Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200409
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718200409.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne X.. P. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Mgr. Radim
Komka, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. J. XX, XXX XX I. J., 2. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XX, XXX XX I. J., 3. U. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XX, XXX XX I. J., 4. Q. B. I., so sídlom W. W. X., XXX XX W. W., H.: XX
XXX XXX, všetci žalovaní právne zastúpení advokátom JUDr. Martin Tomas, so sídlom 1. mája 216/7,
058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva, nahradenie prejavu vôle - trovy, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/4/2018-54 zo dňa 27. mája 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II..

II. Žalovaní v 1. až 4. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaní v I. až IV. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žalobným návrhom žiadala, aby súd nahradil prejav vôle
žalovaných v 1. - 3. rade tak, aby títo uzavreli kúpnu zmluvu so žalovaným v 4. rade, z dôvodu, že
títo neoprávnene užívajú špecifikované nebytové priestory ku ktorým nadobudla vlastnícke právo. Pred
začatím pojednávania oznámila súdu, že vzhľadom na jednanie s protistranou berie podanú žalobu v
celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že došlo k zmene pomerov v bytovom dome,
svoju nehnuteľnosť predala a žiada, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán náhradu trov konania

nepriznal. Právny zástupca žalovaných súhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania, avšak
žiadal priznať žalovaným trovy konania, ktoré týmto spôsobom vznikli. Poukázal pritom na skutočnosť,
že žalobkyňa previedla vlastnícke právo kúpnou zmluvou dňa XX.XX.XXXX, a teda už od začiatku
roka vedela, že v tomto spore nebude pokračovať, no napriek tomu späťvzatie žaloby urobila až na
pojednávaní pred súdom dňa 27.05.2019. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalobkyňa zapríčinila
zastavenie konania, a preto žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S uvedeným

nesúhlasila žalobkyňa, nakoľko o pokračovaní v konaní vedieť nemohla, lebo vzhľadom na negatívne
vzťahy medzi účastníkmi ich aj stavebný úrad odkázal na súdne konanie, a pretože je nekonfliktný typ,hľadala niekoho, kto by vstúpil do jej práv. Ohlásili sa jej kupujúci, tak to previedla, ale nemohla vedieť,
že oni nevstupovali do konania, lebo navrhovala nových vlastníkov, aby vstúpili do konania.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou v celom rozsahu a
na základe citovanej právnej úpravy konanie o žalobe zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že pri
posudzovaní vzal do úvahy skutočnosť, že žaloba bola podaná žalobkyňou dňa 18.01.2018, vo veci sa
vyjadrovalprávnyzástupcažalovanýchkpodanejžalobe.Následnedňa07.03.2018oznámilažalobkyňa
súdu, že došlo k zmene vlastníka na strane žalobkyne a doložila súdu rozhodnutie Okresného úradu

Poprad, katastrálneho odboru a žiadala, aby súd pripustil do konania na strane žalobkyne uvedené
osoby ak žalobcov v 2. a 3. rade. Súd vyzval žalobkyňu, aby predložila súhlas navrhovaných osôb
s ich vstupom do konania na strane žalobcov. Následne žalobkyňa na výzvu súdu podaním zo dňa
27.03.2019 oznámila súdu, že pokiaľ noví vlastníci nevyjadrili svoj súhlas so vstupom do konania na
strane žalobkyne, berie svoj návrh na ich vstup do konania späť a žiadala, aby súd vo veci pojednával.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobkyňa s ohľadom na zmenu vlastníctva na jej strane, čo jej

bolo známe už dňa 01.03.2018, ako vyplýva z pečiatky o prevzatí rozhodnutia advokátskou kanceláriou
na rozhodnutí z katastra (ako aj s ohľadom na právnické vzdelanie žalobkyne), ak zobrala žalobu späť
až dňa 27.05.2019 v deň pojednávania pred súdom, a to pred otvorením pojednávania, zavinila vznik
trov konania, nakoľko uvedený úkon mohla urobiť už skôr. Žalovaní v 1. až 4. rade preto podľa názoru
súdu dôvodne namietali im vzniknuté trovy a súd z uvedených dôvodov zaviazal na ich plnú náhradu

