Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920201545
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920201545.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcov: a/ P.. W.X. P., nar.

X. XX. XXXX, bytom W. A. G., A. E. XXX/A, št. občan SR, b/ B. P., rod. Q., nar. X. X. XXXX, bytom S.
Č.. XXX, št. občan SR, c/ D. P., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XXX, št. občan SR, d/ P. O., rod. P.Á., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H. X., A. Č.. XXX/XX, št. občan SR, e/ W. S., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. X, št. občan SR, f/ U. P., nar. XX. X. XXXX bytom S. XXX št. občan SR, všetci zast. JUDr. Róbertom
Lakatošom, advokátom so sídlom Rimavská Sobota, Daxnerova 5 proti žalovaným: 1/ P. F., nar. X. X.
XXXX, bytom S. Č.. XX, 2/ U. F., nar. XX. X. XXXX bytom H. X., U. XXXX/XX, 3/ P. P., nar. X. X. XXXX,
bytom S. Č.. XX, 4/ U. S., nar. XX. X. XXXX, bytom S. Č.. XXX, 5/ N. W., nar. XX. X. XXXX, bytom S.

Č.. XXX, 6/ E. F., nar. X. X. XXXX, bytom S. Č.. XXX, 7/ S. F., nar. X. X. XXXX, bytom S. Č.. XXX o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne B. P., súkr.geodet-realitná činnosť,
Rimavská Sobota č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre kat.územie S., úradne overeným
dňa XX.XX.XXXX pod č. L.-XX/XXXX, ako I.-O. parc.č.XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XXX m2,
parc.č.XXXX/XX orná pôda vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XXX
m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XX m2 a parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo

výmere XX m2 patria ku dňu smrti Q. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v pomere k celku v 1/1-ine do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. Q. P., rod. P. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v S., a neb. U. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v S..

II.Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali na žalovaných určenia, že nehnuteľnosti označené na
geometrickom pláne B. P., súkr.geodet-realitná činnosť, H. Sobota č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX pre kat.územie S., úradne overeným dňa XX.XX.XXXX pod č. L.-XX/XXXX, ako I.-O.

F..Č..XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XXX m2, parc.č.XXXX/XX orná pôda vo výmere 629 m2,
parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere
XX m2 a parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XX m2 patria ku dňu smrti Q. P., ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, v pomere k celku v 1/1-ine do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. Q. P., rod.
P. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v S., a neb. U. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v S..
2.Žalobcovia v žalobe uviedli, že „my žalobcovia, máme záujem usporiadať v tomto konaní v pomere k

celku v 1/1-ine ku dňu smrti Q. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov našich právnych predchodcov neb.Q. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v S., a neb.U. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v S.,
nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne B. P., súkr.geodet-realitná činnosť, Rimavská Sobotač. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre kat.územie S., úradne overeným dňa XX.XX.XXXX
pod č. L.-XX/XXXX, ako C-KN parc.č.XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XXX P., parc.č.XXXX/XX
orná pôda vo výmere XXX m2, parc.č.XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XXX m2, parc.č.XXXX/XX

zastavaná plocha vo výmere XX m2 a parc.č.XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere XX m2. Po t.č. už
nebohých Q. P. a U. P. pritom vychádzajúc z T. XXXX/XX ŠN H..X. a T. XXXX/XX E. H..X. prichádzame
do úvahy ako dedičia my, žalobcovia 1/, 5/ a 6/ a právom neb.D. P., ich syna, prichádzame do úvahy
vychádzajúc z D XXX/XX E. H..X. my, žalobcovia 2/, 3/ a 4/. Predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené
vyššie označeným geometrickým plánom zabratím v dieloch č.1 až 5 celkom XXXX m2 pozemku z E-

KN parc.č.XXXX/XXX a parc.č.XXXX/XXX vedených na LV č.XXX kat.územia S. a ohľadom ktorých sú
ako ich podieloví spoluvlastníci zapísaní : Pod B.2 v 1/3-G. Š. F., t.č. už nebohý, po ktorom ako dedička
prichádza do úvahy žal.č.1/. Pod B.8 v 1/24-ine U. F., žal.č.2/. F. W..XX v X/XX-ine, pod W..XX v X/
XX-ine a pod W..XX v X/XX-G. P. P., žal.č.X/. Pod W..XX Q. X/XX-G. U. S., žal.č.X/. F. W..XX Q. X/XX-
G. N. W., žal.č.X/. Pod W..XX Q. X/XX-G. E. F., žal.č.X/. F. W..XX Q. X/XX-G. S. F., žal.č.X/. Po tom,
ako právni predchodcovia nás, žalobcov, t.č. už nebohí Q. P. a U. P. uzavreli spolu manželstvo, rozhodli

