Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203639
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4419203639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: P., s.r.o., so

sídlom P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený: L.. M. B., advokátka, U. X/A, XXX XX V.,
proti žalovanej : C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O. Zámky, S.H. X. XXXX/XX, o zaplatenie istiny
XXX,- eur, odplaty X,- eur, zmluvnej pokuty XX,- eur, poplatkov za upomienky XXX,- eur a zmluvného
úroku a úroku z omeškania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
100,-eur od 18.7.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej súd n e p r i z n a l nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 13.7.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenej
zaplatenia istiny 100,- eur, odplaty 8,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur, poplatkov za upomienky 180,-
eur a zmluvného úroku 44 % ročne a úroku z omeškania 5 % ročne. Tvrdil, že so žalovanou uzavrel
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 405702351 zo dňa 17.7.2015 podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na
základektorejakoveriteľposkytolžalovanejakodlžníkoviúvervovýške100,-eur.Žalovanásazaviazala

žalobcovi vrátiť tento úver a to spolu s odplatou pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 8,- eur
a s úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom vo výške 44 % ročne. Žalovaná z poskytnutého úveru
nevrátila nič a nezaplatila ani dohodnutú odplatu a úrok. Žalobca sa žalobou v tejto veci domáhal od
žalovanej vrátenia istiny úveru 100,- eur, zaplatenia odplaty 8,- eur, ďalej zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 33,-eur, ktorú mali dohodnutú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej a to
povinnosti splatiť celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalovaná zaviazala zaplatiť za každú zaslanú upomienku 33,-eur.

Žalobca tvrdil, že zaslal žalovanej 6 upomienok a preto si v žalobe uplatnil titulom týchto upomienok
180,-eur. Žalobca si ďalej v žalobe uplatnil okrem vyššie uvedených súm aj zmluvný úrok 44 % ročne
zo sumy 100,- eur od 17.7.2015 do zaplatenia a aj zákonný úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 100,-
eur od 18.7.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.

2. Na prejedanie žaloby súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho
právny zástupca. Neprítomná bola žalovaná. Predvolanie mali strany sporu doručené, žalobca cestou

jeho právneho zástupcu. Žiadna zo strán o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadala.

3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovanej a to aj z
dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to najmä listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Na základe vykonaného dokazovania, z listinného dôkazu a to písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, mal súd za zistené, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou a súčasne spotrebiteľkou a to dňa 17.7.2015. Súd podľa obsahu
túto zmluvu posudzoval podľa ustanovení zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ sa súčasne zaväzuje, že tieto peňažné prostriedky veriteľovi vráti a súčasne mu vráti náklady
spojené s úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená podľa vyššie citovaného právneho
predpisu musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, v opačnom prípade je zo zákona potrebné
úver na základe nej poskytnutý považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe vykonaného
dokazovania, oboznámením sa s obsahom práve vyššie uvedenej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere mal súd za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje nedostatky podľa §9
odsek 2 písmeno l) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve chýbajú údaje o výške,
počte a termínoch splátok istiny , úrokov a iných poplatkoch a zo zmluvy nie je zrejmé ani poradie,
v ktorom by sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Takéto zákonom požadované členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru

totižto predstavuje prehľadné vymedzenie dlžníkových povinností. V zmluve však nie je uvedený
počet splátok, výška mesačnej splátky a ani dátum prvej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné a neurčité a nie je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Okrem
toho úroková sadzba uvedená v zmluve vo výške 44 % ročne je podľa súdu v rozpore s dobrými
mravmi. Takýto úrok z úveru predstavoval niekoľko násobné navýšenie priemernej úrokovej miery

zo spotrebiteľských úverov poskytovaných v roku 2015 na 1 rok / pohybovali sa okolo 7,5%
ročne /. Samotné dojednanie úrokov z úveru je vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatné, t.j. v tejto časti k platnej dohode o úroku z úveru podľa súdu nedošlo.
Taktiež čo sa týka údaju o RPMN , aj tento je nesprávny, keď je uvedený vo výške 8%, z čoho vyplýva, že
tento neobsahuje v sebe náklady žalovanej na úroky z úveru v zmluve dohodnuté vo výške 44 % ročne.

RPMN malo v čase uzavretia zmluvy totiž obsahovať konkrétnu výšku všetkých nákladov spotrebiteľa
súvisiacich s poskytnutým úverom, prepočítaných na jeden rok. Preto v RPMN okrem poplatkov mala
byť zahrnutá aj úroková sadzba. Vychádzajúc z obsahu zmluvy však túto RPMN ani nie je možné
hodnoverným spôsobom skontrolovať, pretože ako už bolo uvedené, zmluva vôbec neuvádza v akých
časových intervaloch sa má úver splácať, t.j. neuvádza jednotlivé splátky a výšku týchto splátok. Zo

znenia zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca, t.j. veriteľ k výpočtu RPMN, aké vstupné
údaje do tohto výpočtu zadával. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že
úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za
úver bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na ustanovenie § 11 odsek 1 písmeno b),d) zákona
o spotrebiteľských úveroch.

