Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/364/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115219512
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115219512.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ H. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., K. XXX/XX a 2/ Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., K. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ K. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., J. O. F. XXXX/X a 2/ R.F.PLUS, s.r.o., so sídlom Hlohovec, M. Bela 2309/14,
IČO: 36 827 771, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra zo dňa 02. 05. 2016 č.k. 15C/350/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobcov v 1. a 2. rade nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa s výkonom kúpnej zmluvy spojené

s nakladaním s nehnuteľnosťami obec Z. k.ú. Z. LV č. XXX: parc. č. 580/1 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 762 m2, parc. č. 580/2 - záhrady o výmere 991 m2, parc. č. 580/13 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 106 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 580/13 až do právoplatného skončenia
vo veci samej s tým, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatnosti skončenia vo veci samej.
Zároveň uložil žalobcom v 1. a 2. rade, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia podali na súde
žalobu vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1-9, § 76 ods.

1-5, § 77 ods. 1-5 OSP. Konštatoval, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov
poukazujúc na to, že ich návrh obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, keď z LV č. XXX kat. úz. Z. bolo preukázané, že parc. č. 581/1, 2 a 13, ako i rodinný dom súp.
č. XXX sú evidované vo vlastníctve žalovaného. Stotožnil sa tak so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a toto nariadil v súlade s § 76 ods. 1písm. e/ OSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním
jeho zmeny a zamietnutia návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že súd
prvej inštancie vo veci neúplne zistil skutkový stav a vychádzal z jej nesprávneho právneho posúdenia.
Prioritne namietal absolútnu neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie,
keď z neho nie je jasné, na výkon ktorej kúpnej zmluvy by sa malo neodkladné opatrenie vzťahovať.

V tejto súvislosti argumentoval, že zákon nepozná pojem výkon kúpnej zmluvy, ani výkony spojené
s nakladaním nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu nie je zrejmé, aké povinnosti mu boli uložené, resp.
ktorej kúpnej zmluvy sa neodkladné opatrenie vôbec týka. Považoval ho preto za nulitné a nespôsobilé
uložiť účastníkom žiadne povinnosti. Ďalej dôvodil, že z návrhu žalobcov v spojení s jeho doplnkom
zo dňa 02. 07. 2015 nevyplýva žiadna skutočnosť, nasvedčujúca tomu, že by boli splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to ani pri najširšom možnom výklade zákona. Poukázal na

to, že podľa žalobcov so žalovaným v 1. rade uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade, pričom žalobcovia nemalivedomosť o tom, že uzatvárajú kúpnu zmluvu a domnievali sa, že uzatvárajú úverovú zmluvu na výplatu
ich dlhov voči R., z ktorého dôvodu kúpna zmluva uzatvorená medzi nimi a žalovaným v 1. rade je pre ich
omyl neplatným právnym úkonom. Túto argumentáciu označil za absolútne účelovú, keď z predložených

listín vyplýva, že predmetná kúpna zmluva je platným právnym úkonom a žalobcovia nepredložili žiaden
dôkaz,žetútonemaliúmyseluzatvoriť.Vtejtosúvislostipoukázalinato,ževjanuári2013boložalobcom
doručené rozhodnutie Správy katastra Nitra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech žalovaného v 1. rade a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali až po 2 rokoch
užívania nehnuteľností a po tom, čo inicioval voči nim konanie o vypratanie nehnuteľností. Naviac

nepoznal vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade a nebol ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Ďalej
uviedol, že i keď podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, neznamená to, že súd môže vydať
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovia ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia

uviedli, že žalovaný v 1. rade si voči nim uplatňuje pohľadávku zo zmluvy o pôžičke vo výške 8.000
eur, ktorú vymáha v exekučnom konaní a vyjadrujú obavu, že ak žalovanému v 1. rade pohľadávku
neuhradia, tento pristúpi k realizácii kúpnej zmluvy podľa svojej voľby, čo im nedáva možnosť výberu,
či hájenia ich práva. Mal za to, že táto konštrukcia ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia
neobstojí, pretože pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom nemôžu mať s vecou žiaden súvis a

zároveň žalovaný v 1. rade nemá absolútne žiadne dispozičné právo k nehnuteľnostiam. Okrem toho on
nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby s nehnuteľnosťami nakladal a je tak nedôvodné tvrdenie žalobcov,
že je obava, že by nakladaním s nehnuteľnosťami došlo k zásahu do ich práv, keďže ani žiadne právo k
nehnuteľnostiam žalobcovia nemajú. Argumentoval tiež, že poškodeným je on sám, nakoľko nadobudol
nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 07. 2013 po tom, čo