sa aj osamostatniť a postaviť si v obci S. Q.lastný rodinný dom a zriadiť k nemu dvor a záhradu. Za
účelom výstavby rodinného domu si v rámci novej výstavby v obci, ktorá prebiehala v 50.-ych rokoch 20.-
eho storočia, vyhliadli vhodný stavebný pozemok a k tomuto si aj vo svoj prospech začali vysporadúvať
vlastnícke práva. Za účelom nadobudnutia tohto stavebného pozemku do svojho vlastníctva potom
pouzatvárali s jeho pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi kúpne resp. zámenné zmluvy, ktoré sa

však žiaľ do súčasnosti nezachovali, a na základe ktorých nadobudli do svojho vlastníctva práve tú
časť pôvodne ešte pozemnoknižne vedených parciel, ktorá predstavuje predmet tohto konania. Na
takto nadobudnutom stavebnom pozemku potom naši právni predchodcovia ešte v roku XXXX zahájili
na súčasnej I.-O. F..Č..XXXX/XX výstavbu rodinného domu t.č. č.s.XXX, ktorý dokončili v roku XXXX,
kedy som sa do neho nasťahovali, priľahlé pozemky skultúrnili, oplotili a od uvedenej doby ich aj

výlučne a nerušene ako predmet svojho výlučného vlastníctva užívali a obývali, ktorá ich oprávnená
a dobromyseľná držba nebola nikdy nikým rušená ani spochybňovaná. Po smrti neb.Q. P. v roku
XXXX som stavbu rodinného domu č.s.XXX postavenú na majetkoprávne neusporiadanom pozemku
nadobudol po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a jeho pozostalej
manželky v rámci dedičského konania prevedeného na bývalom Štátnom notárstve v H. X. pod č.k.

T. XXXX/XX v celosti ja, žalobca 6/. Vychádzajúc preto z okolností, že výlučná a nerušená držba
predmetnýchnehnuteľnostízostranyprávnychpredchodcovnás,žalobcov,trvalazákonompožadovanú
dobu, táto bola oprávnená a dobromyseľná, je tu spôsobilý predmet držby a nakoľko máme naliehavý
záujemnausporiadanísivlastníckehoprávaknim,ktorýodôvodňujemejednaknesúladomevidenčného
stavuvkatastrisreálnymužívacímstavomakoajpotrebouichzahrnutiadodedičskýchkonaníponašich

právnych predchodcoch, poukazujúc na ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka sme aj toho názoru,
že ich naši právni predchodcovia nadobudli do svojho vlastníctva titulom vydržania.“
3.K žalobe ako dôkazy predložili žalobcovia geom.plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ded. rozhodnutie ŠN H.. X. Č.. T. XXXX/XX N. XX.XX.XXXX, ded. rozhodnutie OS Rim. Sobota č. T.
XXXX/XXN.XX.XX.XXXX, osvedčenieodedičstveOSRim.Sobotač.DXXX/XXN.XX.XX.XXXX,výpis

z LV č.XXX O.at. územia S., Potvrdenie Obce S. z XX.XX.XXXX, stavebné povolenie z XX.XX.XXXX,
Potvrdenie E. S. N. XX.XX.XXXX.
4.Žalovaní 2, 3, 5 so žalobou súhlasili, námietky voči žalobe nemali.
5.Súd pojednával v neprítomnosti žalobcov 1-5, žalovaných 1, 3-7.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, geom.plánom č. XXXXXXXX-XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ded. rozhodnutím ŠN Rim. Sobota č. T. XXXX/XX z XX.XX.XXXX, ded.
rozhodnutím OS Rim. Sobota č. T. XXXX/XX z XX.XX.XXXX, osvedčením o dedičstve OS Rim. Sobota
č. T. XXX/XX N. XX.XX.XXXX, výpisom z LV č.XXX kat. územia S., Potvrdením Obce S. N. XX.XX.XXXX,
stavebným povolením z XX.XX.XXXX, Potvrdením Obce S. N. XX.XX.XXXX.

