Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117214305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXX, XXX XX V., prechodne bytom V. 5, XXX XX A., zastúpený: S. X., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom M. XX/XX, XXX XX B., prechodne bytom V. 5, XXX XX A., o zaplatenie sumy 778,69 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 29. apríla 2019
č.k. 6Csp 23/2018-183 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o nároku

na náhradu trov konania.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 91,63 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 269 odsek 2, § 708 odsek 1, 2, § 716 odsek 1 až
3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 2 písm. e) a f), § 10 odsek 1, § 9 odsek 2, § 11
odsek 1 písm. c, § 18 odsek 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, § 52 odsek 1 až 4, § 53 odsek 1, 2 a 5, § 54 odsek 2, § 451 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Prešov dňa 28.05.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 778,69 eur spolu s 28,00 % ročným
úrokom zo sumy 778,69 eur od 20.05.2017 do zaplatenia.

4. V žalobe dôvodila tým, že so žalovaným dňa 27.01.2014 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a násl.,
§ 716 a násl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Všeobecnými obchodnými podmienkami
banky (ďalej len „VOP“) uzavrela Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zriadila a viedla účet pre
žalovaného č. B Podľa príslušných ustanovení Zmluvy sa táto zmluva spravuje aj znením obchodnýchpodmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom podľa vyjadrení žalobkyne sa žalovaný pred
podpisom zmluvy s nimi riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa príslušných ustanovení
Zmluvy je žalobkyňa ako banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu

vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Žalobkyňa ďalej argumentovala
bodom 3.8. VOP, podľa ktorého klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka
a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti
žalovaným tým, že vo výške žalovanej istiny sa dostal do nepovoleného prečerpania a tento dlh

nevyrovnal, žalobkyňa účet žalovaného č. B zatvorila. Keďže účet možno zatvoriť až vtedy, ak je na
ňom nulový zostatok, pred zatvorením účtu žalovaného žalobkyňa vykonala internú transakciu banky
a debetný zostatok previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet dňa 19.05.2017. Žalobkyňa súčasne
poukázala aj na bod 3.12. VOP, podľa ktorého Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.

Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade s citovaným bodom VOP v spojení s výveskou

úrokových sadzieb je istina pohľadávky 778,69 eur (nepovolené prečerpanie) úročená úrokom vo výške
28 % p.a. (úroková sadzba platná od 01.07.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

5. Po zistení, že žalovaný má trvalý a skutočný pobyt v okrese A., ako aj na základe námietky miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Prešov vznesenej žalovaným, bol spis dňa 28.05.2018 postúpený

tunajšiemu súdu, ktorý s postúpením veci nesúhlasil. Na základe toho potom Krajský súd v Prešove
ako nadriadený súd v súlade s § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prejednal
nesúhlas tunajšieho súdu s postúpením veci a v uznesení č. k. 6NcC/4/2018-72 zo dňa 28.06.2018
uzavrel, že tunajší súd je miestne príslušným súdom v danom spore.
6. Na výzvu súdu o doplnenie skutkových tvrdení zo dňa 13.08.2018 reagovala žalobkyňa doplnením

žaloby doručeným súdu dňa 24.08.2018. Vo vyjadrení uviedla, že medzi stranami sporu bola dňa
07.05.2014 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte ako zmluva na
diaľku - prostredníctvom internetbankingu. Z tohto dôvodu zmluva neobsahuje podpisy zmluvných strán.
Na základe toho mal žalovaný zo strany žalobkyne poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s
limitom 160,00 eur a variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % p.a., ktoré sa okrem zmluvy spravuje aj čl. 8

VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Na základe žiadosti žalovaného sa
uvedený limit mohol meniť. Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje medzi povoleným a nepovoleným
prečerpaním na účte. Povolené prečerpanie sa čerpá ako úver po častiach, v termínoch a vo výške podľa
potreby až do výšky poskytnutého limitu nad rámec aktuálneho zostatku na bankovom účte. Klient musí
vrátiť všetky prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie banky v lehote, ktorá

nesmie byť kratšia ako 7 dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie
limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,00 eur. Keďže žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým,
že prekračoval limit povoleného prečerpania, žalobkyňa znížila limit povoleného prečerpania na hodnotu
0,00 eur dňa 01.07.2015. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie
uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po

znížení limitu na 0,00 eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18) a VOP čl. 3.12, s účinnosťou
ku dňu zníženia limitu na 0,00 eur. Žalovaná suma 778,69 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými
debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Pokiaľ ide o poplatky, v tejto
súvislosti žalobkyňa poukázala na zmluvu o účte a Sadzobník poplatkov, ako aj na čl. 3.12. VOP. V

súvislosti s účtovaním úrokov žalobkyňa poukázala na to, že povolené prečerpanie je úročené 19,90 %
úrokovou sadzbou ročne v zmysle Zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 1 a VOP bod 8.8. Žalobkyňa tiež
uviedla, že sadzba úroku 28,00 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP bod
3.12. (účinné ku dňu zníženia limitu na 0,00 eur) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s § 2 písm. f) a § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa názoru

žalobkyne čo sa týka povinnosti podľa § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., nedodržanie tejto povinnosti
zákon nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia.

7. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, a teda tvrdenia žalobkyne písomnou formou nerozporoval.8. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých sa zúčastnil žalovaný, resp. jeho zástupca. Na
pojednávaniach nebola prítomná žalobkyňa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila v každom jednotlivom

prípade.

9. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej prílohami, a
to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.01.2014, zmluvou
o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 07.05.2014, VOP Prima banka Slovensko, a.s. účinnými

od 07.12.2013, od 01.02.2014, od 01.01.2017 a od 15.01.2017, Sadzobníkom poplatkov účinným od
01.02.2014, od 01.03.2015, od 01.04.2017 a od 01.01.2017, Úrokovými sadzbami produktov účinnými
od 01.03.2015 a od 01.04.2017, výpismi z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX za obdobie od 27.01.2014
do 19.05.2017, vyjadreniami žalobkyne, vyjadrením žalovaného, ústnym prednesom žalovaného, ako
aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

10. Na pojednávaní dňa 29.11.2018 žalovaný uviedol, že nie je možné, aby od neho pýtali 778 eur za
účet, ktorý je už minimálne dva a pol roka blokovaný. Poslali mu zmluvu, že vraj čerpal debet 160,00 eur,
čoho si on nie je vedomý. Prehlásil, že on debet nečerpal a neprišla mu ani zmluva, v ktorej by súhlasil
s povoleným prečerpaním. Na pojednávaní dňa 27.03.2019 pripustil, že ten debet mohol byť okolo tých
100,00 eur, ale viac určite nie. Tiež tvrdil, že keď mu bol otvorený bežný účet, bol mu z banky poskytnutý

úver vo výške 3.000,00 eur, ale vyplatili mu len 2.850,00 eur, lebo 150,00 eur bol poplatok.

11. Podaním doručeným súdu dňa 10.12.2018 žalobkyňa reagovala na vyjadrenia žalovaného, ktoré
zaznelinapojednávaní.Vtejtosúvislostiuviedla,žeúčetžalovanéhobolblokovanýsúdnymexekútorom,
aleskutočnosť,ževočižalovanémujevedenáexekúciaztituluinýchnesplatenýchdlhov,nespochybňuje

nárok žalobkyne v tomto konaní. Tiež vyslovila názor, že v danom prípade bola dodržaná písomná forma
zmluvy o povolenom prečerpaní. O čerpaní bol žalovaný informovaný výpisom z účtu a zároveň aj v
rámci internetbankingu. Poukázala aj na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a dodala, že písomná
forma je zachovaná aj vtedy, ak právny úkon je urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon

urobila. Vo vzťahu k uvedenému žalobkyňa argumentovala uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/197/2013 zo dňa 13.11.2013.

12. Podľa zistení súdu žalovaný ako majiteľ účtu uzatvoril so žalobkyňou ako bankou dňa 27.01.2014
Zmluvuospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb,atopodľa§269ods.2,§708anásl.