žalobkyňu.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku II.. Namietala
nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia. Poukázala na to, že sa žalobou o určenie
vlastníckeho práva a iné domáhala z dôvodu „Rozhodnutia“ Q. B. I. č.j. XXX/XXXX-X-Ka, ktorým

odkázalo účastníkov stavebného konania na súd. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že aj žalovaní
mohli podať žalobu, avšak im stav vyhovoval, nakoľko nesúhlasili s vydaním stavebného povolenia z
dôvodu, že im prináležia aj priestory, ktoré nemali v kúpnej zmluve určené. Podľa ich kúpnych zmlúv,
nezodpovedali nimi zakúpené výmery ku skutočnosti. Vzhľadom na vlastnícky rozpor, na ktorej otázke
záviselo rozhodnutie - stavebné povolenie, ktoré doposiaľ nebolo zrušené, bolo nevyhnutné domáhať

sa neplatnosti právneho úkonu cestou súdu. Uviedla, že je pravdou, že nehnuteľnosť bola odpredaná,
nový vlastník nevstúpil do konania, preto možno mať za to, že medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej
dohode. Žalovaní sa k tejto zásadnej otázke nevyjadrili, naopak potvrdili, že k zmene nedošlo. Už aj z
postoja žalovaných možno mať za to, že nevyvinuli snahu k doriešeniu zásadnej otázky - vlastníctva
pre vydanie stavebného povolenia. Boli to práve žalovaní, ktorí svojím konaním vyvolali tento súdny

spor. Mala za to, že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd postupovať podľa § 257 C.s.p., ktorý
predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok od zásady zodpovednosti za tento súdny
spor. K dôvodom osobitného zreteľa dochádza vo vzťahu k určitým druhom konania, keď správny orgán
odkáže účastníkov konania na súd alebo k určitej procesnej situácie - dohoda účastníkov v správnom
konaní. Namietala, že súd pri náhrade trov konania nebral do úvahy okolnosti, ktoré by viedli k súdnemu

uplatneniu nároku, preto mala za to, že by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky priznanie trov
konania žalobkyni iba preto, že ju niekto svojim konaním prinútil domáhať sa nápravy na súde.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní tak, že sa s uznesením súdu prvej inštancie plne
stotožňujú a považujú ho za správne po právnej a aj po vecnej stránke. Popreli tvrdenie, že vyvolali

predmetný súdny spor, pričom mali za to, že žalobkyňa nemala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
určovacej žaloby, tak ako uviedli vo vyjadrení zo dňa 02.03.2018. Poukázali na to, že žalobkyni bola
známa zmena vlastníctva na strane žalobkyne už dňa 01.03.2018 a tým, že žalobkyňa nevzala žalobu
späť, napriek tomu, že noví vlastníci nevyjadrili svoj súhlas so vstupom do konania na strane žalobkyne
a žiadala, aby súd vo veci pojednával, zavinila vznik ďalších trov konania, nakoľko mohla žalobu vziať

späť skôr ako v deň pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 27.05.2019, a to pred otvorením
pojednávania. Ďalej uviedli, že sa nestotožňujú ani s návrhom žalobkyne na nepriznanie náhrady
trov konania v zmysle § 257 C.s.p.. Aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, pričom majú za to, že v tomto
konkrétnom prípade nie sú kumulatívne splnené podmienky vyžadované zákonom, a to dôvody hodné

osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, nakoľko ich žalobkyňa podľa ich názoru nepreukázala a
nepredložila žiadne dôkazy na potvrdenie uvádzaných skutočností. Vzhľadom na uvedené mali za to,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo správneho právneho posúdenia
a na základe vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pretonavrhli, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho
konania voči žalobkyni v rozsahu 100% vrátane trov právneho zastúpenia.

7. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaných vyjadrila tak, že s dôvodmi vyjadrenia žalovaných
nesúhlasí, pretože rozhodnutie stavebného úradu záviselo od podstatnej otázky usporiadania
vlastníckych vzťahov. Poukázala na proces kúpy dotknutých nehnuteľností a tiež na to, že požiadala
mesto ako správny orgán, aby začal stavebné konanie vo veci povolenia realizácie stavby, ktoré
po obhliadke na mieste samom prerušil a odkázal účastníkov na občianske súdne konanie, keďže

vlastnícke vzťahy neboli doriešené. Z uvedeného mala za to, že vecná legitimácia na základe
rozhodnutia stavebného úradu prislúchala všetkým účastníkom konania a preto ide o výnimočný
charakter predmetného sporu spočívajúci v rozhodnutí stavebného úradu, pričom na jej strane nešlo
o svojvôľu podať návrh na súd. Opätovne poukázala na obštrukčné správanie žalovaných. Záverom
uviedla, že dôvodom hodným osobitného zreteľa bola procesná situácia a nie jej ľubovôľa. K uvedenému
vyjadreniu priložila aj spomínané rozhodnutie Q. B. I., ktorým boli účastníci správneho konania odkázaní

na súd.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a

nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). K naplneniu tejto
odvolacej námietky došlo a to tým, že súd prvej inštancie síce aplikoval správny právny predpis, avšak

tento nesprávne interpretoval.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo budemusieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

13. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

14. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne, aj na strane žalovaných. Pokiaľ žalobkyňa žalobu
musela zobrať späť pre správanie žalovaných, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po
začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania. Ak

by žalobkyňa žalobu zobrala späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaných, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaným, znáša trovy žalovaných žalobkyňa.

15. V predmetnom prípade žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na
jej strane, nakoľko nehnuteľnosť odpredala. V podanom odvolaní navrhovala aplikovať na predmetný

prípad ust. § 257 C.s.p., nakoľko mala za to, že ide o výnimočný prípad a sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa. Žalovaní síce súhlasili so späťvzatím žaloby a zastavením konania, ale s podaným
odvolaním nesúhlasili z dôvodu, že nie sú dôvody pre aplikáciu § 257 C.s.p.. Z uvedeného dôvodu sa
odvolací súd zaoberal preskúmaním, či súd prvej inštancie rozhodol správne a či v danej veci existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

16.Vovzťahukaplikáciiust.§257C.s.p.,odvolacísúduvádza,žetotoustanoveniepredstavujevýnimku
pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z

posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán

konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

18. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

19. Žalobkyňa mala za to, že v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v
okolnostiach, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a to rozhodnutie Q. B. I., ktorým boli účastníci
stavebného konania odkázaní na súd, pričom poukázala na to, že to boli práve žalovaní, ktorí svojím
konaním vyvolali súdny spor. Odvolací súd má však za to, že uvedené okolnosti nie sú dostatočnýmdôvodom pre aplikovanie § 257 C.s.p. na predmetný prípad, a teda pre nepriznanie trov konania žiadnej
zo sporových strán. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že samotné rozhodnutie Q. B. I. na ktoré
sa odvoláva žalobkyňa, a ktoré pripojila vo svojom poslednom vyjadrení, je datovaným dňa 01.02.2018,

pričom z pečiatky právneho zástupcu žalobkyne nachádzajúcej sa na tomto podaní vyplýva, že toto
bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 05.02.2018, pritom z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola
v predmetnej veci podaná dňa 18.01.2018, t.j. ešte predtým ako bolo vydané a doručené predmetné
rozhodnutieQ.B.I..Vdruhomradeodvolacísúdpoukazujenato,želensamotnérozhodnutiesprávneho
orgánu o odkázaní účastníkov správneho konania na súdne konanie ešte samo o sebe automaticky

nezakladá povinnosť aplikovať § 257 C.s.p. na ten-ktorý prípad. Naviac ako správne poukázal už súd
prvej inštancie, v priebehu prvoinštančného konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam na nových vlastníkov, pričom žalobkyňa až po uplynutí doby vyše cca 1 roka od
uvedenej skutočnosti vzala žalobu v predmetnej veci v celom rozsahu späť, čím zavinila vznik trov
konania.Odvolacísúdmátedazato,žežalobkyňavpodanomodvolaníneuviedlatakéskutočnosti,ktoré
by z titulu povahy a okolností samotného sporu zakladali možnosť aplikácie § 257 C.s.p.. Z uvedeného

tak vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné postupovať podľa § 256 C.s.p., a
teda posúdiť mieru procesného zavinenia na zastavení konania, pričom odvolací súd sa v tomto smere
plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na ktoré v tomto smere
odkazuje.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. uznesenie v
napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).