Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309221525
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2309221525.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. M. XXXX/X, L., zast.: JUDr. Peter Harakály, IČO: 00620157, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice,
proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad
4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante, č. k. 16C/216/2009 - 476 zo dňa
10. mája 2018 vo výroku I. a IV. a na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Galante, č. k.
16C/216/2009 - 476 zo dňa 10. mája 2018 vo výroku III. a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výroku I., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í vo výrokoch I. , III. a IV. a v týchto častiach sa súdu I. inštancie
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozsudkom rozhodol :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady za bolesť sumu vo výške 9.855 Eur, z titulu
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 5.350 Eur, z titulu zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 9.483 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd konanie o nároku žalobcu z titulu náhrady za bolesť vo výške 4.742 Eur, za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2,17 Eur, z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 1,09 Eur, zastavuje.
III. Súd v ostatnej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobca má právo na náhradu konania v rozsahu 100 %.
V. Súd vracia žalobcovi zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14 - 53/2017 sumu vo

výške 17,93 Eur.
VI. Upravuje sa učtáreň súdu, aby po právoplatnosti výroku V. rozsudku sumu vo výške 17,93 Eur
poukázala na adresu sídla žalobcu.
VII. Súd vracia žalovanému zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14
52/2017 sumu vo výške 17,92 Eur.
VIII. Upravuje sa učtáreň súdu, aby po právoplatnosti výroku VII. rozsudku sumu vo výške

17,92 Eur poukázala na adresu sídla žalovaného.

2. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 9.6.2007 ako vodič motocykla
zn. Yamaha Bulldog, evč. 4S 7007 /CZ/ utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla zn.
Škoda 120L, evč. GA-821BN, L. K., nedal prednosť na križovatke štátnej cesty I/62 v 28km a poľnej
cesty smerom od Dolnej Stredy na Nový Majer motocyklu, ktorý viedol žalobca, v dôsledku čoho došlo

k zrážke. L. K. bol uznaný vinným na základe trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn.
2T/199/2007 zo dňa 31.3.2008 zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2, písm.a) a prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, písm. c) Tr. zákona. L. K.
mal v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poukázal na aplikáciu § 427 a nasl., § 420 Občianskeho zákonníka a §

15 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca mal v čase škodovej udalosti 36 rokov. V dôsledku úrazu žalobca
utrpel mnohopočetné závažné zranenia, bol viackrát v ústavnom ošetrovaní, operovaný, aj reoperovaný.
Žalobca predložil lekársky posudok JUDr. E. P. zo dňa 18.12.2008 a MUDr. H. F. zo dňa 13.2.2009.
Žalobca uplatnil dňa 30.4.2009 svoj nárok u žalovaného, a to bolestné 45.607,45 Eur a za sťaženie
spoločenského uplatnenia (SSU) 80.113,52 Eur. Zároveň navrhol uzatvorenie dohody o urovnaní podľa

§6ods.1zákonač.437/2004Z.z.tak,žedôjdekzvýšeniuSSUo50%,vzhľadomnavek,obmedzeniea
stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov. Žalovaný uspokojil nárok na
bolestné vo výške 27.484 Eur a k dohode o urovnaní nedošlo. Žalobca teda žiadal zaviazať žalovaného
k úhrade 18.123,45 Eur z titulu bolestného a 80.113,52 Eur z titulu SSU, všetko s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia. Žalobca poukázal na uznanie invalidity ako na dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý môže súd zvýšiť náhradu za SSU najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č.

437/2004 Z. z.). Pokles vykonávať pracovnú činnosť je o viac ako 70 %. Na základe posudku ÚPSVaR v
Bratislave zo dňa 3.2.2009 bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy 80 %. Na základe uvedeného
žiada žalobca súd o zvýšenie náhrady za SSU o 50 %, čo predstavuje sumu 40.056,76 Eur. Žalobca si
uplatnil aj náhradu trov konania v celom rozsahu. Dňa 18.8.2011 žalobca zobral žalobu z časti späť z
dôvodu čiastočného plnenia žalovaného za SSU vo výške 8.399 Eur.

3. Medzi stranami nebolo sporné, že za ublíženie na zdraví žalobcu zodpovedá L. K., ktorý mal v čase
škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla so žalovaným. Súd pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU, vrátane zvýšenia, vychádzal zo
znaleckýchposudkovvyhotovenýchvrámcikonania.VzhľadomnaodporúčanieznalcaMUDr.Veselého,

predchádzajúce lekárske posudky súd nebral do úvahy. Súd netrval na vykonaní vyšetrení lakťového
nervu a pľúc u žalobcu, nakoľko má za to, že je možné dospieť k záverom v zmysle znaleckých posudkov
a nie je na mieste nútiť žalobcu absolvovať ďalšie vyšetrenia, ktoré predstavujú pre žalobcu len ďalšiu
záťaž. Obaja znalci sa na pojednávaní dňa 11.12.2017 tiež vyjadrili, že nárok je daný.

4. Súd I. inštancie odôvodnil priznané bolestné nasledovne :

- ZP1: položky zvýšené na dvojnásobok podľa § 9 ods. 6 zákona 2.280 bodov, položky nezvýšené 545
bodov, bolestné za ďalšie operačné zákroky 650 bodov, spolu 3.475 bodov. ZP1a: bodové hodnotenie
SSU nezmenené; zmenené niektoré položky bolestného - položky zvýšené na dvojnásobok podľa § 9

ods. 6 zákona 1.900 bodov, podľa § 9 ods. 5, písm. a) a b) zvýšenie o polovicu 60 bodov, nezvýšené
položky 535 bodov, spolu 2.495 bodov, bolestné za ďalšie operačné zákroky nezmenené, spolu 3.145
bodov. V tejto časti súd opravuje bodové hodnotenie v súlade s upozornením žalobcu (č. l. 230), kde
namiesto 1.900 má byť správny súčet bodov 2.040, a teda konečný sumár bodového hodnotenia je
správne 3.285 bodov. ZP2: celkovo 2.150 bodov. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

6Co/187/2016-386 zo dňa 17.8.2017 (bod 36) sa pri rozdielnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia viacerými lekármi sa javí spravodlivé, aby sa do úvahy bralo zvýšenie bodového hodnotenia,
ktoré je svojim rozsahom najpriaznivejšie pre poškodeného. Súd vychádzajúc z rovnakého princípu
vychádzal z hodnotenia znalcom, ktoré bolo aj v prípade bolestného pre žalobcu priaznivejšie, nakoľko
ide o posúdenie otázok odborného významu. Súd hodnotil položku nižšie iba v prípade ak mal za to,

že znalec pri hodnotení poškodenia nesprávne aplikoval zákon. Medzi stranami sporu nie je sporné,
že žalovaný už uhradil žalobcovi z titulu bolestného sumu 31.356 Eur. Medzi stranami nie sú sporné
položky 73, 90a, 90b, 216, 113a, 113b, 232c, 91, 2, 74, spolu 1.120 bodov.

- Znalci sa čiastočne nezhodli na hodnotení položky 82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9

vpravo; MUDr. Veselý vyhodnotil zlomeninu rebier s dislokáciou a MUDr. Pamula bez dislokácie. MUDr.
Veselý zvýšil položku na dvojnásobok, nakoľko došlo u žalobcu ku komplikáciám a k bolestivejšiemu
priebehu liečby a MUDr. Pamula nezvýšil položku vôbec. Ohľadne dislokácie sa jedná o otázku striktne
odborného významu, preto sa súd priklonil k hodnoteniu MUDr. Veselého. Čo sa týka zvýšenia bodového
hodnotenia, v tomto prípade sa súd priklonil k hodnoteniu MUDr. Veselého, že došlo k bolestivejšiemu

spôsobu liečenia a komplikáciám pri liečení, avšak tieto je možné v zmysle § 9 ods. 5 zákona vnímať ako
jeden dôvod pre možnú kumuláciu s dôvodom v písm. a) alebo c) predmetného ustanovenia. Súd teda
priznal za túto položku 70+35 = 105 bodov. Ďalej sa znalci čiastočne nezhodli na hodnotení položiek
78 - stlačenie hrudníka s asfyxiou s pomliaždením pľúc a UPV a 246c - úrazový šok ťažkého stupňa;MUDr. Veselý zvýšil hodnotenie o 100 %, MUDr. Pamula iba o 50 %. Žalobca uviedol, že žalovaný
plnil (oznámenie žalovaného na č. l. 28 zo dňa 7.7.2009) uvedené položky v 2009, teda tieto považoval
za nesporné. Žalovaný sa bránil, že ako žalobca v priebehu konania upravoval svoje nároky, tak aj

žalovaný ustálil svoje vyjadrenia s ohľadom na komplikované dokazovanie v odborných otázkach. Súd v
tomto ohľade prisvedčil žalovanému, že v oboch prípadoch strany upravovali svoje vyjadrenia, pretože
vyhodnotenie otázok významných pre konanie záviselo od odborného posúdenia. Aj v tomto prípade
má súd za to, že došlo k naplneniu dôvodu v § 9 ods. 5, písm. b) zákona, a teda nie je daný dôvod
na 100 % zvýšenie podľa odseku 6 predmetného ustanovenia. Na základe uvedeného súd vyhodnotil

uvedené položky so zvýšením o 50 %, teda v rozsahu za položku 78 - 390 bodov a položku 246c -
90 bodov. Čo sa týka položiek ohľadne pravej dolnej končatiny: 243c3 - hlboká preležanina v oblasti
pravej päty, 243c6 - hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože, 221 - traumatická amputácia palca
pravej nohy, 222 - traumatická amputácia 4. prsta pravej nohy, 222 - traumatická amputácia 5. prsta
pravej nohy, 249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny, 205 - operačné znehybnenie
pravého členkového kĺbu, súd sa nestotožnil so žalovaným, že v danom prípade je potrebné aplikovať §

9 ods. 7 zákona, pretože súd má za to, že uvedené poškodenia nenastali súčasne. Nemožno vykladať
predmetné ustanovenie zákona tak, že sa súčasné poškodenia je potrebné vnímať všetky poškodenia
končatiny do ukončenia liečby, a teda, že v takom prípade súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť
bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny (položka 216). Pri zvýšení bodovania
položiek 243c3 a 243c6 je tiež zrejmá kumulácia dôvodov v § 9 ods. 5 zákona, čo výslovne v záverečnom

vyjadrení nenamietal ani žalovaný. Teda súd priznal za uvedené položky 243c3 - 40 bodov, 243c6 - 180
bodov, 221 - 40 bodov, 222 - 20 bodov, 222 - 20 bodov, 249 - 150 bodov, 205 - 230 bodov; spolu 680
bodov. Čo sa týka preležanín: 243c - hlboká preležanina v záhlavovej oblasti, 243c4 - hlboká preležanina
v krížovej oblasti, 243c2 - hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu, súd má jednoznačne
za to, že došlo ku kumulácii dôvodov v § 9 ods. 5 zákona, nakoľko došlo k bolestivejšiemu spôsobu

liečby, ku komplikáciám a k plastickým zákrokom (pripodobenie k popáleninám 3 až 4 stupňa, bolestivé
preväzy, infekcie, vredy, plastické operácie; ZP1 str. 21.
Teda súd priznal za uvedené položky 243c3 - 40 bodov, 243c4 - 80 bodov, 243c2 - 20 bodov; spolu
140 bodov.

- Medzi stranami sporu sú sporné: položka 243c2 - hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového
kĺbu. Súd sa nestotožnil so žalovaným, že by sa uvedená položka mala hodnotiť spolu s 113a, 113b,
138c, 232c a zaradiť ju pod 159a, pretože ani v tomto prípade nie je možné vyhodnotiť, že poškodenie
hodnotené pod 243c2 nastalo súčasne s poškodeniami hodnotenými pod položkami vyššie. Súd priznal
aj zvýšenie o 100 % z dôvodu kumulácie dôvodov podľa § 9 ods. 5 (rovnako ZP1, str. 21), teda spolu

súd priznal 20 bodov. Ďalej je sporná položka 138c - vnútrokĺbová zlomenina dolného konca ramena,
riešená operačne. V danom prípade žalovaný namietal, že túto položku bolo tiež potrebné hodnotiť spolu
svyššieuvedenýmipoložkami(113a,113b,138c,232c)azaradiťjupod159a,pretožekoperáciinedošlo
po ukončení liečby. Súd sa stotožnil so žalobcom, že je potrebné aplikovať § 3 ods. 4 zákona a priznal
hodnotenie 80 bodov. Ďalej je sporná položka 243c3 - hlboká preležanina v oblasti ľavej päty. Opätovne

žalovaný poukazuje na to, že uvedená položka by mala byť započítaná do poškodení ohľadne ľavej
nohy. Súd odkazuje na rovnakú argumentáciu ako pri položke 243c2 vyššie. Súd priznal hodnotenie
40 bodov. Rovnako namietal žalovaný položky 189d a 238, že tieto tiež mali byť zahrnuté pod položku
216. Avšak žalobca s odkazom na ZP1 poukázal opäť na aplikáciu § 3 ods. 4 zákona. Súd sa s týmto
stotožnil a priznal hodnotenie za 189d - 180 bodov a 238 - 10 bodov. Poslednou spornou položkou je

224 - pomliaždenie mozgu. V danom prípade išlo jednoznačne o posúdenie odbornej otázky, a teda súd
sa priklonil k priaznivejšiemu hodnoteniu pre žalobcu, t.j. teda priznal 170 bodov.
Na základe uvedeného je nárok žalobcu na bolestné vo výške 3.025 bodov. Nárok na bolestné (okrem
položiek uvedených nižšie) vznikol v roku 2008 v zmysle lekárskeho posudku MUDr. Jozefa Hudeca,
pričom v takom prípade je hodnota bodu 13,374 Eur x 2.525 bodov = 33.769,35 (t.j. 3.025 bodov - 500

bodov, viď. nižšie = 2.525 bodov). Pre položky 189d, 138c, 238, kedy nárok vznikol v roku 2009, je
hodnota bodu 14,46 Eur = 3.904,2 (270 bodov). Pre položku 205, kedy nárok vznikol v roku 2011, je
hodnota bodu 15,38 Eur = 3.537,4 (230 bodov). Na základe uvedeného je nárok žalobcu na bolestné
v peňažnom vyjadrení 33.769,35 + 3.904,2 + 3.537,4 = 41.210,95; po zaokrúhlení na celé euro nahor
= 41.211 Eur. Po zohľadnení plnenia zo strany žalovaného vo výške 31.356 Eur je zostávajúci nárok

žalobcu vo výške 9.855 Eur.

5. Priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU) zdôvodnil :ZP1: 2.845 bodov; znalec odporučil zvýšenie bodového hodnotenia o 100 % vo všetkých položkách
podľa § 10 ods. 4 zákona. ZP2: 2.845 bodov; znalec odporučil zvýšenie bodového hodnotenia o 75 % vo
všetkých položkách podľa § 10 ods. 4 zákona. Súd, odvolávajúc sa na závery Krajského súdu v Prešove

v rozsudku č. k. 6Co/187/2016-386 zo dňa 17.8.2017 zobral do úvahy odporúčanie znalca, ktoré je pre
poškodeného priaznivejšie, a teda priznal bodové hodnotenie 2.845 x 2 = 5.690 bodov.
Vychádzajúc z bodového hodnotenia pre rok 2008 (13,374 Eur), náhrada za SSU je vo výške 5.690 x
13,374 = 76.098,06; po zaokrúhlení 76.099 Eur.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi z titulu SSU 70.749 Eur.

Na základe uvedeného je žalovaný povinný doplatiť žalobcovi náhradu za SSU vo výške 5.350 Eur.

6. Zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zákona:
Súd vyhodnocoval spôsob života žalobcu pred poistnou udalosťou ku dňu ustálenia jeho zdravotného
stavu. Zdravotný stav sa v zmysle ZP1 ustálil koncom roku 2011. MUDr. Veselý na pojednávaní dňa
11.12.2017 uviedol, že taxatívne určiť, kedy bola ukončená liečba, je veľmi ťažká otázka, v situácii, v

akej je žalovaný nie je liečba ukončená takmer nikdy. MUDr. Pamula uviedol, že ešte v čase vyšetrenia
poškodeného v roku 2012 bolo zrejmé, že liečba poškodeného naďalej prebiehala, nakoľko mal
preukázateľné symptómy. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať aj na prognózu vývoja zdravotného
stavu poškodeného do budúcna. Žalobca síce viedol tzv. bežný život pred poistnou udalosťou, avšak
v každej oblasti plnohodnotný. V čase poistnej udalosti mal žalobca 36 rokov, žil s manželkou a ich

dvoma deťmi, v tom čase mala dcéra 7 rokov a syn 6 mesiacov. Mal stavebnú firmu, bol živiteľom
rodiny. Vo voľnom čase sa venoval najmä športu, dokonca hral amatérky futbal. Aj s rodinou trávili spolu
čas predovšetkým športovo aktívne, venovali sa turistike, cyklistike. V dôsledku poistnej udalosti bol
žalobca na určitý čas úplne odkázaný na pomoc druhých, najmä manželky. Od ustálenia liečby je síce
čiastočne sebestačný, ale život žalobcu sa zmenil veľmi podstatným spôsobom vo všetkých smeroch.

Má priznanú invaliditu v rozsahu 80 %. V pracovnej sfére je žalobca schopný čiastočne vykonávať
práceadministratívnehocharakteru.Predúrazomsavenovalprácam,ktorésivyžadovalineustálypohyb
(začal podnikať, spočiatku ako taxikár, neskôr v potravinách, potom si založil autobazár a nakoniec
sa venoval stavebnej činnosti). Žalobca uviedol aké problémy mal sa zamestnať aj kvôli zápachu,
ktorý sprevádzal liečbu. Manželka musela prevziať úlohu živiteľa rodiny, teda v pracovnej oblasti súd

vyhodnotil, že došlo k veľmi zásadnému zvratu v živote žalobcu. To, aké útrapy musel žalobca od úrazu
prežiť vystihuje vyjadrenie žalobcu, ktorý pociťuje zlepšenie od amputácie nohy, čo je pre zdravého
človeka len ťažko predstaviteľné. Súd v tomto smere (tak ako uviedla strana žalobcu) vyhodnocuje stav
pred úrazom a nie pred amputáciou. Čo sa týka prognózy, je pravdou že s pribúdajúcim vekom sa
zdravotné problémy žalobcu budú pravdepodobne len zhoršovať. Súd teda vyhodnocujúc celú situáciu

komplexne dospel k záveru, že u žalobcu došlo k podstatnej zmene vo všetkých sférach života s tým,
že je mu daná len veľmi malá možnosť na uplatnenie sa v pracovnom živote pri výkone práce, ktorej
sa predtým nevenoval. Žalobca venoval vo voľnom čase športu, sám i s rodinou, týchto aktivít sa musel
vzdať úplne a trvale. Je potrebné hodnotiť aj zásah do partnerského života, ktorý je zrejmý vzhľadom na
poškodenie zdravia žalobcu v zmysle záverov oboch znaleckých posudkov, a to po stránke zdravotnej,

estetickej a psychickej. To sa týka aj ďalšieho prežívania žalobcu s vedomím, že úlohu živiteľa musela
prevziať manželka. Vzhľadom na vek žalobcu, ktorý mal v čase úrazu dve malé deti a ktorému bola
trvale odňatá možnosť živiť svoju rodinu a tráviť s ňou čas tak ako pred úrazom, súd má za to, že je
daný dôvod na zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zákona v rozsahu 45 %.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi z titulu zvýšenia SSU 24.762,15 Eur. 45

% z 76.099 (vyčíslený nárok SSU) = 34.244,55; 34.244,55 - 24.762,15 = 9.482,4; po zaokrúhlení na
celé euro nahor 9.483 Eur. Na základe uvedeného je žalovaný povinný doplatiť žalobcovi náhradu za
zvýšenie SSU vo výške 9.483 Eur.

7. Súd zastavil konanie v časti v zmysle podania žalobcu zo dňa 30.1.2018, ktoré bolo doručené súdu

dňa 1.2.2018, berúc tiež do úvahy upresnenie žalobcu na pojednávaní dňa 10.5.2018 v súlade s §
145 ods. 2 CSP. Ohľadne úrokov z omeškania sa súd stotožnil s obranou žalovaného (č. l. 442/2,
443), ktorý poukázal na súdnu prax, rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 6Co/524/2014-269 zo dňa
22.12.2015, rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 8Co/335/2015-527 zo dňa 27.2.2017 a rozsudok
Krajského súdu Košice č. k. 11Co/219/2011-52 zo dňa 12.9.2012, Uplatnenie nároku na náhradu

škody z ublíženia na zdraví zo dňa 30.4.2009 na č. l. 25 vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok u SKP.
Listom zo dňa 7.7.2009 žalovaný oznámil, že poukázal náhradu škody z titulu bolestného v čiastočnom
rozsahu, vrátane odôvodnenia. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 27.484 Eur z titulu bolestného. Zároveň
vysvetlil žalobcovi dôvody, pre ktoré nemohol poskytnúť SSU, t.j. že podľa vyjadrenia posudkovéholekára žalovaného žalobca nepredložil zdravotnú dokumentáciu o objektívnom náleze poškodeného po
doliečení. Teda žalovaný si splnil povinnosť v § 11 ods. 5 v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti. V súlade s § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP je poisťovateľ povinný platiť úroky

z omeškania až v prípade, že poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení
prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, resp. až
na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v prípade, že rozsah plnenia, ktoré požaduje poškodený
neuznal a o tomto vyrozumel poškodeného v lehote 3 mesiacov. Súd berúc tiež do úvahy následné
priebežnéplneniažalovanéhoztitulubolestnéhoaSSU(vrátanezvýšenia)vpriebehukonania,odvíjajúc

sa od výsledkov zložitého odborného dokazovania (pretože nie je správne pripustiť takú aplikáciu
zákona, ktorá by nebola spravodlivá), nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadnom rozsahu, a tento
nárok žalobcu zamietol. O trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Podľa kritériá úspechu je možné totiž
postupovať aj vtedy, keď výška nároku závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. V prípadoch
kedy súd zároveň nerozhodol o tom, že strany nemajú právo na náhradu trov konania (každé späťvzatie
je špecifikované v rozsudku), súd nepripísal zavinenie v súvislosti s čiastočnými späťvzatiami žiadnej

zo strán a neaplikoval § 256 ods. 1 CSP. Na základe uvedeného súd priznal plnú náhradu trov konania
žalobcovi.

8. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., v spore v postavení žalovaného podáva voči rozhodnutiu v
zákonnej lehote odvolanie, nakoľko ho považuje za nesprávne t. j. v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h)

CSP má za to, že nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako
aj že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd totiž zaviazal
žalovaného na úhradu bolestného vo výške 9.855 €, na úhradu SSU vo výške 5.350 € a na úhradu
mimoriadneho zvýšenia SSU vo výške 9.483 €. s čím sa nestotožňuje a podáva odvolanie voči výrokom
I. a IV. rozsudku s odôvodnením:

Súd takmer vo všetkých bodoch, ktoré zostali medzi znalcami sporné, zotrval na stanoviskách
stanoviskách MUDr. Veselého, napriek tomu, že v mnohých prípadoch bola názorová konfrontácia
znalcov argumentačne, logicky a na základe znenia zákona viac naklonená na stranu MUDr. Pamulu.
Bolestné: Prvoinštančný súd priznal bolestné v rozsahu 3.025 bodov pričom máme za to, že priznanie
jednotlivých sporných položiek súd riadne nezdôvodnil. Formulácie, ktoré uvádzajú, že sa súd

nestotožnil so žalovaným alebo naopak, že sa stotožnil so žalobcom resp. so znalcom MUDr. Veselým
považuje za nedostatočné, nakoľko absentuje presvedčivé a komplexné zdôvodnenie pohľadu súdu
z akého dôvodu sa priklonil resp. nepriklonil k názoru strany sporu. V tomto ohľade má za to, že
nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko je
obtiažne podávať odvolanie voči rozsudku, ktorého závery nie sú riadne zdôvodnené. Na druhej strane

priniektorýchpoložkáchbolestnéhosúdodôvodnilichpriznanievsúladesozávermirozsudkuKrajského
súdu v Prešove č. k. 6Co/187/2016-386 zo dňa17.08.2017 (bod 36), v ktorom KS Prešov zaujal právny
názor, aby sa v situácii pri rozdielnom hodnotení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. bralo do úvahy to hodnotenie, ktoré zvyšuje SSU podľa § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. pre poškodeného priaznivejšie. Odhliadnuc od veľmi otáznej správnosti

rozhodnutia KS Prešov je zrejmé, že uvedené sa týka iba zvýšenia SSU podľa § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z., ktoré je zverené lekárovi a závisí od úvahy lekára. Súd však tento „princíp" použil pri
rozhodovaní, ktoré bodové hodnotenie bolestného poškodenému prizná pri nezhode znalcov, čo však
považuje odvolateľ za neprijateľné. Pokiaľ by sa totiž takýto postup prijal ako správny znamenalo by to,
že by sa pri poškodení zdravia nikdy nezistil objektívny stav a bodové hodnotenie, ktoré poškodenému

reálne patrí. Stačilo by, aby bol vydaný jeden akokoľvek nesprávny znalecký posudok, ktorý prizná 3-
násobok reálne prináležiacich bodov a už nebude možné tento stav z pohľadu žalovaného zmeniť.
Prvoinštančný súd mal predsa množstvo konkrétnych námietok kontrolného znalca MUDr. Pamulu,
ktoré buď poukazovali na to, že MUDr. Veselý zvyšoval bolestné v rozsahu, ktorý mu zákon nedovoľuje
resp., že vôbec neboli splnené zákonné podmienky zvyšovania bolestného a súd sa priklonil k záverom

MUDr. Veselého iba preto, že pridelil poškodenému viac. MUDr. Pamula poukazoval na to, že niektoré
položky nevyplývajú zo zdravotnej dokumentácie (zlomenina rebier s posunom, pomliaždenie mozgu)
resp. nemajú preukázanú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou (pol. 249 - hlboká akútna trombóza - k
tomuto nároku sa súd vôbec nevyjadril), čo MUDr. Veselý pri konfrontácii žiadnym spôsobom nevyvrátil.
Prvoinštančný súd sa ďalej pri vyčíslovaní nároku dopustil niekoľkých pochybení, na ktoré poukazuje: -

nie je zrejmé prečo bolestné za rok 2008 násobil hodnotou bodu 13,374 €, keď všetky hodnoty bodu sú
zaokrúhlené na dve desatinné miesta t.j. správne 13.37 €; - súd odmieta hodnotiť bolestné ako celok,
ktorý naráža na zákonné limity v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/ 2004 Z. z. „Ak poškodený utrpel
súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodovéhodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu,
nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu
orgánu alebo končatiny." Súd svoj postup odôvodňuje tak, že tieto položky nevznikli súčasne... Dovoľuje

si ale poukázať na platnú právnu úpravu, ktorá tzv. ďalšie bolestné definuje nasledovne v 43 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z. z. t.j. "Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví
operačný výkon, ktorý sa nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za
poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Zákon teda nehovorí nič o tom, že tzv. ďalšie bolestné je to, ktoré vznikne neskôr ako iné položky.

Naopak zákon definuje tzv. ďalšie bolestné tak, že musí nastať jednak po skončení liečenia, ďalej musí
ísť o operačný výkon a aj to nie hocijaký ale taký, ktorý sa pôvodne nepredpokladal (t.j. nie plánovaný).
V danom prípade takáto situácia nenastala, všetky operácie boli vykonané pred skončením liečenia a
preležaniny okrem toho, že vznikli pred skončením liečenia ani neboli operované. Súd hodnotil položky
bolestného ako aj ďalšie bolestné hodnotou bodov, s akcentom roku v ktorom vznikli, nie je zrejmé z
akého dôvodu súd zranenia, operácie a preležaniny z roku 2007 hodnotil hodnotou bodu pre rok 2008

(namiesto 13,37 € mala byt' potom hodnota bodu 12,46 €).
Nesporné položky. Odvolateľ uviedol položky, ktoré v plnom rozsahu akceptuje tak ako si ich uplatňoval
žalobca a priznal aj súd:
- pol. č. 73 - tracheostómia (40 + 20)
- pol. č. 908 - roztrhnutie pečene (80 + 80)

- pol. č. 90b - roztrhnutie sleziny (80 + 80)
- pol. č. 216 - odňatie stehna vľavo (260 + 260)
- pol. č. 91 - obojstranné ťažké pomliaždenie obličiek (50)
- pol. č. 2 - tržná rana na hlave ( 10)
- pol. č. 74 - opakované punkcie centrálnej hrudnej žily (10)

- pol. č. 113a - pomliaždenie ľavého ramena
- pol. č. 113b pomliaždenie ľavého predlaktia
- pol. č. 232c - poškodenie lakťového nervu vľavo (spolu za 3 položky ľavej ruky 150)
Spolu nerozporuje žiadnym spôsobom 1.120 bodov.
Čiastočne sporné položky

- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v záhlavovej oblasti (20 + 20)
- pol. č. 24304 - hlboká preležanina v krížovej oblasti (40 + 40)
- pol. č. 24302 - hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu (10 + 10)
Pri daných položkách vznikol názorový rozdiel, keď MUDr. Veselý tieto zvýšil o 100 % pričom MUDr.
Pamula odmietol zvýšenie týchto položiek, nakoľko bol názoru, že pri popáleninách 3. stupňa (ku ktorým

boli preležaniny prirovnané) vždy dochádza k uvedeným bolestivým preväzom, hnisaniu, plastickým
náhradám kože a pod. Nevidíme teda skutočne dôvod na to, aby sa zvyšovali položky, ktoré majú
priebeh, s ktorým sa počíta v základnom bodovom hodnotení a je pre 3. stupeň popálenín typický
a v ničom nenapĺňa znaky nepredpokladaného vývoja (aj keď je to prirodzene veľmi nepríjemné a
bolestivé). Zvyšovanie bolestného je totiž zákonom presne popísané a iné dôvody na jeho zvýšenie nie

sú prípustné. Pokiaľ MUDr. Veselý označil ako dôvody zvýšenia bolestného typický priebeh a útrapy
spojené vždy s popáleninami 3. stupňa, nevidíme v takomto postupe objektivitu a správnosť, nakoľko
zákon už s typickými sprievodnými znakmi popálením 3. stupňa počíta v základnom hodnotení a odlišuje
ho vyšším počtom bodov od popálenín 1. resp. 2 stupňa, kde tento priebeh je miernejší. Z uvedených
dôvodov nevnímame názor MUDr. Veselého ako

správny a za uvedené 3 položky malo správne byt' pridelených 70 bodov (nie 140). MUDr. Pamula
popísal nesprávnosť zvýšenia bolestného pri týchto položkách pri konfrontácii na str. 4 zápisnice zo dňa
11.12.2017 (obšírnejšie na zvukovom zázname). - pol. č. 82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9
vpravo (70 + 70). V danej veci sa znalci nezhodli na dvoch bodoch, a to jednak či boli zlomeniny rebier s
posunom alebo nie a jednak či sú dané dôvody zvýšenia tejto položky. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky

čibolirebrázlomenésposunomalebonie,jepotrebnéjednoznačnetakétozisteniaodvodiťzozdravotnej
dokumentácie, z popisu zranení a RTG snímkov. MUDr. Veselý sa v danom prípade obhajoval viac
odbornými skúsenosťami ako faktami a posun rebier chcel preukázať skôr silou nárazu a pomliaždením
pľúc. Na druhej strane MUDr. Pamula na str. 17 ZP uvádza: ,,Zlomeniny rebier v dokumentácii neboli
popisované ako dislokované, preto som ich hodnotil položkou 81c, ktorá usudzujem, že presnejšie

vystihuje dané zranenie a nie položkou 82b. Taktiež som nenašiel dôvod pre dvojnásobné zvýšenie tejto
položky, v dokumentácii neboli uvedené komplikácie liečby tohto zranenia, ani zápal v oblasti rebier,
zlomeniny neboli riešené operačne, takže navýšenie na dvojnásobok danému zraneniu neprináleží".
Pokiaľ MUDr. Veselý tvrdí, že k posunu muselo dôjsť pretože išlo o silný náraz, malo by toto jehopresvedčenie mať oporu v nálezoch zdravotnej dokumentácie. Toto však znalec MUDr. Pamula nemohol
potvrdiť, nakoľko záznamy v zdravotnej dokumentácii tento posun nepreukazujú. Pokiaľ by sme sa mali
držať faktov a nie dojmov mala by byť položka č. 82b zmenená na položku č. 81c a pridelených 60

bodov (nie 140). Zvýšenie bolestného možno rovnako odôvodniť v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z.
iba dôvodmi uvedenými v § 9 ods. 5, 6, pričom MUDr. Pamula výslovne všetky vymenúva a neguje ich
prítomnosť pri tomto poranení (str. 17 ZP). Nevidí teda rovnako dôvod túto položku navyšovať tak ako
vykonal MUDr. Veselý, ktorý toto zvýšenie nemá podopreté zákonnými dôvodmi. Súd v danom prípade
priznal 105 bodov (70+35) pričom to malo byť 60 bodov.

- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty (20 + 20)
- pol. č. 243c6 - hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože (90 + 90)
- pol. č. 221 - traumatická amputácia palca pravej nohy (40)
- pol. č. 222 - traumatická amputácia 4. prsta pravej nohy (20)
- pol. č. 222 - traumatická amputácia 5. prsta pravej nohy (20)
- pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny (150)

- pol. č. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu (230)
Spoločným menovateľom položiek je, že sa týkajú pravej dolnej končatiny pričom rozdiely v bodovom
hodnotení sú zásadné. Pokiaľ MUDr. Veselý hodnotil bolestné vyššie uvedeným spôsobom vo výške
680 bodov (570 + 110 zvýšenie), MUDr. Pamula ich hodnotil vo výške 230 bodov (215 + zvýšenie 15).
Poukazuje na to, že v zmysle § 9 ods. 7 zákona č . 437/ 2004 Z. z. „Ak poškodený utrpel súčasne viac

poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia
sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie
súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu
alebo končatiny." Z uvedeného dôvodu nie je možné podľa pol. č. 216 udeliť za dané poškodenia zdravia
viac ako 260 bodov, obdobne ako to bolo vykonané pri ľavej nohe. MUDr. Veselý na zdôvodnenie

prekročenia stropu odkazuje na § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Na tomto mieste však považujeme
za nutné uviesť, že MUDr. Veselý (na rozdiel od MUDr. Parnulu) si toto zákonné ustanovenie vykladá
nesprávne, nakoľko okrem iného hneď z prvej vety je zrejmé, že neboli splnené zákonné podmienky
na delenie bolestného. Je totiž zjavné, že všetky operácie boli vykonané v rámci jednej súvislej liečby
a v žiadnom prípade nenastala zákonom uvádzaná situácia, že by liečba skončila a následne by boli

vykonané operačné zákroky, ktoré sa pôvodne nepredpokladali. Znalci zhodne uviedli, že liečba žalobcu
nebola ukončená minimálne do roku 2012, resp. dodnes. Odvolateľ nevidí teda žiadny zákonný dôvod
pre delenie bolestného tak ako to vykonal MUDr. Veselý. Navrhuje teda priznať za tieto položky 230
bodov tak ako ich hodnotil MUDr. Pamula (maximálny limit bol 260 bodov).
pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza (150 bodov) - pri konfrontácii znalcov dňa 11.12.2017 MUDr.

Pamula uviedol záver obdobný v jeho znaleckom posudku (str. 24 ZP) a konštatoval, že trombóza vznikla
takmer 8 mesiacov od úrazu t.j. v čase ktorý príčinnú súvislosť s úrazom už veľmi relativizuje. Dané
ochorenie vzniká aj bez úrazového podnetu a príčina jej vzniku je v danom prípade otázna (aj vzhľadom
na netypický veľký časový odstup od úrazu) a pripisovanie jej vzniku k úrazu by bolo vzhľadom na
okolnosti už špekulatívne. MUDr. Veselý sa k danej otázke na pojednávaní nevyjadril.

pol. č. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu (230 bodov) - túto položku MUDr. Veselého
hodnotil MUDr. Pamula ako pol. č. 201 (100 bodov). Na pojednávaní ako aj v znaleckom posudku (str.
19) MUDr. Pamula ozrejmil, že daná operácia nebola výrazne bolestivá a bola relatívne jednoduchá,
nakoľko jej cieľom nebolo ako obyčajne zachovať funkčnosť kĺbu ale naopak iba odstrániť konkrétne
časti kĺbu a tým ho zafixovať.

Sporné položky
- pol. č. 243c2 - hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu (10 + 10). Táto položka mala byť
jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú ruku (spolu s položkami 113a, 113b, 138c,
232c) a nemala byť uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 159a. Vznikla počas
liečenia a nebola ani operovaná.

- pol. č. 138c - vnútrokĺbová zlomenina dolného konca ramena, riešená operačne. Rovnako táto položka
mala byť jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú ruku (spolu s položkami 113a,113b,
138c, 232c) a nemala byt' uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 159a. K operácii
nedošlo predsa po ukončení liečenia a neboli naplnené žiadne zákonné dôvody na delenie bolestného.
- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v oblasti ľavej päty (20 + 20). Táto položka mala byť jednoznačne

započítaná do maximálneho limitu pre ľavú nohu (spolu s položkami 189d a 238) a nemala byť uplatnená
osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 216. Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná.
- pol. č. 189d - reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti (10)
- pol. č. 238 - odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna (180)Obdobne z vyššie uvedených dôvodov mali byt' tieto položky zahrnuté do pol. č. 216 ako bolestné za
ľavú nohu, ktorej maximálny limit bol už v zmysle zákona prekročený.
- pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza (150 bodov) - už vysvetlené vyššie, že nie je preukázaná príčinná

súvislosť s nehodou
- pol. č. 224 - pomliaždenie mozgu (170)
Natejtopoložkesaznalcinezhodli,MUDr.Veselýmázato,žepomliaždeniemozguprítomnéje,zatiaľčo
MUDr. Pamula ho považuje za nepreukázané, nakoľko žiadne CT vyšetrenie ho nepreukazuje. Obdobne
ako pri preukazovaní či rebrá žalobcu boli zlomené s posunom alebo bez posunu, aj v tomto prípade

by bolo vhodné brať za preukázané tie zranenia, ktoré sú objektivizovateľné na základe potrebných
vyšetrení. Keďže pomliaždenie mozgu je poranenie, ktoré sa preukazuje CT vyšetreniami, bolo ich
vykonaných niekoľko a žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Bol zistený iba kalcifikát na
vyšetrení cca 1 mesiac po nehode, čo MUDr. Pamula jednoznačne odmietol, že by vznikol v súvislosti
s dopravnou nehodou. Kalcifikát môže aj nemusí mat' pôvod v pomliaždení mozgu, bol zistený v tak
krátkom čase po nehode, že znalec je presvedčený, že musel byť prítomný už v čase nehody. Pokiaľ by

aj kalcifikát vznikol ako následok pomliaždenia mozgu a zakrvácania do mozgu (čo je jedna z viacerých
možných príčin vzniku kalcifikátu), boli by tieto poranenia viditeľné aspoň na niektorých z opakovane
vykonaných CT vyšetrení. Okrem kalcifikátu však CT vyšetrenie nepreukázalo nič. Odvolateľ považuje
za správny názor MUDr. Pamulu, nakoľko CT vyšetrenie, ktoré by túto položku preukazovalo neexistuje.
Nie je zrejmé, pokiaľ je otázna existencia tejto položky ako takej, z akého dôvodu ju MUDr. Veselý

vôbec hodnotil a keď už, tak prečo v hornej časti rozpätia (85 - 170). Súd podľa názoru odvolateľa
nie spravodlivo rozhodol, že nárok na odškodnenie tejto položky žalobcovi prizná, nakoľko pri nezhode
znalcov je to pre neho priaznivejšie...
Sťaženie spoločenského uplatnenia:
Základné bodové hodnotenie vo výške 2.845 bodov je nesporné. Znalci sa teda nezhodli iba v akej výške

má byť v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia.
MUDr. Veselý doporučil zvýšenie o 100 %, pričom MUDr. Pamula vo výške 75 %. MUDr. Veselý svoje
hodnotenie zdôvodňoval ťažkým poškodením zdravia žalobcu. Na druhej strane MUDr. Pamula vysvetlil
(zachytené v zvukovom zázname), že napriek tomu, že žalobca utrpel vážne poškodenie zdravia vo
veku 36 rokov, nemohol mu dať maximálne zvýšenie, nakoľko sa stretáva aj s ťažšími prípadmi a aj

v nižšom veku ako žalobca. Logicky zdôvodnil, že nemohol dať žalobcovi 100 %-né zvýšenie SSU,
nakoľko by to bolo nespravodlivé, keby také isté poranenia príp. ešte horšie utrpela osoba vo veku 18
resp. 20 rokov a obdržala by rovnako zvýšenie vo výške 100 % ako žalovaný. Znalec videl potrebu
rozlišovania či sa totožné poškodenie zdravia udeje poškodenému v 18, 35 resp. 80-tom roku veku
t.j. tento dôležitý moment bolo v záujme spravodlivého hodnotenia možné pretaviť do výšky zvýšenia

SSU.Uvedenézdôvodnenievnímameakologické,spravodlivéodôvodnenéahlavnespĺňajúcezákonné
podmienky § 10 ods. 4 (zohľadňujúc aj vek) t. j. vzhľadom na uvedenie daného stanoviska sa s ním
stotožňujeme a navrhujeme, aby súd prihliadol na zdôvodnené stanovisko znalca MUDr. Pamulu so
zvýšením SSU podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 75 %. Absolútne nemôžeme súhlasiť s
tým, aby tento rozpor bol vyriešený podľa žalobcu tak, že súd by sa mal prikloniť k tomu zvýšeniu,

ktoré je pre žalobcu priaznivejšie. Práve naopak, má odvolateľ za to, že daný názorový rozpor znalcov
by mal súd posúdiť a vyhodnotiť, ktorý znalecký názor súd vníma ako presnejší, odôvodnenejší resp.
spravodlivejší, t.j. spĺňajúci požiadavky zákona. Mimoriadne zvýšenie SSU, zmysle § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z. Prvoinštančný súd priznal mimoriadne zvýšenie SSU o 45 % (z 50 % maximálne
možných) pričom neuznal odvolateľom určenú mieru zvýšenia na 35 %. Súd svoje rozhodnutie o. i.

zdôvodňoval tým, že žalobca mal problémy sa zamestnať aj kvôli zápachu, ktorý sprevádzal liečbu.
Kvôli uvedenému zápachu mal problémy aj v iných najmä sociálnych oblastiach (kontakt s ľuďmi,
rodinou, vyhýbal sa spoločnosti). Súd by mal hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj jeho
zvýšenie s prihliadnutím na stav, ktorý aktuálne existuje v čase rozhodnutia. Pokiaľ súd mimoriadne
zvýšenie zdôvodňoval o. i. osteomyelitídou a zápachom zapálenej nohy, uvedené obmedzenia v čase

rozhodnutia už neexistovali. Amputácia paradoxne spôsobila to, že žalobca sa cíti oveľa lepšie a vymizli
isté obmedzenia, ktoré mu značne strpčovali život spred amputácie. Napr. neustála bolesť zo zápalu,
resp. hnisanie a frustrujúci pocit zo zápachu nohy znemožňujúci kontakt s okolím, prácou a pod.
vymizli. Teraz sa žalobca môže relatívne bez bolestí postaviť a bez zápalu a infekcií nohy chodiť a
končatinu za pomoci protézy používať. Aktuálne iba kvôli alergickej reakcii čerstvo zahojenej pokožky

si musí žalobca zaobstarať protézu s iným typom uchytenia protézy. S prihliadnutím na všetky okolnosti
známe v čase rozhodnutia t.j. že žalobca môže chodiť, šoférovať motorové vozidlo, nemá zmarené
žiadne činnosti okrem rekreačného športu, ktorý vykonával (vykonávanie doterajších činností ma ibaobmedzené) vnímame rozhodnutie o takmer maximálnom možnom zvýšení 45 % za nesprávne a nami
uznané zvýšenie o 35 % považujeme za priliehavejšie aktuálnemu stavu žalobcu.
Trovy konania: Voči výroku č. IV., ktorým bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % sa tiež odvoláva. Uvedené rozhodnutie súdu podľa jeho názoru nezohľadňuje pomer
úspechu žalobcu v konaní. V konaní došlo k početným späťvzatiam (aj nezavinených žalovaným)
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a nárok bol z časti aj zamietnutý čo do istiny a v plnom rozsahu
pri úroku z omeškania.
Plnenia: Bolestné: Žalobcovi bolo už uhradené za bolestné spolu 31.356,00 €

SSU: Spolu úhrada za SSU zodpovedá sume 95.511,15 € (70.749,00 € + 24.762,15 €).
Celkovo bolo teda žalobcovi zo žalovaných nárokov už uhradených 126.867,15 € (bolestné 31.356€
+ SSU 95.511,15 €) čo považuje za slušnú náhradu za vzniknutú ujmu na zdraví. Prípadné preplatky
žiadame zohľadniť v konečnom rozhodnutí.
Záver: MUDr. Veselý viac-menej nahrádzal vôľu zákonodarcu a vymykal sa z medzi, ktoré mu
zákon umožňuje. Bodové hodnotenie udeľoval aj v prípadoch, keď nemal dané diagnózy podložené

nálezmi a spoliehal sa na vlastné odborné skúsenosti, ktoré však nie sú objektivizovateľné výsledkami
vyšetrení, nakoľko tieto výsledky názory MUDr. Veselého negujú, na čo poukazuje MUDr. Pamula ako
kontrolný znalec. Navyše MUDr. Veselý udeľoval zvýšenie bolestného o 100 % aj v prípadoch, keď
zákon neumožňoval zvýšenie vôbec resp. maximálne o 50 %. MUDr. Veselý udeľoval tieto zvýšenia
viac intuitívne resp. emotívne pričom dochádzalo k jednoznačnému porušovaniu vôle zákonodarcu a

nepostupoval v zmysle zákona. Na druhej strane MUDr. Pamula vec poňal profesionálne a položky ktoré
nemal objektivizované lekárskymi nálezmi správne nepriznal a zvýšenie, ktoré nemalo zákonný podklad
namietal a rovnako neudelil. V zmysle má odvolateľ jednoznačne za to, že názorové rozdiely MUDr.
Pamula (na rozdiel od MUDr. Veselého) má podložené lekárskymi nálezmi a zákonnými podmienkami.
V zmysle všetkých uvedených skutočnosti navrhuje odvolateľ, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I.

inštancie zmenil tak, že návrh zamietne a žalovanému prizná trovy konania (preddavky na znalcov
a poplatok za odvolanie). Alternatívne, aby zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie a vec vrátil na ďalšie
konanie.

