkyne
považovať, ako súd správne vyhodnotil, za preukázané a zmluva uzavretá medzi stranami sporu jezmluvou spotrebiteľskou. Súd pri hodnotení dôkazov preto správne postupoval a vzal do úvahy dôkazy,
ktoré mal na pojednávaní za preukázané. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie súhlasí a považuje ho za vecne a právne správne.

16. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie,

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia
§ 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné. Odvolacia argumentácia žalovaného je zameraná na nesprávne posúdenie charakteru
právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, a nesprávneho posúdenia nárokovateľnosti poplatku
za úver. Podstatou odlišnej argumentácie strán sporu k dôvodnosti uplatnenej žaloby bol charakter
právneho vzťahu a od toho sa odvíjajúce hodnotenia dôsledkov absencie niektorých náležitostí zmluvy.

25. Odvolací súd primárne konštatuje, že v konaní nad všetky pochybnosti nebolo zo strany žalovaného
ako dodávateľa preukázané, že predmetný právny vzťah bolo treba posudzovať výlučne podľa noriem
obchodného, nie spotrebiteľského práva. Hoci žalovaný správne argumentoval, že obsahom uzavretej
zmluvy bolo označenie účastníkov právneho vzťahu výslovne obchodnoprávne, pretože aj žalobkyňa
bola označená ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, nemožno prehliadnuť

skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, najmä pokiaľ išlo o tvrdené okolnosti uzatvárania
zmluvy. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že žalobkyňa bola spotrebiteľkou a zmluvný vzťah
založený zmluvou o úvere zo dňa 17.12.2012 bol spotrebiteľským právnym vzťahom, ktorý je upravený
a regulovaný spotrebiteľskými normami. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade, ak sú pochybnostio postavení subjektu právneho vzťahu, možno vykonať súdom (aj ex offo) dokazovanie smerujúce k
potvrdeniu alebo rozptýleniu otázky postavenia subjektov právneho vzťahu. V tomto prípade je možné
potvrdiť správnosť záveru, ku ktorému prišiel prvoinštančný súd, že v procese kontraktácie do zmluvnej

vôle žalobkyne zasiahla pracovníčka žalovaného a viac menej „nanútila“ žalobkyni, aby označila seba
ako podnikateľa vychádzajúc tak z predchádzajúceho právneho vzťahu a to za situácie, že motiváciou
žalobkyne uzavrieť novú zmluvu bolo zaplatenie predchádzajúcej podlžnosti a uspokojovanie svojich
spotrebiteľských potrieb. Údaje o živnostníčke - žalobkyni mala pracovníčka žalobcu k dispozícii a sama
navrhla „schodnosť“ poskytnutia peňazí žalovaným, hoci nešlo o vôľu žalobkyne použiť peniaze na iné

ako spotrebiteľské účely. Na to, aby bolo možné zvrátiť hodnoverný priebeh kontraktácie a účel použitia
prostriedkov nevykonal žalovaný ako dodávateľ (veriteľ) dostatočnú procesnú aktivitu.

26. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody týkajúce sa posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti odvolací súd
poukazuje na správne závery prvoinštančného súdu s tým, že jednotlivé čiastkové nedostatky zmluvy
riadne neboli v odvolaní zo strany žalovaného namietané.

27. Namietaným bol poplatok (suma vo výške 288 eur), ktorý mal žalovaný inkasovať ako poplatok
k sume, ktorá bola žalovaným žalobkyni požičaná. K uvedenému poplatku možno len zopakovať,
že dôvody vedúce k jeho nepriznateľnosti pramenili zo správneho záveru prvoinštančného súdu o
bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru (§ 11 ZoSÚ). S uvedeným súvisí tiež otázka bezdôvodného

obohatenia, ktoré žalovaný v rámci odvolania rezolútne odmietol, pretože podľa jeho názoru neexistuje
žiadna forma bezdôvodného obohatenia v tomto prípade.

28. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. V tejto veci je potrebné ozrejmiť, že predpokladom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej
úverovejzmluvy(§11zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch)jeexistenciaaplatnosťzmluvyo
spotrebiteľskom úvere. Nemožno súčasne konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť na jednej strane

a neplatnosť zmluvy na strane druhej. Zákon stanovuje (§ 11 cit. zák.), že ak zmluva nemá obligatórne
náležitosti (a pre uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti sú závažné), s takými okolnosťami
spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jednoduchá a všeobecná zmluva o úvere (z
pohľadu esenciálnych náležitostí) nepredpokladá okrem záväzku veriteľa poskytnúť dohodnutú výšku
peňažných prostriedkov, záväzku dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a (záväzku) zaplatiť

úroky (odplatu), žiadne ďalšie náležitosti. Tie boli v tomto prípade aj naplnené. Bez uvedených náležitostí
(podstatných prvkov) by zmluva o úvere nevznikla.

