Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205250
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8812205250.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyne: G..

W. J.Á., L.. XX.X.XXXX, J. X. XX, T., právne zastúpenej: JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka, Štúrova
20, Košice, proti žalovanému: C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX/XX, T., v konaní o zaplatenie 1.127,67
€ s prísl,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 154,- € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 1.1.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní do nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti, v ktorej bol rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 6.7.2018, č.k.
XC/XXX/XXXX-XXX, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XC/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.9.2018, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 22Co/170/2018-234
zo dňa 28.1.2020, zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný n e m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa navrhla súdu, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu 1.127,67 € z 9% p.a. úrokom z

omeškania z tejto sumy od 1.1.2011 a nahradiť jej trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o nájme, predmetom ktorej bol prenájom bytu na X. Č..XX E.
T. Č. J. XX, ktorý žalobkyňa, ako prenajímateľka prenajala odporcovi, ako nájomcovi. Písomne sa so
žalovaným dohodla, že po ukončení prenájmu sa urobí finančné vyporiadanie do 30 dní od doručenie
oficiálnych vyúčtovacích faktúr. Žalovaný sa zaviazal, že priebežne bude platiť všetky nedoplatky, ktoré
vzniknú za obdobie nájmu. Zmluva o nájme bola uzavretá vždy na obdobie jedného mesiaca, aby
mala žalobkyňa istotu, že nájomca nájomné uhradí. Nájomný vzťah medzi nimi vznikol 1.5.2008.

Ročné vyúčtovanie vykonával správca bytu SBD Košice I za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008. Do
30.4.2008 bol byt v nájme a nájomníčkou bytu bola sestra odporcu. Vzhľadom k tomu, že nebolo
možné presne vyčísliť výšku nákladu za spotrebu, dohodli sa, že žalovaný zaplatí prípadné nedoplatky
spojené s bývaním na byte, ktorý užíval za obdobie od 1.1.2008 až do 31.12.2008. Za obdobie, kedy
žalovaný byt užíval, žalobkyňa vyčíslila nedoplatky za užívanie bytu takto: Za elektrinu za obdobie
roka 2008 - od 15.10.2008 do 6.10.2009 - 46,69 €; za dodávku plynu SPP vyfakturoval za fakturačné
obdobie 19.11.2008 - 18.11.2009 nedoplatok 22,04 €; z vyúčtovacej faktúry VSE po ukončení nájmu a

odberu zo dňa 18.12.2009 - nedoplatok 35,84 € + vyúčtovací poplatok za hotovostnú platbu priamo v
pokladni 18.12.2009 - 2,- €; vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním hradené priamo na SBD I dňa
28.6.2010 - 436,15 €; vyúčtovanie nákladov spojené s bývaním uhradené 6.7.2009 prevodným príkazom
z účtu žalobkyne - 584,95 €. Spolu nedoplatok 1.127,67 €. Žalovaný ukončil nájom bez toho, aby tútoskutočnosť žalobkyni oznámil. Žalovaný mal odovzdať byt a kľúče od bytu. Žalovaný spôsobil škodu
žalobkyni tým, že sa z bytu odsťahoval, kľúče jej neodovzdal, a preto bola nútená na byte vymeniť
zámok, vylomiť dvere, aby sa mohla do bytu dostať. Do dňa podania žaloby, i napriek viacerým výzvam,

žalovaný uvedenú sumu žalobkyni neuhradil.

2. O návrhu súd rozhodol rozsudkom sp.zn. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 6.6.2018, v spojení s opravným
uznesením, sp.zn. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.9.2018, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a
žalovanému nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

3. Na odvolanie žalobkyne vo veci rozhodol Krajský súd v Prešove Rozsudkom sp.zn.
22Co/170/2018-234 zo dňa 28.1.2020, ktorým rozsudok čiastočne potvrdil, ale v časti o zaplatenie sumy
436,15 € rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Podľa §391 ods. 2 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. V potvrdzujúcej časti krajský súd potvrdil skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie

ohľadomabsolútnejneplatnostivšetkýchnájomnýchzmlúv,zktorýchžalobkyňaodvodzovalasvojnárok.

