Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508202584
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8508202584.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 821 72 Bratislava, IČO: 00
151 866, proti povinnému: Z. T., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom Na Q. XXX, XXX
XX R., o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/244/2008-20 zo dňa 24.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal z

dôvodu, že exekučné konanie bolo zastavené pre uplynutie prekluzívnej lehoty na vymoženie plnenia,
povinný zomrel bez zanechania majetku, teda na jeho strane neexistuje subjekt, ktorý by bol spôsobilý
tieto trovy nahradiť a nie je žiaden zákonný dôvod na to, aby trovy exekúcie znášal oprávnený.
Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 1 - 3 pozná tri výnimky kedy náklady exekúcie znáša oprávnený,
kde by prichádzalo do úvahy zavinenie oprávneného avšak v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 11/2008 zo dňa 31.07.2008 oprávnenému nemožno pričítať

zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu a prípadne vykonanie exekučného
titulu do straty jeho účinnosti nemohol ovplyvniť.

2 Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Z
obsahu odvolania vplýva, že oprávnený podal odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie ale namietal

dôvody zastavenia exekúcie. Uviedol, že pri strete staršej právnej úpravy s novou v prípade absencie
prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva.
Predmetný exekučný titul bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy keď platilo ust. § 88 ods.
1 zákona o priestupkoch a teda v deň účinnosti novely zákona č. 298/2008 Z. z. neskončila. Ďalej
uviedol, že na danú vec je potrebné použiť ust. § 71 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého výkon
rozhodnutia možno nariadiť do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V

zmysle ust. § 51 zákona o priestupkoch je zákon o priestupkoch vo vzťahu k správnemu poriadku
zákonom špeciálnym. Právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene
vymáhať sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch a po prijatí novely správneho
poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Cieľom vypustenia ust.
§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch sa bolo, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty,
do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom vymáhať, spadalo pod režim Správneho

poriadku. Rozhodnutie o trovách konania považoval za zjavnú svojvôľu súdu, pretože súdny exekútor
dal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, žemajetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z týchto dôvodov navrhol aby odvolací súd
rozhodnutie zrušil, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 48,39 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia alebo aby vec zrušil a vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie,
osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie
je dôvodné.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súdny exekútor výslovne napadol výrok o trovách konania avšak vecne namietal dôvody zastavenia

exekúcie. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že podľa ust. § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného
poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. V zmysle
uvedeného je súdny exekútor účastníkom konania len pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách exekúcie. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 209/2017-17, v ktorom Ústavný súd
Slovenskej republiky vyslovil že aspekt neústavnosti nemožno vidieť ani v skutočnosti, že kým povinný a

oprávnený boli oprávnení podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie (a tým aj proti výroku
o povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora), samotný súdny exekútor takým právom nedisponoval.
Vzhľadom na to, že súdny exekútor výslovne nenapadol výrok o zastavení exekúcie a zároveň ani nie
je osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie sa odvolací súd v intenciách
odvolacích dôvodov zaoberal len správnosťou rozhodnutia o trovách exekúcie.

9. V tomto prípade bolo exekučné konanie zastavené podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku účinného do 31.10.2013, nakoľko prekluzívna lehota na vymoženie plnenia z exekučného titulu
začala plynúť dňom 06.09.2006 a márne uplynula dňa 06.09.2009, čím sa exekučný titul stal neúčinným.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade niet osoby, ktorú by podľa zákona bolo možné

zaviazať na úhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný
poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, a to ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,
ďalej ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a
treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných

predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 4 MCdo 3/2013 zo dňa 24.10.2013 vyslovil, že: „Pod zavinením oprávnenej
v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo
strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie
(úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.“ Na úhradu trov exekúcie by za iných okolností mal byť

zaviazaný povinný, ten však zomrel ako nemajetný a teda niet právneho nástupcu, ktorý by bol spôsobilý
hradiť trovy exekúcie.10. Čo sa týka odvolacej námietky súdneho exekútora, že rozhodnutie o trovách konania je svojvoľné
odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným
spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Súd

prvej inštancie rozhodnutie dostatočne a racionálne odôvodnil v zmysle zákonných ustanovení. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,
pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba
skutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázoromvšeobecnéhosúdunestotožňuje,nemôževiesťkzáveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. júna 2006).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nevidel žiadne pochybenie vo vzťahu k nepriznaniu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi tak nielen proti povinnému, ktorý zomrel ako nemajetný, ale ani voči

oprávnenému, a to s poukazom na znenie ust. § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
exekúcie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko súdny exekútor nebol v
odvolacom konaní úspešný a oprávnenému a povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).