Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201428
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818201428.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: P. Č., H.. XX.XX.XXXX, R. C.
D. XXX/XX, XXX XX N. H. R., zast. Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, Zakvášov 1519/55, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 46484914, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
82496Bratislava,IČO:35792752,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlom

Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 422,65 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/67/2018 -77 zo dňa 20.3.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou („súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 422,65,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 02.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a ktoré je p o v i n n ýzaplatiť
žalovaný.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 422,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
422,65 eur od 2.2.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch od právoplatnosti rozsudku a
priznania nároku na náhradu trov konania.

3. Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka,

§ 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. g/, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/,
b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov s poukazom na § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd prvej
inštancie uzavrel, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

4. Súd prvej inštancie v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako
člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú

povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „smernica“).

5. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a
žalovaným ako dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru žalobkyni, ktorá sa ich zaviazala vrátiť za stanovených podmienok.

7. Súd prvej inštancie mal v danom spore za preukázané, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
8.11.2013 č. XXXXXXXXXX je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala
v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické,

že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy
týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah
takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože revolvingové zmluvy, súčasťou
ktorých boli Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj Rozhodcovská zmluva, boli vyplnené na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením boli žalobcovi predložené na

podpis.

8. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ
zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,

predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu
ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri
spotrebiteľských právnych vzťahoch.

9. Pokiaľ sa týka Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2013, tak žalovaný
poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť
za tento úver, je uvedená sumou 3.375,54 eur, čo predstavuje viac ako 100 % navýšenie. K týmto
zmluvám o revolvingovom úvere, sú pripojené aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktoré sú takisto vyhotovené takým drobným písmom, že sú

prakticky nečitateľné, nezrozumiteľné a pre spotrebiteľa, prakticky, nepoužiteľné, pretože na základe
týchto pred formulovaných zmlúv a dohôd si žalobca, ako spotrebiteľ rozhodne, aj pri akomkoľvek dlhom
ich študovaní, ťažko tieto vôbec prečítal a vyrozumel, čo tvorí ich obsah a podstatu.

10. Žalobcovi bola na základe predmetnej zmluvy poskytnutá suma vo výške 1.284,25 eur, čo vyplýva z

listín, ktoré predložil žalobca súdu, pričom podľa predloženej platobnej histórie uhradil celkovo 1.706,90
eur. Keďže pri závere o tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
a žalobca uhradil žalovanému vyššiu sumu, než na aký mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydaťžalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 422,65 eur predstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou
sumou vo výške 1.284,25 eur a uhradenou sumou 1.706,90 eur.

11. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po
dni vykonania poslednej platby žalobcom žalovanému. Vzhľadom na priznaný nárok, súd zaviazal
žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 422,65 eur od 2.2.2016
(podania žaloby) do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Zároveň okresný súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedol nasledovné:

„Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval fakt, že o nárokoch veriteľa voči dlžníkovi (tu

žalobca) je právoplatné súdneho rozhodnutie, že toto rozhodnutie bolo vydané na základe postupu
zahrňujúceho preskúmanie, či ide alebo nejde o spotrebiteľský spor. Výsledkom takéhoto postupu súdu
je (k dnešnému dňu) stav, kedy podľa právoplatného súdneho rozhodnutia má žalovaný nárok na
plnenie voči žalobcovi, a toto plnenie nebolo vykonané a zároveň žalobca má podľa neprávoplatného
rozhodnutia nárok na plnenie voči žalovanému

Tvrdíme, že súd prvej inštancie sa nevyporiadaním s podstatnou skutočnosťou, a to existenciou
právoplatného súdneho rozhodnutia upravujúceho vzájomný vzťah medzi sporovými stranami dopustil
v prvom rade takého procesného pochybenia, ktorým porušuje právo na spravodlivý súdny proces.

