Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8812205250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: G.. W. J., J. X. XX, T., právne
zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: C.
J., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XX, T., v konaní o zaplatenie 1.127,67 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06.07.2018 č.k. 8C/188/2014-187 v spojení
s opravným uznesením č.k. 8C/188/2014-206 zo dňa 17.09.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. čiastočne nad zaplatenie sumy
436,15 eura s príslušenstvom.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Citoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 524
ods. 1, § 526 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 687 ods. 2, § 691, § 692 ods. 1 a 2, § 698 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že dospel k záveru, že všetky nájomné zmluvy, z ktorých žalobkyňa odvíja
svoj nárok, sú absolútne neplatné, a to s poukazom na absenciu obligatórnej obsahovej náležitosti tejto
zmluvy podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvy neobsahujú výšku nájomného a neobsahujú
výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Zároveň poukázal na
nečestnú praktiku uzatvárania týchto zmlúv zo strany prenajímateľky, a to že až po zaplatení príslušnej

sumy nájomného na mesiac, ktorá bola nimi dohodnutá, mu predložila ňou podpísanú zmluvu, za už
„odbývaný“ mesiac, t.j. spätne. Takúto formu uzatvárania zmlúv na poskytnutie plnenia, ktoré už ale
de facto bolo poskytnuté a zaplatené užívateľom považoval za neprípustnú. Konštatoval, že z dôvodu
neplatnosti nájomných zmlúv, nakoľko ale žalovaný byt so svojou rodinou reálne užíval, pôjde o tzv.
„faktický nájom“. Za reálne užívanie bytu žalobkyni reálne patrí plnenie, ktoré by prinajmenšom malo
pokrývať služby spojené s užívaním bytu, eventuálne aj popri nich nejakú odplatu za možnosť byt užívať.
V konaní však mal súd prvej inštancie preukázané a žalobkyňa to ani nepopierala, že žalovaný jej

pravidelne mesačne platil sumu 8.500 Sk, čo žalovaný preukázal aj výpismi z účtu. Tieto sumy boli
pravidelne mesačne odpisované z účtu, a pripisované na účet žalobkyne. Navyše žalobkyňa držala
naviac jednu mesačnú platbu žalovaného z titulu tzv. kaucie, ktorá v zmysle zmluvy o kaucii uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným mala pokrývať práve nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, aprípadne náhradu škody. Okrem toho žalobkyňa držala ďalšiu identickú mesačnú platbu navyše z titulu
jej záväzku vrátiť túto mesačnú platbu pôvodnému nájomcovi - sestre žalovaného s rodinou. Postúpenie
tejto pôvodnej kaucie medzi E. G. - manželom sestry žalovaného a žalovaným súd hodnotil ako legálne

postúpenie pohľadávky na vrátenie tejto kaucie v zmysle Občianskeho zákonníka. Do dňa podania
žaloby, resp. doposiaľ žalobkyňa ani jednému z nich túto kauciu nevrátila, naopak podľa jej tvrdenia
mala táto kaucia u každého z nich bez reálneho právneho titulu „prepadnúť“ v jej prospech. Dospel k
záveru, že nakoľko nebolo relevantnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, akým spôsobom
sa mali rozúčtovávať náklady za užívanie bytu, resp. takáto dohoda, ktorá je obsiahnutá v článkoch

IV. každej z nájomných zmlúv je absolútne neplatná z dôvodu absolútnej neplatnosti každej nájomnej
zmluvy, žalovaný ani nebol povinný osobitne hradiť nedoplatky na médiách. Ak by aj súd pripustil, že
dojednania v článkoch IV citovaných nájomných zmlúv boli platné, žalobkyňa nedodržala tam dohodnuté
postupy, resp. nepreukázala a tým neuniesla dôkazné bremeno, že by jej tieto nároky uplatnené súdnou
cestou mali patriť. Dodal, že aj ak by mal uvažovať o povinnosti žalovaného vydať nejaké bezdôvodné
obohatenie žalobkyni, s poukazom na vznesenú námietku premlčania boli všetky žalobou uplatnené

