Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201528
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8518201528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: C. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX, R., proti žalovanému: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50
052 560, zastúpený: Mgr. Hana Kulíšková, advokát, so sídlom Klariská 7, Bratislava, IČO: 42 267 285, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/54/2018 - 174 zo dňa
30.09.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a IV.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúdurčil,žedohodaozrážkachzomzdyzúverovejzmluvy
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a aby súd
určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná. Namietal, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o
zrážkach zo mzdy, pričom v nej nie je označený platiteľ mzdy, nie je v nej jasne a zrozumiteľne vyčíslený
rozsah záväzku dlžníka a je podpísaná súčasne so zmluvou o úvere. Zároveň táto nie je založená na

objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa. V čase uzavretia zmluvy
nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Rovnako nedokázal
rozpoznať nesúlad dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považoval aj ustanovenie zmluvy o úvere č. 9 bod 1 a 9. bod 4, teda zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 12 % , pričom podľa jeho názoru je iracionálne a scestné, aby sa v jeho postavení
so zlou finančnou a sociálnou situáciou dohodol na zmluvnej pokute v takej vysokej výške, ktorá pri
omeškaní splátok bude spolu s úrokom predstavovať celkovo 35,92 % ročne.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o úvere č. XXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je n e p l a t n á.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, § 9 ods.

2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, § 5a ods. 1 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 37 ods. 1, § 39, §
551 ods. 1, 2, 3 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu

na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko jeho postavenie je neisté a ohrozené, lebo
jeho zamestnávateľ mu neustále zrážal zo mzdy zrážky a až na základe neodkladného opatrenia boli
tietozastavené.Zdôkazovpredloženýchžalobcomsúdpovažujezadostatočnepreukázanéanesporné,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 4 000 eur ako aj k uzavretiu Dohody
o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej vykonával zamestnávateľ žalobcu mesačné zrážky zo mzdy.

Súd po preskúmaní okolností uzavretia zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (žalovaný
vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalobca vystupoval ako
fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že žalovaný uzavrel
so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa v
tom čase platného zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Žalobca vo svojej žalobe označil

za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o zrážkach zo mzdy a taktiež za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považoval aj ustanovenia zmluvy o úvere č. IX. bod 1 a 4 o zmluvnej pokute. Ako uviedol súd
vyššie, ustanovenie § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru

a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje
snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými
mravmi. Zdôraznil že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa
sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom
spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany v čl. IX. bod 1
dohodli, že: „Ak sa Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných splátok alebo ich časti

podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania“ a v bode 4. citovaného
článku sa zmluvné strany dohodli že: „V prípade omeškania Dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov
má Veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého
dňa omeškania.“ Súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka mal

za to, že ustanovenia o zmluvnej pokute, medzi stranami sporu neboli individuálne dohodnuté. Z
obsahu predmetných bodov vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v
špecifikovanej výške, ktorý je predtlačený, vopred naformulovaný, bez možnosti, aby mohol do textu,
konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý
by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty,

uvedená v texte zmluvy v článku IX. bodoch 1 a 4 nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania
vzmysle§544ods.2Občianskehozákonníka.Taktiežvzhľadomnacharakterdojednaniaazačleneniav
texteprávnehoúkonu,nemôžubyťžiadnepochybnosti,žepredmetnázmluvnápokutaneboladojednaná
individuálne s možnosťou ovplyvnenia jej obsahu. O individuálnom dojednaní nemožno hovoriť v
prípade, keď si spotrebiteľ zvoli určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní

ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. Z uvedeného dôvodu považoval súd dojednania
o zmluvnej pokute z dôvodu ich neprijateľnosti za neplatné. V prípade posúdenia dohody o zrážkach zo
mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky súd nemal za preukázané, že je neoddeliteľnou súčasťou
formulárovej zmluvy o úvere. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že tá je uzavretá
vo forme osobitnej listiny, a teda nie je inkorporovaná do textu úverovej zmluvy. Jej uzavretie bolo

dobrovoľné, pričom obsahuje článok III. pod názvom Poučenie, kde žalovaný upozorňuje žalobcu na
dôsledky uzavretia dohody, ako aj hrubo zvýraznené poučenie: „Ako dlžník máte zákonnú možnosť
odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíšete“. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil z
názorom žalobcu, o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo forme dohody o zrážkach zo mzdy. Naopaktú považoval za individuálne dojednanú, s tým že žalobca ju mohol odmietnuť, nakoľko poskytnutie
úveru nebolo podmienené uzavretím predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd mal za to, že
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v predmetnej zmluve o úvere nespôsobuje neplatnosť

zmluvy o úvere v celku, tak ako sa domáhal žalobca, ale v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
spôsobuje iba neplatnosť dojednaní o zmluvnej pokute, z uvedeného dôvodu žalobu predmetnej v
časti zamietol. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca sa podanou žalobou domáhal aj
určenia jej neplatnosti. K tomuto súd uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardným právnym
inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku. Ide o zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky,

uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, pre ktorý platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v
zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých zrážok a v zmysle § 5a ods.
1 ZoOS je prípustné zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov ak bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch

jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že predmetnou dohodou
sa zabezpečuje spotrebiteľky úver, pričom nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie
alebo, či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom
zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť
nikto neurčí. Inštitút výkonu zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej

kontrole. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Umožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho
odobrenia súdom, pritom ide okrem iného aj o otázku či dlh existuje a v akej výške. Tak ako uviedol
žalobca, výkon iniciuje veriteľ, subjekt s opačnými záujmami, ktorý často požaduje zaplatiť aj prostriedky,
na ktoré nemá nárok - neprimerané sankcie, pokuty poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na možné

vady zmluvy nemusí mať nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko súd posúdil predmetnú zmluvu
ako spotrebiteľskú a tú podrobil súdnej kontrole poukazuje na to, že ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) nie je uvedená v správnej, zákonom požadovanej výške. Parametrom uvedeným v zmluve
o spotrebiteľskom úvere (výška úveru 4.000, doba splácania 60 mesiacov, dátum uzatvorenia zmluvy
07.04.2017) zodpovedá maximálna výška RPMN 19,62 %. Skutočnosť, že zmluva síce obsahuje údaj

RPMN, avšak v nesprávnej výške treba vyhodnotiť tak, ako keby v zmluve RPMN uvedená nebola. Z
uvedeného dôvodu nemožno mať za to že došlo k splneniu zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN v spotrebiteľskej zmluve
má potom za následok, že spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vo
vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy možno konštatovať, že uzatvorením tejto dohody sa zabezpečila

pohľadávka nad výšku nesplatenej istiny a v konečnom dôsledku došlo k zabezpečeniu neexistujúcej
pohľadávky. Uvedené súd považoval v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), a preto je táto dohoda z
tohto dôvodu neplatná. Žalobca mal za to, že pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď
Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie, z uvedeného dôvodu navrhol prerušiť konanie
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a predložiť vec Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru

EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej
únii. Podľa § 162 ods. 1 CPS, súd konanie preruší, ak b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. Citované ustanovenie
ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie
stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o
nesúladevšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisusústavou,zákonomalebomedzinárodnouzmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná; názor strany sporu je v tomto smere právne irelevantný. Vo

vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/54/2018-32 zo dňa
08.10.2018, súd nepostupoval v zmysle § 335 ods. 3 CSP, nakoľko v zmysle § 333 CSP pri zániku
časovo obmedzeného neodkladného opatrenia platí, že uplynutím času bez ďalšieho ex lege zaniká.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, keď podľa názoru

súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, vzhľadom na približne rovnaký úspech a neúspech
strán sporu v konaní, o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá na ich náhradu
právo.6. Proti výroku I. a výroku IV. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietne a prizná žalovanému
nárok na náhradu trov konania, resp., aby vec súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h), teda,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá

možnosť konať pred súdom, pre nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a to z dôvodu,
okrem iného, že v zmluve je hodnota RPMN uvedená správne, zároveň žalovanému nie je zrejmé
z odôvodnenia rozsudku, z akej konkrétnej právnej úpravy vychádzal výpočet súdu prvej inštancie a
súd prvej inštancie posúdil správnosť hodnoty RPMN diametrálne odlišne od toho, ako na výpočet
RPMN nazerá dlhodobo ustálená prax súdov a vyšších súdnych autorít. Zároveň rozhodnutie súdu
prvej inštancie obsahuje viditeľný zjavný alogizmus, nakoľko napriek tomu, že žalobca sa domáhal