6. V zrušujúcej časti nadriadený súd nariadil po vrátení veci opätovne preskúmať uplatnený nárok
žalobkyne na zaplatenie z pôvodného nároku sumy 436,15 €, ktorý mala žalobkyňa uhradiť ako
nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s bývaním dňa 28.6.2010 priamo na SBD I v Košiciach.

Nadriadený súd konštatoval, že tento nedoplatok premlčaný nebol. Voči tomuto vzniesol žalovaný
kompenzačnú námietku v sume spolu 17.000,- Sk (564,30 €). Táto suma mala pozostávať z 2 zložených
mesačných kaucií po 8.500,- Sk. Prvá mesačná kaucia mala byť zložená žalobkyni švagrom žalovaného
E. G. a neskôr postúpená žalovanému. E. G. s rodinou mal byt v nájme pred žalovaným. Druhá kaucia
vo výške 8.500,- Sk bola podľa Zmluvy o kaucii uzavretej dňa 1.5.2008 zložená priamo žalovaným

žalobkyni. Táto kaucia, podľa hodnotenia žalobkyne, mala prepadnúť v jej prospech, pretože ju žalovaný
nezavolal k odovzdaniu bytu a byt opustil tak, že jej nenechal kľúče a musela vylomiť zámok a dvere,
aby sa dostala do bytu. S týmito tvrdeniami žalobkyne sa súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí
nezaoberalasumu17.000,-Skzapočítalvočižalovanémunárokuozaplatenie436,15€.Nadriadenýsúd
tak po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vydal pokyn opätovne posúdiť, či boli splnené

všetky zákonné podmienky na postúpenie kaucie vo výške 8.500,- Sk od postupníka E. G. žalovanému,
vysporiadať sa s tvrdením žalobkyne, že žalovaný jej osobne neodovzdal byt, a preto kaucia zo Zmluvy
o kaucii zo dňa 1.5.2008 prepadla v jej prospech a vyporiadať sa aj s námietkou premlčania v tejto časti.

7. Súd tak v naznačenom smere, súc viazaný právne záväzným názorom nadriadeného súdu, doplnil

dokazovanie.

8. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd v súlade s právne záväzným právnym názorom nadriadeného
súdu v zrušujúcej časti rozsudku nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom dopočul žalobkyňu, i
žalovaného. Žalobkyňa, i žalovaný v zásade zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach, ktoré predniesli v

pôvodnom konaní súdu prvej inštancie pred rozhodovaním krajského súdu o odvolaní voči pôvodnému
rozsudku súdu prvej inštancie. Na otázky súdu žalobkyňa doplnila, že si nevie spomenúť na presný
dátum odovzdania bytu žalovanému. Pred ním tam bývali G., ktorí rekonštruovali svoj byt a sťahovanie
z mesiaca na mesiac posúvali. Pani G. jej volala, že má brata, ktorý má 2 deti a mal by záujem sa
nasťahovať do bytu po nich, ako nový nájomca. Neskôr volala, že žalovaný tam už býva a oni sa

odsťahovali preč. Bolo to približne v apríli 2008. Kauciu, ktorú jej žalovaný zložil dňa 1.5.2008, mu
nevrátila. Kauciu, ktorú jej zložil G., ako predošlý nájomca pred žalovaným, G. rovnako nevrátila. Nemala
vedomosť o postúpení pohľadávky na vrátenie kaucie uhradenej G. v sume 8.500,- Sk, ktorou by mal
G.Ľ. tento nárok postúpiť žalovanému. Takýto dokument jej neukázali, ani sa o tom nezmienili a o ničom
takom nevie.