nároky v čase podania žaloby premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa § 107 ods.
1 OZ, azda s výnimkou jediného nároku - náhrady nákladov za služby spojené s bývaním SBD, ktoré
žalobkyňa mala zaplatiť 28.06.2010 v sume 436,15 eur. Pokiaľ žalovaný za žalobkyňu hradil náhradu
nákladov za opravu elektroinštalácie bytu, pri takejto oprave nešlo o drobnú opravu, ktorú by mal
uhrádzať nájomca v zmysle § 687 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie tak celý nárok uplatnený žalobkyňou

hodnotil ako uplatnený bez právneho titulu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný ako úspešný účastník konania má právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v zákonnej lehote. Považovala rozsudok za
obsiahly a zdĺhavý, ktorý sa však venuje zbytočne dlho riešeniu toho, čo sa veci vôbec netýka. Na jednej
strane sa v rozsudku uvádza, že žalovaný si prenajal jej byt za tých istých podmienok, s ktorými vtedy
nesúhlasil, a teda keďže v byte býval a pravidelne platil nájomné, a preto má za to, že zmluvy boli

platné, a dokonca sa na ne odvolával, keď byt nechcel opustiť. Na druhej strane ich porušoval, pretože
sa zaviazal priebežne uhrádzať nedoplatky, čo ale neurobil, takže zo zmlúv, na základe ktorých v byte
býval, nájom skončil pre hrubé porušenie jeho povinnosti.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné len v časti.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 1.127,67 eura od
žalovaného spolu s príslušenstvom na základe uzatvorených nájomných zmlúv medzi žalobkyňou

ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči
žalovaného uhradenia nedoplatkov za užívanie bytu. Všeobecne možno za „plnenia spojené s užívaním
bytu“ považovať také plnenie, ktoré je obvykle poskytované pri užívaní bytu a ktoré umožňuje užívať
byt na účely bývania.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v plnom rozsahu. Ako predbežnú otázku riešil platnosť nájomnej
zmluvy medzi stranami sporu a dospel k záveru o absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv v dôsledku
absencie obligatórnej obsahovej náležitosti nájomnej zmluvy, t.j. výšky nájomného a výšky úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Posúdil daný právny vzťah v zmysleustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, prihliadol na žalovaným vznesenú
námietku premlčania nároku žalobkyne v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a dospel k záveru, že
nárok žalobkyne je premlčaný okrem časti o zaplatenie sumy 436,15 eura. Zistil, že žalobkyňa doposiaľ

nevrátila žalovanému dve mesačne kaucie v celkovej výške 17.000 Sk (564,30 eura), a preto žalobu
zamietol.

10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo

bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

11. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať určenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala

by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

12. Z dikcie ust. § 686 ods. 1 OZ vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme bytu sú tiež
dojednanie o spôsobe výpočtu nájomného, úhrada plnenia spojené s užívaním bytu alebo o ich výške.

Občiansky zákonník tu vychádza zo zásady, že zmluva o nájme bytu je odplatnou zmluvou a dohoda
o nájomnom musí byť jej súčasťou.

13. Uvedenie výšky nájomného alebo spôsobu jeho výpočtu ako podstatnej náležitosti zmluvy znamená,
že v zmluve o nájme bytu musí byť dojednaná buď výška nájomného číselne uvedenou sumou, alebo

aspoň spôsob jeho výpočtu. Podobne podstatnou náležitosťou je dojednanie o výške úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Dojednanie o výške úhrad za plnenia spojené
s užívaním bytu musí byť samostatným dojednaním mimo dojednania o výške nájomného. Ide o
samostatné náležitosti nájomnej zmluvy, ako aj samostatné povinnosti nájomcu nimi založené. Pokiaľ
nie sú takto osobitne dojednané nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom, nájomná zmluva je

neplatná.

