Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226910
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115226910.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: E.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., G. XXX/XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti
žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369,

právne zastúpený (advokátskou kanceláriou): LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 223, IČO:
36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nároku na náhradu trov konania, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 15C/482/2015-199 zo dňa 1. júna 2020,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.09.2015 bola Okresnému súdu Nitra doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súčasťou ktorej bol i návrh na nariadenie predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia).

2. Uznesením súdu zo dňa 16.10.2015, č. k. 15C/482/2015-36 súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým zakázal žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným
bremenom a vypožičať nehnuteľnosť LV č. XXXX k. ú. Z., parc. č. XXXX orná pôda výmere XXXX m2,
až do právoplatnosti tejto veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2016.

3. Dňa 14.10.2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým vzal žalobu v

plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že po podaní žaloby
došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo
dňa 23.07.2015, č. V 5172/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5172/2015 protestu
prokurátoravyhovelrozhodnutímzodňa02.11.2015,č.UP43/2015-9,ktorébolopotvrdenérozhodnutím
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 25.01.2016, č. UPo 17/2016-4/To.

Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené
a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti.

4. Uznesením zo dňa 14.10.2016, č. k. 15C/482/2015-73 v spojení s opravným uznesením zo dňa
17.05.2017, č. k. 15C/482/2015-128 súd zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že nárok
náhradutrovkonaniavplnomrozsahupriznalžalobcovi.Uznesenienadobudlovčastivýrokuozastavení

konania ako aj o vrátení súdneho poplatku právoplatnosť dňa 25.11.2016.5. Proti výroku o trovách konania podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31.10.2017, č. k. 8Co/214/2017-137 uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o trovách strán sporu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie je nespreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov jeho odôvodnenia, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Zaujal
právny názor, podľa ktorého súd prvej inštancie má dôsledne posúdiť, ktorá strana procesne zavinila
zastavenie konania ako aj to, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanietrovkonaniažalovanému,pokiaľbymalzato,žeprocesnézavineniebolonastranežalobcu.

6. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 14.06.2018 poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 569/2017-46 zo dňa 20.03.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky okrem iného konštatoval, že žalovaný ako sťažovateľ svojim negatívnym postojom vo veci
samej potrebu podať žalobu nepochybne zavinil. Podaním zo dňa 13.03.2019 súdu predložil nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 338/2019-30 zo dňa 06.02.2019, z ktorého vyplýva

povinnosť súdu rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania so zreteľom na spravodlivosť podľa čl. 2
Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby súd postupoval s týmto právnym názorom Ústavného súdu
Slovenskej republiky a spravodlivo rozhodol o priznaní náhrady trov konania po späťvzatí dôvodne
podanej žaloby žalobcu. Predmetné nálezy sa týkali práve oboch strán sporu, ktoré sú s ich obsahom
oboznámené.

7. Súd vyzval strany sporu, aby sa v prípade, ak to považujú za potrebné, vyjadrili k prípadnej aplikácii
§ 257 Civilného sporového poriadku ohľadne nároku na náhradu trov konania.

8. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 15.05.2020 vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že

otázku náhrady trov v sporoch zo žalovaným vyriešila súdna prax. Aj v tomto prípade žalovaný zneužil
neskúsenosť a dôverčivosť žalobcu za účelom získania neoprávneného finančného prospechu. Ústavný
súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich nálezoch, napr. č. I. ÚS 225/2019-41 zo dňa 20.08.2019,
zaujal právny názor, že objektívnym dôvodom pre späťvzatie žaloby bol protest prokurátora, na ktorý
nemala ani jedna zo strán dosah, ale ktorého dôsledkom došlo k zabezpečeniu ochrany vlastníckeho

práva sťažovateľa, na základe čoho odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to Ústavný súd Slovenskej
republiky dospel k opodstatnenému záveru, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Okrem toho poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zo
dňa 06.02.2020, podľa ktorého vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov,
ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok

na náhradu trov konania nepriznáva.

9. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 27.05.2020 okrem iného poukázal na to, že v tomto
prípade došlo k späťvzatiu žaloby po uplynutí značného času od doručenia rozhodnutia, ktorým bolo
vyhovené protestu prokurátora. Prokurátor podal protest z dôvodu porušenia predkupného práva štátu k

pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi stranami sporu zo dňa 15.06.2015, tj. pred vznikom
predkupnéhoprávaštátu.Totoprávomoholporušiťžalobcaakopredávajúcianiežalovanýakokupujúci.
Prokurátor v proteste vychádzal z právneho názoru, že porušenie predkupného práva má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ak by argumentácia prokurátora mala byť ohľadne predkupného
práva štátu (skrz významnú investíciu bol prijatý zák. č. 154/2015, s účinnosťou od 07.07.2015) správna,

tak podanie protestu zavinil práve žalobca. Protest prokurátora preto nemôže byť dôvodom hodným
osobitného zreteľa, pre ktorý by súd náhradu trov žalovanému nepriznal, takýto záver by bol arbitrárny.
Keď žalobca vedel o podaní protestu, vyhovením ktorému by dosiahol to, čoho sa domáha v žalobe,
nemal takúto žalobu hneď podávať. Musel byť uzrozumený s tým, že duplikuje prostriedky právnej
ochrany toho istého práva a s tým, že ak bude protestu prokurátora vyhovené, bude zapísaný na

LV ako vlastník, čím stratí naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Pretože je vlastnícke právo
nepremlčateľné, mohol žalobu podať až podľa výsledku konania o proteste prokurátora. Okrem toho
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 351/2009, ktorý sa vzťahoval na §250k ods. 1
druhá veta Občianskeho súdneho poriadku; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 MCdo 2/2009; nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/2009, ktorý sa vzťahoval na §150 Občianskeho súdneho poriadku

(§257 CSP); nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2009, ohľadne zásahu do základných práv
a slobôd - práva na spravodlivý súdny proces a teda právo vlastniť majetok. Žalovaný má za to, že
zo skutkového stavu nevyplývajú žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu § 257 CSP. Žalobca pozemok predal dvakrát, pričom kúpnu cenu žalovanému podľa prvejzmluvy dodnes nevrátil a druhou zmluvou zo dňa 03.03.2016 previedol nehnuteľnosť MH Invest, s.r.o.
Prevodom pozemku stratil vecnú legitimáciu a už vo veci nemohol byť úspešný. Tým, že žalobca nevzal
žalobu späť bez zbytočného odkladu, žalovaný poukázal na § 256 ods. 2 CSP. Nálezy Ústavného

súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje žalobca v obdobných sporoch, sa vzťahujú k § 146 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, preto niet dôvodu neaplikovať ustálenú
judikatúru súdov, ktorá sa týka tohto ustanovenia. Relevantným pre tento prípad je práve posúdenie
procesného zavinenia. Žalobcu vzal žalobu späť bez toho, aby žalovaný plnil to, čoho sa žalobou
domáhal. Žalovaný nezavinil zastavenie konania, žalobu vzal žalobca späť bez toho, aby takýto jeho

úkon bol vyvolaný správaním sa žalobcu v konaní, a preto procesne zavinil zastavenie konania a v tomto
prípade nie sú žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

10. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím takto rozhodol:
I. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania

nepriznáva.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania súvisiacich s neodkladným (predbežným) opatrením proti
žalovanému nepriznáva.

11. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený stav veci a vyjadrenia strán sporu,

ako aj s poukazom na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015
Z.z.-§255ods.1,§256ods.1,§257a§262ods.1ačlánok4odsek1a2CSP),odôvodnilnasledovne:
Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. Po podaní žaloby dňa 04.09.2015 došlo k podaniu protestu

prokurátora č. Pd 213/15/4403-3 zo dňa 15.10.2015. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 02.11.2015, č. UP 43/2015-9. Proti tomuto rozhodnutiu,
ktorým bolo inak protestu prokurátora vyhovené, podal žalovaný odvolanie, ktoré bolo zamietnuté
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkom, referát katastra nehnuteľností, zo
dňa 25.01.2016, č. UPo 17/2016-4/To. Vyhovením protestu prokurátora bolo navrátené vlastnícke právo

žalobcovi, čím prišlo k odpadnutiu dôvodu podanej civilnej určovacej žaloby, preto žalobca vzal späť
podanú žalobu. Na základe toho nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že žalobca nemal žalobu podávať,
keď vedel o podaní protestu prokurátora. Z vyššie uvedeného mal súd preukázané, že určovacia žaloba
bola podaná skôr ako prokurátor podal protest proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor, č. V 5172/15 zo dňa 23.07.2015. Súd s poukazom na právny názor odvolacieho súdu posudzoval,

či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 257
CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať. Na základe toho dospel aj po vyjadrení strán sporu
k tomu, že v tomto prípade stranám sporu nárok na náhradu trov konania nemožno priznať.

12. Súd poukazuje na to, že v skutkovo a právne totožných veciach tunajšieho súdu Ústavný súd

Slovenskej republiky vydal viacero nálezov, pričom v niektorých z nich - konkrétne napr. v nálezoch,
sp. zn. I. ÚS 225/2019-41 zo dňa 20.08.2019 (bod 39 odôvodnenia) a sp. zn. IV. ÚS 614/2018-36
zo dňa 20.08.2019 (bod 35 odôvodnenia), konštatoval, že "z procesného aspektu je potrebné urobiť
záver, že žaloba bola podaná dôvodne (to sa ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby,
ktorá sa však v takomto prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase podania určovacej žaloby

žalobca nemal inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. K spävzatiu žaloby viedli žalobcu
objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý žalobca a ani sťažovateľ ako žalovaný nemali dosah,
ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcu, čím odpadol predmet
žaloby. Vzhľadom na to je v danom prípade opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov
predmetného konania nepriznáva.

13. Súd poukazuje na to, že CSP neumožňuje o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť výrokom,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože pôvodné ustanovenie § 146
ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku do Civilného sporového poriadku prebrané nebolo a je
len preformulované ustanovenie CSP ohľadom procesne zavinených trov konania (§ 256 CSP). Súd

preto rešpektujúc názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uvedených nálezoch dospel
k záveru, že je namieste rozhodnúť tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc
pritom čl. 4 ods. 2 CSP.14. Práve na základe uvedených skutočností súd prihliadol hlavne na okolnosti, ktoré viedli žalobcu
k uplatneniu práva na súde, ako aj na ďalší priebeh konania až do jeho zastavenia. Žalobca podal
žalobu na súd dňa 04.09.2015 spolu s návrhom na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia,

spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami žalobcu. Súd tomuto návrhu aj vyhovel,
uznesenie zo dňa 16.10.2015, č. k. 15C/482/2015-36, bolo doručené žalobcovi dňa 23.11.2015, tj. po
tom, čo bolo o proteste prokurátora zo dňa 15.10.2016, sp. zn. Pd 213/15/4403-2 rozhodnuté Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor zo dňa 02.11.2015, č. UP 43/2015-9. Proti tomuto rozhodnutiu ale podal
žalovaný dňa 02.12.2015 odvolanie, z čoho je zrejmé, že sa nestotožnil so závermi správneho orgánu.

Na základe toho ním uvádzané tvrdenia o tom, že žalobca vedel o proteste prokurátora predtým ako
podal žalobu ako aj to, že ju mal podať až podľa výsledku konania o proteste prokurátora, nevzal súd
do úvahy a neprihliadol na ne. Rovnako súd neprihliadol na to, že zo strany žalobcu došlo k prevodu
nehnuteľnosti dvakrát: prvá zmluva, uzatvorená so žalovaným, je absolútne neplatná pre rozpor so
zákonným predkupným právom (významná investícia štátu upravená právnym predpisom, účinným pred
povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného) a druhá zmluva s MH Invest, s. r. o., bola

uzatvorená práve z dôvodu, že v dôsledku zákona si štát uplatnil k nehnuteľnosti predkupné právo.