žalovaný v 1. rade ani po niekoľkých mesiacoch sa nedomohol práva nehnuteľnosti užívať, pretože
žalobcovia napriek predaju nehnuteľností a po prijatí kúpnej ceny odmietli nehnuteľnosti vypratať a to
i napriek tomu, že z kúpnej zmluvy vyplýval i záväzok sa z nehnuteľnosti vysťahovať do 17. 04. 2013.
Žalobcovia doposiaľ nehnuteľnosti užívajú bez akejkoľvek náhrady, nemajú snahu situáciu riešiť, a preto
im ponúkol odkúpenie nehnuteľnosti za cenu 65.000 eur, ktorú ponuku odmietli, resp. sa zatajovali.

Nemal tak inú možnosť, ako situáciu riešiť podaním návrhu na vypratanie nehnuteľností, pričom v
konaní Okresného súdu Nitra súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01. 12. 2015 sp.zn. 25C/543/2015
ich návrhu vyhovel po tom, čo sa v rámci vyriešenia predbežnej otázky zaoberal i platnosťou kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, ako i kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním
a žalovaným v 1. rade. Taktiež poukázal na to, že pokiaľ žalobcovia by sa v konaní dovolali neplatnosti

kúpnejzmluvyakorelatívneneplatnéhoprávnehoúkonu,muselbysúdichžalobuourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zamietnuť a to s ohľadom na závery rozsudku NS SR zo dňa 20. 12. 2011
sp.zn. 6Cdo 221/2010, ako i uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 50/2010-11. Nebol by totiž
u žalobcov daný naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Aj
vyslovenie neplatnosti právnych úkonov z objektívnych dôvodov nemohlo by mať v otázke vlastníckeho

práva reštitučné následky vo vzťahu k nemu, v dôsledku čoho i prípadná žaloba vo veci samej by
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť aktuálne existujúci skutkový a právny stav veci. V neposlednom
rade napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie označil za absolútne nepreskúmateľné, pretože v ňom
absentuje akýkoľvek popis myšlienkového pochodu súdu s poukazom na jednotlivé skutkové tvrdenia
žalobcov,nazákladektorýchdospelkzáveru,žejedanánaliehavápotrebadočasnejúpravyvzájomných

práv strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. Naviac súd prvej inštancie v odôvodnení sa
nezaoberal tým, v čom vidí ohrozenie práv žalobcov a nevysporiadal sa ani s tým, do akej miery bude
predstavovať nariadenie neodkladného opatrenia zásah do jeho ústavou garantovaného vlastníckeho
práva. Postup súdu prvej inštancie tak označil za neprípustný.

3. Žalobcovia a ani žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal odvolanie žalovaného
v 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

5. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

9. Úvodom je potrebné poznamenať, že doterajšia právna úprava inštitútu predbežného opatrenia
podľa Občianskeho súdneho poriadku (platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) od 01.
07. 2016 nahradila nová právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných
opatrení obsiahnutá v tretej časti, tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorú na daný prípad

aplikoval v zmysle § 471 ods. 1 CSP už i odvolací súd. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných
ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiť pred začatím
konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne
riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia

oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením

neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je
treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
predovšetkým dvojstranných (zmluvy o nájme, výpožičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy, darovacie
zmluvy, zámenné zmluvy, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva, atď.), ale aj
jednostranných (závet, opustenie veci). Ochrana poskytovaná predbežným opatrením v zmysle vyššie

cit. zákon. ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol
poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu
faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto predbežného opatrenia je teda zákaz disponovať s určitou
vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať i existenciu čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej

miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo
vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku,
na vydanie veci, na určenie vlastníckeho práva a pod. a neužívaním veci žalovanému nevznikne
neprimeraná ujma.
13. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 CSP,

ktorý žalobcovia podali pred začatím konania vo veci samej. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia v spojení s jeho dodatkom zo dňa 02. 07. 2015 žalobcovia požadovali, aby súd uložil
žalovaným v l. a 2. rade zrejme povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami v kat. úz. Z., zapísanými na
LV č. XXX ako parc. č. 580/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 762 m2, parc. č. 580/2 - záhrady
o výmere 991 m2, parc. č. 580/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a na nej postavenom

rodinnom dome súp. č. XXX a zároveň im uložil povinnosť do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia
podať žalobu vo veci samej. Podľa žalobcov dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
dočasnej úpravy pomerov, pretože bez okamžitého zásahu súdu im hrozí reálne nebezpečenstvo a ujma
v podobe vypratania nehnuteľností žalovaným v 2. rade a definitívnej straty nehnuteľností na základeneplatných právnych úkonov žalovaných, pričom nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie a v prípade
úspechu vo veci samej by sa tak sťažilo ich postavenie. Dňa 03. 08. 2016 žalobcovia doručili súdu
prvej inštancie žalobu vo veci samej, ktorou sa voči žalovaným domáhajú 1/ určenia, že na sporom

dotknutýchnehnuteľnostiachneviaznuzáložnéprávazriadenénazabezpečeniepohľadávkyžalovaných
voči žalobcom; 2/ zrušenia záložných práv na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcov; 3/
vyslovenia neúčinnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu (zrejme správne nehnuteľností) a určenia
vlastníctva v prospech žalobcov; 4/ zrušenia exekúcie voči žalobcom nariadenej Okresným súdom Nitra
pod č. 5403154788 zo dňa 13. 10. 2014, ktorú vykonáva súdna exekútorka JUDr. Soňa Stodolová,

so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova 25 pod sp. zn. EX 1335/2014. Dôvodnosť žaloby
vzhliadli v neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré podpísali v tiesni pod ťarchou zabezpečenia finančných
prostriedkov, absentovala ich vôľa nehnuteľnosti odpredať, boli žalovanými uvedení do omylu a bez
vysvetlenia zmluvných podmienok, z ktorých dôvodov uzatvorenie zmlúv bolo v rozpore s právom.

14. Súd prvej inštancie spravujúc sa ustanoveniami v čase jeho rozhodovania platného Občianskeho

súdneho poriadku nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalobcom v l. a 2. rade uložil povinnosť zdržať
sa s výkonom kúpnej zmluvy spojené s nakladaním s nehnuteľnosťami v kat. úz. Z., zapísanými na
LV č. XXX špecifikovanými vo výroku rozhodnutia až do právoplatného skončenia vo veci samej a
zároveň uložil žalobcom povinnosť v lehote do 20 dní od doručenia podať na súde žalobu vo veci samej.
Pre absenciu odvolania strán sporu vo vzťahu k žalovanému v l. rade uznesenie súdu prvej inštancie

nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania je len výrok napadnutého uznesenia vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia ako záložcovia dňa 21. 11. 2006 uzatvorili so R. R. a. s.
Bratislava ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Z.

zapísanými na LV č. XXX ako parc. č. 580/1, parc. č. 580/2 a parc. č. 580/13 s rodinným domom súp.
č. XXX, ktorou bolo zriadené záložné právo k označeným nehnuteľnostiam žalobcov na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0233415872 zo dňa 21.
11. 2006 v znení jej dodatkov uzatvorenej medzi záložným veriteľom a E. J., H. J. a H. J. a na základe
ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 850.000,- Sk a ktorej vklad do Správy katastra

Nitra bol povolený dňa 02. 02. 2007 pod č. 7255/06. Dňa 16. 01. 2013 žalobcovia ako predávajúci
a žalovaný v l. rade ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou odpredali do výlučného vlastníctva
žalovaného v 1. rade zhora označené nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 45.700 eur
s tým, že žalovaný v 1. rade časť kúpnej ceny vo výške 32.200 eur uhradí bankovým prevodom na
účet predávajúcich v R. R.i, a. s. pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zvyšná

