Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/235/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118390365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118390365.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom
Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom,
so sídlom E. X, XXX XX Z., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom,

advokátom, so sídlom M. H. X/A, XXX XX C., o zaplatenie sumy 194,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/11/2019-85 zo dňa 18. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 194,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 06.04.2018
do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2018
domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody

zaplatiť žalobcovi sumu 194,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 194,40 Eur od 06.04.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na pojednávaní konanom
dňa 18.06.2019 sa zúčastnil len žalobca. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.06.2019 o 13.25
hod. (pri ktorom k podaniu pripojeného k spisu došlo k overeniu podpisu jeho zástupcu až o 19.29 hod.)
svoju neprítomnosť ospravedlnil neodkladnými pracovnými povinnosťami a z dôvodu hospodárnosti
konania, aby sa zamedzilo zbytočnému zvyšovaniu trov konania. Zároveň vyjadril súhlas s konaním a

rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti. Žalobca z dôvodu neúčasti žalovaného na
pojednávaní navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že žalovaný svoju
neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami v zmysle ust. § 274 písm. b) CSP. S prihliadnutím
na procesný návrh žalobcu vznesený na predmetnom pojednávaní a pri splnení všetkých zákonom
stanovených podmienok, okresný súd postupom podľa § 274 CSP vo veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi ako plne úspešnej sporovej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v celom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Vyjadril svoje presvedčenie, že inštitút rozsudku pre zmeškanie slúži ako procesná sankcia za pasivitu
žalovaného. Žalovaný však v tomto konaní nebol nečinný. Podaním zo dňa 17.06.2019žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 18.06.2019, pričom svoje
ospravedlnenie odôvodnil neodkladnými pracovnými povinnosťami a pracovnou vyťaženosťou, ako aj z
dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň žalovaný informoval konajúci súd o tom, že nemá ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, resp. bez prítomnosti jeho
právneho zástupcu. Odvolateľ bol toho názoru, že pokiaľ súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako
nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 základných princípov CSP per analogiam postupovať podľa § 183 ods. 4
CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného o tom, že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Na
základe uvedeného bol žalovaný prezentoval názor, že v konaní neboli splnené podmienky pre vydanie

rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
7. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zákonné,

dostatočne odôvodnené. Podľa názoru žalobcu boli v tomto konaní splnené všetky zákonné podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Na podporu svojich tvrdení o správnej aplikácii
predmetného inštitútu prvoinštančným súdom žalobca poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných
súdov.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa
06.08.2019, nevyjadril. S ďalšími podaniami strán sporu v rámci odvolacieho konania súd nedisponoval.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t o l .

10. Primárne odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s procesným postupom okresného súdu na
pojednávaní konanom dňa 18.06.2019, ktorý pri kumulatívnom splnení podmienok v zmysle § 274 CSP
vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

11. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej
pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že
si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací
súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na
ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také

kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom,
že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné
opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez
riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci okresným súdom, hoci bol
na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom

následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak
potom za danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie,
okresný súd postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný totiž nerešpektoval okresným súdom uložené
povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

12. Ako zužujúci sa javí výklad poskytnutý žalovaným v podanom odvolaní o tom, že rozsudok
pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný v konaní
nebol nečinný. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného tak, ako je upravený v ustanovení § 274 CSP,
pôsobí ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ktorá vyplýva z porušenia procesných povinností

strany - konkrétne sa jedná o sankciu za neospravedlnenú neprítomnosť žalovanej
sporovej strany na pojednávaní. Skutočnosť, že žalovaný v predchádzajúcej fáze konania
vykonal procesný úkon (napr. podal odpor) bez ďalšieho nezakladá nemožnosť vydania rozsudku
pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.