15. Preto sa v tomto prípade javilo súdu ako spravodlivé nepriznanie náhrady trov konania stranám
sporu. Zároveň súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 6Co/205/2018-433, ktorým
bolo v obdobnej veci rozhodnuté tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd preto

nepriznal stranám sporu ani nárok na náhradu trov konania, a to tak pred súdom prvej inštancie ako aj
trov odvolacieho konania.

16. Zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania, ide však o
postup výnimočný, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Ustanovenie § 257 CSP svojim

charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre
strany sporu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania alebo určitá
procesná situácia, ide teda o dôvod daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa tiež považujú sociálne aspekty a majetková situácia strán sporu.

17. Vo vzťahu k trovám konania ohľadne neodkladného opatrenia mal podľa § 255 ods. 1 CSP
procesný úspech žalobca, pretože jeho návrhu bolo vyhovené. Súd však s poukazom na vyššie
uvedenéskutočnostinároknanáhradutrovkonaniasúvisiacichsneodkladným(predbežným)opatrením
žalobcovi proti žalovanému nepriznal, a to podľa § 257 CSP. Uznesenie súdu, ktorým rozhodol o
návrhunanariadenieneodkladného(predbežného)opatrenia,nadobudlovykonateľnosťdňa01.02.2016

a právoplatnosť dňa 16.02.2016, tj. v čase, kedy už bolo rozhodnuté odvolacím správnym orgánom
o proteste prokurátora a predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.01.2016, tj. ešte
pred vykonateľnosťou neodkladného (predbežného) opatrenia. Okrem toho súd prihliadol na vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.05.2020, ktorým navrhol súdu rozhodnúť tak, že stranám sa nárok
na náhradu trov konania nepriznáva. Aj v tomto prípade ide o objektívne dôvody.

18. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalovaný domáhajúci
sa jeho zmeny tak, aby jemu bolo priznané právo na náhradu trov konania (celého konania) v rozsahu
100%, keď súčasne požadoval, aby mu bol priznaný aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%. Ohľadom odvolacích dôvodov poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a písm.

h) CSP, keď súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov
a rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na svoju argumentáciu
a na to, že súd vôbec nezohľadnil, že je to práve on, ktorému v dôsledku protestu prokurátora nebola
vrátená kúpna cena a nevlastní ani pozemok, keď pre úplnosť dodáva, že mu nebola uhradená ani
náhrada za vyvlastnenie, ktorej sa domáhal na Okresnom súde v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

16C/154/2016. V dôsledku prevodu nehnuteľností zo žalobcu na spoločnosť MH Invest došlo na jeho
strane k strate aktívnej vecnej legitimácie, bez ktorej už nemohol byť v konaní úspešný, keď dodáva,
že o vlastníckom práve je oprávnený rozhodovať len súd a nie správny orgán, teda aj po evidenčnom
obnovení vlastníctva v katastri nehnuteľností mohol mať žalobca naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, keď vkladové konanie bolo zastavené len v dôsledku predkupného práva štátu

a nie z dôvodu uvedených v žalobe. Je možné prijať záver, že dôvodom späťvzatia nebola strata
naliehavého právneho záujmu, ale strata aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú on svojím správaním
nielenže nijako nezavinil ale ani nemohol ovplyvniť. Tieto skutočnosti vylučujú aplikáciu ustanovenia
§ 257 (CSP) z tých dôvodov, aké uvádza súd. Záver súdu je arbitrárnym, pretože zohľadňuje lenskutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a tie svedčiace v jeho prospech opomína bez toho, že by
tieto (jeho) argumenty vyvrátil. Žalobca teda nemohol dôvodne tvrdiť, že jeho právne postavenie bolo
neisté v čase, keď už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keď tento závažný argument nebol