9. Žalobca proti uvedenému rozsudku podáva v zmysle § 355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok") v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolanie a
navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania ročne z náhrady za bolesť v sume 9.855,00 Eur od
7.7.2009 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 5.350,00 Eur od 7.7.2009 do zaplatenia, a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia ešte v sume 3.804,35 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobcapodávaodvolanieprotičastitretiehovýrokurozsudku,pokiaľokresnýsúdzamietolžalobuvčasti
nároku žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne z náhrady za bolesť v sume 9.855,00 Eur od
7.7.2009dozaplatenia,9%úrokuzomeškaniaročneznáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniav

sume5.350,00Eurod7.7.2009dozaplateniaazvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
ešte v sume 3.804,35 Eur.
Žalobca odvolaním nenapáda prvý výrok rozsudku, v ktorom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi náhradu za bolesť v sume 9.855,00 Eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 5.350,00 Eur, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.483,00 Eur, ako

ani v druhom výroku rozsudku, v ktorom súd v časti zastavil konanie. Žalobca odvolaním nenapáda
ani tretí výrok rozsudku v časti prevyšujúcej nárok žalobcu na zaplatenie na zaplatenie 9 % úroku z
omeškania ročne z náhrady za bolesť v sume 9.855,00 Eur od 7.7.2009 do zaplatenia, 9 % úroku z
omeškania ročne z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.350,00 Eur od 7.7.2009 do
zaplateniaazvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaeštevsume3.804,35Eur.Žalobca

odvolanie nepodáva ani proti štvrtému až ôsmemu výroku rozsudku, v ktorom mu súd voči žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v ktorých súd vrátil žalobcovi a žalovanému
preplatky na preddavkoch na znalecké dokazovanie, (rozsah odvolania):
Žalobca podané odvolanie odôvodňuje ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
tým, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa

podanou žalobou v znení jej neskorších čiastočných späťvzatí domáhal náhrady za bolesť v sume
12.463,00 Eur s príslušenstvom, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.350,00 Eur
s príslušenstvom a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 13.287,35 Eur.
Podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 9.6.2007 ako vodič motocyklaYamaha Bulldog, EČV: 4S 7007 utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobil vodič
motorového vozidla Škoda 120L, EČV: GA 821BN. Pasívnu legitimáciu žalobca odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 420 a § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.").
Okresný súd po vykonanom dokazovaní žalobe čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi náhradu za bolesť
v sume 9.855,00 Eur bez úroku z omeškania, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume

5.350,00 Eur bez úroku z omeškania a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
9.483,00Eur.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietol.Včasti,vktorejžalobcaodvolanímnapádarozsudok,
okresný súd odôvodnil rozhodnutie tak, že žalovaný si splnil povinnosť v súlade s § 11 ods. 5 zákona
č. 381/2001 Z. z. a preto nie je povinný v zmysle §11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. platiť úroky z
omeškania. Žalobca porušenie týchto povinností zo strany žalovaného v konaní ani nenamietal. Okresný
súd poukázal tiež na zložité dokazovanie v danej veci ako aj na to, že nie je správne pripustiť takú

aplikáciu zákona, ktorá by nebola spravodlivá. Preto žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania. Ohľadne nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
okresný súd považoval za primerané práve zvýšenie o 45 % a nie až o 50 %, ako to požadoval žalobca.
Žalobca nesúhlasí s názorom okresného súdu, ktorý nepovažoval za správne a spravodlivé priznať
žalobcovi úrok z omeškania z prisúdenej náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Okresný súd nesprávne interpretoval ustanovenia § 11 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.
z. Nárok na úrok z omeškania poškodeného z náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na to, aké právne povinnosti má poisťovateľ
vočipoškodenémuakedysasplnenímuvedenýchpovinnostídostanedoomeškania.Pritomjepotrebné

mať na zreteli, že každému právu jedného subjektu zväčša zodpovedá právna povinnosť iného subjektu.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Z uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že nároky na náhradu škody poškodeného platí poisťovateľ priamo poškodenému. Uvedenému
právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody

poškodenému. Taktiež v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má poškodený právo
uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľov. Aj tomuto právu zodpovedá právna
povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Vyššie uvedená
právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplýva
najmä z ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je základnou a najpodstatnejšou

právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva. Teda poisťovateľ
nie je povinný len začať prešetrovanie poistnej udalosti, skončiť ho v lehote 3 mesiacov a oznámiť
výsledky prešetrenia poškodenému v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z., ale
poisťovateľ je predovšetkým povinný poškodenému jeho oprávnené a preukázané nároky reálne plniť.
Keďže v zmysle § 442 ods. 3 sa škoda uhrádza v peniazoch, ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa.

Vyššie uvedená peňažná povinnosť poisťovateľa plniť peňažné plnenie zodpovedajúce náhrade škody
poškodenému je právnou povinnosťou, pri ktorej má poisťovateľ postavenie dlžníka a poškodený
postavenie veriteľa. Uvedené plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá
ustanovenie § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť
voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517

ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania. Je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že poisťovateľ
sa s plnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do
omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona
č. 381/2001 Z. z. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade
škody nie je totožná z právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať

poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti
poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Splnením
povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení
resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá
mu oprávnene patrí, a túto náhradu plniť riadne a včas. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.

upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa
v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich so
včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom
nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnostiplniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť
nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (to rieši len dôsledky omeškania
poisťovateľa v súvislosti s jeho povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti), ani

iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením
jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný predpis, ktorým
je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda
poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne,

dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči
poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez
ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju právnu povinnosť podľa § 11 ods. 6
zákona č. 381/2001 Z. z. začať včas prešetrovanie poistnej udalosti a toto prešetrovanie aj včas
ukončiť. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na
úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany

poisťovateľa a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z
omeškania u poškodeného vylúčiť. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nestanovuje,
že poškodený má nárok na úrok z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Nesprávnosť výkladu
dotknutých ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. zo strany okresného súdu vyplýva aj z toho, že takýmto
výkladom predmetného ustanovenia možno dospieť k absurdným dôsledkom. Ak by sme vychádzali z

právneho názoru okresného súdu, potom by poisťovateľ uvedením akéhokoľvek dôvodu (aj absurdného
či protiprávneho) a jeho oznámením poškodenému podľa mohol odmietať a zadržiavať plnenie, ktoré
poškodenému riadne a právom patrí a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti poskytnúť
poškodenému plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov. Ďalším absurdným
dôsledkom výkladu predmetného ustanovenia zo strany žalovanej by bol prípad, keď by si síce

poisťovateľriadnesplnilpovinnosťpodľa§11ods.6zákonač.381/2001Z.z.apoškodenémubyoznámil
výšku plnenia, ktoré by mu mal na základe vlastného prešetrovania poskytnúť, ale po tomto oznámení
výšky plnenia by mu uvedené plnenie neposkytol. Aj v tomto prípade by si poisťovateľ splnil povinnosti
stanovené v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., ale plnenie vo výške, ktorú sám poisťovateľ
stanovil, by už neposkytol. Ide skutočne o výklad, ktorý je v zrejmom rozpore so základným účelom

a zmyslom zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je okrem iného včasné poskytnutie spravodlivej náhrady
škody osobám poškodeným prevádzkou motorových vozidiel. Pri poskytnutí primeranej náhrady škody
poškodenej osobe totiž nezohráva významnú úlohu len poskytnutie samotnej náhrady škody, ale taktiež
včasnosť tohto poskytnutia náhrady škody. Žalovaná síce predložila na podporu svojho stanoviska
rozhodnutia krajských súdov, avšak v týchto rozsudkoch nie je prezentovaný jednotný právny názor

súdnej praxe, ktorý by bol všeobecne rešpektovaný a aplikovaný. Poukazujeme napr. na rozsudok
KrajskéhosúduvBratislavesp.zn.6Co/504/2013zodňa4.11.2013,ktorýdanúotázkuposúdilodlišne.V
odôvodnení rozsudku uviedol, že úroky z omeškania podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z., v spojení s ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. sankcionujú len neskoré prešetrenie
a vybavenie poistnej udalosti. Nezbavia však poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za

oneskorené plnenie a to i v prípade, ak poisťovateľ povinnosti uvedené v ustanovení § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z. z. splnil včas (t.j. skončil prešetrenie poistnej udalosti, alebo poskytol vysvetlenie o
odmietnutí poistného plnenia). Pokiaľ ide o poukaz okresného súdu na spravodlivú aplikáciu zákonných
ustanovení, žalobca poukazuje na skutočnosť, že súdne konanie sa viedlo už od roku 2009, teda takmer
10 rokov, počas ktorých žalobca čakal na plné a spravodlivé odškodnenie spôsobenej škody na zdraví,

ktorá mu zničila život po všetkých jeho stránkach. Na jednej strane je pravdou, že v konaní bolo nutné
vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, na druhej strane žalobca túto situáciu svojím konaní nevyvolal.
Tým, že mu bola spôsobená závažná škoda na zdraví, musel absolvovať zdĺhavé súdne konanie s
rozsiahlym dokazovaním len preto, aby sa mohol domôcť spravodlivého a plného odškodnenia. Za
tejto situácie nie je možné zdĺhavé plynutie času počas prebiehajúceho súdneho konania hodnotiť vo

vzťahu k možnému priznaniu úroku z omeškania na ťarchu žalobcu. Túto skutočnosť je práve naopak
potrebné hodnotiť na ťarchu škodcu, ktorý toto postavenie žalobcovi v istom zmysle vnútil svojím konaní
a spôsobením škody, resp. na ťarchu poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Vo svetle vyššie uvedených argumentov nemožno v žiadnom prípade považovať
priznanie úroku z omeškania z priznaných náhrad žalobcovi za nespravodlivé, práve naopak..

Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
Okresný súd veľmi podrobne rozviedol dôvody pre priznanie nároku na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi. Napriek tomu nepriznal žalobcovi maximálne možné
zvýšenie náhrady o 50 %, ale len o 45 %. Žalobca má však za to, že podrobne rozvedené dôvodyako aj okolnosti jeho prípadu bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú priznanie maximálneho
percentuálnehozvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,tedazvýšeniao50%.Žalobca
v tomto smere zdôrazňuje najmä fakt, že od úrazu pri dopravnej nehode zo dňa 9.6.2007 viac ako

10 rokov trpel diagnózou osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého
lýtka, čo je zápal kosti. Uvedený zápal sa u žalobcu nepodarilo vyliečiť a viedol i následne až k amputácii
pravého predkolenia žalobcu v novembri 2017. Počas vyše desiatich rokov si žalobca pre chronické
trvanie zápalu kosti prešiel skutočne veľkým utrpením spojeným jednak s neustálou bolestivosťou
nehojaceho sa a neustále hnisajúceho zápalu, ale taktiež spojeným so ďalších obmedzeniach, ktorými

žalobca trpel či trpí v dôsledku trvalých následkov úrazu, ide o tak mimoriadnu okolnosti že u žalobcu
je nutné uvažovať o maximálne prípustnom zvýšení náhrady. Žalobca sa počas viac ako desaťročného
utrpenia nemohol realizovať v predtým fungujúcom partnerskom stave dá sa povedať, že za toto obdobie
premeškal detstvo svojich detí. Uvedenú skutočnosť považuje žalobca za jednu za najväčších strát,
ktoré v dôsledku dopravnej nehody utrpel. Uvedenú skutočnosť naznačil žalobca pri svojom výsluchu
na pojednávaní dňa 26.3.2018, keď opísal, že s rodinou ani s deťmi nikde nechodil ani nechodí, čo

jeho deti trvalo poznačilo. Hnisajúca noha mala samozrejme vplyv aj na to, že žalobca nemohol ísť
nikde do spoločnosti, pretože noha mu zapáchala. Samozrejme rozsiahle obmedzenia žalobcu budú
pokračovať aj do budúcnosti po amputácii jeho dolnej končatiny. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom
s prihliadnutím na mimoriadne okolnosti počas dlhotrvajúceho zápalu kosti u žalobcu, ktoré vyústili až
do amputácie končatiny, ako aj s prihliadnutím k rozsahu strát možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a

v rôznych oblastiach spoločnosti, je dôvodné uplatnenia o 50 %, ako to žalobca v podanom žalobnom
návrhu žiadal.

10. Advokátska kancelária JUDr. Peter HARAKÁLY, Mlynská 28, 04001 Košice, právny zástupca
žalobcu k doručenému odvolaniu žalovaného podáva vyjadrenie: Žalobca v prvom rade uvádza, že

ustálenie bodového hodnotenia bolesti zo strany okresného súdu považuje za vecne správne, a to
tak v časti položiek, kde súd uznal za správne hodnotenie priaznivejšie pre žalobcu ako aj v časti
položiek, kde súd uznal za správne hodnotenie nepriaznivejšie pre žalobcu. Žalobca nesúhlasí s tým,
že argumenty znalca MUDr. Pamulu boli presvedčivejšie, presnejšie, či v súlade so zákonom na
rozdiel od argumentov MUDr. Veselého. Pokiaľ znalec MUDr. Veselý uznal za dôvodné hodnotiť aj

niektoré skutočnosti, ktoré neboli výslovne zachytené v zdravotnej dokumentácii, urobil tak na základe
svojich odborných znalostí a dlhoročných skúseností v oblasti traumatológie. Takýto postup považuje
za riadny a zákonný postup znalca. Práve preto je v konaní ustanovený znalec z daného odboru,
aby vedel nielen mechanicky prečítať zdravotnú dokumentáciu, ale aby jednotlivé hodnotené otázky
odborne posúdil aj na základe vlastných odborných vedomostí a skúseností v danom odbore. Presne

to je úlohou znalca v konaní pred súdom. Pri tak rozsiahlych zraneniach a komplikovanej liečbe ako
bola u žalobcu, a z toho plynúceho obsiahleho opisu zdravotného stavu žalobcu, nemusí byť každý
detail týkajúci sa niektorých zranení písomne zachytený aj v obsahu zdravotnej dokumentácie a veľmi
ľahko mohlo dôjsť k opomenutiu uvedenia niektorých skutočností. Pokiaľ došlo napr. aj výskytu iných
v zdravotnej dokumentácii nezachytených javov, nevidí dôvod, aby na nich nemohol prihliadať pri

stanovení bodového hodnotenia za bolesť. Niektoré zranenia či ich povaha môže byť preukázaná aj
nepriamo, na základe iných skutočností a nielen tým, že sú presne zaznamenané aj v zdravotnej
dokumentácii. Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.") nikde pri zásadách hodnotenia bolesti
neuvádza, že sa môžu hodnotiť len zranenia výslovne a presne zachytené v zdravotnej dokumentácii.
Pokiaľ žalovaný namieta, že niektoré položky znalec MUDr. Veselý hodnotiť v rozpore so zákonom
č. 437/2004 Z. z., pretože ich nehodnotil v súlade s ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.

z. v rámci anatomickej straty končatiny, poukazujeme najmä na ustanovenie § 3 ods. 1. Podľa tohto
ustanovenia náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia
alebo odstraňovaniu jeho následkov. Aby bola náhrada za bolesť primeraná zisteným poškodeniam
zdravia, priebehu liečenia a odstraňovaniu jeho následkov, potom nevyhnutným predpokladom je, aby
bodové hodnotenie bolesti čo najpresnejšie vystihovalo zistené poškodenia na zdraví a priebeh ich

liečenia. V kontexte tohto základného ustanovenia je potom potrebné pristupovať aj k interpretácii
ustanovenia § 3 ods. 4 a § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. ak
sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne
nepredpokladal,poškodenýmánároknaďalšiunáhraduzabolesťakozapoškodenienazdraví,sktorýmmožno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Uvedené ustanovenie nemá na mysli
absolútne skončenie liečenia, ale relatívne ukončenie akútnej fázy liečby daného poškodenia zdravia.
Pokiaľ dôjde po akútnej fáze liečby konkrétneho poškodenia zdravia k ďalšej operácii, ktorá pôvodne

nebolapredpokladaná,resp.niejenevyhnutnesúčasťouakútnejfázyliečbydanéhopoškodeniazdravia,
a nie je zohľadnená už v samotnej hodnotenej položke či v jej zvýšení, potom je plne dôvodné, aby bol
tento operačný zákrok hodnotený osobitnou položkou. Uvedené je v súlade s požiadavkou, aby bodové
hodnotenie čo najlepšie vystihovalo utrpené poškodenia zdravia a jeho liečbu a následne, aby náhrada
zabolesťbolaprimeranáutrenýmpoškodeniamzdraviaaichliečbe.Podľa§9ods.7zákonač.437/2004