14. Výše nájemného (způsob jeho výpočtu) a výše úhrady za plnění spojená s užívání bytu (způsob
jeho výpočtu) představují samostatné obsahové náležitosti smlouvy o nájmu bytu; tomu musí odpovídat
i jejich vyjádření v nájemní smlouvě. Není vyloučeno, aby nájemné z bytu spočívalo i v jiném než

peněžitém plnění. (Najvyšší súd ČR sp. zn. 28Cdo/2124/2001).

15. Ak zmluva neobsahuje kogentné náležitosti predpísané zákonom, v danom prípade Občianskym
zákonníkom, je absolútne neplatná.

16. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou a žalovanou
došlo k uzavretiu zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.04.2008 na obdobie 01-31.05.2008, zmluvy o nájme
bytu zo dňa 31.05.2008 na obdobie 01-30.06.2008, zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.06.2008 na obdobie
01-31.07.2008, zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.07.2008 na obdobie 01-31.08.2008, zmluvy o nájme
bytu zo dňa 12.08.2008 na obdobie 01-30.09.2008, zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.09.2008 na obdobie

01-31.10.2008, zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.10.2008 na obdobie 01-30.11.2008, zmluvy o nájme
bytu zo dňa 30.11.2008 na obdobie 01-31.12.2008, zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.12.2008 na obdobie
01-31.01.2009, zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.01.2009 za obdobie 01-28.02.2009, zmluvy o nájme
bytu zo dňa 28.02.2009 na obdobie 01-31.03.2009, zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.03.2009 na obdobie
01-30.04.2009, zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.04.2009 na obdobie 01-31.05.2009, zmluvy o nájme

bytu zo dňa 28.05.2009 na obdobie 01-30.06.2009, zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.06.2009 na obdobie
01-31.07.2009, zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.07.2009 na obdobie 01-31.08.2009 (č.l. 142 až 157
spisu).

17. Vychádzajúc z obsahu vyššie uvedených nájomných zmlúv odvolací súd v zhode so súdom prvej

inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, a to
výška nájomného, ako aj služby spojené s užívaním bytu neboli v nájomných zmluvách dojednané, je
potrebné konštatovať, že medzi stranami sporu nevznikol platný nájomný vzťah. Keďže nájomné zmluvy,od ktorých si žalobkyňa odvodzovala svoj nárok, neobsahovali kogentné náležitosti, ide o absolútne
neplatný právny úkon.

18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19.Vprípadeplneniazneplatnéhoprávnehoúkonujevznikbezdôvodnéhoobohateniazaloženýnatom,
že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Pre túto kondikciu je charakteristické,
že príjemca prijatím plnenia koná v rozpore s dobrými mravmi alebo právnym poriadkom. Takéto plnenie
nie je príjemca oprávnený ponechať si ani vtedy, ak plnenie spĺňa svoj účel. Na rozdiel od prípadu, kedy
právny dôvod na plnenie vôbec neexistoval, o prípad plnenia z neplatného právneho úkonu ide vtedy,
ak právny úkon zakladajúci právo na plnenie síce existoval, ale je neplatný, s výnimkou právneho úkonu

neplatného len pre nedostatok formy (§ 455 OZ).

20.Konštantnásúdnapraxvychádzaztoho,ževprípadeneplatnejnájomnejzmluvyspočívaobohatenie
prenajímateľa v obdŕžaných platbách nájomného a obohatenie nájomcu v tom, že užíval cudziu vec,
pričom na rozdiel od prenajímateľa, ktorý je povinný vrátiť inkasované nájomné, nájomca nie je schopný

spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako
nájomca uhradil za každý mesiac trvania nájomného pomeru nájomné vo výške 8.500 Sk (282,15 eura),
ktoré bolo dohodnuté so žalobkyňou ústne. Uvedená skutočnosť nebola sporná medzi stranami sporu.
Je teda zrejmé , že žalovaný ako nájomca platil pravidelne „nájomné“ a v tomto smere sa bezdôvodne
neobohatil za užívanie bytu.

21. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nedoplatky - 46,69 eura za elektrinu za obdobie roka 2008 od
15.10.2008 do 06.10.2009, 22,04 eura za dodávku plynu D. za fakturačné obdobie od 19.11.2008 do
18.11.2009 a 35,84 eura z vyúčtovacej faktúry E. po ukončení nájmu a odberu zo dňa 18.12.2009 + 2
eura vyúčtovací poplatok za hotovostnú platbu priamo v pokladni 18.12.2009, kedy uhradila uvedené

nedoplatky. Ďalej si žalobkyňa uplatnila nedoplatok vo výške 436,15 eura z vyúčtovania nákladov
spojených s bývaním, ktorý hradila priamo na SBD I dňa 28.06.2010 a nedoplatok vo výške 584,95 eura
z vyúčtovania nákladov spojených s bývaním, ktorý uhradila dňa 06.07.2009 prevodným príkazom z
účtu. Celkový nedoplatok na strane žalovaného predstavoval podľa žalobkyne sumu 1.127,67 eura.

22. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku žalobkyne.

23. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Súd prvej inštancie považoval uvedené nároky žalobkyne za premlčané v dvojročnej premlčacej
dobe podľa § 107 ods. 1 OZ s výnimkou nároku na zaplatenie 436,15 eura, ktorý hradila priamo na SBD I
dňa 28.06.2010, čiže podľa názoru súdu prvej inštancie v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

25. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho
získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

26. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe,
ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie
doby. Objektívna premlčacia doba je 3-ročná a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je
10-ročná a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia

doba sa musí „zmestiť“ do objektívnej premlčacej doby a nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. V prejednávanej veci je týmto momentomvždy počiatok splatnosti pohľadávky voči SBD, ktorú žalobkyňa plnila ako náklady spojené s užívaním
bytu. Ust. § 107 ods. 1 OZ upravuje subjektívnu premlčaciu dobu a tá je vždy 2-ročná a plynie odo
dňa, ako bolo uvedené vyššie, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ide o

subjektívny okamih, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho
práva na súde. Žalobkyňa v momente vykonávania každej úhrady žalovaných nedoplatkov vedela, že
platí aj za žalovaného.

27. Zo žalovaných nedoplatkov tak nebol premlčaný jedine nárok žalobkyne v časti o zaplatenie 436,15

eura z vyúčtovania nákladov spojených s bývaním, ktorý hradila priamo na SBD I dňa 28.06.2010. V
tejto časti považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Pokiaľ však súd prvej
inštancie zarátal oproti tejto sume dve mesačné kaucie v celkovej výške 17.000,-Sk (564,30 eura), v
dôsledku čoho považoval žalobný nárok žalobkyne v plnom rozsahu za nedôvodný, je rozhodnutie v
tejto časti založené na nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení.

28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

29. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ods. 2, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

30. Pre postúpenie pohľadávky zákonná úprava v ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje
písomnú zmluvu. Opomenutie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
(§ 40 ods. 1). O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy a o jej zmene platia všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch.

31. V prípade prvej mesačnej kaucie vo výške 8.500,-Sk súd prvej inštancie akceptoval jej postúpenie
od postupníka E.Í. G., Š. žalovaného, ktorý spoločne so D. žalovaného užívali predmetný byt pred
žalovaným. Podľa súdu prvej inštancie predmetná mesačná kaucia vo výške 8.500,-Sk mala prepadnúť
v prospech žalobkyne ako prenajímateľky ako sankcia za porušenie zmluvy o kaucii, keď žalobkyňa
nebola prizvaná k odovzdaniu bytu od E. G. žalovanému ako novému nájomcovi. Z obsahu spisu

nevyplýva, že by E. G. a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky a že by boli splnené
všetky zákonné podmienky na postúpenie kaucie vo výške 8.500,-Sk. Čestné prehlásenie E. G. zo dňa
12.03.2010 sa netýkalo kaucie na základe zmluvy o kaucii, ale zaplateného nájomného za mesiac maj
2008. Zdá sa tak, že predmetná kaucia zostala v rámci občianskoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a
E. G.T. a D. žalovaného, a preto by nemohla byť započítaná oproti nároku žalobkyne v časti o zaplatenie

436,15 eura z vyúčtovania nákladov spojených s bývaním.