30. Spotrebiteľské právo rozšírilo obligatórne náležitosti zmluvy a pri spotrebiteľskom úvere stanovuje
ďalšie nevyhnutné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Zákon zároveň stanovil právne následky

porušenia obsahovej povinnosti zmluvy a náležitosti zmluvy tak, že zmluva sa považuje za bezúročnú
a bezpoplatkovú (§ 11 cit. zák.). Aj v tomto prípade je treba hľadieť na absentujúci údaj o RPMN ako na
absenciu údaju s dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Uvedené znamená, že zákon preferuje
zachovanie platnosti právneho úkonu (pokiaľ má esenciálne základné náležitosti - pojmové znaky) s
dôsledkom podľa § 11 cit. zákona. Ak ďalšie náležitosti právny úkon podľa zák. č. 129/2010 Z. z.

nemá, ide o bezúročný a bezpoplatkový úver. Hodnotenie záveru o súdnom konštatovaní bezúročnosti
a bezpoplatkovosti (výrokom rozsudku), ako aj predbežnou otázkou v rámci riešenia spotrebiteľského
sporu je treba považovať za konštatovanie, nie konštituovanie. Inými slovami súd deklaruje stav a
charakter spotrebiteľskej zmluvy v čase jej uzavretia.

31. Pokiaľ ide o podstatu bezdôvodného obohatenia je treba povedať, že zákon rozlišuje viaceré
skutkovépodstatybezdôvodnéhoobohatenia.Oprvýkonkrétnyprípadbezdôvodnéhoobohateniapodľa
§ 451 ods. 2 OZ ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu (condictio indebity).
Plnenie bez právneho dôvodu je aj keď jeden z účastníkov zmluvy dostal majetkové hodnoty plnením,
na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr.

dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a pod. Ide o prípady, pri
ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. V prípade plnenia z neplatného právneho
úkonu (condictio ob iniustam causam) je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny
úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je od začiatku (ex tunc) neplatný. Na rozdiel od vyššieuvedeného prípadu nedostatok dôvodu na plnenie tu spočíva v tom, že právny úkon tu síce formálne
existoval, avšak je neplatný (napr. plnenie z kúpnej zmluvy, ktorá je podľa § 39 OZ absolútne neplatná
- pozri R 26/1975, s. 129 ods. 2). Pravda, predpokladom úspešného uplatnenia nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je predchádzajúce vyšetrenie
otázky, či išlo o neplatný právny úkon. Totiž v prípade, keď druhý účastník právneho úkonu popiera
neplatnosť právneho úkonu, musí ju na návrh dotknutého účastníka konštatovať súd. Pokiaľ ide o vznik
bezdôvodného obohatenia, nie je rozhodné, či ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 37 a nasl.
OZ) alebo o relatívnu neplatnosť (§ 40a OZ). Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, či ide o čiastočnú

alebo úplnú neplatnosť právneho úkonu (§ 41 OZ). Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje to, čo sa
plnilo na základe neplatného právneho úkonu len pre nedostatok formy (§ 455 ods. 1 OZ). Fekete, L:
Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011 str. 1220-1224). Ďalšími dôvodmi
sú plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Odvolací súd uvádza, že pri porovnaní dôsledkov vád právnych úkonov je treba dospieť k záveru,

že v prípade bezúročného a bezpoplatkového úveru nejde o plnenie z právneho úkonu, ktorý je
neplatný a to ani v časti, ktorá sa týka plnení na rozsah poskytnutej istiny. Ide skôr o právny úkon,
ktorý ako vadný ho spája so zákonnou fikciou plnenia bez právneho dôvodu. Tento dôvod na plnenie
síce od začiatku (možno) v predstavách účastníkov zmluvy existoval (teda obdobne ako pri neplatnej
zmluve), ale skutočnosť, že zákon právny dôvod pre plnenie nad rozsah poskytnutej istiny vyhlásil

za bezúročný a bezpoplatkový, možno označiť vo svojom dôsledku len ako plnenie bez právneho
dôvodu. Odvolací súd sa prikláňa k právnemu názoru, že úverová spotrebiteľská zmluva je platná aj
v časti týkajúcej sa stanovenia výšky úrokov a poplatkov, ale s dôsledkom, že zákon fikciou pozbavil
úverový vzťah o právny dôvod plnenia nad rozsah poskytnutého úveru (istiny) veriteľom - žalovaným.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že konštrukcia „pozbavenia“ pôvodne existujúceho právneho

dôvodu pre plnenie žalobcu - spotrebiteľa nad rozsah poskytnutého úveru - istiny nemôže byť podradená
pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia formou právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože v
prípade bezúročného a bezpoplatkového úveru išlo o neexistenciu právneho dôvodu od počiatku (t.j.
úver bol bezúročný a bezpoplatkový od uzavretia zmluvy). Vyššie uvedené závery o aplikovateľnosti
bezdôvodného obohatenia formou plnenia bez právneho dôvodu vo vzťahu k vedomosti spotrebiteľa

o rozhodujúcich skutočnostiach sa svojimi predpokladmi podobajú na závery týkajúce sa vedomosti o
rozhodujúcich skutočnostiach ako pri neplatnej zmluve.

33. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní žalovaného tak,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a III. ako vecne správne potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 a 2 CSP, keďže nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia tak, ako sa to domáhal
žalovaný v podanom odvolaní.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Vychádzajúc z § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o trovách
odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému
ich náhradu v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).