Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118325275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118325275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu:
Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, IČO: 50 496 166, právne
zastúpený : ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, IČO: 36 864
455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom v H., S.
T. č. X/A., o zaplatenie sumy 309,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 13C/79/2018-153 z 07. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 309,61 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 309,61 eur od 01.07.2018 do zaplatenia, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v prejednávanej veci) okresný súd zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 309,61 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 309,61 eur od 01.07.2018 do zaplatenia titulom náhrady škody

v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej „ZPZP“), ktorá vznikla
v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poisteným žalovaného. (výrok I.). Žalovanému proti žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Uplatnená škoda predstavovala úhradu nájomného za užívanie motorového vozidla, ktoré si
poškodený prenajal od žalobcu na čas, kedy nemohol používať svoje motorové vozidlo, ktoré bolo

poškodené pri dopravnej nehody spôsobenej poisteným žalovaného. Poškodený nárok na náhradu
škody zmluvou o postúpení pohľadávky previedol na žalobcu. Okresný súd na základe vykonaného
dokazovania považoval medzi stranami za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Peugeot 301, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený I. F.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla Iveco v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Držiteľom vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda bola Nákladná automobilová doprava Nitra, a.s. Ďalej okresný súd konštatoval, že

na poistnú udalosť nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému I. F. náhradné vozidlo zn. Citroen. Po ukončení doby trvania nájmu
vystavil poškodenému faktúru zo dňa 17.05.2018, splatnú dňa 24.05.2018 na sumu 576 eur. Uvedená
suma predstavovala nájomné za obdobie 14 dní vo výške denného nájomného 36 eur, v tejto sume bolzahrnutý aj jednorázový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Poškodený
dňa 17.05.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie
vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 04.05.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na

prenájom náhradného vozidla vo výške 576 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými
na žalobcu. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné a výška odplaty
predstavuje sumu, ktorá zodpovedá faktúre vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako
nájomcovi. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa
23.05.2018. Dňa 21.06.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného

motorového vozidla vo výške 266,39 eur.

3. Na takto zistený skutkový stav okresný súd aplikoval ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442 ods.
1,3, § 443, § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“) a ustanovenia ZPZP a dospel
k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný. V súdenej veci podľa názoru okresného súdu
poškodený doposiaľ nevynaložil náklady za užívanie náhradného osobného motorového vozidla, inak

povedané, neplnil svoj peňažný záväzok voči žalobcovi a neuhradil mu fakturované nájomné za
dočasné prenechanie náhradného osobného motorového vozidla. Poškodenému tak škoda, ktorej sa
voči žalovanému domáhal, nevznikla. Ďalej okresný súd poukázal na to, že skutočnou škodou je škoda
v podobe nákladov vynaložených s použitím náhradného vozidla, avšak iba v tej výške, o ktorú náklady
vynaložené s použitím náhradného vozidla prevyšujú náklady, ktoré by boli spojené s použitím vlastného

vozidla. Žalobcu v spore zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie výšky takýchto vlastných
nákladov. Iba táto prevyšujúca suma totiž v zmysle rozhodnutí citovaných okresným súdom sa považuje
za škodu. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal výšku nákladov, ktoré poškodený
musel vynaložiť v súvislosti s použitím vlastného motorového vozidla. Okresný súd tak nemohol ustáliť
výšku nákladov, o ktorú prevyšujú náklady spojené s použitím náhradného vozidla náklady spojené

s použitím vlastného vozidla, teda nebolo možné ustáliť výšku skutočnej škody. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na ich náhradu
v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby krajský

súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
mu nárok na náhradu trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania. Namietal, že okresný súd vec
nesprávne právne posúdil, ak neaplikoval ust. § 580 OZ o započítaní ako možnosti splnenia záväzku.
Poškodený mal voči jeho osobe záväzok uhradiť nájomné za poskytnutie osobného motorového vozidla,
ktorý sa rozhodol splniť započítaním. Zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa, rovnako judikatúra