13. Ustanovenie § 274 stanovuje podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých je možné rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú: 1/ žalobou je uplatnený nárok na splnenie povinnosti,
2/návrhžalobcunarozhodnutierozsudkomprezmeškanie, 3/nedostaveniesažalovanéhona
pojednávanievoveci,hocibolnaňriadnea včaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolpoučenýo následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a 4/ neospravedlnenie
neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

14. Splnenie podmienok pre možnú aplikáciu procesného postupu súdu podľa § 274 CSP, ktoré sú
uvedené pod bodom 1/ a 2/ odseku 13. tohto rozhodnutia žalovaný vo svojom opravnom prostriedku
nenamietal. Podmienka včasnosti ospravedlnenia neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
napojednávaníkonanomdňa18.06.2019,bolavdanomprípadesplnená,keďžalovanýprostredníctvom
svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného

a jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní“ dňa 17.06.2019. Súd prvej
inštancie po oboznámení sa s obsahom ospravedlnenia ustálil, že toto ospravedlnenie žalovaného
nebolo odôvodnené vážnymi okolnosťami. Z obsahu opravného prostriedku žalovaného je zrejmé, že
odvolateľ sa nestotožnil páve s takýmto výsledkom posúdenia okolností, ktoré v ospravedlnení ako
dôvod neprítomnosti na pojednávaní žalovaná sporová strana súdu uviedla.

15. Ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, ospravedlnenie žalovaného a jeho
právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní dňa 18.06.2019 nespočívalo v takých objektívnych
okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti žalovanej sporovej strany dostaviť
sa na toto pojednávanie (napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho zástupcu a podobne).
Naopak, žalovanou sporovou stranou uvádzané okolnosti (neodkladné pracovné povinnosti, pracovná

vyťaženosť, hospodárnosť konania) bez ďalšieho nemožno považovať za vážne, spĺňajúce atribút
nemožnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa § 183 ods. 4 CSP, je potrebné
uviesť, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom

pojednávaníibavysvetlildôvodneprítomnostinapojednávaníbeztoho, abyzároveňpožiadalsúd
o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou konajúceho súdu postupovať
v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana
sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup
niejedôležitý.Jepretopotrebnédôslednerozlišovaťmedziskúmanímnaplneniapodmienokprevydanie

rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) CSP a skúmaním dôvodnosti
procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, pričom žiadna analógia
legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 písm. b) CSP do úvahy neprichádza. Napokon v podanom
odvolaní žalovaný neuviedol ani žiadne skutočnosti v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP, ktorými by namietal,
že pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného

dôvodu.

17. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/2018 zo dňa 29. marca 2019, z ktorého vyplýva, že „rozsudkom
pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne

splnené všetky podmienky. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na
pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi
účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností
je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu (porovnaj Komentár str. 1008). Z ustanovenia §
278 CSP nevyplýva, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní dokazovania. Dovolací

súd zdôrazňuje, že sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a
efektívnom rozhodnutí civilného sporu. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za
účelom vykonania dokazovania, na ktorom bola potrebná aj prítomnosť žalobkyne. Žalobkyňa sa na
pojednávanie, ktoré jej bolo riadne a včas oznámené, bez ospravedlnenia nedostavila, čím sama ostala
neaktívna. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď na návrh žalovaného vydal rozsudok pre

zmeškanie.“ K tomu krajský súd dodáva, že rovnaká argumentácia platí aj v prípade, že konajúci súd
dospeje k záveru, že ospravedlnenie žalovaného a jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní
nespočívalo v takých objektívnych okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti
žalovanej sporovej strany dostaviť sa na riadne a včas nariadené pojednávanie.

18. Vo vzťahu k prípustnosti odvolania odvolací súd uvádza, že odvolanie je prípustné proti každému
rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie
žalobe vyhovel alebo ju zamietol, resp. jej sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto
široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, ktorých výpočet je taxatívny a nemožno horozširovať. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku podľa § 282 a
nasl. CSP. Druhú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku podľa § 286
a nasl. CSP. Poslednú tretiu výnimku tvorí rozsudok pre zmeškanie alebo inak povedané kontumačný

rozsudok v zmysle § 273 a nasl. CSP. Napriek tomu, že proti týmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade
prípustné, zákon aj proti týmto trom typom rozsudkov odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť
však v zmysle § 356 písm. b) CSP viaže len na dôvod, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto
rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania.
Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie

odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa tento súčasne aj dôvodom
úspešnosti odvolania.

19. Žalovaný vo svojom odvolaní dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie
žalovaného nepreukázal. Procesnoprávnym dôsledkom odvolania podaného proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, je jeho odmietnutie v zmysle § 386 písm. c) CSP, na základe
čoho odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol.

20. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

21. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
§ 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade
konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci, a to v dôsledku procesného zavinenia tej
strany sporu, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné - v danom prípade

žalovaného. V nadväznosti na uvedené krajský súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).