určenia, že zmluva je neplatná, súd prvej inštancie síce na jednej strane judikoval, že zmluva je
platným právnym úkonom a zmluvné dojednania sú platné, na druhej strane zabezpečovací prostriedok,
ktorý zabezpečuje pohľadávku z platnej zmluvy, vyhlásil súd prvej inštancie za neplatnú. Tým zároveň
došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie taktiež opomenul
navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného, a to listinným dôkazom - informácia o RPMN, listinným

dôkazom - štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.04.2017 a argumentáciu,
ktorú žalovaný uviedol súdu prvej inštancie v obsahu vyjadrenia k žalobe a obsahu odpovede na výzvu.
Rovnako bolo súdu prvej inštancie vytýkané odňatie možnosti žalovaného efektívne konať pred súdom
prvej inštancie. Súd prvej inštancie počas dvoch pojednávaní zmenil svoj právny názor na predmetnú
vec, ktorý nemožno kvalifikovať inak ako postup nesúladný s princípom právnej istoty. Rovnako nie je

žalovanému zrejmé, z akého dôvodu je hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa názoru
súdu prvej inštancie, nesprávna. Okresný súd Stará Ľubovňa konal nad rámec svojich kompetencií, keď
rozhodol o tom, že vyhlásil dohodu ako neplatnú. Žalovaný vo všetkých svojich podaniach poukazoval
na to, že vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody neexistujú žiadne predpoklady ako hmotného, tak ani
procesného práva. Zároveň súd prvej inštancie porušil princíp rovnosti zbraní v neprospech žalovaného,

keď nepostupoval v súdnom konaní objektívne, nebol objektívne nestranný a nezákonne sa priklonil
výlučne na stranu žalobcu, a to len z dôvodu, že je v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie taktiež
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď svoje tvrdenie o údajnej nesprávnosti hodnoty RPMN
podporil len svojim vlastným výpočtom, ktorý však z odôvodnenia rozsudku nie je žalovanému zrejmý.
Žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, kde sa uvádza, že odplata

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov. Priemerná RPMN stanovená vo výške 15,12 % je teda v takej výške,
ako to stanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Odplata bola stanovená vo výške 21,21
%, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty, stanovenú Ministerstvom
financií Slovenskej republiky. Výška odplaty súčasne neprekračovala dvojnásobok priemernej RPMN.

RPMN bola stanovená vo výške 22,78 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najbližšiu prípustnú výšku
odplaty, ktorá bola stanovená Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Maximálna výška odplaty
bola stanovená vo výške 22,78 %. V prípade, ak do správneho vzorca žalovaná doplnila podstatné
údaje týkajúce sa zmluvy je nepochybné, že hodnota RPMN je vo výške 22,78 %, teda v takej výške,
ako je uvedená v zmluve. Súd prvej inštancie nemal oprávnenie k tomu, aby zakázal výkon zrážok

zo mzdy na základe dohody v časti, ktorá za žiadnych okolností nemôže byť predmetom súdnej
kontroly, a to splácanie istiny úveru a zákonných úrokov z omeškania. V prípade, ak by súd prvej
inštancie chcel zakázať zrážky zo mzdy z dohody, môže zakázať výkon zrážok zo mzdy len čiastočne
a nemôže zakázať výkon zrážok zo mzdy z dohody na plnenia, ktoré nie sú dotknuté aj nesprávnou
výškou RPMN. Právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii pohľadávky nemôže obstáť. Keďže

zmluva je platná, nemožno konštatovať, že dohoda zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku. Teda možno
zhrnúť, že súd prvej inštancie postupoval vo vzťahu k RPMN nesprávne, keď postupoval formalisticky a
nepostupoval tak, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch, dohoda ako platný právny úkon
bola dojednaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nemožno uzavrieť, že dohoda zabezpečuje
neexistujúcu pohľadávku, a preto nie je správny záver súdu prvej inštancie, že dohoda je podľa §