7.Zo skutočností uvedených v žalobe, podopretých listinnými dôkazmi, ktoré do spisu predložili
žalobcovia, a ktoré skutočnosti žalovanými spochybnené v konaní nijakým spôsobom neboli vyplýva,
že po tom, ako právni predchodcovia žalobcov, t.č. už nebohí Q. P. a U.D. P. uzavreli spolu manželstvo,
rozhodli sa postaviť si v obci Tachty vlastný rodinný dom a zriadiť k nemu dvor a záhradu. Za účelom

výstavby rodinného domu a za účelom nadobudnutia stavebného pozemku do svojho vlastníctva
pouzatvárali s jeho pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi kúpne resp. zámenné zmluvy, ktoré sa do
súčasnostinezachovali,anazákladektorýchnadobudlidosvojhovlastníctvaprávetúčasťpôvodneešte
pozemnoknižne vedených parciel, ktorá predstavuje predmet tohto konania. Na takto nadobudnutomstavebnom pozemku v roku 1958 zahájili na súčasnej C-KN parc.č.XXXX/XX výstavbu rodinného
domu t.č. č.s.XXX, ktorý dokončili v roku 1960, kedy sa do neho nasťahovali, priľahlé pozemky
skultúrnili, oplotili a od uvedenej doby ich aj výlučne a nerušene ako predmet svojho výlučného

vlastníctva užívali a obývali, ktorá ich oprávnená a dobromyseľná držba nebola nikdy nikým rušená
ani spochybňovaná. Po smrti neb.Q. P.Á. v roku XXXX stavbu rodinného domu č.s.133 postavenú na
majetkoprávne neusporiadanom pozemku nadobudol po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov poručiteľa a jeho pozostalej manželky v rámci dedičského konania prevedeného na bývalom
Štátnom notárstve v H. X. F. Č..O.. T. XXXX/XX v celosti žalobca 6/.

8.Právny zástupca žalobcov prítomný na pojednávaní k veci uviedol, že v celom rozsahu trvajú na
podanej žalobe

9.Žalovaný 2/ na pojednávaní súhlasil so žalobou.

10.Podľa ust. § 134 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

11.V zmysle § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpis

12.Vzmysleust.§151ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

13.V zmysle ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

14.V prvom rade súd skúmal, či majú žalobcovia na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý
právny záujem v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Podľa ustálenej súdnej praxe
žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy vtedy, ak žalovaný (resp.
ešte jeho právny predchodca) je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, pretože rozhodnutie
súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu má súd

za to, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba v danom
prípade plní prostriedok ochrany právneho postavenia žalobcov a jej úlohou je vniesť istotu do neistých
právnych vzťahov medzi stranami sporu, ak k náprave nemožno dospieť inak.

15.Žalobcovia ako nadobúdací titul sporných nehnuteľností uviedli vydržanie vlastníckeho práva. K

tomu súd uvádza, že citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.

16.Podmienkami vydržania sú a) spôsobilý predmet vydržania, b) existencia oprávnenej držby a c)
nepretržitosť držby po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Oprávnená držba pritom predpokladá, žeje držiteľ v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere s ohľadom na všetky
okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom
práva, ktoré vykonáva. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí

bezprávie, ale je potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo prináleží. Posúdenie či
je držiteľ dobromyseľný je podľa ustálenej judikatúry vždy potrebné hodnotiť objektívne, nie len zo
subjektívneho hľadiska, teda osobného presvedčenia samotného držiteľa. Je vždy potrebné brať do
úvahy to, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať nemal, alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo
držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. (Rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 1178/ 96). Okolnosti, ktoré môžu
svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú teda spravidla okolnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu
nadobudnutia práva. Držiteľ teda musí byť objektívne v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa
platného práva má za následok prevod vlastníctva.

17.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených právnych názorov a zo skutočností
uvedených žalobcami, ktoré žalobcovia preukázali predloženými listinnými dôkazmi, a ktoré v
konaní nijako zo strany žalovaných spochybnené neboli, teda nebol nenamietaný titul nadobudnutia
užívania nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov, ani okolnosti dobromyseľnosti držby právnych
predchodcov žalobcov, ako aj otázka oprávnenosti samotnej držby. Žalovaní vo svojich vyjadreniach

uviedli, že nemajú žiadne námietky voči podanému návrhu, vlastnícke právo žalobcov žiadnym
spôsobom nespochybňujú a uznávajú ho.

18.Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje držbu nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov
za oprávnenú, ktorá oprávnená držba trvá viac ako 10 rokov a preto súd vo veci rozhodol v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

19.Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Csp tak, že žiadnej zo strán právo na
náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobcovia si trovy konania neuplatnili a žalovaným ich náhrada
podľa pomeru úspechu vo veci nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).