Z. z. ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie
na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje
na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za
anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Uvedené ustanovenie zakotvuje princíp, podľa
ktorého je možné za rôzne poškodenia zdravia týkajúce sa jednej končatiny stanoviť maximálne bodové
hodnotenie ako pri jej funkčnej strate. Podľa tohto ustanovenia je možné postupovať len v prípade

tých poškodení zdravia, ktoré žalobca utrpel súčasne. Výslovne to uvádza predmetné ustanovenie.
Pokiaľ došlo následne k ďalšiemu poškodeniu zdravia na danej končatine, resp. k inej skutočnosti, ktorú
je potrebné bodovo hodnotiť (následná operácia, následná preležanina), nejde o poškodenie zdravia
utrpené súčasne so samotným pôvodným poškodením zdravia končatiny a nie je možné podľa tohto
ustanovenia postupovať. Odporovalo by to totiž jeho zneniu a bolo by to v rozpore s ustanovením § 3

ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Znalec MUDr. Veselý veľmi správne a v súlade so zákonom hodnotil
niektoré operácie končatín osobitne a nezahrnul ich do funkčnej straty končatiny práve preto, že tieto
nenastali súčasne s pôvodným poškodením danej končatiny, ale až následne. Keďže tieto poškodenia
zdravia nenastali súčasne ako uvádza ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. nebolo ich
možné hodnotiť spolu. MUDr. Veselý túto spornú otázku aj logicky zdôvodnil tým, že pokiaľ žalobca po

utrpení zranenia podstúpil ďalšiu operáciu alebo preležaninu, išlo o znova sa opakujúcu akútnu bolesť,
ktorú bolo potrebné v bodovom hodnotení opätovne zohľadniť. Takáto interpretácia nie je v rozpore so
zákonom. Naopak, je s ním nepochybne v súlade.
K jednotlivým sporným položkám uvádza:
243c3 Hlboká preležanina v záhlavovej časti hlavy veľkosti 10 x 2 cm

243c4 Hlboká preležanina v krížovej oblasti veľkosti 10 x 10 cm
243c2 Hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu 3 x 3 cm
Pri uvedených položkách sa znalci zhodli na ich hodnotení s tým rozdielom, že MUDr. Pamula
nepovažoval za dôvodné jej zvýšenie, kým MUDr. Veselý považoval za dôvodné zvýšenie na
dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. V danom prípade je hodnotenie znalca

MUDr. Veselého zjavne správne. U žalobcu došlo pri liečbe týchto poškodení zdravia k hnisaniu rán,
opakovaným bolestivým preväzom a plastickým náhradám kože, čo jednoznačne napĺňa viacnásobne
dôvody uvedené v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko došlo k naplneniu skutočností,
ktoré znamenali komplikácie liečby tejto rany, bolestivejší spôsob liečby (bolestivé preväzy), ako aj
plastické náhrady kože, ktoré majú povahu malých operačných zákrokov. Podľa MUDr. Pamulu už

samotná položka popáleniny resp. preležaniny v sebe zahŕňa tieto útrapy. Nie každé poškodenie zdravia
hodnotené alebo prirovnané k popálenine 3. stupňa musí viesť k infekcii či opakovaným operačným
zákrokom. S poukazom na tieto skutočnosti je správne zvýšenie bodového hodnotenia za uvedené
položkynadvojnásobok.Ajliečbapoškodeniazdraviazodpovedajúcehopopálenine3.stupňamôžemať
viac či menej komplikovaný priebeh, potrebné je zohľadniť v bodovom hodnotení, nastali skutočnosti,

ktoré predpokladá samotné ustanovenie § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a zvýšenie bodového
hodnotenia na dvojnásobok je na mieste.
82b Zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo
MUDr. Veselý ako znalec vychádzal pri hodnotení uvedenej položky z odborných skúsenosti a zo
skutočnosti, že žalobca mal sériovú zlomeninu rebier, ktorá bola spôsobená veľkým násilím a ktorá

viedla až k pomliaždeniu pľúc a hrudníka. Pri takomto poranení muselo dôjsť aj k posunu rebier. Znalec
MUDr. Pamula pri vzájomnej konfrontácii znalcov tento argument MUDr. Veselého nespochybnil. Akurát
uviedol, že on vychádzal prísne z obsahu zdravotnej dokumentácie. Zdravotná dokumentácia najmä pri
početných a komplikovaných zraneniach, kedy je uvedenie záznamu zranení a ich liečby komplikované
a obsiahle, nemôže byť považovaná za záruku kompletného uvedenia každého detailu týkajúceho sa

jednotlivých zranení a ich liečby. Pokiaľ ide o zvýšenie uvedenej položky o polovicu, poukazuje na stranu
17 znaleckého posudku MUDr. Veselého, kde sa uvádzajú jasné dôvody odôvodňujúce takéto zvýšenie.
Ako je tam uvedené, pri charaktere úrazu, aký utrpel žalobca, dochádza k praskaniu rebier, ktoré sú
zásobované cievami. Tieto sa pri zlomenine trhajú a následkom toho dochádza ku krvnému výronudo pohrudničnej dutiny, ktorý sa musí chirurgickým zásahom odstrániť. Ide o nebezpečné poranenie
hrudníka. Okrem iných dôvodov aj z tohto dôvodu musel byť žalobca dlhodobo pripojený na umelú
pľúcnu ventiláciu a táto mu spôsobila rôzne komplikácie (zápal pohrudnice, priedušiek a pľúc). Žalobca

mal v dôsledku závažných komplikácii poranenia hrudníka vykonané opakované bolestivé invazívne
zásahy, opakované drénovanie hrudníka, bolestivé preväzy a pod. U žalobcu došlo k naplneniu dôvodu
pre zvýšenie bodového hodnotenia za túto položku podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z.
Preto bolo dôvodné zvýšenie uvedenej položky v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o polovicu.
243c3 Hlboká preležanina v oblasti pravej päty veľkosti 5 x 8 cm

243c6 Hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože, svalstva veľkosti 14 x 30 cm
221 Traumatická amputácia palca pravej nohy
222 Traumatická amputácia 4 prsta pravej nohy
222 Traumatická amputácia 5 prsta pravej nohy
249 Hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny
205 Operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu

V prípade uvedených zranení nebolo možné uplatniť ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.
z., pretože uvedené poškodenia zdravia žalobca neutrpel súčasne, ako to nevyhnutne predpokladá
predmetné ustanovenie. Žalobca pôvodne utrpel len traumatickú amputáciu palca, 4. a 5. prsta pravej
nohy. Hlboké preležaniny vznikli u neho až následne, hlboká akútna trombóza až 8 mesiacov po
úraze a operačné znehybnenie pravého členka až v roku 2011. Nakoľko nešlo o súčasne utrpené

poškodenia zdravia, nemohli sa tieto spolu hodnotiť ako funkčná strata pravej končatiny. Pri hlbokej
akútnej trombóze pravej nohy je nesporné, že toto poškodenie u žalobcu vzniklo. Medzi znalcami bola
sporná príčinná súvislosť tohto poškodenia zdravia s úrazom žalobcu. Znalec MUDr. Veselý existenciu
príčinnejsúvislostizaložilnaexistenciijasnýchrizikovýchfaktorovužalobcuvdôsledkuúrazu.Užalobcu
skutočne došlo k poškodeniu pravej dolnej končatiny a jej operáciám, čoho možným dôsledkom je aj

vznik žilovej trombózy. MUDr. Pamula síce uviedol, že zo svojho pohľadu nepovažoval za preukázanú
príčinnú súvislosť vzniku trombózy s úrazom, neuviedol však prečo a z akej inej príčiny táto trombóza
vznikla. MUDr. Pamula ani inak nevyvrátil záver MUDr. Veselého, že vznik trombózy je práve následkom
poškodenia a operácii pravej dolnej končatiny žalobcu. Žalovaný pri položke operačné znehybnenie
pravého členka poukazuje na argument MUDr. Pamulu, podľa ktorého uvedená operácia nebola výrazne

bolestivá a bola relatívne jednoduchá. To však odporuje popisu tejto operácie zo strany znalca MUDr.
Veselého, ktorý MUDr. Pamula nevyvrátil. Pri tejto operácii bol u poškodeného otvorený členkový kĺb,
bola odstránená kompletne celá chrupavka tohto kĺbu a bol zavedený vnútrodreňový klinec do pravého
predkolenia cez pätu. Teda išlo naozaj o výrazný a radikálny zásah do pravej končatiny žalobcu a ťažkú
operáciu, ktorá jednoznačne nezodpovedá charakteru, ako ho opísal MUDr. Pamula.

243c2 Hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu 3 x 3 cm
138c Operačné uvoľnenie ľavého lakťa s odstránením výrastkov
243c3 Hlboká preležanina v oblasti ľavej päty veľkosti 5 x 7 cm
189d Reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti klincom so zaistením
238 Odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna

249 Hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny
Pri uvedených položkách žalovaný namieta, že ich bolo možné hodnotiť v zmysle § 9 ods. 7 zákona č.
437/2004Z.z.lenspolusinýmipoložkamivmaximálnejhornejhranicifunkčnejstratytejktorejkončatiny.
Znova však poukazujeme na to, že v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. možno postupovať len
v prípade tých poškodení končatín, ktoré vznikli súčasne, v jednom okamihu, čo je výslovne uvedený

zákonný predpoklad aplikácie tohto ustanovenia zakotvený priamo v tomto ustanovení. Takto súčasne
utrpená bolesť predstavuje vzhľadom na časový charakter jednu bolesť, ktorú je potom možné hodnotiť
maximálne v hodnote funkčnej straty tej ktorej končatiny. Pokiaľ však ide o poškodenia zdravia, resp.
skutočnosti,ktoréjetaktiežpotrebnéhodnotiťprihodnoteníbolesti(napr.ďalšieoperácie,preležaniny,ku
ktorým došlo až následne počas liečby) a ktoré nevznikli súčasne, nemožno ich hodnotiť podľa § 9 ods.

7 zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko by to odporovalo zneniu tohto ustanovenia. Nevznikli totiž súčasne s
pôvodným poškodením zdravia žalobcu, ale až následne a z hľadiska časového predstavujú inú bolesť,
ku ktorej došlo v inom časovom okamihu. Práve preto ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z.
obsahuje výraz „súčasne", pretože ak by sa podľa tohto ustanovenia hodnotili všetky bolesti utrpené v
rôznych časových okamihoch, hoci aj na tej istej končatine, odporovalo by to základnému ustanoveniu

§ 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
224 Pomliaždenie mozguZnalec MUDr. Pamula na pojednávaní uviedol, že z CT vyšetrenia zo dňa 23.6.2007 nevyplývalo
žiadne pomliaždenie mozgu, pri vyšetrení zo dňa 2.7.2007 bolo popisované hypodenzné ložisko v
čelovom laloku vpravo v priemere do 8 mm a pri vyšetrení 12.8.2007 bolo prítomné cystické ložisko

vo veľkosti 1 mm. Podľa MUDr. Pamulu práve prítomný kalcifikát dokazuje, že k týmto nálezom malo
dôjsť pred úrazom. Znalec MUDr. Veselý práve priebeh vyšetrení uvedených zo strany MUDr. Pamulu
považoval za dôkaz toho, že na mozgu dochádzalo k postupným zmenám, čo podľa neho preukazuje
pomliaždenie mozgu u žalobcu. Znalec MUDr. Veselý tento odborný postoj zaujal na základe svojich
dlhoročných skúsenosti a dennej praxe, nakoľko na pracovisku, kde profesijne pôsobí, prichádza s

obdobnými prípadmi denne do kontaktu. Podľa znalca MUDr. Veselého je pri zranení mozgu typické
takéto oneskorené prejavovanie príznakov. MUDr. Pamula v tomto názore s MUDr. Veselým dokonca
súhlasil, avšak vytvorenie kalcifikátu po mesiaci považoval za veľmi skoré. Vzhľadom na odborné
vyjadrenie znalca MUDr. Veselého, okresný súd postupoval správne, keď zohľadnil hodnotenie uvedenej
položky, nakoľko MUDr. Veselý sa pri svojom odbornom názore opieral o svoju odbornú prax primára
úrazovej chirurgie UNB v Bratislave, kde má s poškodeniami mozgu každodenné skúsenosti. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti považujeme bodové hodnotenie bolesti žalobcu tak ako ho ustálil okresný súd
za plne dôvodné a v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z.
Žalovaný v podanom odvolaní namieta aj zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom za správnejšie považuje zvýšenie podľa
znalca MUDr. Pamulu. Zdôrazňuje pritom hľadisko veku žalobcu, ktorý mal v čase úrazu 36 rokov.

Žalobca trvá na názore, že pokiaľ ide o možné zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., toto zákon zveruje posúdeniu hodnotiaceho
lekára. Každý lekár či znalec hodnotiaci daný prípad počtom bodov sťaženia spoločenského uplatnenia
zohľadňuje pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. určité individuálne preferencie,
ktoré nie je možné presne striktne a exaktne odôvodniť len čisto medicínskymi dôvodmi, ale záleží do

istej miery od uhla posudzovania daného prípadu. Stále je však potrebné akceptovať fakt, že možnosť
zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zákon zveruje hodnotiacemu
lekárovi. Ak je však ten istý prípad pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.
z. rôznymi lekármi či znalcami hodnotený rozdielne, potom je vo vzťahu k poškodenému vzhľadom
na istý subjektívny prvok tohto hodnotenia spravodlivé, aby sa bralo do úvahy hodnotenie zvýšenia

bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré vyznieva pre poškodeného
najpriaznivejšie. Vekové hľadisko posudzovania, ktoré však nie je jediným kritériom, na ktoré sa má
prihliadať pri posudzovaní zvýšenia. Je potrebné vychádzať zo samotného znenia ustanovenia § 10 ods.
4 zákona č. 437/2004 Z. z. podľa ktorého bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu

možnostipoškodenéhouplatniťsavživoteavspoločnosti,ktorúmalvoveku,vktoromutrpelpoškodenie
na zdraví. Žalobca utrpel úraz v období vrcholného produktívneho veku, pričom ide o fázu života, kedy
je človek v maximálnom možnom rozsahu zapojený do jednotlivých sfér života (pracovného, rodinného,
partnerského a pod.), potom zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok nemožno hodnotiť ako
nedôvodné a v rozpore so zákonom.

Žalovaný taktiež namieta posúdenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako ho
ustálil okresný súd z dôvodu, že tento nehodnotil stav žalobcu ako existoval v čase rozhodnutia, ale
prihliadal aj na približne 10- ročné obdobie stavu žalobcu pred amputáciou dolnej končatiny. Uvedené
námietky žalovaného sú nedôvodné a sú v rozpore s pojmom sťaženia spoločenského uplatnenia, ako
ho upravuje zákon č. 437/2004 Z. z. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského

uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh. V prípade žalobcu po skončení primárnej liečby po úraze a po relatívnom
ustálení jeho zdravotného stavu dochádzalo v dôsledku zápalu kosti ku komplikovaným a zvlášť
bolestivým prejavom, ktoré nepochybne mali závažné následky pre život žalobcu, pre uspokojovanie

jeho prirodzených potrieb spojenými s jeho jednotlivými spoločenskými rolami, kedy prakticky žalobca
nemal zo svojho života nič a venoval sa len bolestivým problémom s dolnou končatinou. Keďže uvedené
výrazné zdravotné ťažkosti mali dlhodobý nepriaznivý vplyv (ide o obdobie cca 10 rokov) na uplatnenie
žalobcu v živote a v spoločnosti, jednoznačne išlo o stav sťaženia spoločenského uplatnenia, ako ho
definuje ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. a žalobcovi aj za toto obdobie patrí náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd preto postupoval nepochybne správne, keď pri
stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prihliadol aj na tieto okolnosti. V zákone
definovaný je definovaný ako stav, kedy má poškodený v dôsledku poškodenia zdravia preukázateľne
sťažené vykonávanie jednotlivých životných úkonov, uspokojovanie životných a spoločenských potrieba plnenie spoločenských úloh. Zákon tento pojem nedefinuje ako absolútne trvalý a nemenný stav a
v priebehu rokov vývoja tohto stavu môže dôjsť aj k jeho zmenám, čo predpokladá aj ustanovenie §4
ods. 4 či § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré predpokladajú aj možnosť zmeny tohto stavu.

