Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227121
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117227121.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu

INVEST - KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 811 02 Bratislava, IČO: 35 871 334, právne zástúpeného
AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, Mgr. Pavol Antol proti žalovanému Tokajská
spoločnosť Viničky s.r.o., Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 091, v konaní
o určenie popretej pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu 11. 08. 2017 domáhal určenia svojej pohľadávky

prihlásenej do konkurzného konania 4K/22/2017 v celkovej výške 5.463 624,66 Eur, z toho istiny 3.300
000,00 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. odo dňa 01. 01. 2010 do 13. 04. 2017 vo výške
2.163 624,66 Eur, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a zabezpečenia zabezpečovacím
právom. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 16. 04. 2017 Okresný súd Banská Bystrica sp.
zn. 4K/22/2017 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti žalovaného a zároveň bol dlžníkovi ustanovený
správca JUDr. Jaroslav Jakubčo so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica.
Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi je založená uznaním dlhu vo forme Notárskej zápisnice zo dňa

12. 10. 2009, spísanej notárkou JUDr. Julianou Paškovou, so sídlom Trebišov pod č. N 210/2009,
Nz 34820/2009, NCRls 35353/2009. Dlžník v notárskej zápisnici uznal čo do dôvodu, výšky nárok
na vrátenie poskytnutých súm v celkovej výške 3.300.000,00 Eur. V prípade omeškania so splatením
pôžičky sa zaviazal uhradiť aj úroky, ako aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky veriteľom, s
uplatnením až do doby 10 rokov od lehoty na vrátenie vzhľadom na uznanie v notárskej zápisnici.
Splatenie pohľadávky založenej vyššie uvedenou notárskou zápisnicou je zabezpečené záložným
právom na nehnuteľnostiach na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo

dňa 12. 10. 2009, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve 1/1
žalovaného, zapísaných na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie S., obec S., okres H. ako stavba
sosúp.č.XXX.ŽalobcanadobudolvyššieuvedenúpohľadávkyZmluvouopostúpenípohľadávokzodňa
02. 02. 2016 so všetkým príslušenstvom, právami a povinnosťami a zabezpečeniami. Žalobca je ako
záložný veriteľ zapísaný na LV č. XXX. Na základe vyššie uvedeného si žalobca prihlásil do konkurzného
konania zabezpečenú pohľadávku v celkovej výške 5.463 624,66 Eur, z z toho istina 3.300 000,00 Eur
a úroky z omeškania vo výške 2.163 624,66 Eur.

2. Správca poprel pohľadávku žalobcu čo do dôvodu výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia a poradia
zabezpečovacieho práva, oznámením zo dňa 27. 06. 2017. Žalobca s popretím svojej pohľadávky
nesúhlasí, považuje to za účelový krok s cieľom neumožniť žalobcovi uplatňovať v konkurzom konaníjeho práva. Ako dôvody popretia správca uviedol, že dlžník existenciu poskytnutých pôžičiek poprel a
o pôžičkách v účtovníctve neúčtuje, ďalej pochybnosť o reálnom odovzdaní peňazí dlžníkovi z dôvodu,
že peniaze požičiaval jediný konateľ a spoločník dlžníka; R. C. L. poprel poskytnutie peňazí dlžníkovi,

nakoľko spochybnil hodnovernosť notárskych zápisníc; registrácia záložného práva na základe záložnej
zmluvy zo dňa 12. 10. 2009 sa uskutočnila až v roku 2015; vedenie konania č. 10C687/2015 pred
Okresným súdom Trebišov, kde predmetom konania je určenie neexistencie záložného práva veriteľa
popretej pohľadávky a možnosť regresu pri pohľadávke voči pohľadávke Š. W.. Podľa informácií
veriteľa boli pôžičky reálne poskytnuté právnym predchodcom veriteľa a boli aj riadne zaúčtované

a evidované v účtovníctve dlžníka. Skutočnosť reálneho poskytnutia pôžičky vyplýva z účtovníctva
právneho predchodcu žalobcu s poukazom na prehľad analytického účtu dlžníka od 01. 01. 2008 do 31.
12. 2008 a prehľad analytického účtu dlžníka od 01. 01. 2009 do 12. 10. 2009. Táto skutočnosť vyplýva
aj z účtovných závierok, resp. zo súvah dlžníka za obdobie 2009 až 2015, z ktorých vyplýva zaúčtovanie
poskytnutých pôžičiek dlžníkovi, keď podľa týchto dokladov je minimálne suma „ Ostatných kapitálových
fondov“ 5.276.324,00 Eur ( 2009, 2010, 2011, 2012), resp. suma „ Kapitálových fondov“ 5.302. 324

Eur ( 2012, 2013, 2014, 2015). Dlžník tak preukázateľne účtuje o poskytnutých sumách vo svojom
účtovníctve a tento údaj vyplýva aj z verejne dostupných zdrojov. Prekážkou zistenia pohľadávky nie je
pravdepodobne nesprávne zaúčtovanie súm dlžníkom. Osoba poskytujúca pôžičky, právny predchodca
veriteľa ( žalobca) fyzická osoba Š. W. nebol v čase poskytnutia prihlásených súm spoločníkom dlžníka.
Z tohto dôvodu nie je možné o takto poskytnutých sumách účtovať ako o „ kapitálových fondoch“. Z

uvedeného preto vyplýva, že poskytnuté pôžičky boli preukázateľne odovzdané spoločnosti dlžníka a
sú preto plnením, ktoré je dlžník povinný vrátiť svojmu veriteľovi - žalobcovi.