39 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvej inštancie sa so všetkými žalovanou predloženými
dokumentmi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Občiansky zákonník nezakazuje dojednanie zmluvnej
pokuty v spotrebiteľských zmluvách a zmluvná pokuta sa nenachádza ani vo výpočte neprijateľných
podmienok, ktoré upravuje Občiansky zákonník a Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje, žedojednanie zmluvnej pokuty vo formulárových a spotrebiteľských zmluvách je prípustné a súd prvej
inštanciepostupovalvpríkromrozporesprincípomprávnejistoty,nakoľkovovzťahukvýrokuI.rozsudku
neaplikoval už judikovaný právny stav a žiadnym spôsobom sa s týmto judikovaným právnym stavom

nevysporiadal.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.

§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza
nasledovné.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ určil predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi žalobcom a žalovaným za neplatnú.

12. V danej veci nie je podstatným súdom prvej inštancie uvádzaný čiastkový záver, že uzatvorením

tejto dohody sa zabezpečila pohľadávka nad výšku nesplatenej istiny a v konečnom dôsledku došlo k
zabezpečeniu neexistujúcej pohľadávky, čo súd prvej inštancie považoval v rozpore so zákonom (§ 39
OZ), z ktorého dôvodu je táto dohoda neplatná. Odvolací súd v danom prípade považuje dohodu o
zrážkach zo mzdy za neplatnú z dvoch dôvodov. V prvom rade pre jej neurčitosť podľa ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a tiež preto, že ju posúdil ako formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne

dojednaná.

13. O formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná sa jedná z tohto dôvodu, že žalobca
si jej uzatvorenie osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť jej obsah, čo má za následok jej neplatnosť
aj podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého

dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná namietal predovšetkým tým, že ak Občiansky zákonník podľa
ust. § 551 upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neplatný právny úkon.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy má spotrebiteľský charakter, keďže
takýto charakter má aj zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako
dlžníkovipeňažnéprostriedkyakoúver.Spotrebiteľjepritomvkontraktačnomproceseslabšouzmluvnou

stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu
v zmysle vlastných predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred.
Zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili, spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy a v súvislosti s
uzatvorením zmluvy o úvere bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou aj dohoda o zrážkach zo
mzdy. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Podľa odvolacieho súdu je

pritom dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami dohodou, na základe ktorej žalobca ako
spotrebiteľ bol by nútený strpieť vykonávanie zrážok zo svojej mzdy na úhradu pohľadávky žalovanej
bez súdnej kontroly. Nepochybne je možné uzavrieť, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy sa moc
nad majetkom žalobcu koncentruje v rukách veriteľa. Výška pohľadávky môže síce vyplývať zo zmluvy
o úvere, ale takto kvalifikovaná výška pohľadávky môže vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú

neprijateľnými a ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy teda nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a príslušenstva. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je pritom
relevantné ex offo súdne preskúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy,práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže ovplyvniť. Odvolací súd
tiež konštatuje, vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, jej formulárový a vopred pripravený
obsah. Navyše žalovaná v konaní riadne nepreukázala, že by bol žalobca osobitne oboznámený s

obsahom tohto zabezpečovacieho inštitútu a poučený o jeho následkoch. Uvedené zmluvné dojednanie
vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako
príjemcuplnenia,čímjesplnenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vuvádzanom
smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány
aplikujúce právo, majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade

so Smernicou Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade
majú priamy účinok. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva
tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry
vychádza systém ochrany zavedený smernicou z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
ako dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou
smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba
aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,

čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých
okolností ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej

dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice jej účinku. Žalovaná v tomto smere neuviedla
žiadne relevantné protiargumenty, keďže v prípade určenia neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu
sa prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy žalobcu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy dohody o
zrážkach zo mzdy je potom potrebné túto považovať v celosti za spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru

Súdneho dvora EÚ.