Neznamená to však, že stav pred zmenou nie je stavom sťaženia spoločenského uplatnenia. V prípade
žalobcu išlo o 10 - ročné obdobie, ktoré vyústilo až do amputácie končatiny žalobcu. Počas tohto dlhého
a relatívne nemenného obdobia sa u žalobcu vyskytovali mimoriadne okolnosti. Žalobca viac ako 10
rokov, trpel diagnózou osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého
lýtka, čo je zápal kosti. Uvedený zápal sa u žalobcu nepodarilo vyliečiť a viedol následne až k amputácii

pravého predkolenia žalobcu v novembri 2017. Počas vyše desiatich rokov si žalobca pre chronické
trvanie zápalu kosti prešiel veľkým utrpením spojeným jednak s neustálou bolestivosťou nehojaceho
sa a neustále hnisajúceho zápalu, ale taktiež spojeným so závažnými a rozsiahlymi obmedzeniami v
rôznych oblastiach osobného a spoločenského života. Žalobca mal v čase dopravnej nehody fungujúci
partnerský vzťah so svojou manželkou a fungujúcu rodinu. Bol v tom čase otcom 6 mesačného syna a 7
ročnejdcéry.Začas,ktorýužuplynuloddopravnejnehodyaktorýsavyznačovalnajmätrápenímžalobcu

s chronickým zápalom, jeho deti podstatne vyrástli, pričom on sa im vo svojom ťažkom zdravotnom stave
nemohol primeraným spôsobom venovať, čím prišiel o jednu z najkrajších etáp života rodiča a otca,
kedy svojou starostlivosťou doprevádza svoje deti od útleho detstva počas ich rastu až do ich dospelosti.
Uvedenú skutočnosť považuje žalobca za jednu za najväčších strát, ktoré v dôsledku dopravnej nehody
utrpel. Uvedenú skutočnosť naznačil žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 26.3.2018, keď

opísal, že s rodinou ani s deťmi nikde nechodil ani nechodí, čo jeho deti trvalo poznačilo. Hnisajúca
noha mala samozrejme vplyv aj na to, že žalobca nemohol ísť nikde do spoločnosti, pretože noha mu
zapáchala. Pokiaľ by súd na uvedené obdobie neprihliadal len preto, že súdne konanie sa vedie viac ako
10 rokov a rozhodnutie okresný súd vydal až po takom dlhom časovom úseku, potom by toto obdobie
žalobcu, kedy podstupoval nesmierne trápenie, nebolo žiadnym spôsobom nahradené a odškodnené.

Bolo by to zjavne v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
V tomto smere je rozhodnutie okresného súdu nepochybne správne.
Rozhodnutie okresného súdu je správne aj pokiaľ ide o jeho výrok o náhrade trov konania a jeho právne

posúdenie zodpovedá súčasne interpretácii predmetných ustanovení v súčasne praxi odvolacích súdov.
Samotnýúspechstranyvkonanívšakniejemožnéhodnotiťmechanickylenporovnanímtoho,akúsumu
si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Je potrebné
prihliadať aj na ďalšie skutočnosti a to na priebeh konania, na predmet konania, druh uplatneného
nároku a okolnosti prípadu, či rozhodnutie nezáviselo od úvahy súdu, prípadne čí nezávisela výška

plnenia od odborných znalostí a bola určená na základe znaleckého posudku. Hodnotenie úspechu
v konaní musí byť prísne individuálne s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k
samotnému uplatnenému nároku ako aj na všetky relevantné okolnosti prípadu. Pri mechanickom
prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní totiž veľmi jednoducho môže dôjsť k porušeniu základného
princípu, na ktorom stojí civilné sporové konanie a ktorý je vyjadrený v článku 2 Civilného sporového

poriadku. Ak teda výška žalobcom uplatneného nároku nie je presne právnym predpisom definovaná
ani z právneho predpisu nevyplýva a závisí výlučne od úvahy súdu, nemôže byť za procesný neúspech
považovaná skutočnosť ak súd stanoví nižšiu výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady, ako si žalobca
uplatnil. Žalobca totiž pred podaním žaloby pri stanovení výšky tohto nároku, ktorý si bude uplatňovať,
nemôže vzhľadom na neurčitú právnu úpravu presne predvídať ako výšku nároku posúdi svojou úvahou

súd. Za týchto okolností by bolo zjavne nespravodlivé, ak by na ťarchu žalobcu bola hodnotená
skutočnosť že si právne neurčitý nárok uplatnil vo väčšom rozsahu, ako mu v konečnom dôsledku priznal
súd. V súčasnej právnej úprave civilného procesného práva nie je výslovne zakotvený princíp, podľa
ktoréhosamôžeplnánáhradatrovkonaniapriznaťvprípadoch,aksícenebolžalobcovipriznanýnárokv
celej uplatnenej výške, avšak určenie výšky tohto nároku bolo závislé od znaleckého dokazovania alebo

od samotnej úvahy súdu. Uvedený princíp však má byť aj po rekodifikácii civilného procesného práva
naďalej uplatňovaný na základe interpretácie všeobecného ustanovenia § 255 Civilného sporového
poriadku v súlade s článkom 2 ods. 1, článkom 3 ods. 1 a článkom 4 Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vecne správne.

11. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. reagoval na vyjadrenie žalobcu:
Žalobca v podanom vyjadrení vyslovil výklad hodnotenia bolestného v tom smere, že maximálnu možnú
výplatu v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. možno aplikovať iba pri tých poškodeniach končatín,
ktoré vznikli súčasne v jednom okamihu... Takýto výklad však hodnotí odvolateľ ako veľmi svojvoľný,nakoľko pokiaľ by do hodnotenia bolesti mohli byt' započítané iba tie poškodenia, ktoré vznikli súčasne
v jednom okamihu, nemohli by sa do bolestného započítavať napr. žiadne operačné výkony, ktoré sú
vykonávané po úraze v intervale jedného dňa až niekoľkých rokov. Takto by sa bolestné kúskovalo a

hodnotilo zvlášť ako tzv. ďalšie bolestné len preto, že vzniklo o týždeň, deň alebo hodinu neskôr ako to
predchádzajúcebolestné.Takétovnímaniehodnoteniabolestividíakonereálneavskutočnostibymohlo
niekoľkonásobne prevyšovať zákonom dané limity, ktoré by vôľu zákonodarcu takým to výkladom zjavne
obchádzali. Podmienky tzv. „ďalšieho bolestného", kde sa môže ísť, nad maximálne zákonom určené
limity predsa presne stanovuje zákon v § 3 ods. 4 zák. č. 437/ 2004 Z. z. t.j. „Ak sa po skončení liečenia

vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa nepredpokladal, poškodený má
nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon
z hľadiska bolesti najlepšie porovnať." Zákon teda nehovorí nič o tom, že tzv. ďalšie bolestné je to, ktoré
vznikne neskôr ako iné položky. Naopak zákon definuje tzv. ďalšie bolestné tak, že musí nastať jednak
po skončení liečenia, ďalej musí ísť o operačný výkon a aj to nie hocijaký ale taký, ktorý sa pôvodne
nepredpokladal (t.j. nie plánovaný). V danom prípade takáto situácia nenastala, všetky operácie boli

vykonané pred skončením liečenia a preležaniny okrem toho, že vznikli pred skončením liečenia ani
neboli operované.
Dôkazné bremeno - Rovnako sa nemôžeme stotožniť s obranou žalobcu v tom smere, že niektoré
diagnózy nevie preukázať, nakoľko pri rozsiahlych zraneniach nemusí byť každý detail týkajúci sa
niektorých zranení písomne zachytený aj v obsahu zdravotnej dokumentácie... S takýmto tvrdením

sa nemôžeme stotožniť, nakoľko posunuté rebrá, či pomliaždenie mozgu nie sú detaily, ale zásadné
zásahy do zdravia poškodeného, na ktoré musí nadväzovať tomu adekvátna liečba. Nie je možné
jednoducho konštatovať zo strany žalobcu, že tieto diagnózy má, aj keď nikde v zdravotnej dokumentácii
ich žiadny lekár nespomenul a ani žiadne objektívne vyšetrenie nepotvrdilo. Považuje za nedostatočné
preukázanie týchto diagnóz odborným odhadom znalca MUDr. Veselého, keď druhý znalec MUDr.

Pamula takýto odborný odhad nepodporil a v zdravotnej dokumentácii nenašiel žiadny výsledok
početných reálne vykonaných vyšetrení, ktoré by tieto diagnózy potvrdili. Za týchto okolností má
jednoznačne za to, že žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.
Trovy konania: Rovnako nesúhlasí s názorom žalobcu, aby bolo žalobcovi priznané právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Uvedené nahliadanie nezohľadňuje pomer úspechu žalobcu v konaní.

V konaní došlo k početným späťvzatiam (aj nezavinených žalovaným) vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania a nárok bol z časti aj zamietnutý čo do istiny a v plnom rozsahu pri úroku z omeškania.
Musí predsa existovať zodpovednosť za rozsah žalovaných súm, ktoré by mal žalobca vždy zodpovedne
zvážiť a nie poňať žalobný návrh vždy maximalisticky a následne alibisticky poukazovať na znalecký
posudok či úvahu súdu, ktoré dajú nároku zodpovedajúci rámec, ktorý je však do istej miery

predvídateľný. Práve tento zodpovedný odhad má v konečnom dôsledku vplyv na povinnosť úhrady trov
konania, nakoľko nová úprava trov v CSP je postavená na zásade úspešnosti strán. Úprava náhrady
trov konania v § 255 CSP je iná ako v OSP a hlavne je jasná bez možnosti akýchkoľvek pokrivených
výkladov (dokonca s odkazom na vypustené ustanovenia OSP).
Akým spôsobom žalovaný prispel k tomu, že žalobca v podobných typoch žalôb vždy uplatní maximálne

zvýšenie SSU t.j. o 50 % a nevykoná triezve zváženie čo má a čo nemá šancu na úspech? Pokiaľ
má žalobca pocit, že mu vyššie bodové hodnotenie ošetrujúcim lekárom spôsobilo škodu vo forme
neúspechu v konaní a následnej povinnosti uhradiť trovy konania, má predsa možnosť domáhať sa
náhradyškodyvočitomutolekárovi.Vžiadnomprípadevšaknevnímamepopísanésituácievtomsmere,
že pokiaľ ide o trovy konania nebudú zaťažovať žalobcu, ale žalovaného. Máme za to, že CSP je

koncipovaný zámerne práve v tom smere, že každý zodpovedá za mieru svojho úspechu či neúspechu.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si aj naďalej uplatňuje úroky z omeškania dovoľujeme si s týmto
nesúhlasiť a okrem už prezentovaného rozhodnutia KS Trnava 26Co/233/2017 zo dňa 13.03.2018
poukazujeme aj na najaktuálnejšie rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktoré
priznanie úrokov z omeškania v obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje. Výslovne NS SR

prezentuje ten právny názor, že „do omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením náhrady škody až
vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila v lehote určenej
súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. V zmysle všetkých
uvedených skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zmenil tak, že
návrh zamietne a žalovanému priznal trovy konania (preddavky na znalcov a poplatok za odvolanie).

Alternatívne, aby zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto bolo nevyhnutné rozsudok súdu I. inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje

sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor.

Podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených

lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho
spoločenských úloh.

Pri práve na zvýšenie náhrady za SSÚ (prípadmi hodnými osobitného zreteľa pre zvýšenie tejto náhrady

je spravidla obmedzenie či úplné vylúčenie poškodeného (práve v dôsledku poškodenia zdravia) z
takých aktivít, ktoré boli v čase pred poškodením zdravia bežným spôsobom uspokojovania rôznych
záujmov, koníčkov a záľub poškodeného, u ktorých šlo často (nie však nevyhnutne) o výkon činností
na vyššej, než bežnej úrovni a u ktorých obmedzenie či dokonca i strata možnosti sa venovať skorším
aktivitám práve v dôsledku poškodenia zdravia musí obvykle viesť i k podstatnej zmene spôsobu

života poškodeného; tieto kritériá nemožno automaticky vzťahovať i na prípadné zvýšenie náhrady
za bolesti. Pri náhrade za bolesti sa na rozdiel od náhrady za SSÚ jednorazovo odškodňujú iné
následkypoškodeniazdravia,atorôznebolesti,útrapy,strádaniaaiobmedzeniapoškodenéhonielenpri
samotnompoškodenízdravia,aleajvpriebehuprocesuodstraňovaniačiaspoňzmierňovanianásledkov
takéhoto poškodenia a v prípade trvalých či aspoň dlhšie trvajúcich následkov aj po prípadnom liečení

či uskutočnení lekárskych výkonov (spôsobilých v miere zodpovedajúcej stavu dostupných poznatkov
lekárskej praxe a medicínskym postupom reparovať dôsledky poškodenia zdravia) i v neskoršom čase.

Pritom treba opäť vziať do úvahy, že náhrada za bolesti a náhrada za SSÚ sú dvoma rôznymi druhmi
náhrad, ktoré majú odlišný charakter i účel a že existencia dôvodov mimoriadneho zvýšenia náhrady za

bolesti nemusí mať automaticky za následok aj zvýšenie náhrady za SSÚ, resp. nemusí prichádzať do
úvahy zvýšenie v rovnakom rozsahu (a naopak). Existujú totiž zjavne poškodenia zdravia, ktoré samy
osebe, alebo priebeh ich liečby nie sú obzvlášť bolestivými a nie sú tak spojenými s mimoriadnymi
útrapami poškodeného, avšak ich následky sa môžu prejaviť v radikálnej zmene pôvodného spôsobu
života poškodeného (napr. oslepnutie alebo ochrnutie); na druhej strane však iné poškodenia zdravia

nemusia mať nutne za následok sťaženie skoršieho spoločenského uplatnenia poškodeného alebo sa
takýto dôsledok prejaví len v obmedzenej miere, avšak samotné poškodenie zdravia, dostupný spôsob
jeho liečby a i život poškodeného po ukončení dostupnej liečby je sprevádzaný značnými (objektívne
často nemerateľnými) bolesťami alebo i stavmi pred poškodením zdravia neznámymi (napr. únava,
zmenynálad,skôražtaknepociťovanéreakcieorganizmunazmenypočasiaapod.).Napokonnemožno

vylúčiť, že niektoré dôsledky poškodenia zdravia sa môžu prejaviť ako v rovine bolestí, tak i v rovine
sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného.Nemožno prehliadať, že už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený
je pod vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený i vo svojich možnostiach, napr. pri voľbe
povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť

sa kultúrnej a športovej činnosti, či v iných formách spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie až
na dvojnásobok pritom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia
poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením; dopadá na prípady, keď konkrétne
skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné
odškodnenie nepostačí ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony

poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb a úloh. Zvýšenie náhrady
nad limit stanovený podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je potom prípustné iba v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, celkom stratené v porovnaní s
vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových a iných aktivít v dobe pred vznikom škody.
I keď uvedené ustanovenie umožňuje súdu priznať i vyššiu náhradu bez ohľadu na stanovené najvyššie
sumy odškodnenia, treba vychádzať z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej viacnásobné zvýšenie

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyhradené prípadom keď napr. u poškodeného
došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s
vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody,
alebo vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života, a keď jeho predpoklady
na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a podobne. Súd má

možnosť, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu nie je
celkomneobmedzená,leboprávnypredpistým,žerámcovoustanovujepredpokladyprevzniknárokuna
uvedenú náhradu v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov a pre jej zvýšenie na dvojnásobok,
stanovuje zároveň hľadiská, ku ktorým treba prihliadať, a ktorými je úvaha súdu o miere primeranosti

zvýšenia v jednotlivých prípadoch hodných osobitného zreteľa usmerňovaná.