časť vo výške 13.500 eur bola uhradená pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti do rúk predávajúcich.
Podľa článku V bod 3. žalobcovia ako predávajúci prehlásili, že nehnuteľností, ktoré sú predmetom
prevodu budú voľné a plne k dispozícii kupujúcemu dňa 17. 04. 2013 do tohto termínu majú prednostné
právo ich kúpy a do uvedeného termínu sa zaviazali z nehnuteľnosti vysťahovať a zrušiť na adrese
trvalý pobyt. Rozhodnutím Správy katastra Nitra, odbor katastrálnych konaní zo dňa 18. 01. 2013 č.

V220/13 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam
v prospech žalovaného v l. rade, ku ktorému dňu nastali i právne účinky vkladu. Kúpnou zmluvou zo
dňa 31. 07. 2013 žalovaný v 1. rade sporom dotknuté nehnuteľnosti odpredal žalovanému v 2. rade za
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 41.500 eur, ktorá bola predávajúcemu uhradená priamym bankovým
vkladom na jeho účet v deň podpisu kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v

prospech žalovaného v 2. rade bol povolený Správou katastra Nitra pod V5168/13-270/13. Žalovaný v 2.
rade je vedený v liste vlastníctva ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, pričom tieto doposiaľ
užívajú žalobcovia v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho ich žalovaný v 2. rade vyzval výzvou zo dňa 10. 09.
2015 na ich vypratanie v 15-dňovej lehote od jej doručenia. Po márnom uplynutí tejto lehoty následne
žalovaný v 2. rade podal dňa 15. 10. 2015 na súde prvej inštancie žalobu na vypratanie nehnuteľností

voči žalobcom v l. a 2. rade, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 25C/543/2015. Rozsudkom zo dňa
01. 12. 2015 č. k. 25C/543/2015-70 súd prvej inštancie uložil žalobcom v l. a 2. rade povinnosť vypratať
sporné nehnuteľností a odovzdať ich žalovanému v 2. rade v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
konštatujúc,žežalobcoviaužívajúnehnuteľnostibezprávnehodôvodu,keďniesúaniichvlastníkom,ani
nemajú iné zákonné právo na ich užívanie, pričom ako predbežnú otázku posudzoval platnosť kúpnych

zmlúv a žiadny rozpor so zákonom pri ich uzatváraní nezistil. Tento rozsudok doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť, keďže ho žalobcovia napadli odvolaním.16. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad a v nadväznosti i na popísané
skutkové zistenia dospel k záveru, že v tomto konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných
a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcom nariadením požadovaného neodkladného

opatrenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie a tiež i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, keď už platí nová procesná úprava
neodkladných opatrení. Na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobcovia v konaní
neosvedčili existenciu a dôvodnosť ich oprávneného nároku, ktorý mal byť neodkladným opatrením
dočasne chránený a tiež ani naliehavosť a existenciu ujmy, ktorá by tomuto oprávnenému nároku

bezprostredne hrozila a na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, a teda
neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V tejto súvislosti konštatuje,
že z okolností danej veci je nepochybné, že žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi sporom
dotknutých nehnuteľností v kat. úz. Z. zapísanými na LV č. XXX, ktoré kúpnou zmluvou odpredali
žalovanému v 1. rade a tento ich následne kúpnou zmluvou odpredal žalovanému v 2. rade, ktorému ako
výlučnému vlastníkovi prislúcha s tým spojený výkon vlastníckych práv. Žalobcovia v konaní výlučne iba

svojim tvrdením bez akýchkoľvek ďalších dôkazných prostriedkov spochybňujú platnosť kúpnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným v 1. rade z dôvodu, že nemali vedomosť o tom, že uzatvárajú kúpnu zmluvu,
ale zmluvu úverovú, túto uzatvorili pod psychickým tlakom a v tiesni v snahe zabezpečiť bývanie a
pomôcť synovi. Toto ich tvrdenie však nepreukazujú v spise obsiahnuté listinné dôkazy a je i v protiklade
s výpoveďou žalobkyne v 2. rade učinenej v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.

