Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214202
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8714214202.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: E.Á. K., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XX, XXX XX
J., zastúpeného doc. JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD., advokátom, so sídlom Trieda SNP 42, 040 11
Košice, IČO: 35064145, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.446,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/320/2014-162 z 20.9.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má právo na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.446,48 eur
dôvodiac, že dňa 14.6.2014 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového
vozidla J.-XXXCI patriacemu žalobcovi. Vinu za poškodenie motorového vozidla J.-XXXCI uznal vodič
vozidla O. J., EČV: J.-XXXCM pán O. R.. O škodovej udalosti bola na mieste spísaná správa o nehode.

Držiteľ motorového vozidla - vinník škodovej udalosti dňa 1.6.2014 poveril žalovaného uhradením
vzniknutej škody z poistenia zodpovednosti z prevádzky svojho motorového vozidla (poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX). Z listinných dôkazov a tvrdení žalobcu o vykonanej oprave poškodeného motorového
vozidla nebolo preukázané, že žalobca uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla sumu,
ktorá je kalkulovanou výškou v znaleckom posudku. Uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu
neznamená jej akékoľvek zhodnotenie, ale iba zhodnotenie do stavu pred poškodením. Keďže žalovaný
poskytol plnenie pre poškodeného vo výške 572,52 eur, súd to chápal ako vyjadrenie majetkovej ujmy

do stavu pred poškodením. Ďalšie navýšenie náhrady škody muselo byť zo strany žalobcu preukázané
vykonanými prácami a fakturáciou opravy poškodeného motorového vozidla. Ak žalobca chcel uplatniť
skutočnú škodu, musel relevantným spôsobom preukázať ako sa mu škodovou udalosťou zmenšil jeho
majetok, a to preukázaním skutočných nákladov spojených s opravou motorového vozidla. Žalobca
bol povinný preukázať originalitu použitých náhradných dielov, čo nepreukázal. Žalobca bol povinný
predložiť doklady o oprave motorového vozidla, ktoré by preukazovali, že výška spôsobenej škody na
motorovom vozidle žalobcu bola väčšia, než ako to stanovil likvidátor žalovaného. Žalobca nepreukázal

pôvod nadobudnutia náhradných dielov. Znaleckým posudkom nebola preukázaná skutočná majetková
ujma, ktorá vznikla žalobcovi za poškodené vozidlo, ale iba kalkulácia nákladov, ktoré by žalobca mal
v prípade, ak by si nechal opraviť motorové vozidlo v autorizovanom servise s novými originálnymináhradnýmidielmi.Žalobcanepreukázalnárok,ktoréhosadomáhal.Bezpodrobnejšpecifikáciejenárok
žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.446,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.446,48 eur od 23.9.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný

je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

6. Namietal, že žiaden právny predpis neurčuje povinnosť poškodeného, aby preukázal vynaložené
náklady na opravu vozidla. Výška škody sa určuje len podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. príloha č. 6, kde sa

priamo predpisuje znalcovi postup pri výpočte výšky škody. Uvedená vyhláška priamo ukladá povinnosť
vychádzať pri výpočte výšky škody z ceny práce a materiálu na úrovni autorizovaného servisu príslušnej
značky. Nemôže sa teda jednať iba o kalkuláciu nákladu na opravu, ktorá by vznikla v prípade, ak by
si žalobca dal opraviť poškodené motorové vozidlo u autorizovaného opravcu. Znaleckým posudkom
určenávýškaškodyjejedinouzákonnoukvalifikovanoukvantifikáciouškody,ktorávzniklanamotorovom

vozidle. V zmysle danej vyhlášky pri výpočte výšky škody vychádza znalec z ceny náhradných dielcov
a ceny práce na úrovni servisu príslušnej značky - tzv. autorizovaný servis.

7. Za nedostatok v konaní súdu považoval aj skutočnosť, že súd nepovažoval za potrebné zistiť, či
bolo možné uviesť vozidlo do pôvodného stavu opravou za sumu 572,52 eur. Žalobca skutočnú škodu

opakovane preukázal.

8. Žalovaný neuhradil sumu kalkulovanú v znaleckom posudku ako konštatoval súd, ale sumu, ktorú
žalovaný stanovil svojvoľne - neznámym spôsobom a na základe neznámych postupov. Túto sumu
žalobca považuje za nesprávne stanovenú, pretože pri jej výpočte nebol použitý príslušný zákonný

predpis, a to príloha č. 6 vyhlášky č. 492/2004 Z.z.

9. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani so základnou otázkou, či na vozidle škoda vznikla, a ak áno,
či bola uhradená v zákonnej výške. Ak vychádzame z faktu, že žalovaný poukázal sumu 572,52 eur,
môžeme logicky predpokladať, že ku vzniku škody došlo, a úlohou súdu tak zostalo posúdiť, či bola

uhradená v zákonnej výške. Napriek tomu v rozsudku nie je konštatované, či žalovaným poukázaná
suma bola stanovená zákonným spôsobom.