i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Stav, kedy by sa úbytok kryl s
prírastkom by jednoznačne nastal i za predpokladu, že poškodený by uhradil faktúru za nájomné a
následne uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, za ktorú by mu v rovnakej výške bola poskytnutá
odplata za postúpenie. Momentom uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o vzájomnom
započítaní došlo k stretu pohľadávky, ktorú mal voči poškodenému z titulu nájomného s pohľadávkou

poškodeného voči jeho osobe na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým
momentomsazároveňzmenilcharakterpohľadávkynaexistujúcuvkonkrétnejsumeavýške.Týmdošlo
k dosiahnutiu účelu inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho,
aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. V súdenej veci bola relevantná skutočnosť, že poškodený
bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok

voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý vysporiadal spôsobom nahradzujúcim
platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva
poškodenéhonájomcu,uplatňovaťsinárokztitulunákladovnaprenájomvozidlapriamoprenajímateľom
voči poisťovni. Výklad , ku ktorému dospel okresný súd popiera inštitút započítania pohľadávok, jeho
zmysel a podstatu.

5. Žalobca ďalej namietal záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní výšky skutočnej škody. Za určujúcu
považoval skutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné vozidlo
za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, teda tento stav nebol
výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Prenájmom náhradného

motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav.
Tiež sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že náklady, ktoré by mal poškodený na prevádzku
vlastného vozidla pokiaľ by k poškodeniu nebolo došlo, sú jeho vlastnými nákladmi a tieto je potrebnéodpočítať z výšky skutočnej škody. Za fakturovaných 14 dní prenájmu by takýmito nákladmi mohli byť
len pohonné hmoty, ktoré však neboli súčasťou fakturovaného prenájmu a poškodený ich znášal sám.

6. Žalobca namietal, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, keď z neho vôbec
nevyplýva posúdenie jeho skutkových tvrdení a právnych argumentov, čím došlo k zásahu do jeho
práva na spravodlivý proces. K nároku na úroky z omeškania uviedol, že zákonná úprava týkajúca
sa úrokov z omeškania vyplývajúca z ust. § 11 ods. 6 až 8 ZPZP nedáva jednoznačnú odpoveď na
otázku, kedy vzniká poškodenému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pokiaľ viaže tento moment

alternatívne na ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne právoplatnosť súdneho rozhodnutia.
Je však nutné vychádzať z účelu právnej úpravy, ktorou je zabezpečenie rýchlej a efektívnej ochrany
poškodeného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré nárok na
úroky z omeškania v obdobných skutkových a právnych veciach priznali od vzniku omeškania, nie od
právoplatnosti rozhodnutia súdu.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§
379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. Krajský súd vychádzajúc zo skutkového stavu tak ako ho ustálil okresný súd a ktorého závery
nerozporoval ani žalobca v podanom odvolaní konštatoval, že uvedený skutkový stav okresný súd
nesprávne právne posúdil.

10. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

11. Podľa § 581 ods. 1 OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej

na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia započítať nemožno premlčané pohľadávky,
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

12. Okresný súd ustálil, že škodca, ktorý spôsobil dopravnú nehodu mal uzatvorené povinné zmluvné
poistenie so žalovaným. Nebolo pochýb, že pri dopravnej nehode bolo poškodené motorové vozidlo,

ktoré si dal poškodený opraviť. Počas doby trvania opravy využíval motorové vozidlo na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom ako prenajímateľom. Poškodený úhradu nájomného
považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči
žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ ZPZP, a ktorú si mohol voči žalovanému ako poisťovateľovi
uplatniť priamo. Na základe ZPZP tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a

poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť
plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je
spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 OZ (citovaný v napadnutom rozsudku). Okresný
súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že poškodený nájomné žalobcovi titulom zmluvy o
nájmeuhrádzalformouzapočítania(čojeajjedenzozákonnýchspôsobovzánikuzáväzku,resp.spôsob

úhrady podľa § 580 OZ v spojení s § 581 ods. 3 OZ). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a
nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Zmluva o postúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému

tak zostáva zachovaný, zmenila sa osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej
praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Ide o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čohodochádza k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie
odplatyzapostúpenie.Podľazmluvyopostúpenípohľadávkypoškodenýtakvrámcijednéhodokumentu
súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi

za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej
sfére žalobcu.