14. Odvolací súd zároveň posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neurčitý právny úkon podľa ust. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj na základe tohto záveru určil, že je neplatná. Odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalovaného uvedenými v

odvolaní, pričom konštatuje, že neurčitosť dohody spočívala v tom, že z dohody nevyplýva, aká bude
výška konečnej pohľadávky, ktorá mala byť zrážkami zo mzdy uspokojená. Na základe zistenia, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne určitá v časti zabezpečenej pohľadávky, nie je možné
prijaťinýzáver,akozáveroneplatnosticelejdohody,keďžeurčeniepohľadávky,ktorámábyťzrazená,je
obsahovou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Za ustálenie

zabezpečenej pohľadávky z tohto pohľadu v žiadnom prípade nemožno považovať pohľadávky, ktoré
možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je uvedené v čl. 2 bod 1 predmetnej dohody. V čl. 2 bod 1
predmetnej dohody síce veriteľ uvádza, že má pohľadávku vo výške 6.520,80 eura, pričom však
konštatuje, že okrem iného môže pozostávať z istiny úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom
za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy, ktoré bližšie nešpecifikuje alebo súvisiacim

so zmluvou, ktoré rovnako bližšie nešpecifikuje. Dohoda iba príkladmo uvádza, že sa jedná o úrok z
omeškania a práva spojené s uvedenými nárokmi, napr. zmluvnú pokutu. Zároveň však v čl. 2 bod 4 je
uvedené, že medzi veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané
zamestnávateľom až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. O aký
rozsah sa vlastne má jednať, resp. či tento rozsah je obmedzený v čl. 2 bod 1 určenou sumu 6.520,80

eura, z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy zrejmé nie je. Aj v tomto kontexte možno nazerať na
predmetnú dohodu ako neurčitý právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem
žalobkyne na požadovanom určení je v prejednávanej právnej veci daný, pretože rozhodnutím súdu sa

môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, pretože samotným vyslovením
neplatnosti predmetnej dohody môže žalobca vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi dosiahnuť, aby
ďalej nevykonával zrážky z jeho mzdy, keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná už
požiadala zamestnávateľa žalobkyne, aby tieto zrážky zo mzdy vykonával (vykonávanie týchto zrážokje momentálne zastavené vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie). Navyše žalobca v postavení
spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takýto výklad je

v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej strany sporu. V predmetnej právnej veci pritom niet pochýb o tom, že právny vzťah založený
medzi sporovými stranami je spotrebiteľského charakteru a spotrebiteľský charakter majú aj všetky na
tento základný právny vzťah nadväzujúce právne úkony, a teda aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

16. Dohodu o zrážkach zo mzdy preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako v celom rozsahu
neplatnú. Neobstojí ani argument, že predmetná dohoda predstavuje samostatný dokument, pričom v
zákone o ochrane spotrebiteľa zákonodarca pripustil, možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej
listiny. Zo znenia § 5 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že pre platnosť
uzavretia takejto dohody so spotrebiteľom, musí byť splnená nielen požiadavka, aby dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, ale zároveň dostatočne určitá, keďže dostatočne presné určenie
pohľadávky, ktorá má byť zrazená, je podstatnou obsahovou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy
podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

17. Ohľadne časti petitu žaloby smerujúcej o určenie neplatnosti zmluvy samotnej pre množstvo

neprijateľných zmluvných podmienok odvolací súd konštatuje, že existencia neprijateľnej zmluvnej
podmienky v predmetnej zmluve o úvere nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere v celku, tak ako sa
domáhalžalobca,alevzmysle§53ods.4Občianskehozákonníkaspôsobujeibaneplatnosťdojednanío
zmluvnej pokute, z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne žalobu v predmetnej v časti zamietol.

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného vo vzťahu k rozhodovaniu vo veci samej týkajúcej sa
správneho určenia RPNM, jeho výšky a konkretizácie jeho výpočtu súdom prvej inštancie odvolací súd
už následne považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadavať v dôsledku hospodárnosti konania. Súd teda nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné relevantné argumenty sporových strán (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovanej zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe vo výroku I. vyhovel, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho výroku I a súvisiacom výroku IV. o trovách konania potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na
náhradu trov konania v odvolacom konaní a žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).