Rovnako namietame aj to, že existujúce právoplatné rozhodnutie sa predsa nemôže meniť či rušiť
(formálne alebo vecne, materiálne) inak, ako spôsobom, ktorý právna úprava upravuje a určuje pre
zmenu súdneho rozhodnutia či už právoplatného (teda mimoriadnymi opravnými prostriedkami) alebo
neprávoplatného.

Nepreskúmateľnosť rozsudku napáda žalovaný aj preto, že rozsudok neobsahuje žiadny dôvody pre
záver, že úver zo z úverovej zmluvy je bezúročný. Konštatovanie v bode 40 nemá oporu ani v
dokazovaní, ani v skutkových zisteniach a ani v právnom posúdení.

Rovnako namietame aj priznanie úroku z omeškania od 2.2.2016, nakoľko žiadnym spôsobom nebolo

preukázané, že daného dňa vzniklo omeškanie. Ak súd uviedol, že ide o dátum podania žaloby na súd,
tak nejde o správny záver (čo je zrejmé aj zo spisovej značky, pod ktorou je konanie vedené).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný napáda rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že
je v podstatných častiach nepreskúmateľným rozhodnutím, absentujú konkrétne dokázané skutočnosti,

ktoré by preukazovali správnosť záverov súdu po stránke skutkovej i právnej.

Na základe vyššie uvedeného preto podávame proti označenému rozsudku odvolanie a navrhujeme,
abyodvolacísúdzmenilrozsudokažalobuzamietol,azároveňžalovanémupriznalnáhradutrovkonania
voči žalovanému v celom rozsahu.

Navrhujeme tiež, aby odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov prvostupňového konania žalovaného
a tiež náhradu trov odvolacieho konania za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia
odvolacom konaní.“

14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla nasledovné:
„Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujeme za správne a dostatočne zdôvodnené, pričom
argumentáciu žalovaného v odvolaní považujeme za nesprávnu a účelovú.

Súd prvej inštancie v bode 36 a 40 správne poukázal na charakter a nedostatky zmluvy, ktoré vedú

k jej bezúročnosti a bez poplatkovosti, pričom v bodoch 11 až 35 dostatočne poukázal na to, ako vec
právne posúdil, pričom nestotožnenie sa s argumentáciou žalovaného neznamená porušenie jeho práv
na spravodlivý súdny proces. Na podporu tohto tvrdenia poukazujeme na rovnaké závery Krajského
súdu v Košiciach v právoplatnom rozsudku č. k. llCo/1/2019 zo dňa 24.4.2019: „Odvolací súd na tomtomieste poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim
zústavnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanieÚstavnýsúdSlovenskejrepublikysformulovalzáver,že
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka
konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05)."

K ostatným dôvodom odvolania žalovaného ďalej uvádzame, že neobsahujú žiadne nové skutkové
okolnosti odlišné od tých, s ktorými sa mal súd a aj žalobca možnosť oboznámiť z predchádzajúcich
vyjadrení žalovaného a máme za to, že k týmto sme sa už vyjadrili svojím vyjadrením zo dňa 4.2.2019,
na ktoré poukazujeme. Súd prvej inštancie tieto dostatočne a správne vyhodnotil, nestotožnil sa
argumentáciou žalovaného, čo neznamená, že sa nimi nezaoberal.

Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a sú založené na nesprávnom právnom posúdení považujeme za nedôvodné
neodôvodnené.

Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotil,ženárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniadôvodný
a preto navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

Žalobca žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu.“

15.Žalovanýajnapriektomu,žemutotoostatnévyjadreniežalobkynebolodoručenéspolusmožnosťou
písomne sa k nemu vyjadriť, toto písomné vyjadrenie nepodal.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalejlen„CSP“),preskúmalvecvmedziachdanýchust.§379a§380CSP,beznariadeniapojednávania

v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s poukazom
na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo ako aj
odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu alebo

zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd považuje za správny rozsudok súdu prvej inštancie
ako vo výrokovej časti, tak aj v dôvodoch, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Zároveň konštatuje, že napadnutý rozsudok zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, to znamená, že je z neho
zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, tiež je zrejmé, ktoré
skutkové okolnosti považoval za rozhodné pre danú vec, zjavné sú aj úvahy súdu z ktorých vychádzal

