Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200290
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319200290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným 1)
Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, a 2) U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja zastúpení
Občianskym združením Právna pomoc poškodeným, Janka Kráľa 12, Lipany, IČO: 50 951 947, o
zaplatenie sumy 9.646,90 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu
100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa23.01.2019domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 9646,90 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo
výške 15,10 % ročne z jednotlivých dlžných súm a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
517,90 eur z jednotlivých dlžných súm a na náhradu trov konania.

2.Podaniežalobyodôvodniltým,žedňa30.11.2012spol.Cetelemakoveriteľažalovaníakospoludlžníci
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo
výške 11842 eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi
a poplatkami a to formou 120 mesačných splátok vo výške 191,78 eur so splatnosťou prvej splátky
15.01.2013. Podľa bodu 2.1. Časti 3 Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali riadne a včas splácať
poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom
nedohodli inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej
zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane

čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny. Žalovaní
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam
poskytnutého úveru uhradili žalovaní do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 7513,05eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných Cetelem vyhlásil dňa 02.02.2016
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam majú žalovaní voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 9646,90 eur (9646,90 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny). Okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,10 %
ročnezjednotlivýchdlžnýchsúmaúrokyzomeškaniavovýške8,05%ročnezjednotlivýchdlžnýchsúm.

3. Súd mal za preukázané, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO
a.s. a právnym nástupcom spoločnosti sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko.

4. Žalovaní prostredníctvom zástupcu s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť v celom
rozsahu.

5. Súd rozhodol rozsudkom č.k. XXCsp/X/XXXX-XX dňa 2.10.2019 tak, že žalobu zamietol a priznal
žalovaným nárok na náhradu trov konania celom rozsahu.

6. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. XXCoCsp/X/XXXX- XXX dňa

18.2.2020 tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že úlohou prvoinštančného súdu bude posúdiť, či uplatňovaný nárok žalobcu nie je premlčaný
podľa § 54a Občianskeho zákonníka, vyhodnotiť, či došlo k riadnemu zosplatneniu pohľadávky veriteľa.
Pokiaľ k zosplatneniu pohľadávky nedošlo, premlčuje sa každá splátka samostatne a každú splátku
samostatne je potrebné vo vzťahu k ust. § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť podľa § 103 veta

prvá OZ. Pokiaľ došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, v takom prípade je potrebné jednoznačne zaujať
stanovisko, či sa nárok premlčuje od omeškanej splátky alebo od zosplatneného dlhu. Až potom bude
môcť prvoinštančný súd po náležitom vyhodnotení pristúpiť v prípade, pokiaľ nedôjde k premlčaniu
uplatneného nároku k meritórnemu prejednaniu veci.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými v tomto konaní a to zmluvou o úvere
zo dňa 30.11.2012, výpisom z účtu žalovaných, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
výzvou na splatenie dlžnej čiastky úveru, rozsudkom tunajšieho súdu, odvolaním žalobcu, vyjadrením
zástupcu žalovaných, uznesením odvolacieho súdu zo dňa 18.2.2020, a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

6. Medzi spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovanými bola dňa 19.09.2015 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaným vo
výške 11842 eur a to za podmienok dohodnutých v Zmluve. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť,
zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovaným

poskytnutý vo výške 11842 eur pri fixnej výške úrokovej sadzby 15,10 % p.a., RPMN predstavovala
16,19 %, priemerná RPMN bola 12,29 %. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v 120 mesačných splátkach
po 191,78 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 15.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka
bola splatná dňa 15.01.2013. Konečná splatnosť úveru v zmluve uvedená nebola, podľa zmluvy dátum
poslednej mesačnej splátky úveru bol termín konečnej splatnosti. Konkrétny dátum poslednej mesačnej

splátky Úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola
23013,60 eur.

Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 prvej časti Zmluvy vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania
záväzkov zo ZoSÚ a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom

poskytnutia úveru dlžníkovi.

V zmysle čl. 3., bod 4.1. Zmluvy - Následky porušenia povinností klienta, v prípade, ak klient nespláca
poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé a/alebo nesprávne údaje, ak
bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo aj klient porušil

niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s
účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový úver
riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť (bod 4.2. čl. 3 zmluvy).

Podľa bodu 4.4., článku 3. Zmluvy, ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/
revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný

celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného
splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky
od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

7. Z výpisu z účtu žalovaných i vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v prospech žalobcu uhradili celkovo
čiastku 7513,05 eur.

8. V Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.02.2016 pôvodný veriteľ žalovaných
upovedomil o tom, že nakoľko poskytnutý úver nesplácali riadne a včas napriek opakovaným výzvam, ku
dňu 02.02.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Zároveň žalovaných vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 11226,90 eur.

9. Zástupca žalovaných, Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, vo svojom písomnom
vyjadrení doručenom súdu dňa 10.05.2019 uviedlo, že predmetnú pohľadávku je potrebné považovať
za premlčanú. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 OZ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z predloženého prehľadu splátok
a úhrad žalobcom je jednoznačne preukázané, že vyhlásenie splatnosti a aj doba kedy si po prvýkrát
žalobca mohol uplatniť nárok na súde je počnúc dňom 15.12.2015, kedy sa žalovaní prvýkrát dostali do
omeškania troch splátok a od tejto doby začala plynúť trojročná premlčacia lehoty. Žalobca zaplatenie

prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 15.10.2015, druhej splátky zo dňa 15.11.2015 a tretej splátky
15.12.20105, čo je preukázané výzvou predchodcu žalobcu zo dňa 01.12.2015, kde je jednoznačne
preukázané, že žalovaní boli v omeškaní troch splátok, čo predstavuje suma na výzve. Podľa § 52 ods.
2 tretej vety OZ, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa na ne mali použiť normy obchodného práva, toto

ustanovenia sa vzťahuje aj ba právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Ďalej uviedol, že právo na
vydanie plnenia z úverovej zmluvy je premlčané v subjektívnej 2-ročnej i objektívnej 3-ročnej premlčacej
dobe. Preto žiadal, aby súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

10. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného

v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,

teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

16. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu ako veriteľom a žalovanými bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, na základe ktorej žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 11842 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali
splatiť v 120 splátkach vo výške 191,78 eur mesačne. Žalovaní neuhradili titulom splatenia úveru žiadne
finančné prostriedky.