9. Na pojednávaní po vrátení veci bol dopočutý žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyni zložil kauciu na
základe Zmluvy o kaucii zo dňa 1.5.2008 vo výške 8.500,- Sk. Žalobkyňa ale žiadala 2-mesačnú kauciu
dopredu. Tá bola po dohode a návrhu samotnej žalobkyne postúpená od G. jemu, nakoľko žalobkyňa savyjadrila, že nemá z čoho vrátiť tieto prostriedky a nemá ďalších podnájomníkov. On pristúpil na jej návrh,
a tak došlo k vysporiadaniu medzi ním a predchádzajúcim nájomcom G.. Vysporiadaním mal na mysli
to, že nájomné, ktoré nebolo G. vrátené, bolo považované akoby za druhú čiastku ním zloženej kaucie,

a tým akoby on, žalovaný, túto kauciu zložil za 2 mesiace. On túto sumu G. musel vrátiť, a tak aj urobil.
Zmluva o postúpení mala predstavovať čestné vyhlásenie G. o tejto skutočnosti. Žalobkyňa mu nevrátila
ani kauciu zloženú G., ani kauciu zloženú ním osobne. Keď sa domáhal vrátenia týchto kaucií, žalobkyňa
mu odmietla ich vrátiť s poukazom na nedoplatky, ktoré ale on nemal od nej nikdy vyúčtované. Nemal ani
možnosť nahliadnuť do jednotlivých mesačných platieb, ktoré boli súčasťou nákladov za byt, za služby

spojené s jeho užívaním. Prvýkrát sa dozvedel o nedoplatku, konkrétne nedoplatku v sume 436,15
€, ktorý mala žalobkyňa uhradiť v prospech SBD Košice I až na výzvu jej právnej zástupkyne, JUDr.
Habiňákovej, na zaplatenie tej sumy v jej prospech. Okrem tohto listu a ňou vyúčtovanej sumy nedostal
žiadne vyúčtovanie priamo od SBD. S G. nepovažoval za potrebné uzatvárať osobitne písomnú zmluvu
o postúpení tej kaucie, lebo tento návrh prišiel priamo od žalobkyne, aby to vyriešili týmto spôsobom.
Ako nájomca si byt od žalobkyne zabezpečil tak, že žalobkyňa mala osloviť jeho sestru, pani G., či

nemá niekoho, kto by ich v užívaní bytu vymenil. V byte býval cca od mesiaca máj - jún 2008. Zmluvy
o nájme so žalobkyňou podpisoval tak, že prišla raz za 3-4 mesiace a dala mu spätne za každý mesiac
naraz podpísať niekoľko zmlúv. Nikdy s platbou za bývanie nemeškal, platil vždy pravidelne a včas.
Žalobkyňa ho nikdy neupozornila na to, že má platiť nejaké nedoplatky. Keď z bytu odchádzal, žalobkyňu
vyzýval, telefonoval jej, ale telefón mu nedvíhala. Zaslal jej aj správu, ktorej obsahom bolo, že ukončuje

nájom a odchádza z bytu, nakoľko dala vylomiť dvere a odstaviť elektrinu v byte. Na otázku žalobkyne,
prečo nepovažoval za potrebné ju zavolať k tomu, keď mu G. odovzdávali jej byt do prenájmu, uviedol,
že žalobkyňa nikdy nereagovala na to, že sa chceli stretnúť a že je potrebné podpísať nejaké zmluvy.
Keď s ňou chcel poriešiť zmluvy na nejaké obdobie, žalobkyňa zjavne nepovažovala za potrebné a
dôležité to, že nemá uzavretú zmluvu so svojím nájomcom. Dávala ich podpisovať spätne. Platil jej

dopredu a ona platby prijímala. Keď ju vyzval, aby uzavreli zmluvu na ďalšie mesiace do budúcna,
ktoré budú nasledovať, reagovala tak, že príde budúci mesiac, ale neprišla. Takýmto spôsobom, podľa
neho, „držala“ v hrsti nájomcu, ktorý u nej býval. Žalobkyňa za ním so žiadnym vyúčtovaním nikdy
nebola. Poukázal na odovzdávanie bytu, keď prišiel bývať do neho, ale aj keď z neho odišiel a spôsoby
žalobkyne. Nájomca nemôže odovzdať byt za účasti prenajímateľa, keď prenajímateľ na stretnutie

nepríde. Je potom veľmi jednoduché nechať si kauciu s odôvodnením, že nebol odovzdaný byt. Pred
odchodom z bytu žalobkyňu viackrát kontaktoval telefonicky a napísal jej aj SMS správu, ktorej obsahom
bolorozviazanienájomnéhovzťahu.Tomutorozviazaniuvzťahupredchádzalonásilnévzniknutiedobytu
zo strany žalobkyne, vylomenie dverí za účasti polície a zámočníka. Byt zostal otvorený, neuzamknutý,
dvere zostali bez zámku.