Obchodného zákonníka a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle Čl. I Obsahom tejto zmluvy
je (políčko vyplnené krížikom): Zmluva o zriadení účtu č. XXXXXXXXXX, kód banky 5600, mena Eur,
IBAN: B Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty typu V., s denným limitom PK a výškou limitu PK
XXXX,XX eur, Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, Žiadosť o špecifikáciu služby
SMS notifikácia. V Čl. II zmluvy je upravené trvanie a ukončenie zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu

neurčitú. Čl. III predmetnej zmluvy obsahoval Rozhodcovskú zmluvu a Čl. IV. Záverečné ustanovenia.
Bod 2. Čl. IV tejto zmluvy obsahuje ustanovenie o tom, že za poskytovanie produktov a služieb je
žalobkyňa oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s., v
platnom znení. Bod 3. Tohto článku znie: Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán nešpecifikované
bližšie touto zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkami k debetným platobným kartám - Prima

banka Slovensko, a.s., Obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva - Prima
banka Slovensko, a.s., ďalšími obchodnými podmienkami Prima banky pre príslušný produkt/službu a
Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení. Podľa bodu 5.
Čl. IV danej zmluvy: Práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v Zmluve/príslušnej
zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Ak niektoré

použité pojmy resp. otázky nemožno riešiť podľa Zmluvy/príslušnej zmluvy, ani podľa obchodných
podmienok pre príslušný produkt/službu, spravujú sa Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima
banka Slovensko, a.s., v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi SR.
13. Žalobkyňa súdu predložila listinný dôkaz (č. l. 79 spisu) Zmluvu o povolenom prečerpaní na
účte uzavretú dňa 07.05.2014 medzi ňou ako bankou a klientom - žalovaným. Podľa bodu 1. tejto

zmluvy Banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie do výšky limitu PP 160,00 eur na účte č.
XXXXXXXXXX/5600 s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % p.a. v zmysle podmienok uvedených vo
VOP Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa bodu 2. predmetnej
zmluvy sa klient výrazne upozorňuje na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu PP. Prekročenielimitu PP bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti platiť popri
dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania z prekročenej časti limitu PP a prípadne tiež zrušenie limitu,
stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie.

14. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 24.08.2018 predložila prehľad všetkých transakcií na účte
žalovaného č. XXXXXXXXXX od jeho otvorenia až po jeho zatvorenie. Z tohto prehľadu v podobe
tabuľkyvyplýva,žeúčetbolotvorenýdňa27.01.2014namenožalovaného.Debetnýzostatokjeuvedený
v sume -778,69 eur. Pri kredite na účte vo výške 3.713,82 eur sú uvedené tieto typy transakcií: -

prichádzajúce platby na účet v sume 653,89 eur, - úroky/daň v sume 0,02 eur, - vklady v hotovosti v sume
168,00 eur, - odmeny za platby platobnou kartou v sume 1,91 eur, - čerpanie pôžičky v sume 2.850,00
eur, - prenos zostatkov v sume 40,00 eur. Pri debete na účte vo výške 4.492,51 eur sú uvedené tieto
typy transakcií: - platby cez portál POS v sume 445,42 eur, - poplatky za transakcie v sume 35,50 eur, -
poplatok za balík služieb v sume 156,00 eur, - poplatok za upozornenie debet v sume 30,00 eur, - úroky/
daň v sume 340,75 eur, - výber z bankomatov Prima banky v sume 230,00 eur, - výber z bankomatov

inej banky v sume 620,00 eur, - poplatok za zistenie zostatku v bankomate inej banky v sume 1,20 eur,
- poplatok za avízo o nezrealizovaní príkazu v sume 3,00 eur, - odchádzajúca platba v sume 10,00 eur,
- výber v hotovosti v sume 2.000,00 eur, - poplatok za výzvu debet v sume 30,00 eur, - poplatok za
vedenie exekúcie v sume 75,00 eur, - odchádzajúce platby v sume 130,50 eur, - vnútrobankový prevod
v sume 45,00 eur, - splátky úveru v sume 286,96 eur, - úroky v sume 10,68 eur, - prenos zostatkov v

sume 40,00 eur a poplatok za zmenu PIN na karte v sume 2,50 eur.

