Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hosťovecká

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319203868
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2319203868.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48,
IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, proti žalovanému: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, trvala bytom N., o zaplatenie 949,65 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 949,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
dlžnej sumy od 31. 1. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Bratislava - Ružinov, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, ako právny nástupca spoločnosti Consumer
Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO:35 923 130, sa žalobou zo
dňa 28. 8. 2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 949,65 eura a úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne od 31. 1. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 29. 6. 2016 zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXXX /. XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 958,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie
špecifikovaného v zmluve (mobilný telefón). Kúpna cena tovaru bola 958,- eur. Žalovaný pri podpise
zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0,- eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku
podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) tzn. bez vyhotovenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádza
uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (pozn.: môže mať rôzne názvy, napr. Zmluva o využívaní klientskej
zóny), predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 23
mesačných splátkach v sume 50,- eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1150,- eur (uvedené
bez akontácie). Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie)
100,- eur.

S poukazom na § 53 ods. 9 OZ žalobca listom z dňa 26. 11. 2016 - Predžalobná upomienka, vyzval
žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než
30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej
splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžnésplátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19. 1. 2017
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 25. 1. 2017 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej

dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke
sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §
53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu

nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik
potrebnej dĺžky omeškania dlžníka.
Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 949,65 eura. Žalobca si zároveň
uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 110,76 eura, si žalobca v tomto konaní

neuplatnil.
Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1049,65 eura /označené v Prehľade
splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných
splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa
aj akontáciu: počet splátok x výška splátky = suma splátok + suma po zosplatnení + akontácia = istina

spolu (eur): 6 x 50 = 300 + 749,65 + 0 = 1049,65 eura.
Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 100,- eur. Uvedená suma je v Prehľade
splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0,- eur a celkovú sumu
vykonaných úhrad vo výške 100,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí:

istina (bez akontácie) - prijaté úhrady (bez akontácie) = žalovaná suma: 1049,65 eura - 100,- eur =
949,65 eura.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto mal súd za to,
že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda

procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia

sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje
skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

4. Po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky a tak súd uznesením pod č. k. XXCsp/XXX/XXXX
- XX zo dňa 10. 3. 2020, právoplatným dňa 6. 5. 2020, pripustil zmenu na strane žalobcu a aktívna
legitimácia tak svedčí žalobcovi - spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených Rámcová zmluva, Zmluva

o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, výzva na predčasné splatenie pôžičky s doručenkou,
upomienka s doručenkou, prehľad splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.,) a žalovaný uzatvorili dňa
29. 6. 2016 Zmluvu o pôžičke tak, ako to žalobca opísal v žalobe a ako je to podrobne uvedené v bode

2. tohto odôvodnenia.

7. V zmysle zmluvy bola žalovanému schválená a poskytnutá pôžička vo výške 958,- eur, pričom podľa
prehľadu splátok (č. l. 16 spisu) žalovaný splatil na pôžičku 100,- eur. Podľa predloženej zmluvy pôžička
bola dohodnutá so splatnosťou 23 mesiacov po 50,- eur (spolu tak celková čiastka splatná spotrebiteľom

1150,- eur), splátky splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc 20. 7. 2016 až do 20. 5. 2018, ročná
úroková sadzba 20,69 %, RPMN 20,69 %, priemerná RPMN 20,29 %.8. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. a zákona číslo 266/2005 Z.z. Najvyšší súd SR vo svojich
rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne

ustanovenia Občianskeho zákonníka (NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014).
Právny vzťah vznikol dňa 29. 6. 2016, teda sa uplatnia uvedené právne prepisy účinné k tomuto dátumu.

9. Jedná sa o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.), preto je potrebné pri posudzovaní
vzájomných práv a povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť

ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom
rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ.

10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky

na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno

poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) zák. č. 129/2010 Z.z., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver"

v príslušnom gramatickom tvare.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe.

Podľa § 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, Tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách
poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na
diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ bod 7., písm. e/ zák. č. 266/2005 Z.z., Na účely tohto zákona sa rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa

a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

11. Po oboznámení sa so zmluvou a aktuálnym stavom spotrebiteľského úveru súd dospel k záveru o
dôvodnosti podanej žaloby. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 958,- eur, pričom žalovaný

uhradil 100,- eur z celkovej sumy pôžičky 1150,- eur. Keďže žalovaný úver nesplácal, právny predchodca
žalobcu mu zaslal upomienku zo dňa 26. 11. 2016 podľa § 53 ods. 9 OZ, v ktorej ho upozornil
na neuhradené splátky spolu s uvedením postupu podľa § 565 OZ. Žalovaný na túto upomienku
nereagoval ani čiastočnou úhradou, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24. 1. 2017 oznámil
žalovanému, že spotrebiteľský úver sa stal splatný naraz a vyzval ho na jeho okamžitú úhradu. Keďže

žalovaný neplnil, dňom 31. 1. 2017 sa dostal do omeškania, čo žalovaný nerozporoval.

12. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1049,65 eura, pričom uhradil sumu
100,- eur, preto dlžná suma predstavuje rozdiel týchto súm, t. j. 949,65 eura.

13. Zmluva o pôžičke obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. v spojení so zák.
č. 266/2005 Z.z. a bola uzatvorená platne. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver za podmienok
uvedených v bode 2. a 7. tohto odôvodnenia. Keďže žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca si
úspešne uplatnil aj zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa 31. 1. 2017 (pozri bod 11. tohto odôvodnenia).

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide onesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný

podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

16. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. odo dňa 31. 1. 2017 a to až do
zaplatenia dlžnej sumy. Súd mu preto priznal takto uplatnenú výšku príslušenstva. Základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená ku dňu omeškania, t. j. k 31. 1. 2017, vo výške 0 %
p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).

17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola

podaná v celosti dôvodne.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V
sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana, ktorá
mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá

vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.