pri skutkovom hodnotení veci. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci súd prvej inštancie uviedol citáciu
právnych noriem, ktoré považoval za rozhodujúce pre právne posúdenie veci. Odvolací súd nesúhlasí s
odvolacou námietkou, podľa ktorej súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď v bodoch
11 až 35 uviedol, ako vec právne posúdil a v bodoch 36 až 40 podrobne zdôvodnil prečo považuje
úver za bezúročný a bezodplatný s tým, že odvolací súd poukazuje na ústavnú judikatúru Ústavného

súdu Slovenskej republiky (napríklad IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05), z ktorej vyplýva záver, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne
konanie.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj
odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu alebo

zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd považuje za správny rozsudok súdu prvej inštancie
ako vo výrokovej časti tak aj v dôvodoch, s ktorými sa stotožňuje, a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Zároveň konštatuje, že napadnutý rozsudok zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, to znamená, že je z neho
zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán.19. Odvolací súd považuje za potrebné ako prvoradé zaoberať sa otázkou, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkový. V tejto súvislosti

aj podľa odvolacieho súdu je zmluva neplatná ako celok podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď
skutočnosť, že celková suma, ktorú musela žalobkyňa za tento úver zaplatiť predstavuje viac ako 100
% navýšenie (3.375,54 eur) oproti poskytnutému úveru vo výške 1.500,- eur ako taká predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým mravom a je ako taká absolútne neplatná. Naviac
odvolací súd má za to, že uvedená zmluva je neplatná nielen preto, že sa prieči dobrým mravom,

ale zároveň aj pre obchádzanie zákona, konkrétne zákona č. 129/2002 Z. z. a príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka zakotvených a slúžiacich ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej a sporovej
strany.

20. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o úvere neobstojí ani odvolacia námietka založená na nedostatku
podmienky konania, ktorá je neodstrániteľná - prekážka res iudicata a z dôvodov, že rozhodcovská

zmluva je k zmluve o úvere akcesorickým právnym úkonom, a pokiaľ je hlavný právny úkon neplatný,
neplatný je aj tento akcesorický právny úkon. Naviac odvolací súd uvádza, že v celom spise sa
nenachádza žiadna rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným. Na túto počas
konania nepoukazoval vo svojich vyjadreniach ani samotný žalovaný, a pokiaľ by aj rozhodcovský
súd v tejto veci rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno v tomto prípade

ním vydaný rozsudok považovať res iudicata, pretože v zmysle aktuálnej judikatúry v obdobných
veciach ide o akt nulitný. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej
pre občianskoprávne konanie o určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo27/2011 zo dňa 29.1.2015). Neplatná rozhodcovská doložka

nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto aj prípadne vydaný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie. Rozhodcovský
rozsudok ako to tvrdí sám žalovaný bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko táto nebola dojednaná individuálne a bola súčasťou
všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľovi - žalobkyni, čím spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo
žalovanému priznanie právo na plnenie zo zmluvy, o ktorej súd rozhoduje v tomto konaní považuje
odvolací súd za nulitný (ničotný) právny akt.

21. Ohľadom odvolacích námietok pri úroku z omeškania je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd

prvej inštancie neprávne uviedol, že tento úrok z omeškania priznal odo dňa podania žaloby, ale je
potrebné uviesť, že žalovaný sa do omeškania s úhradou bezdôvodného obohatenia dostal najneskôr
po poslednej platbe, ktorú uhradila žalobkyňa žalovanému dňa 1.2.2016, a teda odo dňa nasledujúceho,
t.j. od 2.2.2016 bol žalovaný v omeškaní s vydaním tohto neoprávneného majetkového prospechu
žalobkyni.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny a
správne a náležite odôvodnený, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie cestou súdneho
úradníka v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).