15. Preskúmaním obratov na účte žalovaného súd zistil, že za obdobie od 27.01.2014 do 31.12.2014
bol zostatok na účte žalovaného -303,33 eur. V stanovenom období žalobkyňa žalovanému účtovala
poplatky (poplatok za vedenie účtu, poplatok za hotovostný vklad, poplatok za vedenie exekúcie,

poplatok za nezrealizovanú platbu, poplatok debet upomienka, poplatok za výzvu debet, ako aj úroky).
Za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 bol nový zostatok na účte žalovaného v sume -443,82 eur, hoci
v uvedenom období žalovaný čerpal povolené prečerpanie v celkovej sume 60,41 eur, naposledy dňa
30.06.2015. Ostatné položky predstavovali poplatky a úroky. Za obdobie od 01.01.2016 do 30.12.2016
bol už nový zostatok na účte žalovaného v sume -662,16 eur, hoci v uvedenom období žalovaný už

zjavne účet nepoužíval. V tomto období žalobkyňa účtovala žalovanému len poplatky, úroky a príplatky
za vedenie účtu postihnutého exekúciou. Za obdobie od 31.12.2016 do 19.05.2017 bol nový zostatok
na účte žalovaného v sume -778,69 eur. V tomto období žalovaný tiež účet nepoužíval a na ťarchu
účtu mu boli zo strany žalobkyne účtované len poplatky, úroky a príplatky za vedenie účtu postihnutého
exekúciou. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou ako bankou a

žalovaným ako majiteľom účtu bola dňa 27.01.2014 uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb v zmysle § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, na
základe ktorej žalobkyňa zriadila a viedla pre žalovaného účet č. IBAN: B 5XXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v mene eur. Okrem toho bolo v zmluve dohodnuté vydanie a požívanie platobnej karty typu V.
s denným limitom vo výške 1000,00 eur. Súčasne sa zmluvné strany dohodli na poskytovaní služieb

elektronického bankovníctva a špecifikácii služby SMS notifikácia. Pokiaľ ide o poplatky za poskytnuté
produkty alebo služby zo strany žalobkyne, tieto v zmluve neboli individuálne dojednané, ale zmluva
v Čl. IV. Záverečné ustanovenia odkazovala na Sadzobník poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s., v
platnom znení (Bod 2.). Okrem toho v prípade vzájomných práv a povinností zmluvných strán zmluva
odkazovala na Obchodné podmienky k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko, a.s.,

Obchodné podmienky pre služby elektronického bankovníctva - Prima banka Slovensko, a.s., ďalšie
obchodné podmienky Prima banky pre príslušný produkt/službu a Všeobecné obchodné podmienky -
Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení (Bod 3). Podľa bodu 5. Čl. IV danej zmluvy sa práva
a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve, riadia obchodnými podmienkami
pre príslušný produkt/službu v platnom znení, Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka

Slovensko, a.s., v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi SR.

16. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným dňa 07.05.2014 uzavrela aj Zmluvu o povolenom prečerpaní
na účte s limitom PP 160,00 eur a variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % p.a. Toto tvrdenie žalovaný
popieral. Súd konštatuje, že žalobkyňa predložila listinu s názvom Zmluva o povolenom prečerpaní

