Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4Csp/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119392651
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:6119392651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:

Inkasáreň, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 777 974, zast. advokátkou Mgr. Zuzana
Bírová, so sídlom Americká 2 Bratislava, proti žalovanému: J. I., V.. XX.X.XXXX, B. P. Y., K.. V. XXXX/
XX, štátny občan SR, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na upomínacie konanie, doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici, sa žalobca
domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosťzaplatiť mu sumu 70,70 eur /
cestovné 0,70,- eur a sankcia za porušenie Prepravného poriadku žalobcu 70,- eur/ a príslušenstvo /5%

úrok z omeškania ročne zo sumy 70,70 eur od 10.11.2018 do zaplatenia a náklady, spojené s
uplatnením pohľadávky 2,40 eur/, na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 9.11.2018 cestoval
prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. XXXX bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly
úhradu základného cestovného a prirážky podľa Prepravného poriadku nevykonal. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok bola uvedená pohľadávka, vyplývajúca z hlásenia o porušení tarifných a
prepravných podmienok č. XXXXXXX voči žalovanému na neho postúpená. Žiadal priznať trovy konania
a právneho zastúpenia.

2. V návrhu označil za prostriedky procesného útoku: Prepravný poriadok, výpis z obchodného registra,
rámcová zmluva, oznámenie o postúpení pohľadávky a pred žalobná výzva, ako uložené v registri N.
Č.. XXOpP XX/XXXX - 25/2019.
3. Z dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu, vydaného v upomínacom konaní podľa osobitného
predpisu, na návrh žalobcu, bola vec postúpená na konanie a rozhodnutie všeobecnému /tunajšiemu/
súdu dňa 23.3.2020.
4. Žaloba bola doručená žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p dňa 16.6.2020. Žalovaný sa

k žalobe nevyjadril.
5. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu spolu s výzvou predložiť
súdu listinné dôkazy, označené v návrhu na upomínacie konanie najneskôr do pojednávaniam, nakoľko
v rámci prípravy veci na jej prejednanie zistil, že prílohou návrhu /tak ako bol všeobecnému súdu
postúpený Okresným súdom Banská Bystrica/, bolo len: hlásenie o porušení tarifných a prepravných
podmienokzodňa9.11.2018,predžalobnávýzvazodňa18.6.2019,výpiszobchodnéhoregistražalobcu
a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2019.

6. Na uvedenú výzvu súdu právny zástupca žalobcu reagoval tak, že doručil súdu dňa 8.7.2020 len
predžalobnú výzvu zo dňa 18.6.2019 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2019.
7. Na pojednávaní dňa 20.8.2020 súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. o konaní v neprítomnosti
riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí nežiadali pojednávanie odročiť zdôležitých dôvodov a vykonaným dokazovaním na ňom v rozsahu, označenom žalobcom, zistil tento
skutkový stav:
8. Podľa písomného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok Dopravného podniku

Bratislava a.s. žalovaný dňa 9.11.2018 cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. 1, vozeň
č. XXXX, na úseku L. nám. - nám. T. bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu
základného cestovného vo výške 0,70 eur ani prirážky podľa Prepravného poriadku vo výške 70,- eur
nevykonal.
9. Listom zo dňa 13.6.2019 žalobca, ako postupník, oznamoval žalovanému, že zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 24.1.2019 Dopravný podnik Bratislava a.s., ako postupca, postúpil na neho svoju
pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eur /v oznámení špecifikovanú ako: zn. XXXXXXX, dátum
9.11.2018, čas 18:21, linka 1, cestovné 0,70 eur, prirážka 70,- eur, ostatné 0,- eur a žalovanému
oznamoval číslo bankového účtu postupníka /žalobcu/, na ktorý má dlh uhradiť.
10. Doručenie tejto písomnosti žalovanému žalobca v žalobe netvrdil a listinne nepreukazoval.
11. Listom zo dňa 18.6.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval žalovaného na úhradu

sumy vo výške 126,85 eur /70,70 eur + 0,70 eur + 2,13 eur vyčíslený úrok + 51,62 eur náhrada trov
právneho zastúpenia + 2,40,- eur poštovné/ v lehote do 3 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
12. Ani doručenie tejto písomnosti žalovanému žalobca v žalobe netvrdil a listinne nepreukazoval.
13. Podľa § 1 ods. 2 Obč. zák. občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu

osôb, pokiaľ tieto občiansko-právne vzťahy neupravujú iné zákony.
14. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „Obč. zák.“/, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
16. Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona NR SR č. 56/2012 z. z. o cestnej doprave, vodič, iný člen
osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným
lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť
údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

18. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 56/2012 z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný
zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.
19. Podľa § 14 ods. 2 zákona NR SR č. 56/2012 z. z. o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných
lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi,

inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný
na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje
na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa
trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú
sa údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

20. Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zákona NR SR č. 56/2012 z.z. o cestnej doprave, tarifa upravuje
sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2. Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do sto násobku základného cestovného bez príplatkov.
21. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty.
23. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.
24. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.25.Vecnoulegitimáciousarozumejúoprávneniastránsporu,vyplývajúcezhmotnéhopráva.Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo.
Pokiaľ je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok, vzniknutý na

základe právnej skutočnosti, predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu takejto
povinnosti žalovaného na základe zisteného skutkového stavu, zahŕňajúceho v čase vyhlásenia
rozsudkuajzistenieexistenciespornejpovinnosti/právoplatnosťourozhodnutiajespornosťodstránená/.
Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom
tvrdenejpovinnosti,zodpovedajúcejžalobcovmuprávu.Súdmusískúmať,čivčasevyhláseniarozsudku

existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí
deklarovať a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi
konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu
zamietnuť.
26. „Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta /pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
205/2009 zo dňa 29.6.2010/, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie
žaloby. /nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 12.2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27/
27. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho

vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu /v takom prípade sa stáva žalobcom/ alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba /v takom prípade sa stáva žalovaným/. Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia /žalobca/, nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti /žalovaný/, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ /
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/.
28. Z vykonaných dôkazov v rozsahu, ako boli žalobcom súdu v konaní predložené, súd mal za
preukázané len toľko, že žalovaný dňa 9.11.2018 pri použití dopravného prostriedku MHD v Bratislave

na linke č. 1, vozeň č. XXXX, na úseku L. nám. - nám. T. cestoval bez cestovného dokladu /lístka/ a na
miestekontrolyúhraduzákladnéhocestovného aprirážkynevykonal.Ďalejmalpreukázané,žežalobca,
zrejme ako postupník, mal žalovanému listom zo dňa 13.6.2019 oznamovať postúpenie pohľadávky
Dopravného podniku Bratislava a.s. voči žalovanému, týkajúcu sa žalovaného nárok. Súd nemal za
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď žalobca nepreukázal relevantné

postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu a to buď účinným oznámením postúpenia pohľadávky
žalovanému postupcom, alebo preukázaním postúpenia postupníkom, čo sa v danej veci nestalo.
29. „V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení
pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými relevantnými dôkazmi /písomnou
zmluvou o postúpení pohľadávky s identifikáciou konkrétnej postúpenej pohľadávky, vymáhanej v

danom súdnom konaní/ s tým, že doručením žaloby je oznámené /preukázané/ postúpenie pohľadávky
žalovanému ako dlžníkovi“ /uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2012/.
30. V danom prípade žalobca nezhojil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko len samotné
tvrdenie v žalobe o postúpení pohľadávky nie je možné bez ďalšieho akceptovať. Žalobca, hoci v návrhu
na upomínacie konanie označil aj zmluvu o postúpení pohľadávok /ako: rámcová zmluva o postúpení

pohľadávok/, túto súdu nepredložil ani na jeho výzvu, pričom s poukazom na vyššie uvedenú súdnu
prax by naviac bolo potrebné predložiť aj prílohu zmluvy /ev. iný relevantný doklad tým skôr, že zrejme
malo ísť o iba rámcovú zmluvu/, nad všetky pochybnosti identifikujúcu postupovanú pohľadávku voči
žalovanému, uplatňovanú v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobe, pre absenciu
aktívnej vecnej legitimácie, nemožno vyhovieť a preto ju zamietol.

31.O náhradetrovkonaniavzhľadomnaplný/100%/úspechžalovaného súdrozhodolpodľa§255ods.
1 C.s.p.. Nakoľko podľa obsahu spisu strane žalovaného ku dňu tohto rozhodnutia v konaní žiadne trovy
nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnúekonómiu, žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal /uznesenie NS SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo
14/2018/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.