14. Uznesením zo dňa 10.10.2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie, bol pribratý do konania znalec
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie traumatológia MUDr. Ladislav Veselý a znalec z odboru
zdravotníctva farmácie, odvetvie ortopédia MUDr. Cyprián Kopáč, PhD. Znalecký posudok znalcom

MUDr. Veselým bol podaný 27.04.2012. Uznesením zo dňa 24.11.2011 bolo zrušené uznesenie, ktorým
bol pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie ortopédia MUDr. Cyprián Kopáč, PhD.
Už k znaleckému posudku MUDr. Veselého znalca z odvetvia traumatológia odbor zdravotníctvo mal
pripomienky a vyjadril sa žalovaný 09.10.2012. Vo svojom vyjadrení pri bolestnom poukázal na položku
241 preležaniny, ktorú nemôžu priznať z dôvodu, že sa nejedná o porovnateľné položky (popáleniny ako

ich prirovnáva znalec), ale o dôvod, kedy počet bodov zistených v posudkoch o bolestnom môže lekár
zvýšiť až o polovicu bodového hodnotenia podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 pri položkách, ktoré
preležaniny spôsobili. Preležaniny nie je možné posudzovať ako poškodenie zdravia priamo spôsobené
úrazovým dejom. Ide skôr o komplikáciu vzniknutú pri liečení niektorých poranení, ktoré s prechodnou
bezvládnosťou súviseli a je možné ich z tohto dôvodu navýšiť o polovicu, resp. pri súbehu komplikácií

o 100 %, čo aj žalovaný vykonal. K položkám 161, 189d, 195a, 238, ktoré sa týkajú ľavej nohy a ich
súčet nesie v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. presiahnuť hodnotenie bolesti za anatomickú
stratu končatiny, tzn. jej odňatie v oblasti stehna, vo výške 260 bodov, má žalovaný za to, že znalec toto
ustanoveniezákonaopomenulabolestnénatejistejkončatinejednoduchosčítalvrozporesozákonným
ustanovením stanovujúcim strop bolesti na konkrétny orgán, či končatinu. V položke 73 tracheostomia

nesúhlasilžalovanýuznalcasnavýšenímo100%,preporuchydýchaniavplyvomkrvácaniadohrudníka
bolo nutné vykonať otvor do priedušnice na zaistenie dýchania. Výmena a ošetrovania okolia dýchacej
trubice je bolestivejší spôsob liečby, preto je odôvodnené zvýšenie len o 50 % , tzn. postup podľa § 9
ods. 5. V položke č. 74 opakované punkcie centrálnej hrudnej žily, uvedenú položku nemohol žalovaný
tiež akceptovať zo znaleckého posudku, rana hrudníka nebola dokumentovaná, zavedenie drénu do

hrudníka nie je rana útrpná pri úraze, ale lekársky zákrok, pričom drenáž hrudníka sa nepovažuje za
operačný výkon v súlade s ust. § 9 ods. 5 písm. c) citovaného zákona. Zákrok bol ohodnotený v položke
78. V položke 82b zlomeniny rebier s dislokáciou, túto položku neuznal, ale uznal zlomeninu rebier bez
dislokácie, tzn. č. 81c. V doloženej zdravotnej dokumentácii sa opakovane nachádzal údaj o zlomenine
šiestych rebier ľavej strany hrudníka, pričom zlomené boli na prednej strane hrudníka rebrá 5, 6, 7 a 9 a

vzadu blízko chrbtice rebro 11. Rebrá na pravej strane hrudníka neboli zlomené. Z uvedeného dôvodu
mal byť vyhotovený podľa položky 80 písmeno c. Údaj o posune úlomkov rebier sa v dokumentácii
nenachádzal. K položke č. 90a roztrhnutie pečene, neuznával žalovaný znalcom zvýšenie o 100 % z
dôvodu, že vznikla trhlina na pečeni a táto bola riešená chirurgicky, takže vidí podmienky na priznaniezvýšenia len o 50 % k veľkým krvným stratám a komplikácií liečby došlo pri krvácaní sleziny položka
90b - zvýšenie o 100 % na mieste. K položke 246c šok, žalovaný nesúhlasí s navýšením tejto položky,
nakoľko dôvody, ktoré uvádza znalec skôr umožňuje navýšenie iných položiek z dôvodu komplikácie.

Samotný šok však podľa názoru žalovaného zvýšený nemôže byť, keďže práve on skomplikoval liečenie
iných poranení, ktoré boli z tohto dôvodu navýšené. V položke 160g pomliaždenie ťažkého stupňa palca
nohy, uvedenú položku neakceptuje žalovaný. Strata palca bola vyhodnotená v položke 221 § 9 ods. 7
citovaného zákona. K položke 195d otvorená zlomenina kondylov píšťaly so zlomeninou ihlice. Podľa
dokumentácie bola zlomená jedna kondyla píšťaly s vonkajším kĺbovým výbežkom ľavej ihlice, ktorá bola

riešená pomocou osteosyntetického materiálu, preto malo byť použité písmeno a predmetnej položky s
počtom bodov 80. K položke č. 232c poškodenie lakťového nervu vľavo, úplné prerušenie nervu nebolo
dokázané v dokumentácií, absentuje neurologické vyšetrenie, elektroniografické, ktorými by sa presne
dokázala porucha nervu. Navyše poškodený udáva len tŕpnutie prstov a podľa zákona poruchy citlivosti
sa osobitne nehodnotia. Podľa dokumentácie štvrtý a piaty prst ľavej ruky má zníženú motoriku, prsty nie
sú úplne ochrnuté. Uvedenú položku je možné prehodnotiť, ak bude doložený objektívny neurologický

status. Položka č. 205 operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu, uvedenú položku nie je možné
akceptovať z dôvodu, že poškodený mal porušenú pätovú kosť vplyvom nekrózy kosti po preležanine,
preto je adekvátnejšie a výstižnejšie k uvedenému zákroku použiť položku 206 zlomenina pravej pätovej
kosti - horizontálna zlomenina hrboľa pätovej kosti (45). Preto v rekapitulácii v bolestnom v tomto
vyjadrení žalovaný uviedol, že pri ľavej nohe priznávajú položky 161, 189d, 195a, 189d a 238 spolu 260

bodov, pravá noha položky 221, 222, 224 spolu 230 bodov, položka 2 bez navýšenia vo výške 10 bodov,
položka 73 so zvýšením o polovicu vo výške 60 bodov, položka 78 so zvýšením na dvojnásobok vo výške
520 bodov, položka 81 bez navýšenia vo výške 60 bodov, položka 9a so zvýšením o polovicu vo výške
120 bodov, položka 90b so zvýšením na dvojnásobok vo výške 160 bodov, položka 91 2x25 bodov vo
výške 50 bodov, položka 224 bez navýšenia vo výške 170 bodov, položka 246 bez navýšenia vo výške

60 bodov, položka 113a bez navýšenia vo výške 15 bodov (ľavá ruka), položka 113b bez navýšenia vo
výške 15 bodov (ľavá ruka). Prvotné bolestné spolu vo výške 1810 bodov x 13,374 (bod 2008 = 24,207
eur), nová bolesť z roku 2011 položka č. 206 vo výške 45 bodov, pravá noha nová bolesť 45 bodov (bod
2011 = 15,380 eur), čo je spolu 692,10 eur zaokrúhlené 693 eur, spolu 24.207 eur + 693 eur, čo je spolu
24.900 eur. Odporcovi boli uhradené za bolestné spolu 31.356 eur. Žalovaný ponechal na úvahu súdu,

či jeho výhrady sa pokúsi vyrieši výsluchom znalca alebo dá vyhotoviť dodatok k svojmu posudku.

15. K sťaženiu spoločenského uplatnenia sa žalovaný vyjadril, že žaloba bola podaná predčasne. V
mimosúdnom konaní neboli doložené doklady, ktoré by likvidáciu sťaženie spoločenského uplatnenia
umožnili a znalec sa vyjadril, že bodové hodnotenie predložené žalobcom bolo v zásade nesprávne a nie

jemožnépodľanehopostupovať.Žalovanývšakuznávalvšetkyzisteniaznalcavsťaženíspoločenského
uplatnenia okrem položky č. 301a, pretože v doloženej dokumentácii sa nenachádza žiadny relevantný
údaj o poruche funkcie pľúc a o znížení pohyblivosti hrudníka, ktoré by malo za následok poruchy
pľúcnych funkcií. Z uvedených dôvodov nie je možné položku akceptovať. Priznané bodové hodnotenie
za spoločenské uplatnenie vo výške 300 bodov z navrhovaných položiek 397a, 409b, 414, 415, 417,

2x420a v počte bodov 1.060 v zmysle § 8 zákona č. 437/2004 prekračuje funkčnú stratu dolnej končatiny
o 260 bodov, takže tento počet musí byť zredukovaný na 90 bodov. Aj keď znalec nenavyšoval sťaženie
spoločenského uplatnenia, žalovaný v tomto vyjadrení vzhľadom na okolnosti prípadov, pristúpil k jeho
zvýšeniu o 100 %, teda spolu 5.290 bodov. Pri hodnote bodu 13,374 eur je to 70.748,46 eura, čo
je zaokrúhlene 70.749 eur. Bolo poukázaných 8.399 eur. Pri sťažení spoločenského uplatnenia teda

spolu k úhrade by malo byť 62.350 eur. Pri navýšení tejto položky v zmysle § 6 citovaného zákona,
poškodenému na základe doložených dokladov, veku, zranení a nemožnosti vrátenia do práce procesu
rozhodla komisia ASP o ďalších 35 bodov. Táto výška bola určená dôkladným posúdením tak, že zákon
pripúšťa navýšenie od 1 do 50 %. Pri navýšení 50 % musí ísť o najťažšie možné následky. Žalobné
návrhy sú ponímané maximalisticky, tzn. o zvýšenie 50 %, ale v skutočnosti zastáva žalovaný názor, že

35 % zodpovedá okolnostiam prípadu. Navýšenie 35 % zo sumy 70.749 eur je 24.762,15 eur. Platba vo
výške 24.762,15 eur bola poukázaná už na účet poškodeného, teda žalobcu a spolu úhrada zodpovedá
95.511,15 eur, čo je 70.749 eur + 24.762,15 eur.

16. K doplnenému znaleckému posudku MUDr. Veselého mal žalovaný pripomienky. Hoci znalec uznal,

že nevhodne bodoval položky 189d, 195d, 161, 73, 160g a svoje hodnotenie korigoval, napokon zo
strany žalovaného došlo k prehodnoteniu a následnému uznaniu zvýšenie položky 246 60 bodov už
uhradených a uznaných 60 bodov za navýšenie, položka č. 232b 85 bodov. Znalec priznal položku 232c,
čoje170bodovsčímalenemôžežalovanýsúhlasiťauznávalen85bodovzapoložkyč.232b,čižespoluzostávajú položky 301a, 243, 74, 82b, 90a, 132c, 205. Keďže vo väčšine otázok ide o zásadné rozpory
žiadal žalovaný vtedy v tomto vyjadrení k doplnku posudku zo dňa 27.01.2014, zrušenie vytýčeného
pojednávania a nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru traumatológia. Bude

možno vhodná konzultácia s pľúcnym špecialistom a neurológom, pričom otázky pre kontrolný znalecký
posudok takisto žalovaný vysvetlil v tomto vyjadrení:
1. Či položka 301a u žalobcu je prítomná alebo nie a z akého dôvodu sa priznáva, či nepriznáva s
prihliadnutím na námietky žalovaného možná konzultácia s pľúcnym špecialistom.
2. Či je možné hodnotiť preležaniny prirovnaním k položke 243 alebo či sa preležaniny samostatne

nehodnotia, nakoľko ide o komplikáciu liečenia iných zranení, ktorých bodovanie nie je možné z dôvodu
preležanín navýšiť, teda či je priznanie a navýšenie položky č. 243 na mieste.
3. Či je dôvodné priznanie položky 74 punkcia centrálnej hrudnej žily s prihliadnutím na námietky
žalovaného.
4. Žiadal o zistenie koľko rebier bolo skutočne zlomených a či boli zlomené s posunom alebo nie a žiadal
obodovanie tohto poškodenia zdravia.

5. Či je dôvodné a v súlade so zákonom priznanie 100 % zvýšenia položky 90a, pričom žalovaný uznáva
zvýšenie o 50 %, nie sú komplikácie liečby brušnej dutiny dostatočne vystihnuté zvýšením o 100 % pri
položke 90b?
6. Či je u poškodeného, teda žalobcu prítomné úplné prerušenie ľavého lakťového nervu, položka č.
232c, alebo je na mieste skôr poranenie s prerušením vodivých vlákien č. 232b? Možnosť konzultácie

s neurológom v prípade potreby. Položky 113a a 113b, 138c + táto položka sa týkajú ľavej ruky a ich
súčet nesmie v zmysle § 9 ods. 7 citovaného zákona presiahnuť hodnotenie bolesti za anatomickú stratu
končatiny, tzn. odňatie v oblasti ramenného kĺbu položka 159a vo výške 150 bodov.
7. Ako by sa hodnotilo operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu, preto bolo na mieste položku č.
205 alebo inú. Pripomenul žalovaný, že položky 221, 220a, 249 a táto položka sa týkajú pravej nohy a

ich súčet nesmie, v zmysle § 9 ods. 7 citovaného zákona rovnako prehodnotenie bolesti za anatomickú
stratu končatiny, tzn. jej odňatie v oblasti stehna položka č. 216, presiahnuť vo výške 260 bodov.
8. Aké zvýšenie priznaných základných bodov, či už o 50 % alebo do 100 % zdôvodní pri každej položke
zvlášť.
Okrem toho v závere vyjadrenia uviedli, že okrem počítacej chyby, na ktorú upozornil žalobca v podaní z

13.01.2014, znalec omylom do konečného súčtu započítal položku 161, ktorú predtým na str. 5 posudku
z konečného súčtu vylúčil.

