Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Vanko
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/60/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620010090
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4620010090.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr. Zity
Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. R., pre zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona k § 122 odsek 4 Trestného zákona a § 139 odsek
1 písmeno e/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného A. R. a o odvolaní poškodenej F. Q. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
24.06.2020, sp. zn. 1T/16/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24. septembra 2020, takto
r o z h o d o l :
I.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. R. ako nedôvodné z a m i e t a .
II.
Podľa § 316 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej F. Q. zamieta ako podané neoprávnenou
osobou.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. R. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania
zločinu § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno e/ Trestného zákona k § 122 odsek 4 Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e/
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mal
spáchať na tom skutkovom základe, že:
po predchádzajúcej dohode s právoplatne odsúdenou F. W. odcudziť finančnú hotovosť z bytu
poškodenej F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., P. XXXX/XX, dňa 01.12.2019 v čase približne o
16:30 hod. obžalovaný A. R. vyhľadal poškodenú v bytovom dome v A., na P. ulici číslo XXXX/XX, kde
poškodená bývala, vošiel do jej bytu a počas rozhovoru vylákal od nej požičanie hotovosti vo výške
210,- Eur na uhradenie pokuty od policajtov s tým, že v čase približne od 19:45 hod. sa do jej bytu vrátil
pod zámienkou vrátenia požičanej hotovosti, kam v čase o 20:15 hod. prišla aj obžalovaná F. W. pod
legendou priateľky obžalovaného A. R., poškodenej požičané peniaze nevrátili, ale vylákali poškodenú
do kúpeľne bytu, kam poškodená odišla spolu s obžalovanou F. W., pričom obžalovaný A. R. využil
neprítomnosťpoškodenejaodcudziljejfinančnúhotovosťpoloženúnastolíkuvobývačkevovýške500,-
Eur a z príborníka v obývačke hotovosť vo výške 210,- Eur, z bytu poškodenej odišli a finančnú hotovosť
si vo výťahu rozdelili tak, že obž. A. R. dal obž. F. W. 150,- Eur a zvyšok peňazí si ponechal pre seba, čím
spôsobili poškodenej F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., P. XXXX/XX škodu vo výške 920,- Eur,
pričom obžalovaný A. R. sa skutku dopustil potom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
6T 65/2008 zo dňa 25.05.2010 a právoplatným dňa 16.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave, sp.zn. 3To/99/2010 a 3To/100/2010 uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn.7T/113/2007, zo dňa 18.01.2011, právoplatným dňa 18.01.2011 uznaný vinným zo spáchania zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr.zákona a zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zákona.
Za to mu bol podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36
písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného
zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch
rokov.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.12.2019 (správne malo byť zo dňa 17.01.2020), sp. zn. 1T/43/2019
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný do výroku o treste a poškodená
F. Q. do nerozhodnutia súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal výšku uloženého trestu, pretože už v prípravnom
konaní sa v celom rozsahu ku všetkému priznal, svoj čin úprimne oľutoval a poškodenej sa
prostredníctvom svojho obhajcu aj ospravedlnil. Na hlavnom pojednávaní urobil aj vyhlásenie podľa §
257 Trestného poriadku a žiadal, aby mu bol trest zmiernený, pretože uložený trest je neúmerne vysoký.
Obhajca obžalovaného taktiež poukazoval na neprimeranú prísnosť uloženého trestu a súd dostatočne
neprihliadol na priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu, jeho úprimné oľutovanie a
napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Vytýkal súdu, že nevzhliadol u obžalovaného žiadne
dôvody na mimoriadne zníženie trestu a žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku
o treste a postupom podľa § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona per analogiam znížil
obžalovanémutrestodňatiaslobodyauložilmuprimeranýtrestvrámciuloženejtrestnejsadzbysdolnou
hranicou od 3 rokov a 8 mesiacov.
Poškodená F. Q. (ďalej len „poškodená“) v dôvodoch odvolania vytýkala súdu, že nerozhodol o jej nároku
na náhradu škody vo výške 920,--eur a to napriek tomu, že túto škodu si v trestnom konaní riadne
uplatnila a táto jej nebola uhradená.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaným prejednal v zmysle § 317 odsek
1 Trestného poriadku vec na verejnom zasadnutí, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Zároveň rozhodol aj o odvolaní poškodenej, ktoré zamietol ako podané neoprávnenou osobou, pretože
poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila až v konaní pred súdom, pričom toto si v zmysle §
46 odsek 3 Trestného poriadku mala uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania. Týmto však
nie je dotknuté jej právo na uplatnenie si náhrady škody v civilnom konaní, pričom okresný súd
o uplatnenom nároku nemohol rozhodnúť v prospech poškodenej, hoci je nepochybné, že trestnou
činnosťou obžalovaného a spoluodsúdenej jej bola spôsobená škoda.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí považoval odvolanie obžalovaného za
nedôvodné. Neboli preukázané skutočnosti pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a
preto odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný a obhajca trvali na písomných dôvodoch odvolania s tým, aby bolo rozhodnuté v prospech
obžalovaného s tým, aby mu bol uložený trest v rámci trestnej sadzby uvedenej v petite dôvodov
odvolania vypracovaného obhajcom.
Pri preskúmavaní zákonnosti výroku o treste krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne
pochybenia.Aj podľa názoru krajského súdu neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu u
obžalovaného. Okresný súd prihliadal na dve poľahčujúce okolnosti, na ktoré poukazoval obžalovaný
a jeho obhajca, avšak u obžalovaného zistil aj dve priťažujúce okolnosti, a preto poľahčujúce okolnosti
nemohli mať väčší význam pri rozhodovaní súdu o uloženom treste, prípadne o úvahách o mimoriadnom
znížení trestu, ako navrhoval obžalovaný.
Okresný súd sa v dôvodoch rozsudku vecne a podrobne zaoberal skutočnosťami rozhodujúcimi pre
ukladanie druhu a výmery trestu, pričom vzhľadom aj na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci
spôsob života a predchádzajúce odsúdenia, správne vyhodnotil, že u obžalovaného nie sú splnené
zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu.
Pokiaľ okresný súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, je potrebné
uviesť, že dolná hranica trestnej sadzby u obžalovaného je päť a pol roka. Uloženie 6-ročného trestu je
tedapridolnejhranicitrestnejsadzbyatrestsaobžalovanémuukladalajvovzťahukuskutku,zaktorýbol
právoplatne odsúdený citovaným trestným rozkazom, takže uložený trest nemožno v žiadnom prípade
považovať za zákonný a neprimeraný. V tejto časti odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa plne stotožňuje.
Ajvýrokozaradeníobžalovanéhodovýkonutrestuodňatiaslobodyjezákonnýavsúladesustanovením
§ 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,napadnutýrozsudokvovýrokuotrestejezákonnýaodvolanie
obžalovaného odvolací súd zamietol ako nedôvodné v zmysle výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.