Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504894318
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7504894318.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: A. A., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom
F. XX, pre vymoženie istiny vo výške 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č. k.: 12Er/1293/2004-10 zo dňa 14. 05. 2015 vo výroku o
trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorsky úrad so sídlom Floriánova 2, Prešov, trovy exekúcie vo výške 15

eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že pôvodný oprávnený (Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal
dňa 16. 11. 2004 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi,
ktorý bol Okresným súdom Košice-okolie dňa 08. 12. 2004 poverený vykonaním exekúcie proti
povinnému pre vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste, ktorý bol vydaný OR PZ Stará Ľubovňa dňa 12. 06. 2003 pod č. AA 528932.
Následne, podaním doručeným súdu dňa 18. 08. 2014, súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu pre
márne uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.

Súd citoval ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.
08. 2008, ako aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení.

Konštatoval, že citované rozhodnutie o uložení pokuty sa stalo vykonateľným dňa 27. 06. 2003 a svoje
právo mohol oprávnený vymôcť do troch rokov, teda do 27. 06. 2006.

V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v zákonnej trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh

na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel
skutočne vymôcť. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty jeho pohľadávka zanikla, čo je dôvodom na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Uviedol, že súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 31,44 eur.Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008
takto:

Odmena podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

-------------------------------------------------------------------------------------
Spolu: 6,64 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky:
- poštovné spolu 5,86 eur

DPH (20% z odmeny a náhrad) 2,50 eur

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2
vyhlášky - za úkony spracovanie žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí
exekúcie, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (podľa § 15 vyhlášky). Taktiež súd nepriznal

exekútorovi uplatnenú náhradu za obálky vo výške 0,42 Eur, pretože náhrada týchto výdavkov je
súčasťou náhrady za administratívne práce podľa § 25 vyhlášky, pretože náhrada za administratívne
práce je zahrnutá v odmene súdneho exekútora a z týchto dôvodov nie je možné náklady spojené s
vedením spisu osobitne priznať ako hotové výdavky exekútora.

Súd na základe uvedeného teda priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15 eur a
na ich náhradu zaviazal povinného v súlade s ustanovením § 197 Exekučného poriadku. Uviedol, že
oprávnenému nevznikla povinnosť hradiť trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 alebo ods. 2.
Exekučného poriadku, pretože ani nezavinil zastavenie exekúcie (zastavená bola v dôsledku preklúzie),
ani exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného.

Proti uvedenému uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá
veta O. s. p.) odvolanie súdny exekútor.

Namietal nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o nepriznanie trov exekúcie za hotové výdavky, a to za

obálky na spis vo výške 0,42 eur, keďže tieto výdavky sú špecifikované ako priame náklady na zakúpenie
obálok a preto nemôžu byť v žiadnom prípade súčasťou administratívnej práce podľa ustanovenia § 25
vyhlášky.

Uviedol, že odmena exekútora je taxatívne stanovená a náhradu hotových výdavkov na predmetný

spis upravuje ustanovenie § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súdny
exekútor nezapríčinil zastavenie exekúcie a preto nemôže znášať vzniknuté trovy exekúcie na vlastnú
ťarchu, pretože vykonal exekúciu a vynaložil vlastné finančné prostriedky na predmetnú exekúciu.
Zároveň namietal, že je nesporné, že časová odmena má byť za všetok čas, ktorý súdny exekútor
strávil exekučnou činnosťou smerujúcou k vymoženiu pohľadávky, teda aj čas pri realizácii úkonov,

odmeňovaných paušálnou odmenou. V tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko Krajského súdu v
Trenčíne č. k.: 13CoE/87/2013 zo dňa 31. 07. 2013. Na základe uvedeného žiadal, aby napadnuté
rozhodnutiebolovčastináhradytrovexekúciezrušenéavrozsahuzrušeniavrátenésúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") podľa ustanovenia § 10 ods. 1 O. s. p., skôr, ako
pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania
odvolania.

V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie proti výroku, ktorým bol zaviazaný na úhradu trov

súdnemu exekútorovi v sume 14,29 eur.Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v
konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon).

Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade

trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania

v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,
o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod

č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor podal odvolanie zo dňa 05. 06. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov

exekúcie na poštovú prepravu dňa 10. 06. 2015, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu.

V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie proti
výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013.

Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie výslovne
nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.
s. p.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.

(s použitím analógie) v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznal, pretože im žiadne preukázateľne trovy nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.