10. Po týchto tvrdeniach žalovaného žalobkyňa doplnila, že sa dozvedela, že žalovaný pracuje v ČSOB
a zašla za ním kvôli podpisu nájomnej zmluvy. Nie je pravdou, žeby žalovaný nevedel, že má nedoplatky.
Keď dostala vyúčtovanie, zašla za ním do banky a tam ho o týchto nedoplatkoch informovala. Dala mu
aj prefotené kópie vyúčtovania služieb spojených s bývaním. Povedal, že nemá toľko peňazí, aby to dal

naraz, preto to dal v 2 splátkach. Povedala mu, že keď jej to nezaplatí v 2 splátkach, bude nútená mu
dať výpoveď, lebo nemá dôvod za neho platiť jeho nedoplatky. On jej peniaze nedal, hoci nedoplatok
za neho uhradila v plnej výške, tak mu poslala písomnú výpoveď z nájmu bytu. Vyúčtovania nákladov
spojenýchsužívanímbytuchodiavždyvmáji,alezapredchádzajúcirok.Nedoplatkyspoludosiahlisumu
1.100,- €, ktoré musela zaplatiť žalobkyňa. Keď ju v septembri žalovaný kontaktoval, že mu vyhorela

elektrika, tak mu povedala, že bude potrebné zavolať firmu. Každá firma jej však povedala, že bude
treba robiť kompletnú rekonštrukciu bytu, preto ho vyzvala, aby z bytu odišiel, lebo nikto nechcel robiť
rekonštrukciu bytu, kde býva rodina s 5 malými deťmi. Prišla do bytu, ale nemala od neho kľúče, tak
sa snažila do neho dostať. Došlo k nepríjemnej scéne. Bola pri nej z vlastného bytu žalovaným a jeho
svokrou a manželkou vyhodená, slovne atakovaná a pred všetkými susedmi zosmiešnená. Po odchode

žalovanéhozbytumuselauhradiťkompletnúrekonštrukciu,lebobytnechalvdezolátnomstave-zničené
parkety, obkladačky, steny pokreslené. Vyzvala ho niekoľkokrát doporučeným listom na opustenie bytu.
On jej ani nenapísal, že chce z bytu odísť a že iniciuje nejaké stretnutie, na ktorom by mohlo dôjsť k
dohode a zmieru medzi nimi a nebol ochotný ani zaplatiť tie nedoplatky.

11. Voči započítacej námietke žalovaného ohľadom ním osobne zloženej kaucie 8.500,- Sk dňa
1.5.2008 na základe Zmluvy o kaucii žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vzniesla námietku
premlčania, s tým, že prešli viac ako 2 roky od uhradenia tejto kaucie.12. Súd opätovne vykonal aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k nároku, vo vzťahu ku ktorému bol pôvodný
rozsudoksúduprvejinštancienadriadenýmsúdomzrušenýavecvrátenánaďalšiekonania,ato:Zmluva
o kaucii z 1.5.2008 a Čestné vyhlásenie E. G..

13. V skutkových tvrdeniach žalobkyne a žalovaného boli mierne rozpory. Po zhodnotení dôkazov, a to
každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, súd vo vzťahu k sume 436,15
€, ku ktorej bol pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zrušený nadriadeným súdom a vec vrátená na
ďalšiekonaniearozhodnutie,zisťujetentoskutkovýstavvzásaderovnakoakovpôvodnomnapadnutom

rozsudku, a to:

14. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 28.6.2010 uhradila na SBD Košice I nedoplatok vo
výške 436,15 € z vyúčtovania nákladov spojených s bývaním. Žalovaný jej tento nedoplatok neuhradil.
Na druhej strane bolo v konaní preukázané, že na základe Zmluvy o kaucii zo dňa 1.5.2008 žalovaný
osobne uhradil žalobkyni kauciu vo výške 8.500,- Sk. Túto kauciu mu žalobkyňa nikdy nevrátila s

odôvodnením, že v súlade s ňou si ju ponechala preto, že sa bez jej vedomia z bytu odsťahoval, kľúče jej
neodovzdal a bola nútená na byte vymeniť zámok, aby sa mohla dostať do bytu. Zároveň bolo v konaní
preukázané, že aj predchodca žalovaného, nájomca E. G., jej zložil kauciu 8.500,- Sk, ktorú žalobkyňa
mu nikdy nevrátila.

15. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

16. Podľa §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17.Podľa§526ods.1OZ,Postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

18.Podľa§526ods.2OZ,Akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený

sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

19. Podľa §451 ods. 1 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa §451 ods. 2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa §457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa §100 ods. 1 OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa §107 ods. 1 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa §107 ods. 3 OZ, Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník

mohol premlčanie namietať.

25. Podľa §255 ods. 1 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa §262 ods. 1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.27. Po aplikácií citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:

28. Predmetom konania po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie
konanie bol nárok na zaplatenie 436,15 € s prísl. v zmysle právne záväzných záverov rozsudku KS
PO sp.zn. 22Co/170/2018. Súd mal skúmať odôvodnenosť nároku žalobkyne voči žalovanému na
zaplatenie nedoplatku 436,15 € z titulu uhradených nákladov SBD Košice I. dňa 28.6.2010, v spojitosti
s kompenzačnou námietkou, vznesenou v konaní žalovaným na zaplatenie 2 kaucii, jednej vo výške

8.500,- korún, ktorá mala byť na neho postúpená zo strany jeho švagra E. G. a druhej kaucie zo dňa
1.5.2008, ktorú mal on sám osobne zložiť žalobkyni z titulu Zmluvy o kaucii, ktorá je na čl. 103.

29. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove vyplýva, že potvrdil právny názor prezentovaný v predošlom
rozsudku, že všetky nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvárané, sú neplatné.

30. Úlohou súdu tak bolo skúmať, či nárok na zaplatenie nedoplatku SBD zo strany žalobkyne voči
žalovanému je daný a na druhej strane skúmať, či kompenzačná námietka uplatnená žalovaným v
konaní na zaplatenie 2 mesačných kaucií po 8.500,- Sk, je dôvodná. Spolu išlo o 564,30 € (pôvodne
17.000,- Sk) namietaných na započítanie žalovaným.

31. Pokiaľ ide o nárok, ktorý mal byť E. G. postúpený žalovanému, v tejto časti je nárok žalobkyne
dôvodný, a to z dôvodov, že tak, ako prezentovala právna zástupkyňa žalobkyne a bolo to prezentované
v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove, zmluva o postúpení pohľadávky z titulu tejto kaucie
nespĺňa zákonné predpoklady postúpenia v zmysle §524 a nasl. OZ. V prvom rade nebola uzavretá
písomne, čo je podmienkou pre platnosť takejto zmluvy podľa §524 ods. 1 OZ. Ak by aj súd nechcel

byť prísne formalistický a akceptovať ako písomnú zmluvu o postúpení Čestné prehlásenie E.L. G. na
čl. 104, tak ako bolo namietané právnou zástupkyňou žalobkyne, hovorí sa tam o nájme, a nie o kaucii.
Predmetom tohto postúpenia, ak by aj k nejakému došlo, tak mohol byť nejaký iný nárok, nie nárok
na vrátenie zloženej kaucie. Okrem toho Čestné prehlásenie je jednostranným právnym úkonom, preto
nemôže aj z tohto dôvodu napĺňať kritériá Zmluvy o postúpení.

32. Súd tak hodnotí, že pokiaľ ide o časť kompenzačného nároku žalovaného voči žalobkyni na kauciu,
ktorá mu mala byť postúpenú od G. do výšky 8.500,- Sk, táto kompenzačná námietka dôvodná nie je.
Vo vzťahu k tejto časti vznesenej kompenzačnej námietky žalovaného žalobkyňa má voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy nedoplatku 436,15 € z vyúčtovania nákladov spojených s bývaním, ktorý

hradila SBD Košice I dňa 28.6.2010.