na účte, z ktorej nie je zrejmé, že žalovaný sa s jej obsahom pred uzavretím zmluvy oboznámil. Na
zmluveabsentujepodpisžalovaného.Vnaznačenýchsúvislostiachsanemožnostotožniťsargumentom
žalobkyne o tom, že daná zmluva nie je podpísaná žiadnou zo zmluvných strán, pretože bola uzavretá
prostredníctvominternetbankingu.Inýmislovamižalobkyňanepreukázalaavtejtosúvislostinepredložiladôkaz o tom, že tomu v skutočnosti tak aj bolo. Je nepochybné, že takáto zmluva neobsahovala
predpoklady uvedené v § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý odkazuje na § 9 ods.
2 citovaného zákona. Súd poukazuje na to, že zmluva neobsahovala údaj o dobe trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru [písm. f)], podmienky
upravujúce čerpanie úveru [písm. g)], podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná
[písm. i)], právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto
právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3,akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu
[písm. w)]. Zmluva taktiež neobsahovala ďalšie údaje podľa § 10 ods. 1 písm. b) a c), t. j. povinnosť
spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške; výšku poplatkov spojených
so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto
poplatky môžu meniť. Odkaz v zmluve na VOP, ktoré sú podľa žalobkyne neoddeliteľnou časťou zmluvy,
nemožno z tohto pohľadu ako individuálne dojednanie akceptovať.

17. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahuje náležitosti podľa §
10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) citovaného zákona
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá na úrok a poplatky právo. Súd zastáva názor, že to platí
pokiaľ ide o povolené prečerpanie na účte, ale aj pokiaľ ide o vedenie účtu. Je nepochybné, že účet bol
žalovanému zriadený za účelom poskytnutia a následného splácania úveru.

19. Napriek účtovaným poplatkom Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť
akékoľvek poplatky (ani úroky), ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani ich výšku.
Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo VOP a Sadzobníku poplatkov a služieb žalobkyne, na ktorý
zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah
pred podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť ovplyvniť. Takéto individuálne „nedojednanie“

poplatkov v zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky
typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobkyňou pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v
mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj

zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do Sadzobníka.
Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého zmluvného partnera žalobkyne, t.j. pre neurčitý počet
klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb, iba podporný a vysvetľujúci
charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom.
Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho

účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom
vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Od spotrebiteľa preto nie je
možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve (k tomu pozri napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/57/2017 zo dňa 11.04.2017).

20. Okrem vyššie uvedeného sa súd domnieva, že účtovanie mesačného poplatku za vedenie účtu
nielenže nebolo individuálne dojednané, ale od 01.07.2015 do zatvorenia účtu dňa 19.05.2017 už
nemohlo byť v súlade so záujmami spotrebiteľa. Daný názor umocňuje aj zistenie, že žalovaný v tomto
období už vôbec účet nepoužíval, zatiaľ čo žalobkyňa sa snažila vedením tohto účtu získavať pre seba
výhody vo forme účtovania poplatkov a úrokov, ktoré sa z tohto pohľadu javia neprijateľné a v rozpore

s obsahom práv na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

21. Pokiaľ ide o nepovolené prečerpanie, k tomu súd uvádza, že toto prečerpanie žalobkyňa žalovanému
„umožnila“ po ukončení poskytnutej služby povoleného prečerpania. To znamená, že svoj nárok
odvodzuje aj od ukončenia služby povoleného prečerpania na účte. V naznačených súvislostiach však

súd zastáva názor, že ak spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania vzhľadom na nesplnenie
podmienok podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa v súlade s § 11 ods. 1 písm. c)
citovanéhozákonapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akoajsprihliadnutímnato,žeod01.07.2015
do zatvorenia účtu dňa 19.05.2017 žalobkyňa účtovala žalovanému už len poplatky a úroky bezposkytnutia relevantného protiplnenia, nemožno z tohto „nepráva“ vyvodiť právnu ochranu pre službu na
ňu nadväzujúcu o to zvlášť, ak je taká služba závislá od existencie a ukončenia predchádzajúcej služby
majúcej také nedostatky, s ktorými zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Inými slovami

z „nepráva“ (bezúročného a bezpoplatkového spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania)
nemôže žalobkyňa pre seba vyvodiť benefity, ktoré požívajú právnu ochranu (poplatky a úroky za
nepovolené prečerpanie), navyše ak neboli ani individuálne dojednané a z predložených listinných
dôkazov ani rozpoznateľné.

22. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov týchto zmlúv, že ide o
vzťahy spotrebiteľské, keďže žalobkyňa ako banka (dodávateľ) pri uzatváraní oboch zmlúv konala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela ich so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Okrem toho v prípade povoleného
prečerpania a nepovoleného prečerpania ide o inštitúty upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch.

23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24.Vzhľadomnato,žeúverformoupovolenéhoprečerpanianaúčtesúdvyhodnotilakobezúročnýabez
poplatkov a vzhľadom na to, že pri zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
absentuje akékoľvek individuálne dojednanie poplatkov a úrokov, súd vyhodnotil, že žalovaný je povinný

v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 91,63
eur ako rozdiel medzi tým, čo žalovaný z prostriedkov žalobkyne čerpal a tým, čo jej žalovaný vrátil.

25. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku(ďalejlen„C.s.p.“)tak,žežalovanýbymalvprevažnejmierenároknanáhradutrovkonaniavoči

žalobkyni, avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli a tie ani nepožadoval, preto mu ich súd nepriznal.

26. Proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o trovách konania
podala žalobkyňa odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnila ust. § 365 odsek 1 písm. h)
nesprávnym právnym posúdením veci a písm. f) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zmenil
tak, že žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovie, a aby žalobkyni priznal náhradu trov konania
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. K názoru súdu, že
zo Zmluvy o povolenom prečerpaní nie je zrejmé, že sa s jej obsahom žalovaný oboznámil, na
zmluve absentuje podpis žalovaného, žalobkyňa uviedla, že zmluva o povolenom prečerpaní bola

uzatvorenáelektronickýmiprostriedkami.Poukázalanaust.§40odsek4Občianskehozákonníka.Podľa
žalobkyne citované ustanovenie vyžaduje uskutočnenie právneho úkonu elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu. Obsah právneho úkonu - zmluvy o povolenom
prečerpaní je zrejmý a zachytený elektronicky s možnosťou jeho zachovania elektronicky (uložením
na disk, DVD, CD a pod.) alebo vytlačením do písomnej formy, tak ako bolo uskutočnené aj v podaní

z 14.2.2018, keď žalobkyňa zmluvu vytlačila a pripojila v písomnej forme k podaniu. Vzhľadom na
uvedené mala žalobkyňa za to, že je nepochybné, že podmienka formy, ktorá umožňuje zachytenie
obsahu právneho úkonu je splnená. K určeniu osoby, ktorá právny úkon urobila uviedol, že zmluva
obsahuje identifikáciu oboch zmluvných strán - v záhlaví je uvedené obchodné meno veriteľa, sídlo
a IČO a IČ DPH, zápis v obchodnom registri a meno a priezvisko, rodné číslo, bydlisko dlžníka.

Žalobkyňa mala za to, že určenie osôb, ktoré právny úkon uzatvorenia zmluvy o úvere uskutočnili
je z uvedených údajov absolútne zrejmý a naviac poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní
uzatvorenie zmluvy nespochybnil, preto daná skutočnosť nebola ani v konaní sporná. Poukázala aj na
bod 8.4. VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní „Povolené prečerpanievybraným klientom poskytuje banka aj na diaľku uzatvorením zmluvy o úvere prostredníctvom služieb
elektronického bankovníctva. Pokiaľ sa v zmluve o úvere, v týchto VOP alebo niektorých OP hovorí
o zmluve o úvere alebo o žiadosti o úvere, tak sa pri zmluve na diaľku rozumie zmluva o úvere

uzatvorená a žiadosť podaná prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie.“ Žalobkyňa mala za
to, že podmienka písomnej formy bola splnená.

27. Ďalej vo svojom odvolaní žalobkyňa namietala názor súdu I. inštancie o tom, že Zmluva o povolenom
prečerpaní neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 odsek 2 písm. f), g), i) a w) zákona č. 129/2010 Z.z. a

§ 10 odsek 1 písm. b) a c) zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že v zmysle čl. 1 Zmluvy banka zriaďuje
klientovi povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných
podmienkach (ďalej „VOP“) - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru vyplývajú z nasledovných ust. VOP
účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní, z dokumentu označenom ako Európske
informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, ktoré žalovaný v zmysle čl. 6

Zmluvy prevzal. Žalobkyňa uviedla, že povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach,
vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu a to nad rámec aktuálneho
zostatku bankového účtu. Podmienky úročenia sú upravené v čl. 8.8. a 8.11. VOP. Poukázala aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti K. A.
v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a sú pre klienta záväzné
aj keď ich nepodpísal.