10. Súd rovnako nevysvetlil, ako je možné u poškodenej veci zákonným spôsobom poskytnúť akúsi
„čiastočnú úhradu škody“ a poskytnutie zákonnej výšky škody podmieňovať ukladaním dodatočných

povinností poškodenému bez akejkoľvek opory v zákone. Súd svojim rozhodnutím nepriamo
konštatoval, že u jednej poškodenej veci môžu existovať rôzne výšky škody, čo je v priamom rozpore
z aktuálnymi predpismi, ktoré poznajú pre každú poškodenú vec iba jednu výšku škody, stanovenú
predpísaným postupom. Zákonný postup nepozná rôzne prístupy výpočtu škody v závislosti od rozsahu
poškodenia.

11. Súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z čoho vychádzal pri svojom konštatovaní o povinnostiach
poškodeného, podľa ktorých by mal „preukazovať originalitu náhradných dielov“. Neuviedol ani žiadny
odkaz na predpis, ktorý by priamo, alebo nepriamo pojednával o povinnosti poškodeného preukázať
originalitu použitých náhradných dielov. Ak takáto povinnosť pre poškodeného neexistuje, nie je možné

na nej založiť záverečný verdikt. Žalobca nemá žiadnu povinnosť predkladať doklady o oprave vozidla,
aby preukázal, že jeho škoda je väčšia než stanovil likvidátor.12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

13. Konštatoval, že v súdenej veci nejde o svojvoľné a neodôvodnené rozhodnutie prvoinštančného
súdu ako to tvrdí žalobca, nakoľko súd pri rozhodovaní rešpektoval právny názor odvolacieho súdu v
predmetnej veci, v zmysle ktorého z platnej právne úpravy vyplýva oprávnenie poistiteľa vyžiadať si
doklady súvisiace s opravou poškodeného motorového vozidla pre objektivizáciu výšky poskytnutého
plnenia na preukázanie skutočne spôsobenej škody žalobcovi. Odvolací súd tiež konštatoval, že

poisťovňa je povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla
porovnaním účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál. Ak oprava nebola vykonaná
v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v žalobcom
určenej opravovni, vychádzajúc z fakturácie pre žalobcu. V takomto prípade je treba porovnať účtované
náklady servisných služieb pre žalobcu s obvyklými nákladmi na opravu s inými servismi, s tým, že
žalobca je povinný preukázať originalitu použitých náhradných dielov. Vzhľadom na to, že žalobca

tieto skutočnosti nepreukázal, hoci bol povinný tak učiniť, dôsledkom toho je neunesenie dôkazného
bremena, preto súd správne rozhodol, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol.

14. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie

považuje odvolací súd za správny a úplný.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie,
neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

18. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Podľa § 790 písm. c/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu

vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie
zodpovednosti za škodu).

20. Podľa § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

25. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnený nielen s rozhodnutím súdu prvej inštancie
vo výroku, ale aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa.

27. V konaní nebolo sporné, že dňa 14.6.2014 došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: J.-XXXCM
k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu EČV: J.-XXXCI, keď sporná
nebola ani skutočnosť, že vinníkom dopravnej nehody bol vodič vozidla EČV: J.-XXXCM. Sporná
nebola v konaní ani skutočnosť, že v čase nehody vozidlo EČV: J.-XXXCM bolo povinne zmluvne

poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe Poistnej
zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný ako poisťovateľ
nahradil žalobcovi ako poškodenému škodu v sume 572,52 eur. Spornou nebola v konaní ani pasívna
legitimácia žalovaného v tomto súdnom konaní, ktorá je daná z titulu priameho nároku žalobcu ako
poškodeného proti žalovanému ako poisťovateľovi s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

Napokonspornounebolaaniskutočnosť,žeopravupoškodenéhomotorovéhovozidlažalobcarealizoval
svojpomocne s pomocou p. J. D..

28. Predmetom sporu je náhrada škody za motorové vozidlo žalobcu zn. Y. J., EČV: J.-XXXCI, kde
žalobca žiada poskytnutie plnenia vo výške 1.446,48 eur, po odpočítaní už poskytnutého plnenia vo

výške 572,52 eur, na základe znalcom H. S. vypracovaného znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý
ku dňu dopravnej nehody 14.6.2014 na vozidle žalobcu stanovil výšku škody sumou 2.019,- eur.

29. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby
poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442

Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky
zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou
rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
(K. XX/XXXX); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení,

strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie
do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére
poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej
forme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavualeboajnáklady,ktorébolinavyševynaložené
v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

30. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky aj na náhradu
škody vzniknutej poškodením veci, teda poškodený má nárok aj na náhradu škody vzniknutej
poškodením veci, teda aj poškodením motorového vozidla.

31. V danom prípade žalobcovi bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode na jeho motorovom vozidle,
a to bez toho, aby žalobca túto dopravnú nehodu akýmkoľvek spôsobom zavinil, teda bez toho, aby sa
žalobca akýmkoľvek spôsobom o vznik škody pričinil alebo ju spôsobil. Následne, aby vozidlo žalobcu
bolo uvedené do predošlého stavu, teda do stavu pred poškodením, bola vykonaná oprava tohto vozidla.