33. Pokiaľ ide o kompenzačný nárok žalovaného voči žalobkyni na vrátenie sumy 8.500,- Sk, ktorú jej
zložil na základe Zmluvy o kaucii uzavretej so žalovaným dňa 1.5.2008, súd vo vzťahu k tomu vec takto
právne hodnotí:

34. Na pojednávaní po vrátení veci krajským súdom žalobkyňa vzniesla námietku premlčania voči
kompenzačnému nároku žalovaného na vrátenie zloženej zálohy, ktorú jej mal zložiť na základe Zmluvy
o kaucii zo dňa 1.5.2008. Žalobkyňa námietku premlčania nároku vzniesla s tým, že mala uplynúť 2-
ročná premlčacia doba žalovanému na vrátenie tejto zloženej kaucie. Žalovaný už v priebehu konania

pred vrátením veci krajským súdom vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku
žalobkyne voči nemu.

35. Zmluva o kaucii, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným dňa 1.5.2008 (čl. 103 súdneho spisu)
a na základe ktorej žalovaný žalobkyni zložil kauciu v sume 8.500,- Sk (282,14 €) je vzájomne

závislou zmluvou na nájomných zmluvách, ktoré žalovaný uzatváral so žalobkyňou, resp. na prvej z
týchto nájomných zmlúv. Krajský súd potvrdil závery prvostupňového rozsudku, ktorý bol napadnutý
žalobkyňou odvolaním o absolútnej neplatnosti všetkých týchto nájomných zmlúv. Zmluva o kaucii je
vzájomne závislou zmluvou na týchto nájomných zmluvách. Súd tak usudzuje napr. z terminológií tejto
Zmluvy o kaucii, kde sa používajú pojmy „v deň vzniku prenájmu ...“, označenia zmluvných strán -

nájomca,prenajímateľ,ďalej„naúhraduškodynabytezavinenounájomcomanaúhradunedoplatkovza
obdobie prenájmu...“, „ku dňu ukončenia prenájmu...“, „nájomca byt vracia v prítomnosti prenajímateľa
v posledný deň trvania nájomnej zmluvy.“, atď... Je tak teda zrejmé, že táto Zmluva o kaucii je vzájomne
závislou zmluvou na nájomnej zmluve, resp. nájomných zmluvách, u ktorých bolo prejudikované, žesú absolútne neplatné. Ak je absolútne neplatnou základná zmluva (resp. zmluvy), tak je absolútne
neplatnou aj vzájomne závislá zmluva na nej, teda Zmluva o kaucii.

36. K vzájomne závislým zmluvám podľa Občianskeho zákonníka súd uvádza, že Občiansky zákonník
síce v IV. Hlave I. časti, a to všeobecne o právnych úkonoch a uzatváraní zmlúv nepozná pojem
vzájomne závislých zmlúv, ale niet pochybnosti o tom, že takúto zmluvu je možné uzavrieť, napr. podľa
§51 Občianskeho zákonníka, resp. Občiansky zákonník takýto pojem „vzájomne závislé zmluvy“ pozná
u spotrebiteľských zmlúv (§52a, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri právnej úprave spotrebiteľských

zmlúv podľa V. Hlavy I. časti Občianskeho zákonníka, ide o špeciálnu úpravu týchto zmlúv. Ak teda
špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku takýto pojem pozná, tak výkladom
zákona, a to argumentum a minori ad maius (dôkazom od menšieho k väčšiemu), možno hodnotiť, že ak
je možnosť uzavretia spotrebiteľských vzájomne závislých zmlúv, tak je taká možnosť aj pri uzatváraní
zmlúv všeobecne.

37. Tu sa súd vyporiadava s námietkou premlčania na vrátenie tejto zloženej kaucie v roku 2008 zo
strany žalobkyne žalovanému, ktorú vzniesla na pojednávaní dňa 18.6.2020. Nakoľko na jej strane ide
o prijatie plnenia z absolútne neplatnej Zmluvy o kaucii, tak je možné konštatovať, že v zmysle §451
Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa plnením z neplatného právneho úkonu v tejto sume 8.500,- Sk
(282,14 €) na úkor žalovaného bezdôvodne obohatila.