28. K zamietnutiu nároku na úrok 28 % ročne žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 2 písm. f) zákona č.

129/2010 Z.z. sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Sadzba úroku 28% ročne vyplýva
z VOP bod 3.12 v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu" a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.. Nepovolené prečerpanie je prekročením v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, dotknuté ustanovenie
bodu 3.12 VOP žalobkyne iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich
vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom
účte. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient
platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. S

oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o
spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Žalobkyňa v súhrne vzhľadom na vyššie uvedené poukázala
na skutočnosť, že uplatnený úrok 28 % p.a. nie je úrokom z úveru, nejde o úrokovú sadzbu poskytnutého
povoleného prečerpania. Žalobkyňa si daný nárok uplatnila z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č.
129/2010 Z.z. (§2 písm. f ) a § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý

titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť
obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak podľa §18 ods. 1 citovaného
zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobkyňa
zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky,
ale i historické. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobkyne a v pobočkách je

splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie
úrokovej sadzby v zmluve, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Žalobkyňa ďalej nesúhlasí s
tvrdením súdu ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok vzhľadom na režim banky, ktorý umožňuje
bezvôlemajiteľaúčtuposkytovaťmu nedojednanéprekročeniefinančnéhostavunaúčte,atoajpodlhší
čas, ďalej si účtuje poplatky a úroky, taká praktika nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne

v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujem banky. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že
žalovaný mal možnosť kedykoľvek dlh vyrovnať a nepovolené prečerpanie tak ukončiť. To, že tak dlžník
neuskutočnil je sankcionované uplatnením úroku (19,9% ročne počas trvania otvorenia osobného účtu
a 28 % ročne po zatvorení účtu) a zároveň, keďže žalobkyňa po určitú dobu ešte žalovanému viedla
účet a poskytovala služby vedenia účtu (bez ohľadu na rozhodnutie žalovaného účet nevyužívať a svoj

dlh u žalobkyne nevyrovnať), účtovala si žalobkyňa poplatky, na ktoré má nárok z titulu poskytovania
služieb bežného účtu. Zodpovednosť za vznik dlhu nemožno prenášať na žalobkyňu, ktorá si plnila svoje
záväzky zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý naopak svoje záväzky porušil.29. K zamietnutiu nároku na poplatky žalobkyňa uviedla, že z ust. § 31 odsek 2 a 4 zákona o platobných
službách nevyplýva, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané.
Poplatky boli účtované na základe zmluvy o účte a Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení, s

ktorým sa žalovaný pred podpisom zmluvy oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve o účte,
ako to vyplýva z článku III bodu 1. zmluvy o účte. Oboznámenie sa so Sadzobníkom poplatkov žalovaný
vyhlásil aj v bode 3. Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte. VOP sú súčasťou zmluvy, a to ako už
bolo vyššie uvedené, najmä vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas svojím podpisom a jednak tiež s odkazom

na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti K. A., podľa
ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V neposlednom rade
tento záver vyplýva aj zo samotného ust. § 273 Obchodného zákonníka (OBZ) v spojení s povahou
úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu; konkrétne poukázal na ust. § 261 ods. 6 písm. d) OBZ, ktoré
výslovne možnosť úpravy povinnosti zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na

zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah.
Záväzok zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod
spochybňovať, že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak aj z hľadiska formy
je právny úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej predtlače, takýto spôsob uzatvárania zmluvy
nie je právom zakázaný a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ

sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami
uvedenými v predtlači osobne potvrdil svojim podpisom. Ak súd namieta nedohodnutie zmluvnej
náležitosti individuálne, je ťažké si v praxi predstaviť, ako by malo vyzerať individuálne dojednávanie
jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom. Práve z dôvodu opísaných praktických
okolností pri uzatváraní zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom je právna úprava v takom rozsahu

kontinuálne doplňovaná a previazaná ustanoveniami chrániacimi spotrebiteľa.

30. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

31. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

32. V predmetom spore sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy nepovoleného prečerpania, ktorý
vznikol na zriadenom účte žalobkyne, spolu s ročným úročným úrokom z tejto sumy vo výške 28 % od
20.05.2017 až do zaplatenia. Povinnosť žalovaného platiť úroky vyvodzoval z bodu 3.12 všeobecných

obchodných podmienok, v zmysle ktorých je majiteľ účtu povinný po dobu nepovoleného prečerpania
platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“.

33. Právne bezvýznamný je poukaz žalobkyne na skutočnosť, podľa ktorej všetky súdom prvej inštancie

vytýkané nedostatky náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní sú obsiahnuté vo všeobecných
obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. V samotnej zmluve podpísanej zmluvnými stranami
sa vytýkané podstatné náležitosti zmluvy nenachádzajú a všeobecné obchodné podmienky žalobkyňou
a ani žalovanou podpísané nie sú. Súdny dvor Európskej únie síce vo svojom rozsudku vo veci C- 42/15
zdôraznil, že článok 10 ods. 1,2 Smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) tejto Smernice sa

má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,
ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť uvedené písomne
alebo na inom trvalom nosiči, uvedené na posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bez
poplatkov vplyv nemá. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení
§ 9 ods. 2 priamo uvádza, že zmluva o úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať náležitosti vymenované v tomto ustanovení. Rovnako z ustanovenia § 10
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy upravujúceho náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, vyplýva požiadavka na uvádzanie
týchto náležitostí priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Požiadavkazákona na uvádzanie týchto náležitostí priamo v zmluve je jednoznačná, a preto nepostačuje tieto
náležitosti uvádzať v iných dokumentoch so zmluvou súvisiacich, ako sú napr. všeobecné obchodné
podmienky.

34. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ust. § 53a ods.
1 Občianskeho zákonníka ukladajúce konkrétne povinnosti žalobcovi ako poskytovateľovi služby.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

35. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca pri uplatňovaní svojho nároku na
úhradu dlžnej sumy vzniknutej z nepovoleného prečerpania bežného účtu vychádzal z neprijateľnej
zmluvnej podmienky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu. Táto zmluvná
podmienka v znení: „Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.

Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.“ bola rozsudkom Okresného súdu
Prešov zo dňa 11.05.2017 č.k. 9Csp 170/2016-63 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 12.12.2017 č.k. 7Co 99/2017 - 81 určená za neplatnú pre svoju neprijateľnosť. Rovnako vo
veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C 113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016 bolo právoplatne rozhodnuté o
určení neprijateľnosti a zároveň neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej vo všeobecných obchodných
podmienkach žalobcu s rovnakým obsahom ako v prejednávanom spore. V týchto iných konaniach sa
taktiež právoplatne rozhodlo o zamietnutí žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške
28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní a poplatkov s poukazom na ich neprijateľnosť.

36. Ak Občiansky zákonník v ust. § 53a ods. 1 ukladá dodávateľovi povinnosť zdržať sa požívania
konkrétnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť, alebo ak z takejto
podmienky dodávateľovi nebolo priznané plnenie, dodávateľ nie je oprávnený domáhať sa, a to ani
v súdnom konaní, plnenia vyplývajúceho z neprijateľných podmienok voči všetkým spotrebiteľom.

Zákonnému pojmu zdržať sa požívania bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá povinnosť dodávateľa
neuplatňovať si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.
37. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na úpravu § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ktorý upravuje tzv. prekročenie, pre
uvedený režim sa vyžaduje, aby veriteľ umožnil spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania. Túto podmienku žalobkyňa v konaní netvrdila, ani nepreukázala.

38. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

39. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle

ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.40. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).