Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010723
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120010723.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. S., nar. XX.X.XXXX v O., t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 18.5.2020, č. k. 4PP/44/2020 - 35, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 29.9.2020 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. S. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 18.5.2020, č. k. 4PP/44/2020-35, podľa § 415 ods. 1 Trestného
poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), b), § 66 ods. 2 Trestného zákona, žiadosť odsúdeného
A. S. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.9.2017, sp. zn.: 3T/223/2015 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 19.6.2018, sp. zn.: 3To/9/2018 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 4.9.2013, sp. zn.: 5T/17/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
30.9.2014, sp. zn.: 5To/64/2014, zamietol.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého
trestu, ako i prvá materiálna podmienka - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich

povinností, bol 3 krát disciplinárne odmenený, nebol disciplinárny potrestaný a jeho pracovná morálka
bola v poriadku. Odsúdený však nesplnil druhú materiálnu podmienku - odôvodnený predpoklad,
že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. V
tomto smere okresný súd poukázal na fakt, že odsúdený bol v minulosti podmienečne prepustený, v
skúšobnej dobe sa síce osvedčil, ale následne spáchal viacero ďalších trestných činov a to aj pomerne
závažných. Celkovo mal 31 odsúdení, pričom u neho bola zistená aj špeciálna recidíva (majetková

trestná činnosti). Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že odsúdený sa nachádza vo výkone trestu v ústave
so stredným stupňom stráženia, čo tiež svedčalo v neprospech žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie, keďže prognóza polepšenia odsúdených, ktorí nevyužili zákonnú možnosť žiadosti o
preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia (resp. tejto nebolo vyhovené) je horšia ako v
prípade odsúdených v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú následne odôvodnil svojim

podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.5.2020. V odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol,
že mu bola okresným prokurátorom vytýkaná minulosť, za ktorú už bol odsúdený. Taktiež nebola
pravda, že bol už trikrát vo výkone trestu, pretože keď bol v minulosti vo výkone trestu v roku 2013
bol amnestovaný, začo sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. V minulosti už bol podmienečne
prepustený a aj sa osvedčil. Hodnotenie ÚVTOS bolo v jeho prospech, pretože za 6 rokov nebol ani raz
disciplinárne potrestaný. Bol síce viac ako 30 krát súdne trestaný, ale minimálne 18 krát v súbehu. Ďalej

v sťažnosti namietal skutočnosti týkajúce sa skutkov, za ktoré bol právoplatne odsúdený.
Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť.Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,

že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo
veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na
podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné

rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a
zákonný.
Podľa § 66 ods.1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú
za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím

prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o
osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody
alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia
slobody.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený nesplnil druhú materiálnu

podmienku, teda, že vzhľadom na osobu odsúdeného a na jeho trestnú minulosť (31 záznamov v
odpise Registra trestov), odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade podmienečného
prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. S
odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom nesplnenia druhej materiálnej podmienky zo strany
odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a na dôvody uvedené súdom prvého stupňa, bez potreby

ich opakovania, poukazuje. Náprava odsúdeného môže byť v tomto prípade zaručená len úplným
vykonaním nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený.
K námietkam odsúdeného mal sťažnostný súd za potrebné uviesť, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva,
že len dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody samé o sebe ešte nemusí
byť prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože môže ísť len o prispôsobenie sa podmienkam výkonu

trestu odňatia slobody prípadne o účelové konanie motivované výlučne snahou byť podmienečne
prepustený, ktoré po odpadnutí motivácie dobrého správania nedáva záruku, že odsúdený povedie
riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody teda dôjde až vtedy, keď vykonané dokazovanie predstavuje spoľahlivý podklad
pre záver, že odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje

nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej
takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré
viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody pre podmienečné prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne nestačí, pričom odsúdený síce
nebol disciplinárne potrestaný ako na to poukázal aj v námietkach, ale zodpovednosť za spáchaný

trestný čin akceptuje minimálne.
Odsúdený tiež poukázal na uplatnenie fikcie neodsúdenia v niektorých prípadoch (aj pri amnestii), čo
znamená, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. K uvedenému krajský súd uvádza, že daná
okolnosť nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti
k páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi a teda

pri celkovom hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou
neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť,
že páchateľ trestný čin spáchal, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a
jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho
života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu. Z hodnotenia ústavu

na výkon trestu odňatia slobody navyše vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej
priaznivá, so stredným rizikom sociálneho zlyhania.
Námietky odsúdeného o tom, že bol nespravodlivo odsúdený, nemohol brať sťažnostný súd do úvahy,
pretože jeho výhrady k právoplatne uznanej vine neboli predmetom tohto konania. Pokiaľ mal odsúdený
nejaké výhrady k trestným konaniam, v ktorých bol uznaný vinným, mal možnosť využiť riadne opravné

prostriedky alebo mimoriadne opravné prostriedky.
Krajský súd dáva do pozornosti odsúdenému, že cieľom podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je to, aby sa odsúdený riadne správal a nedopúšťal sa trestnej činnosti len počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, ale to, aby viedol riadny život aj po jej uplynutí. Jedôležité poukázať na to, že odsúdený bol doposiaľ viackrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť,
bolimuuloženéajpodmienečnétrestyodňatiaslobody,kedymalmožnosťpreukázať,žeajpodmienečný
trest u neho splní svoj očakávaný prevýchovný účel, avšak opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti .

Vzhľadom na tieto skutočnosti, má aj sťažnostný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. V
danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2 Trestného zákona aj na povahu a charakter

spáchanej trestnej činnosti (v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody za zločin) a v zmysle odpisu
registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (má až 31 záznamov v odpise
registra trestov), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na
slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.