3. Žalobca ďalej s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 Notárskeho poriadku uvádza, že povinnosť
notára vyplývajúca z tohto ustanovenia bola riadne splnená. Notárka plynule hovorí maďarským jazykom

a skutočnosť, že notárska zápisnica bola pánovi C. pretlmočená a tento s ňou súhlasil, vyplýva z textu
zápisnice. Správca v tejto súvislosti nevykonal žiadne ďalšie šetrenia a spoliehal sa len na účelové a
zavádzajúce tvrdenie pána C.. Ohľadom registrácie záložného práva žalobca uvádza, že je na výsostnej
vôli záložného veriteľa, ako bude so svojím záložným právom nakladať a kedy a v akom rozsahu si
svoje záložné právo registruje v príslušnom registri. Skutočnosť, že tak právny predchodca veriteľa

urobil až s určitým časovým odstupom, nemôže byť dôvodom spornosti prihlásenej pohľadávky. Konanie
pred Okresným súdom Trebišov 10C/687/2015 je účelovo vedené dlžníkom a dôvody, pre ktoré sa
dlžník snaží určiť neexistenciu záložného práva žalobcu sú nedostatočné a účelové. Ohľadom tvrdenia
správcu o zápise neodkladného opatrenia Okresného súdu Trebišov v konaní 10C/687/2015 na LV č.
XXX, katastrálne územie S. zapísané pod A. - XXX/XXXX žalobca uvádza, že nehnuteľnosti vedené na

LV č. 691 nepatria dlžníkovi ale inej spoločnosti. Preto je popretie pohľadávky správcom v tejto časti
neúčinné, nesprávne a zmätočné. Neodkladné opatrenie v konaní 10C/687/2015 - 107 bolo Krajským
súdom Košice zrušené dňa 19. 08. 2016 uznesením 2Co/334/2016 - 148. Žalobcovi nie je zrejmý dôvod,
pre ktorý sa správca domnieva, že si úpadca môže započítať regresný nárok zo zmeniek vzhľadom na
skutočnosť, že v súčasnosti je veriteľom úpadcu žalobca a nie Š. W..

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril( § 167 ods. 2 CSP).

5. Okresný súd Banská Bystrica doručoval žalobu na vyjadrenie správcovi konkurznej podstaty JUDr.
Jaroslavovi Jakubčovi napriek tomu, že žalobca ho neoznačil v žalobe ako účastníka konania.

6. Na pojednávaní dňa 11. 04. 2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že upresňuje označenie
žalovaného tak, že žalovaný je JUDr. Jaroslav Jakubčo správca úpadcu Tokajská spoločnosť Vinčky
s.r.o. a skutočnosť, že ako žalovaného označil samotného dlžníka, považuje za chybu v písaní. Z obsahu
žaloby vyplýva, že táto smeruje voči osobe, ktorá vykonala popretie, t.j. voči správcovi konkurznej

podstaty. Žiadal preto, aby súd jeho žalobe vyhovel.

7. Podľa § 32 ods.9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí

pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.8. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

9. Podľa § 47 ods. 3 ZKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

10. Vdanomprípadežalobca-popretýveriteľvsúladesust.§32ods.9ZKRuplatňujeprávonaurčenie
svojej popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania dlžníka. V súlade s týmto zákonným
ustanovením, ako aj s ust. § 47 ods. 3 ZKR bol povinný uplatniť toto právo voči správcovi, ktorý jeho
pohľadávku poprel a ktorý je aj v zmysle ust. § 47 ods. 3 ZKR účastníkom konania namiesto úpadcu.
Zároveň bol žalobca ako popretý veriteľ povinný uplatniť svoje právo na určenie popretej pohľadávky

voči pasívne legitimovanému subjektu do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky. Žalobca svoje právo voči správcovi uplatnil až na pojednávaní dňa 11.04.2019, t.j. po
uplynutízákonnej30-dňovejlehoty.Súdzároveňnemoholakceptovaťargumentáciužalobcuovčasnom
uplatnení svojho práva spočívajúcu v tom, že z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že táto smeruje
voči osobe, ktorá popretie jeho pohľadávky vykonala, t.j. voči správcovi. Súd zdôrazňuje, že označenie

strán sporu - účastníkov konania, nie je možné vyvodiť z obsahu žaloby, účastníci konania - strany sporu
musia byť v žalobe jednoznačne a nezameniteľne označení v zmysle príslušných ustanovení CSP ( §
132 a 133) a v danom prípade aj ZKR ( § 47 ods. 5) vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie na
majetok dlžníka, nakoľko oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a konať vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu, ktorý je aj účastníkom konania v sporoch týkajúcich

sa tohto majetku ( § 47 ods. 5 ZKR) a kedy v konaniach, ktoré sa netýkajú majetku podliehajúceho
konkurzu, je pasívne legitimovaným subjektom samotný úpadca. Je preto rozhodujúce, koho žalobca -
popretý veriteľ označí v incidenčnom konaní ako žalovaného, a to aj vzhľadom na prekluzívnu lehotu
na uplatnenie práva na určenie popretej pohľadávky v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. V prejednávanej
veci žalobca neuplatnil svoje právo podľa § 32 ods. 9 ZKR voči popierajúcej osobe - správcovi včas, súd

preto jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.

11. Žalovaný bol v konaní úspešný, vznikol mu preto nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%. Vzhľadom na svoju pasivitu v konaní mu však žiadne trovy nevznikli, súd mu preto
právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.