Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1013895278.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov 1/ Š. C., narodeného X. W. XXXX, bývajúceho v B.,
P.. B. Č.. X a 2/ Q. J., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho v B., P.. B. Č.. X, oboch zastúpených JUDr.
Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho č. 51, proti žalovanému T. I., narodenému
XX. W. XXXX, bývajúcemu v S., O. Č.. X, zastúpenému Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom
v Žiline, Mariánske námestie 29/6, o zaplatenie 10 593,88 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Bratislava IV pod sp. zn. 17C/161/1997, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 19. novembra 2015 sp. zn. 9Co/487/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho
konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 3. júna
2013 č. k. 17C/161/1997-426 ako aj uznesenie súdu prvej inštancie z 13. decembra 2012 č. k.
17C/161/1997-389.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dňa 14. 01. 2016 (na poštovú prepravu podané
dňa 12. 01. 2016) dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“).

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.
s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k
rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„O.s.p.“).Dôvodompretakýtopostup
je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy

procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.) sa v prvom rade zaoberal tým, či ho dovolatelia podali v

zákonom stanovenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.5. Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. účastník mohol podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné
uznesenie, plynula táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

6. Podľa § 240 ods. 2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nebolo možné odpustiť. Lehota
bola však zachovaná, ak sa dovolanie podalo v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
7. Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. platilo, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končili sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhodoval s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci nebolo, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadol na

sobotu, nedeľu alebo sviatok, bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
8. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde
alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.
9. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručovaný právnemu
zástupcovi žalobcov a právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných rúk. Právnemu zástupcovi
žalobcov bol doručený dňa 04. 12. 2015 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 07. 12. 2015.

Predmetný rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 7. decembra 2015 (§ 159 ods. 1 O. s. p.). Zákonom
stanovená jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila žalobcom uplynutím dňa 07. januára
2016 (štvrtok).
10. Žalobcovia podali dovolanie poštou dňa 12. 01. 2016 (prvoinštančnému súdu doručené dňa 14. 01.
2016), teda zjavne oneskorene. V danom prípade tak ide o dovolanie podané po uplynutí zákonom

stanovenej jednomesačnej lehoty.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z toho, že zmeškanie lehoty, v ktorej bolo možné
podať dovolanie, nebolo možné odpustiť, dovolanie žalobcov ako oneskorene podané odmietol [§ 447
písm. a) C. s. p.].
12. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.

tak, že žalovanému úspešnému v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti
žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť mu ich náhradu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).
13. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.