7. Čo sa týka žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 33,-eur, podľa súdu sa jedná o paušálne
dojednanie obsiahnuté vo vopred pripravenej predtlačenej zmluve a žalobca nepreukázal, že táto
zmluvná pokuta bola dohodnutá so žalovanou individuálne, resp. že mala žalovaná ako spotrebiteľ
možnosť v tejto časti obsah zmluvy ovplyvniť. Súd poukazuje aj na to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá

vo výške 33,-eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nezaplatiť, resp. nevrátiť úver v dohodnutom
čase. Z tohto znenia však nevyplýva, že by sa táto zmluvná pokuta mala úmerne znižovať podľa výšky
uhradenej sumy. T.j. aj v prípade, že by sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou čo i len 1,- euro
a to na jeden deň, bola by povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 33,-eur, ktorá je k pohľadávke 1 euro ako
sankcia neprimeraná. Takúto sankciu, takto dohodnutú súd považuje, ako sankciu neprimerane vysokú,

resp. takáto úprava zmluvnej pokuty ako sankcie umožňuje požadovať od spotrebiteľa za určitých
podmienok aj neprimerane vysokú sumu a preto sa v zmysle § 53 odsek 4 písmeno k ) Občianskeho
zákonníka považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. A neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
spotrebiteľskýchzmluváchsúvzmysle§53odsek5Občianskehozákonníkaneplatné. Vtomtokontextesúd poukazuje aj na ustanovenie § 54 odsek 3 Občianskeho zákonníka, t.j. aj na to, že súd pri výklade
tohto ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute musel toto ustanovenie vykladať v zmysle § 54 odsek 2
Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa. Súd teda dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. neplatnú, a preto žalobcovi nevznikol na ňu nárok.

8. Čo sa týka žalobcom uplatneného poplatku za upomienky vo výške 180,- eur , tak aj v tejto časti,
t.j. v časti dohody o nároku žalobcu na náhradu 30,-eur za každú upomienku súd považoval zmluvu za
neplatnú. Podľa súdu sa jedná o poplatok, ktorého účelom je získanie ďalšieho majetkového prospechu

voči spotrebiteľovi a vo svojej podstate predstavuje ďalšiu finančnú sankciu, ktorá ale prípustná nie je,
pretože dlžník, ktorý sa dostane prípadne do omeškania s plnením , môže byť sankcionovaný úrokom z
omeškania. Preto súd dospel k záveru, že žalobca by sa v tomto prípade mohol teoreticky domáhať len
náhrady nákladov spojených so zasielaním upomienok a to reálnych nákladov, ktoré mu vznikli. Žalobca
si však takéto náklady neuplatnil a ani ich nijakým spôsobom nepreukázal, nepreukázal ani len to, že
žalovanému vôbec nejaké upomienky posielal.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd teda zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 405702351 zo dňa 17.7.2015 a to podľa zákona č. 129/2010
Z.z... Na základe tejto zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,-
eur. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť tento úver a to spolu s odplatou pri poskytnutí finančných

prostriedkov vo výške 8,- eur a s úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom vo výške 44 % ročne.
Žalovaná z poskytnutého úveru nevrátila nič a nezaplatila ani dohodnutú odplatu a úrok. Tak ako
uvedené vyššie, vychádzajúc z obsahu zmluvy, je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné
považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto bola žalovaná ako dlžník z takejto zmluvy
povinná vrátiť veriteľovi /žalobcovi/ len tú sumu, ktorú jej žalobca požičal, t.j. 100,-eur. Na základe

vykonaného dokazovania súd dospel teda k záveru, že úver ktorý poskytol žalobca žalovanej vo výške
100,-eur je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Preto bola žalovaná
povinná vrátiť žalobcovi len tú sumu, ktorú jej žalobca požičal, t.j. 100,--eur. Súd v čase rozhodovania
nemal preukázané, že by do času vyhlásenia rozsudku z tejto sumy 100,- eur žalovaná zaplatila /
žalobcovi vrátila/ čo i len časť. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 100,- eur a

keďže je žalovaná s úhradou tejto sumy v omeškaní, pretože konečná splatnosť úveru bola 17.7.2016,
súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania v zákonnej
výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 18.7.2016 do zaplatenia.

10. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd mal zato, že žalobcovi na základe zmluvy o

úvere nevznikol nárok ani na odplatu, ani na zmluvnú pokutu a ani na poplatky za upomienky a to z
dôvodov uvedených vyššie. Je pravda , že si žalobca uplatnil aj riadny úrok z úveru, ani na tento mu
nárok nevznikol, keďže úver súd v zmysle zákona považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca sa svojím návrhom
domáhal zaplatenia spolu sumy 321,- eur (100%), súd mu priznal 100,- eur (31 % zo žalovanej sumy),
vo zvyšku (69 % zo žalovanej sumy) návrh zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných
úspechov. Je zrejmé , že úspešnejšia bola v konaní žalovaná a miera jej úspechu bola v 38 % (69-31
%) a v takejto výške by potom mala žalovaná aj nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanej

trovy konania nevznikli, súd jej nárok na ne nepriznal.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný vzťah strán sporu súd posúdil ako o spotrebiteľský , sú bol
povinný z úradnej povinnosti vykonať kontrolu obsahu zmluvy, ktorá mala charakter formulárovej vopred

pripravenej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ zrejme ovplyvniť veľmi nemohol.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.