Ústavným súdom v súdom uvedených rozhodnutiach posudzovaný a celkom vyvracia jeho závery.
Údajnépredkupnéprávoštátumoholporušiťibažalobcaaskutočnosť,ktorejpodkladspočívavporušení
zákona, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko to popiera účel a význam
tohto ustanovenia. Súd celkom opomína, že Ústavný súd v Náleze sp. zn. IV.ÚS 614/2018-36 zo dňa
20.8.2019 neaplikoval ustanovenie § 257 CSP. Poukázal tiež na závery z Nálezu Ústavného súdu SR

sp. zn. II.ÚS 569/2017-46 zo dňa 20.3.2018 v obdobnej veci, keď poukázal na to, že jeho závery platia
i ohľadne trov súvisiacich s neodkladným opatrením, pri ktorých je navyše zrejmé, že nenaplnilo svoj
účel, nakoľko protest prokurátora bol doručený skôr než nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaného podané nebolo.

19. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie

ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia v dospel k záveru, že
uzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnépodľaustanovenia§387ods.1CSPpotvrdiťakorozhodnutie
(vo výroku) vecne správne, keď súčasne o trovách odvolacieho konania strán sporu voči sebe navzájom
rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva.

20. Je tomu tak preto, lebo žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.09.2015 sa žalobca
domáhalnariadeniapredbežnéhoopatrenia,ktorýmsazakazuježalovanémunakladať-predať,darovať,
zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosti evidované v

katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, okres X., obec Z., katastrálne územie Z. - orná pôda na parcele č.
XXXX orná pôda o výmere XXXX m2 až do právoplatného skončenia veci a vo veci samej sa domáhal
vydania rozsudku, ktorým sa určuje, že žalobca E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX
E., je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres X.
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom X., katastrálnym odborom, ako

pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2 na tom skutkovom základe, že dňa
27.05.2015 vláda uznesením č. 290/2015 schválila návrh legislatívneho zámeru zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
v znení neskorších predpisov o významných investíciách. Dňa 07.05.2015 predložilo Ministerstvo
hospodárstva SR podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona o významných investíciách žiadosť o vydanie

osvedčenia o významnej investícii na stavbu s názvom: Vybudovanie strategického parku v lokalite
v okrese X., v katastrálnom území H., B., G., Z., O. a B.. Dňa 08.07.2015 Vláda SR uznesením č.
401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom
vybudovanie strategického parku a uložila Ministerstvu hospodárstva SR povinnosť vydať osvedčenie
o významnej investícii na realizáciu stavby. Dňa 18.06.2015 žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres X. evidovaných na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom X., katastrálnym odborom, ako pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX
orná pôda o výmere XXXX m2 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k uvedenému pozemku. Dňa 23.07.2015 bol na základe rozhodnutia Okresného
úradu X., katastrálneho odboru, č. V XXXX/XX povolený vklad do katastra nehnuteľností, ktorým bol

do katastra nehnuteľností zapísaný nový vlastník zapísaný ako nový vlastník pozemku žalovaný. Dňa
21.08.2015 žalobca odstúpil z opatrnosti od zmluvy, aj keď ju celú považuje za neplatnú. Po povolení
vkladu sa žalobca dozvedel, že spoločnosť MH INVEST, s.r.o. začala vykupovať viaceré pozemky,
vrátane jeho pozemku, za účelom výstavby strategického parku za vyššiu cenu, ako žalobca predal
pozemok žalovanému.

21. Dňa 14.10.2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu,
že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor zo dňa 23.07.2015 č. V 5172/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2015. Okresný úrad X., katastrálny odbor,

v konaní č. V 5172/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02.11.2015, č. UP 43/2015-9,
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, zo dňa
25.01.2016, č. Upo 17/2016-4To, pretože správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku
nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľnosti opätovne zapísal žalobcu akovlastníckapredmetnejnehnuteľnosti.Dôvodomboloposúdeniekúpnejzmluvyakoabsolútneneplatného
právneho úkonu.