13. Krajský súd sa tak nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že poškodený doposiaľ
nevynaložil náklady za používanie náhradného motorového vozidla, pretože neplnil svoj peňažný

záväzok voči žalobcovi vyplývajúci mu zo zmluvy o nájme a to uhradiť nájomné za dočasné prenechanie
náhradného motorového vozidla. Poškodený uhradil nájomné žalobcovi formou započítania.
poskytnutia náhradného vozidla poškodenému v rozhodnom období nepreukázal.

14. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal výšku nákladov, ktoré by musel vynaložiť
v súvislosti s použitím vlastného motorového vozidla, preto nebolo možné ustáliť výšku skutočnej

škody. Okresnému súdu možno prisvedčiť , že žalobcovi patrí náhrada škody spočívajúca v nákladoch
vynaložených na požičanie iného motorového vozidla za dobu, počas ktorej nemohol používať motorové
vozidlo poškodené dopravnou nehodou, ak prevyšuje výdavky s užívaním vlastného automobilu.
Odvolací súd dopĺňa, že aj v zmysle judikatúry (R 7/1992) je dôsledkom poškodenia vlastného
automobilu, kvôli ktorému bola nutná výpožička iného motorového vozidla, iba vynaloženie čiastky, o

ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie automobilu (porovnateľného s poškodeným) výdavky, ktoré
by boli spojené s používaním automobilu vlastného. Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom
je však zrejmé, že uplatnená istina predstavuje iba cenu nájmu dohodnutú za požičanie motorového
vozidla,nie súvnejzahrnutéajvýdavkyspojenésjehoprevádzkou.Dokonca,anižiadnazostránsporu,
respektíve žalovaný v rámci procesnej obrany uvedenú sumu takýmto smerom nerozporoval. Žalobca

preukázal listinnými dôkazmi, a to nájomnou zmluvou ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok, že v
priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo a za ten
čas zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 309,61 eur z titulu dojednaného nájomného vrátane 30
eur ako poplatku za pristavenie motorového vozidla. Okresný súd preto nedospel k správnemu záveru
o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení o dôvodnosti nároku na

zaplatenie žalovanej istiny.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, krajský súd preto žalobe v časti uplatnenej istiny ako
dôvodnej vyhovel a zmenil tak zamietajúci rozsudok okresného súdu v tejto časti.

16. Podľa § 11 ods. 6 ZPZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/

poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

17. Podľa § 11 ods. 7 ZPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa § 11 ods. 8 ZPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (pozn. 15a - § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ustanovenie § 11 ods. 8 ZPZP týka len prípadu omeškania
poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona, riadne a
včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému.
Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažnéhocharakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi
žalobca riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 ZPZP nevylučuje vznik nároku poškodeného na
úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany

poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z
omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úroky
z omeškania len v prípade v ňom uvedenom.

20. V tomto prípade nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať zo záverov rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 . Pri akceptácii tam uvedeného názoru, že povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá
mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by
v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu
svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no

nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru, poskytnúť peňažné plnenie. Dovedené do ad
absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodne a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú
udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta
poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Navyše výklad,
podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia)

bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo
výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru odvolacieho súdu naráža aj na ústavný
princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy).

21. Vedený týmito úvahami odvolací súd priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania. Keďže žalovaný dňa 15.06.2018 skončil prešetrovanie poistnej udalosti, bol povinný do 15
dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čo
neučinil, preto od 01.07.2018 sa dostal do omeškania. Od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na
úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
22.Keďžeodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmenil,vosvojomrozhodnutírozhodolajotrovách

prvoinštančného ako i odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP. Vychádzajúc zo zásady úspechu
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP žalobcovi ako strane sporu v celom
rozsahu v konaní úspešnej, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)