32. Pokiaľ ide o druhú kauciu vo výške 8.500,-Sk podľa zmluvy o kaucii uzavretej dňa 01.05.2008 medzi
žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa v odvolaní namietala, že v podstate prepadli nároky žalovaného na
jej vrátenie, pretože ju žalovaný nezavolal k odovzdaniu bytu a byt dokonca opustil tak, že jej nenechal

kľúče a musela vylomiť zámok a dvere, aby sa dostala do bytu.

33. Podľa znenia Zmluvy o kaucii zo dňa 01.05.2008 (č.l. 103 spisu) uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným v deň vzniku prenájmu, t.j. 01.05.2008 nájomca poskytuje kauciu vo výške 8.500,-
Sk prenajímateľovi. Táto kaucia slúži na úhradu škody na byte zavinenou nájomcom a na úhradu

nedoplatkov za obdobie prenájmu, ktoré eventuálne ešte nie sú známe a stanú sa známymi až neskôr,
t.j. ku dňu záverečného vyúčtovania poplatkov za byt za dané obdobie, nájomca byt vracia v prítomnosti
prenajímateľa v posledný deň trvania nájomnej zmluvy. V prípade, ak nájomca byt neodovzdá v
prítomnosti prenajímateľa, kaucia prepadá v prospech prenajímateľa. Nebolo sporné medzi stranami,
že žalovaný uhradil kauciu vo výške 8.500,-Sk v prospech žalobkyne ako prenajímateľky.

34. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobkyne v jej žalobe, podľa ktorého žalovaný ukončil
nájom bez toho, aby jej túto skutočnosť oznámil. Žalovaný jej mal spôsobiť škodu tým, že sa z bytu
odsťahoval, kľúče jej neodovzdal, a preto bola nútená vymeniť na byte zámok, aby sa mohla dostaťdo bytu. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.05.2016 na otázku súdu, na čo bola zložená kaucia
podľa zmluvy o kaucii a či bola žalovanému kaucia vrátená, poukázala v podstate na to, že žalovaný jej
osobne neodovzdal byt, a preto kaucia prepadla v jej prospech. Odvolací súd konštatuje, že s uvedenými

tvrdeniami žalobkyne sa súd prvej inštancie vonkoncom nezaoberal a bez všetkého započítal sumu
8.500,-Sk oproti žalovanému nároku o zaplatenie 436,15 eura. Zaťažil tak svoje rozhodnutie v tejto časti
vadou nepreskúmateľnosti.

35. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

36. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozsudku súd, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

37. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné
vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu.

38. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil
rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I., a to v časti nad zaplatenie sumy 436,15 eura s
príslušenstvom a v prevyšujúcej časti zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Úlohou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania bude opätovne prejednať vec v rozsahu,
v akom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený. Vysporiada sa s dôvodmi, pre ktoré bolo jeho
rozhodnutie zrušené. Opätovne posúdi, či boli splnené všetky zákonné podmienky na postúpenie kaucie
vo výške 8.500 eur od postupníka E. G. žalovanému tak, aby neboli žiadne pochybnosti. Vysporiada

sa dôkladne s tvrdením žalobkyne, že žalovaný jej osobne neodovzdal byt a preto kaucia zo Zmluvy
o kaucii zo dňa 01.05.2008 prepadla v jej prospech. Vyporiada sa tiež s námietkou premlčania v tejto
časti. Svoje rozhodnutie dostatočne odôvodní tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 220 CSP.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).