22. Súd prvej inštancie konanie právoplatne zastavil uznesením č. k. 15C/482/2015-73 zo dňa
14.10.2016 a predmetom konania zostal nárok strán na náhradu trov konania voči sebe navzájom.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodoval o trovách
zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby rôzne, pričom sa rozhodnutia odvolacieho súdu stali
predmetom prieskumu Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že diametrálne odlišná činnosť krajského

súdu o tej istej právnej otázke je ústavne neudržateľná a že zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti
krajského súdu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 338/2018-30).

23. Odvolací súd reagujúc na nálezy Ústavného súdu SR na zasadnutí občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Nitre dňa 6. februára 2020 vo veci návrhu na zjednotenie rozhodovania o náhrade
trov konania prijal stanovisko v znení: „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych

dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám
sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

24. Keďže v danej veci ide o rovnakú právnu otázku, ktorá bola predmetom zjednocovania rozhodovacej
činnosti krajského súdu, odvolací súd nevidí dôvod, aby sa od prijatého stanoviska občianskoprávneho

kolégia Krajského súdu v Nitre pri rozhodovaní v danej odklonil.

25. Súd prvej inštancie stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prevej inštancie a trov
odvolacieho konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 257 CSP aj s poukazom na nálezy Ústavného
súdu SR č.k. I. ÚS 225/2019-41 zo dňa 20.08.2019 a č. k. IV. ÚS 614/2018-36 zo dňa 20.08.2019,

v ktorých Ústavný súd SR konštatoval, že z procesného aspektu je potrebné urobiť záver, že žaloba
bola podaná dôvodne (to sa ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby, ktorá sa však v
takomto prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase podania určovacej žaloby žalobca nemal inú
právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. K spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody - protest
prokurátora, na ktorý žalobcovia a ani sťažovateľka ako žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého

bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcov, čím odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to
je v danom prípade opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania
nepriznáva.

26. Vychádzajú z uvedeného záveru Ústavného súdu SR ako aj z obsahu súdneho spisu, odvolací

súd skúmal, či možno niektorej zo strán pripísať zavinenie na zastavení konania a dospel k záveru,
že zavinenie na zastavení konania nemožno pripísať žalobcovi, ktorý v čase podania určovacej žaloby
nemal inú možnosť, ako sa domáhať ochrany svojich práv a s prihliadnutím na okolnosti, ktoré nastali až
po podaní žaloby a ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, možno konštatovať, že ho k späťvzatiu žaloby viedli
objektívne dôvody - odpadnutie predmetu žaloby na základe toho, že vyhovením protestu prokurátora

bolo navrátené vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcovi. Rovnako nemožno pripísať
zavinenie na zastavení konania ani žalovanému, ktorý svojím správaním po podaní žaloby nedal dôvod,
pre ktorý by žalobca mal zobrať žalobu späť.

27. Keďže zavinenie na zastavení konania nemožno v danej veci pričítať ani jednej zo strán, pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné vychádzať zo základného princípu
Civilného sporového poriadku uvedeného v čl. 4 a rozhodnúť tak, že stranám sa nárok na náhradu
trov konania nepriznáva, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a názor odvolacieho súdu nemohla zmeniť ani argumentácia
žalovaného, že aplikáciu § 257 CSP vylučuje to, že podľa názoru žalovaného, nebola dôvodom

späťvzatia žaloby strata naliehavého právneho záujmu, ale bola ním strata aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, keďže po prevode nehnuteľnosti zo žalobcu na spoločnosť MH INVEST stratil aktívnu vecnú
legitimáciu, a túto skutočnosť nie len že žalovaný nezavinil, ale ani ju nemohol ovplyvniť, pretože ako
bolo vyššie uvedené, k spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý žalobca
a ani žalovaný nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva

žalobcu, čím odpadol predmet žaloby, a preto je tiež bez právneho významu posudzovať otázku, či
predkupné právo štátu mohol porušiť len žalobca.28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán v súlade so zásadou
procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP) náhradu trov odvolacieho

konania žalobcovi nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.
zn. 7 Cdo 14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 8/2018 pod R 72/2018), pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

29. Zo všetkých zhora označených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).