Zdôvoduneplneniazáväzkovžalovanýchnáslednepôvodnýveriteľkudňu02.02.2016vyhlásilsplatnosť

celého úveru. Ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky boli žalovaní preukázateľne po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace v omeškaní so splátkou splatnou dňa 15.10.2015.

18. Podľa usmernenia odvolacieho súdu, súd má zato, že došlo k riadnemu zosplatneniu pohľadávky
(Q. Č..D.. XX) dňa 10.2.2016, došlo k riadnemu dodržaniu postupu § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,

čo nepopiera ani samotný žalobca, ktorý uviedol v podaní zo dňa 18.3.2019 ( Q. Č..D.. XX), že dokonca
niekoľkokrátvyzývalžalovanýchnasplateniedlhu(Q.Q.Č..D..XX)aanižalovanísamotnézosplatnenie
dlhu nepopierali.

19. Podľa dôvodovej správy k § 54a Občianskeho zákonníka - zákona č. 343/2018 Z.z., účinného od

05.12.2018, zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a
ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60,
zo dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.

Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať
ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby
zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na
premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby
(rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky

pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).

Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí
premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je
presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky,
niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo

spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je
automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je
vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom
a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo
vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho

pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím
premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne
povinnýmsubjektom,avšaktotoprávonemožnovymáhaťprotivôlipovinnéhosubjektu(dlžníka).Vtomto
prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté
plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie

premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné
konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy
zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať
veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov sa navrhujú aj
prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených
konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v súdnom, exekučnom alebo
rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom
účinnosti tohto zákona.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať
splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Takáto dohoda je obsiahnutá bode 14.3. Zmluvy a
ktorý v zhode s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh pre
omeškaniesjednotlivousplátkoupriomeškaníjejúhradyoviacakotrimesiace.Vtakomprípadepodľa§

103 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je brániť
tomu,abyveriteľmoholotáľaťsvyužitímprávapodľa§565priomeškanídlžníka,resp.motivovaťveriteľa
k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané

na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej
splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť).
V spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa
§ 565 až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej
vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej

splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s
niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ
z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To
je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže
(avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť

právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou
bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania.
Vprípadespotrebiteľskýchzmlúvplatí,žepremlčaciadobazačínaplynúťodzročnostisplátky,kvôliktorej
sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou,
je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením)

plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

22. Súd má tiež zato, že ust.§ 103 Obč. zák. neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého dlhu ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou
dlh predčasne zosplatnil, ale len na zročnosť tej nesplnenej splátky, pre ktoré nesplnenie sa stal

zročným celý dlh (pri spotrebiteľskej zmluve veriteľ má povinnosť čakať s využitím práva na predčasné
zosplatnenie od omeškania so zaplatením splátky 3 mesiace, ale aj v takomto prípade sa premlčacia
doba začína počítať odo dňa zročnosti len tejto omeškanej splátky.

23. V prerokúvanej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné k 15. dňu kalendárneho mesiaca.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil ku dňu

02.02.2016. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v Oznámení zo dňa 10.02.2016 o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru presne nešpecifikoval od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej
úhrady celého dlhu, z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť
vykonať právo zosplatnenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto
v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr dňa

15.10.2015,keďžeodjejsplatnostido02.02.2016,kedyprávnypredchodcažalobcuvyhlásilpohľadávku
z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace. Pôvodný veriteľ toto právo využil, a to v
súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovaných na túto možnosť upozornil. V
zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu
nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej

splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o
splátkusplatnú15.10.2015,začalatýmtodňomplynúťpremlčaciadobapresplatnosťceléhozvyškudlhu
žalovanému. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 15.10.2018.
Nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku
pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Žalobca v danom spore podal žalobu až

dňa 23.01.2019, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný.

Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/68/2018: ,,V ustanovení § 103
Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 špeciálne, je počiatok
premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len

pre v budúcnosti splatné splátky premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
avšak tej, ktorá bolo dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčanie
celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
veriteľom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto
právo využíva, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce.“

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn.
23Co/45/2017 zo dňa 28.01.2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/59/2019 zo dňa 26.03.2019,
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoCsp/30/2020 zo dňa 1.7.2020 a Krajského súdu Košice
sp. zn. 5CoCsp/30/2020 zo dňa 2.7.2020.

24. Nakoľko v danom spore vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní voči žalovaným
uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je premlčaný a tento v zmysle § 54a Občianskeho
zákonníka už nemožno vymáhať a to ani v súdnych konaniach, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným tak vznikol nárok na priznanie
plnej náhrady trov konania. Žalovaní si uplatnili náhradu trov konania, preto súd priznal žalovaným
voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca bol však úspešný v odvolacom konaní, keďže na základe jeho odvolania bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
od žalovaných v 1. a 2. rade. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.