32. Preukázanou škodou, ktorá žalobcovi vznikla poškodením jeho motorového vozidla pri dopravnej
nehode, a teda skutočnou škodou, sú preto náklady, ktoré za vykonanú opravu musel žalobca uhradiť,
teda cena vykonanej opravy.33. V danom prípade došlo k uvedeniu poškodeného motorového vozidla žalobcu do pôvodného stavu,
teda došlo k oprave poškodeného motorového vozidla.

34. Ak si žalobca ako poškodený chcel uplatniť skutočnú škodu, musel relevantným spôsobom
preukázať, ako sa mu škodovou udalosťou zmenšil jeho majetok. Túto skutočnosť by preukázal len tým,
že by preukázal skutočné náklady spojené s opravou poškodeného motorového vozidla.

35. Ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že kto má právo na plnenie, je povinný
bez zbytočného odkladu poistiteľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o
jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné
podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva oprávnenie poistiteľa
vyžiadať si doklady súvisiace s opravou poškodeného motorového vozidla pre objektivizáciu výšky
poskytnutého poistného plnenia, ako sú faktúry, rozpočty opráv atď., resp. vypočuť osobu, ktorá

vykonávala opravu tohto motorového vozidla na preukázanie skutočne spôsobenej škody žalobcovi.
Žalobca spolu so žalobným návrhom súdu predložil doklady preukazujúce komunikáciu so žalovaným, z
ktorých okrem iného vyplýva, že potom ako predložil žalovanému znalecký posudok, odmietol poskytnúť
akékoľvek doklady súvisiace s opravou motorového vozidla, preto, pokiaľ si žalobca zabezpečil opravu
poškodeného motorového vozidla iným spôsobom ako v zmluvnom servise žalovaného, mal doložiť

fakturáciu tak, aby boli presne špecifikované použité náhradné diely ako aj cena prác, t.j. či skutočne boli
pri oprave použité originálne diely, s ktorými počíta predložený znalecký posudok znalca H. S.. Pokiaľ
teda po stanovení výšky poistného plnenia žalovaným, ktorého likvidátor vypočítal výšku škody v nižšej
miere si dal žalobca vypracovať znalecký posudok, ktorý stanovil výšku škody na motorovom vozidle
vo väčšej miere, bol žalobca povinný predložiť doklady o oprave tohto motorového vozidla, ktoré by

preukazovali, že výška spôsobenej škody na motorovom vozidle žalobcu bola väčšia, než ako to stanovil
likvidátor žalovaného.

36. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa
ktorého poškodený je povinný svoj nárok preukázať. Žalobca však nepreukázal, aké skutočné náklady

vynaložil na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom znalecký posudok, na základe ktorého sa
žalobca domáha náhrady škody vrátane predloženej kalkulácie nie je možné akceptovať a považovať
za preukázanie skutočnej škody, nakoľko tento znalecký posudok kalkuluje pri výpočte škody s cenovou
hladinou autorizovaného servisu v regióne a s cenou originálnych náhradných dielov, pričom opravu
motorového vozidla žalobca realizoval svojpomocne s pomocou p. J. D., čiže oprava nebola realizovaná

v autorizovanom servise, preto žalobca nemôže žiadať za prácu cenu ako autorizovaný servis.
Znalecký posudok taktiež kalkuluje s cenou originálnych náhradných dielov, pričom pôvod nadobudnutia
náhradných dielov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Predmetným znaleckým posudkom nie
je preukázaná skutočná majetková ujma, ktorá vznikla žalobcovi za poškodené motorové vozidlo, ale
iba kalkulácia nákladov, ktoré by žalobca mal v prípade, ak by si motorové vozidlo nechal opraviť v

autorizovanom servise za použitia nových originálnych náhradných dielov.

37. Z tvrdení žalobcu o vykonanej oprave poškodeného motorového vozidla nebolo preukázané, že
žalobca uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla sumu, ktorá je kalkulovanou výškou škody
v znaleckom posudku. Uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu neznamená jej akékoľvek

zhodnotenie, ale iba zhodnotenie do stavu pred poškodením. Žalovaným poskytnuté plnenie pre žalobcu
vo výške 572,52 eur je vyjadrením majetkovej ujmy do stavu pred poškodením vozidla. Ďalšie navýšenie
nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla muselo byť preukázané vykonanými prácami a
fakturáciou opravy vozidla, čo však preukázané nebolo. Žalobca s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. nepreukázal nárok, ktorého sa podanou žalobou domáhal.

38. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne

rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (D. K. c. Španielsku z
21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (D. c. Grécko z 29. mája 1997, P. c. Francúzko z19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (F. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

39. Ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného
odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky
relevantne uplatniť.

40. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu žalobcu zamietol. So zreteľom na to, že
správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods.
1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné
dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).