38. Súd sa tak zaoberal vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k tomuto kompenzačnému nároku
žalovaného a eventuálnym premlčaním tohto nároku. Vznesenú námietku premlčania súd hodnotí s
poukazom §107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej
zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania

len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ako bolo vyššie konštatované, Zmluva o
kaucii je vzájomne závislou zmluvou na zmluve nájomnej, resp. nájomných zmluvách uzavretých medzi
žalobkyňou a žalovaným. Je vyhodnotené, že ako základná nájomná zmluva (nájomné zmluvy), tak aj
zmluva o kaucii, ktorá je na nich závislá, sú neplatné. Súd tak s poukazom na §107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka nemohol prihliadať na vznesenú námietku premlčania žalobkyňou voči žalovanému na

vrátenie zloženej kaucie na základe Zmluvy o kaucii, pretože ani žalovaný, ako druhý účastník už
nemôže namietať premlčanie nároku žalobkyne uplatnenému voči nemu na vrátenie platby 436,15 € z
titulu platby do SBD, ktorý žalobkyňa uhradila za neho dňa 28.6.2010, nakoľko ako aj nadriadený súd
judikoval vo svojom rozsudku, tento nárok žalobkyne voči žalovanému ešte premlčaný v čase podania
žaloby nebol. S poukazom na §107 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak súd na túto námietku premlčania

prihliadať nemohol.

39. Okrem toho je tu ďalší dôvod, pre ktorý súd na túto námietku premlčania, vznesenú žalobkyňou,
prihliadať nemohol, a to: Podľa §107 ods. 1 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Tu možno hodnotiť, že žalovaný sa dozvie, že žalobkyňa sa na jeho úkor s titulu
nevrátenia zloženej kaucie bezdôvodne obohatila až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku, kde
súd absolútnu neplatnosť Zmluvy o kaucii judikuje. Je možné konštatovať, že premlčacia doba nároku
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak ešte
ani nezačala plynúť.

40.Súdtakhodnotí,žeakbymalzazačiatokplynutiapremlčacejdobynárokunavydaniebezdôvodného
obohatenia z titulu zloženej kaucie v sume 8.500,- Sk považovať dátum 1.5.2008, kedy na základe
Zmluvy o kaucii žalovaný túto kauciu žalobkyni zložil, ako dátum, kedy sa žalovaný mal dozvedieť,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil z tohto titulu, tak by na námietku

premlčania nemohol prihliadať s poukazom na §107 ods. 3, veta in fine Občianskeho zákonníka.
Alternatívne je ale možné hodnotiť, že premlčacia doba žalovanému na vydanie tohto nároku ešte plynúť
nezačala a námietka premlčania je nedôvodná s poukazom na §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, sa žalovaný dozvie
až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Súd tak hodnotí, že započítacia námietka žalovaného do sumy 8.500,- Sk (282,14 €) vo vzťahu ku
kaucii, ktorá mu mala byť postúpená od E. G., dôvodná nie je, ale vo vzťahu ku kaucii, ktorú mal on
osobne zložiť žalobkyni na základe Zmluvy o kaucii zo dňa 1.5.2008, dôvodná je.42. Po započítaní tejto jednej kaucie na nárok žalobkyne, ktorý má v sume 436,15 € a ktorý zostal
predmetom konania, po čiastočne zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Prešove, jej tak súd priznal

rozdiel medzi uvedenými sumami, a to sumu 154,- € so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy,
ktorý si uplatnila, a to od 1.1.2011 do zaplatenia, t.j. od momentu, kedy si tento nárok voči žalovanému
uplatnila prvýkrát.

43.Vprevyšujúcejčasti,vktorejbolpôvodnýrozsudoksúduprvejinštanciezrušenýnadriadenýmsúdom

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, súd nárok zamietol.

44. Nakoľko je možné konštatovať, že žalovaný bol v konaní v prevažnej miere úspešný, a to aj vrátane
trov odvolacieho konania, ktoré prebehlo, mal by nárok na náhradu trov súdneho konania. Nakoľko mu
však žiadne trovy nevznikli a ani si trovy konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.