25C/543/2015 na pojednávaní dňa 01. 12. 2015. Žalobkyňa v 2. rade totiž vo svojej výpovedi uviedla,
že syn si v minulosti požičal od R. R. a.s. peniaze, prestal byť schopný splácať pôžičku, malo prísť k
dražbe domu, ktorú odvrátili tak, že žalovaný v 1. rade kúpil ich dom, teda vyplatil banku a mal im dať
aj peniaze na ruku, čo však nespravil. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zákonná
úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak

sám nárok ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené
kumulatívne. V tomto smere je významné, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadajú ani v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď môže byť niekedy pre stranu sporu zvlášť obtiažna.
Treba však s týmito povinnosťami počítať v každom sporovom konaní, i keď v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia smerujú k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých

pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, potrebe primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, pretože žalobcovia
neosvedčili existenciu oprávneného nároku a taktiež ani to, že by mu bezprostredne hrozila ujma a že
ideosituáciu,ktorúbybolopotrebnériešiťokamžitýmzásahomsúduvpodobenariadenianeodkladného
opatrenia. Je tomu tak i za situácie, že predmetné nehnuteľností žalobcom a ich rodinným príslušníkom

slúžia na bývanie. I keď odvolací súd nespochybňuje, že právo na obydlie požíva zvýšenú ochranu, je
potrebné zohľadniť v tomto smere i ďalšie významné skutočnosti. Predovšetkým okolnosť, že žalovaný
v 2. rade nehnuteľnosti nadobudol nie od žalobcov ale od žalovaného v 1. rade, a to už pred viac
ako 2 rokmi, tieto žalobcovia doposiaľ užívajú, pričom ani netvrdili, že by žalovaný v 2. rade za toto
obdobie s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladal, v dôsledku čoho nie je dôvodný záver o

existencii bezprostredne im hroziacej ujmy. Len skutočnosť, že žalovaný v 2. rade využil jemu svedčiace
vlastnícke právo a súdnou cestou sa domáha vypratania nehnuteľností nie je spôsobilá tento záver
spochybniť. Práve naopak, svedčí o legitímnom postupe zo strany žalovaného v 2. rade a umožňuje už
v konaní o vypratanie nehnuteľnosti posúdiť i dôvodnosť námietok žalobcov vo vzťahu k (ne) platnosti
kúpnych zmlúv, ktoré by mali byť predmetom i tohto konania v nadväznosti na žalobu žalobcov doručenú

súdu prvej inštancie dňa 03. 08. 2016. V prípade, že by zo strany žalovaného v 2. rade napriek
doposiaľ právoplatne neskončenému konaniu o vypratanie nehnuteľnosti došlo k úkonom smerujúcim
k nakladaniu s nehnuteľnosťami, žalobcovia majú stále k dispozícii možnosť podať nový návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by odvrátili v čase jeho podania im bezprostredne hroziacu
ujmu.

17. Naviac i samotný petit navrhovaného neodkladného opatrenia tak ako ho žalobcovia špecifikovali
v návrhu „zdržať sa s výkonom kúpnej zmluvy spojené s nakladaním s nehnuteľnosťami ...“ , (ktorý
do svojho rozhodnutia bez ďalšieho prevzal i súd prvej inštancie) je neurčitý z dôvodov uvádzaných
žalovaným v 2. rade v jeho odvolaní, čo spôsobuje aj jeho nevykonateľnosť, keď okrem iného v ňom

žalobcovia ani nekonkretizovali právne úkony, ktorými má byť žalovanému v 2. rade uložené nenakladať
s nehnuteľnosťami alebo ktorých sa má zdržať.18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako nedôvodný zamietol.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol spravujúc sa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP, pretože o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Za situácie, že v danom spore nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by došlo ku
skončeniu konania (vo veci samej), o nároku na náhradu trov konania (vrátane trov konania odvolacieho)
rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).