17. Súd I. inštancie potom pribral do konania znalca MUDr. Mariána Pamulu na vyhotovenie druhého
znaleckého posudku, ktorý nazval ako kontrolné znalecké dokazovanie a uložil mu posúdiť všetky

námietky žalovaného vo vyjadrení k znaleckému posudku a doplnku k znaleckému posudku MUDr.
Veselého. K podanému znaleckému posudku nemal žalovaný viacej pripomienok, nakoľko bol znalecký
posudok transparentne odôvodnený a na pojednávaní aj osobne vysvetlený. Bodové hodnotenie
bolestného tak bolo ustálené na 2.120 bodov a žiadne iné položky bolestného mimo posudku znalca
MUDr. Pamulu neuznával. Pri sťažení spoločenského uplatnenia jediná odchýlka v bodovom hodnotení

MUDr. Pamulu, že nepriznali 200 bodov za položku 300b a otázna je aj položka 384b, nakoľko pri
týchto položkách je na ich stopercentné objektivizovanie potrebné špeciálne vyšetrenie, ktoré znalec
očakáva a bude doložené. Ďalej rozdiel oproti posudku MUDr. Pamulu spočíval v tom, že akceptovali
zvýšenie o 100 %, pričom MUDr. Pamula doporučoval iba 50 %, a to je výrazná odchýlka v prospech
žalobcu. Vzhľadom na podrobnú formuláciu sporných otázok zo strany žalobcu, na ktorú má zodpovedať

iba MUDr. Veselý vníma žalovaný ako nespravodlivosť, nakoľko pokiaľ žalobcu skutočne zaujímajú
odpovede na dané otázky mali byť položené pri výsluchu MUDr. Pamulu. Okrem preležanín lýtkového
svalu však neboli ostatné sporné položky zo strany žalobcu znalcovi pri jeho výsluchu položené, a
teda nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Zo strany žalovaného boli teda vnímané ako nesporné. Preto
navrhol žalovaný doplnenie dokazovania konfrontáciou MUDr. Pamulu a MUDr. Veselého. Má za to,

že inak sa rozdiely nevysvetlia. Je zásadne dôležité, aby na sporné otázky odpovedali naraz, a to s
možnosťou reakcie a z dôvodu možnosti oboch zodpovedať na rovnaké otázky ako názorový oponent.
Žalovanému tiež nie je zrejmé, prečo žalobca vo svojom vyjadrení k rozporným položkám, resp. názory
oboch znalcov, nepoložil otázky pri výsluchu MUDr. Pamulovi, a preto má žalovaný jednoznačne za
to, aby boli vypočutí obaja znalci. Ďalej navrhoval aj doplniť požadované vyšetrenie s ftizeológom

a EMG vyšetrenia lakťa. Túto potrebu vzhliadli obaja znalci. MUDr. Pamula vo svojom kontrolnom
znaleckom posudku sa jednoznačne vyjadril k položkám 243c3 hlboká preležanina v záhlavovej oblasti
(20 + 20), k položke 243c4 hlboká preležanina v krížovej oblasti (40 + 40), k položke 243c2 hlboká
preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu (10 + 10), kde odmietol zvýšenie týchto položiek, hociznalec MUDr. Veselý ich zvýšil o 100 %. Odmietnutie zvýšenia zdôvodnil MUDr. Pamula tým, že
pri popáleninách tretieho stupňa, ku ktorým boli preležaniny prirovnané, vždy dochádza k uvedeným
bolestivým preväzom, hnisaniu a plastickým náhradám kože a podobne. Preto zvýšenie týchto položiek,

ktoré majú priebeh, s ktorými sa počíta v základom bodovom hodnotení a je pre tretí stupeň popálením
typický a v ničom nenapĺňa znaky nepredpokladaného vývoja nie je dôvod na navýšenie. Zvyšovanie
bolestného je zákonom presne popísané a je prípustné. Iné zvýšenia nie sú prípustné. MUDr. Pamula
odôvodňoval navýšenie iba zákonným spôsobom. Odôvodňoval konkrétnymi možnosťami v zmysle
zákona, a to že zákon s typickými sprievodnými znakmi popálením tretieho stupňa počíta v základom

hodnotení a odlišuje ho vyšším počtom bodov od popálenín prvého resp. druhého stupňa, keď je tento
priebeh miernejší. Preto hodnotenie MUDr. Veselého, ktorý označil ako dôvody zvýšenia bolestného
typický priebeh a útrapy spojené vždy s popáleninami tretieho stupňa, nie je dôvodný. MUDr. Pamula
v znaleckom posudku nesprávnosť zvýšenia bolestného pri týchto položkách vysvetlil aj pri konfrontácii
z pojednávania. K položke č. 82e zlomenina rebier 5 až 7, 9 až 11 vľavo a 9 vpravo sa znalci nezhodli
na dvoch bodoch, a to či boli zlomeniny rebier s posunom alebo nie a či sú dané dôvody zvýšenia.

Odstraňovalo sa to tiež konfrontáciou oboch znalcov na pojednávaní. Pokiaľ sa jedná o jednoznačné
odpovedanie na otázku, či zlomené rebrá s posunom boli alebo neboli, tak je možné tieto zistenia
odvodiť zo zdravotnej dokumentácie z popisu zranení a z RTG snímkov. MUDr. Veselý však obhajoval
svoje stanovisko iba odbornými skúsenosťami ako faktami a chcel posun rebier poukázať skôr silou
nárazu a pomliaždením pľúc, no MUDr. Pamula v znaleckom posudku uviedol, že neboli v dokumentácii

zlomeniny popisované ako dislokované a preto ich hodnotil položkou 81c, ktorá presnejšie vystihuje
dané zranenie a nie položkou 82b. Nenašiel tiež dôvod na dvojnásobné zvýšenie tejto položky. V
dokumentácii neboli uvedené komplikácie liečby tohto zranenia a ani zápal v oblasti rebier. Zlomeniny
neboli riešené operačne. Takže navýšenie na dvojnásobok tomuto zraneniu neprináleží. Preto mala byť
položka 82b zmenená na položku 81c a pridelených 60 bodov a nie 140 bodov. Zvýšenie bolestného

možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 9 ods. 5, 6 cit. zákona a MUDr. Pamula výslovne všetky
pomenoval a negoval ich prítomnosť pri tomto poranení. Preto zvýšenie nemá oporu v zákonných
dôvodoch a malo byť priznaných iba 60 bodov. Súd v danom prípade priznal 105 bodov. Podstatné
rozdiely v hodnotení položiek týkajúce sa pravej dolnej končatiny boli zdôvodnené jednoznačne MUDr.
Pamulom v jeho posudku pri ust. § 9 ods. 7 ako poukázal aj žalovaný vo svojom odvolaní, ak poškodený

utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne
a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán
alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo
funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. MUDr. Veselý hodnotil bolestné vo výške 680 bodov, MUDr.
Pamula hodnotil vo výške 230 bodov. Jedná sa o položky č. 243c3, 243c6, 221, 222 - traumatická

amputácia štvrtého prsta pravej nohy, 222 - traumatická amputácia piateho prsta pravej nohy, 249 a
205. Žalovaný vzhľadom na ust. § 9 ods. 7 poukázal na to, že nie je možné pri položke č. 216 udeliť
dané poškodenie zdravia pre viac ako 260 bodov. Je nelogické zdôvodnenie znalca MUDr. Veselého
prekročenie stropu, keď odkázal na § 3 ods. 4. MUDr. Veselý na rozdiel od MUDr. Pamulu si zákonné
ustanovenie vykladá nesprávne, nakoľko okrem iného hneď z prvej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že

neboli splnené zákonné podmienky na delenie bolestného. Je zjavné, že všetky operácie boli vykonané
v rámci jednej súvislej liečby a v žiadnom prípade nenastala zákonom uvádzaná situácia, že by liečba
sa skončila a následne boli vykonané operačné zákroky. Aj znalci na pojednávaní 11.12.2017 zhodne
uviedli, že liečba žalobcu nebola ukončená, a to minimálne do roku 2012. Preto navrhoval žalovaný
priznať tak body ako ich navrhol MUDr. Pamula v znaleckom posudku vo výške 230 bodov. Pri položke

č. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu túto položku hodnotil MUDr. Veselý i MUDr.
Pamula ako položku č. 201 100 bodov. Na pojednávaní ako aj v znaleckom posudku MUDr. Pamula
ozrejmil, že daná operácia nebola výrazne bolestivá a bola relatívne jednoduchá, nakoľko jej cieľom
nebolo ako zvyčajne zachovať funkčnosť kĺbu, ale naopak iba odstrániť konkrétne časti kĺbu a k položke
249 - hlboká akútna trombóza pri konfrontácii znalec MUDr. Pamula uviedol záver obdobný v jeho

znaleckom posudku a konštatoval, že trombóza vznikla takmer 8 mesiacov od úrazu, to znamená v
čase, ktorý príčinnú súvislosť s úrazom už veľmi relativizuje. Pokiaľ by vznikla skôr, bolo by možné
túto príčinnú súvislosť určiť. Dané ochorenie vzniká aj bez úrazového podnetu a jej príčina v danom
prípade je otázna. MUDr. Veselý sa k tomuto nevyjadril. Jednoznačne rozdielne stanoviská znalcov boli
pri položke 224 - pomliaždenie mozgu. MUDr. Pamula v tomto prípade poukázal tiež, že by bolo vhodné

brať za preukázané tie zranenia, ktoré sú objektivizované, a to na základe potrebných vyšetrení a keďže
pomliaždenie mozgu je poranenie, ktoré preukazuje CT vyšetrenie a bolo ich vykonaných niekoľko,
žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Bol zistený iba kalcifikát na vyšetrení približne 1 mesiac
po nehode a MUDr. Pamula jednoznačne odmietol, že by vznikol v súvislosti s dopravnou nehodou.Pokiaľ by aj kalcifikát bol vznikol ako následok pomliaždenia mozgu a zakrvácania do mozgu, čo je jedna
z možných príčin vzniku kalcifikátu, boli by tieto poranenia viditeľné aspoň na niektorých z opakovaných
CT vyšetrení. Taktiež namietal žalovaný spornosť položiek 243c2, 138c, 243c3, 189d, 238 a zahrnutie

týchto položiek do iných položiek, tak ako vysvetlil vo svojom odvolaní. K sťaženiu spoločenského
uplatnenia boli takisto odstraňované znaleckým posudkom MUDr. Pamulu nezrovnalosti pre základné
bodové hodnotenia pri zvýšení § 10 ods. 4 cit. zákona a súd sa s nimi vôbec nevysporiadal, ale iba
odkázal na názor Krajského súdu v Prešove bez bližšieho zhodnotenia. Znalci sa nezhodli iba v akej
výškemábyťvzmysle§10ods.4zvýšenéspoločenskéuplatnenie,keďMUDr.Veselýodporučil100%a

MUDr. Pamula 75 %. MUDr. Pamula to vysvetlil, že žalobca utrpel vážne poškodenie zdravia vo veku 36
rokov a nemohol mu dať maximálne zvýšenie, nakoľko sa stretáva s ťažšími prípadmi aj v nižšom veku a
logicky nemohol dať 100 % navýšenie, nakoľko by to bolo nespravodlivé, keby pre takéto isté poranenia
a ešte horšie utrpela osoba vo veku 18, či 20 rokov a obdržala by rovnako zvýšenie vo výške 100 % ako
žalobca. Z tohto dôvodu znalec videl potrebu rozlišovania totožného poškodenia zdravia vo veku 18, 35,
resp. v 80 roku veku a tento dôležitý moment bolo v záujme spravodlivého hodnotenia možné pretaviť

do zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Keďže spĺňalo toto hodnotenie zákonné podmienky
§ 10 ods. 4 a stotožnil sa s nim aj žalovaný, mal súd prihliadať v zmysle znaleckého posudku MUDr.
Pamulu podľa § 10 ods. 4 na zvýšenie o 75 %. Prvoinštančný súd použitie znaleckého posudku MUDr.
Veselého a hlavne pri odstraňovaní sporných položiek rôzneho hodnotenia oboch znalcov nedostatočne
zdôvodnil. Jeho zdôvodnenie priklonenia sa práve k názoru znaleckého posudku MUDr. Veselého je

nepresvedčivé, nekomplexné a týmto spôsobom došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu a k
porušeniu práva na spravodlivý proces. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove zdôvodnil
súd I. inštancie týmto rozhodnutím č. k. 6Co/187/2016-386 zo dňa 17.08.2017, že pri rozdielnom
hodnotení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa má brať do úvahy hodnotenie, ktoré zvyšuje
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 pre poškodeného priaznivejšie. Navyše toto

rozhodnutie sa týkalo sťaženia spoločenského uplatnenia a nie bolestného. Práve pre nezrovnalosti
a pre pripomienky žalovaného bol do konania pribratý znalec druhý, tzv. kontrolný, ktorý posúdil
rozdielnosti poukázané mu v uznesení, v ktorom bol pribratý za znalca. Znalec Dr. Pamula vychádzal
presne zo zákonných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. a pri konfrontácii znalcov presvedčivo
zdôvodnil vypracovanie svojho znaleckého posudku. Je nelogické a hlavne nesprávne, prečo sa súd I.

inštancie priklonil k znaleckému posudku MUDr. Veselého. Svoje rozhodnutie tak nezdôvodnil vhodnými
argumentmi, ktorými by presvedčivo svoje argumentácie osvedčili a ktoré by preukázali nevyhnutnosť
použiť posudok, ktorý bol vyhodnotený ako prvý, hoci kontrolný znalec by posudok MUDr. Pamulom
jednoznačne odôvodnil nezrovnalosti v znaleckom posudku MUDr. Veselého. Pri každej jednej položke,
ako bolo už predtým uvedené, MUDr. Pamula zdôvodnil svoje rozdielne závery od MUDr. Veselého.

Odôvodnil ich konkrétne zákonnými predpokladmi pri tej ktorej danej položke a je nevysvetliteľné prečo
ich súd vo svojom rozhodnutí nepoužil a prečo nevychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Pamulu.
Jeho rozhodnutie sa tak stáva nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, je nezdôvodnené, absentuje
presvedčivéakomplexnézhodnotenieprečosaprikloniťktomutonázoruvyslovenéhovprvomposudku,
keď jednoznačné zdôvodnenie v kontrolnom znaleckom posudku bolo adekvátne zákonu. Nakoľko súd

I. inštancie nepoužitie znaleckého posudku druhého znalca MUDr. Pamulu neodôvodnil tak nesprávnym
procesným postupom znemožnil stranám uskutočniť im patriace procesné práva. Právo na súdnu
ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods.
1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ustanovenia CSP.

18. Podľa ust. § 207 CSP Znalecké dokazovanie
(1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť
posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a
ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

(2) V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu
posúdeniu veci.
(3) Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť
závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v
zrejmom rozpore.

Nová právna úprava procesného predpisu - CSP už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania
znaleckého posudku iným znalcom, tzv. kontrolný znalecký posudok tak, ako bolo upravené v § 127
ods. 2 OSP. Civilný sporový poriadok však nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istýchskutočností ďalší znalecký posudok, keďže zákon výslovne predpokladá existenciu rozporu záverov
znalcov (pozri § 207 ods. 3 CSP) a nie je výslovne uvedené, že by malo ísť len o rozpor tzv. súkromného
znaleckého posudku (§ 209 CSP) a znaleckého posudku podľa § 207 CSP.

19. Aj v Komentári CSP autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.
Vydavateľstva Nakladatelství C. H. Beck pri ust. § 207 uvádza, že ak je posudok nejasný alebo neúplný,
znalec sa požiada o doplnenie alebo vysvetlenie. Ak to nevedie k potrebnému výsledku priberie sa
iný znalec. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, pretože bol znalec MUDr. Veselý požiadaný o doplnenie

k svojmu nejasnému posudku. A keďže to k potrebnému výsledku neviedlo, bol do konania pribratý
druhý znalec MUDr. Pamula, ktorý nejasnosti a nezrovnalosti odstránil. Preto sa z jeho posudku pri
rozhodovaní malo vychádzať.

20. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než rozsudok súdu I. inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu

I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu I. inštancie bude preto v ďalšom konaní pokračovať v konaní, správnym vyhodnotením
znaleckého dokazovania berúc do úvahy logické a správne v zákone opodstatnené vysvetlenie a úpravy
jednotlivých položiek pri obodovaní bolestného pribratým „kontrolným znalcom" MUDr. Pamulom. Každá

sporná položka bola znalcom náležite zdôvodnená, nachádza oporu v zákone, v zdôvodnení opisu
zranenia, liečby a možných následkov, preto niet žiadneho dôvodu, aby sa z posudku MUDr. Pamulu
nevychádzalo. Prvoinštančný súd bude tiež dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s
uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Povinnosť súdu

riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov. Poukazujúc
na rozhodnutie NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktoré priznanie úrokov z omeškania v
obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje („do omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením
náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila

v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.")
rozhodne o uplatnených úrokoch žalobcu.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

23. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).