Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116228502
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116228502.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.BoženyHusárovejasudcovJUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 424, ČR, organizačná
zložka v SR: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12,

811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ RIOPEX s.r.o., so sídlom Hlavná 326, 929
01 Dunajská Streda, IČO: 46 124 357, 2/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K I. XXXX/X, XXX XX L., o
zaplatenie zmenkovej sumy 8.923,33 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 36CbZm/10/2016 - 118 zo dňa 12.09.2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancievyhovelnávrhuažalovaným1/a2/uložilpovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiť
zmenkovú sumu 8.923,33 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 8.923,33 eur od 20.9.2016
do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 29,74 eur, paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu voči povinnosti žalovaných.

2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, ktorý žiadal poukazoval na to, že uzatvoril ako veriteľ so
žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 000165/SB/2015, na základe ktorej poskytol žalovanému
1/ dohodnuté finančné prostriedky, žalovaný 1/ sa zaviazal ich použiť na dohodnutý účel, platiť
a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu, ako aj prípadných iných žalobcom vedených účtov
žalovaného 1/ svoje príjmy tak, aby dosahoval dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky vo

výške 15 000 eur vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný
debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané odplaty (poplatky) a náhrady (čl. II bod 2.3. Zmluvy
o úvere). Úver sa žalovaný 1/ zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 625,- eur, prvá splátka
bola splatná dňa 31.03.2015 a konečná splatnosť bola určená na deň 24.02.2017. Po uzavretí Zmluvy
o úvere sa strany dohodli na zmene bodu 7.176 a tiež 7.1.7. Žalobca si splnil povinnosti, ku ktorým
sa v úverovej zmluve zaviazal. Na zabezpečenie uspokojenia plnenia záväzku žalovaným 1/ vystavil

žalovaný 1/ žalobcovi zabezpečenie vo forme blankozmenky, ktorú bol oprávnený vyplniť majiteľ v
prípade, že záväzky žalovaného 1/ ako dlžníka nebudú splnené riadne a včas. Zmenka bola zároveň
avalovaná zmenečným ručiteľom, ktorým je žalovaný 2/. Žalovaný 1/ si úverový záväzok nesplnil, preto
žalobca vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú výzvu doručil na vedomie i žalovanému
2/. Žalovaní 1/ a 2/ ale nereagovali. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, výzvou na úhradu
celého zostatku úveru, ktorý predčasne zosplatnil, vyzval žalovaného 1/, ktoré oznámenie bolo dané

na vedomie i žalovanému 2/. Žalovaní 1/ a 2/ ale vôbec nereagovali na kroky žalobcu, predmetný
záväzok neuhradili, preto žalobca podľa Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 24.02.2015,vyplnil dňa 19.09.2016 blankozmenku v časti zmenkovej sumy, dátumu splatnosti, o čom boli žalovaní
oboznámení. Dlh napriek tomu neuhradili, preto sa plnenia žalobca domáha súdnou cestou.

3. Súd prvej inštancie na základe návrhu vydal vo veci dňa 08.08.2017 platobný rozkaz č. k.
36CbZm/10/2016-40, proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor (č. l. 59) a namietal, že údaj v časti výšky
uplatňovanej pohľadávky je v zmenke vyplnený nesprávne, žalobca ničím nepreukázal, na základe
akých skutočností k tejto sume dospel a tiež namietol, že mu nebola doručená ani výzva na úhradu
záväzku, ani oznámenie o predčasnej splatnosti, ani výzva na splnenie splatného záväzku, zmenka mu

nikdy nebola predložená na platenie. Vo vyjadrení k žalobe (č. l. 56) ešte poukázal na to, že podľa neho
bola zo strany žalovaného 1/ uhradená žalobcovi vyššia sumu než tvrdí žalobca .

4. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by ním
tvrdené skutočnosti preukazovali, jeho tvrdenia sú irelevantné, nepreskúmateľné a vychádzajú iba z
jeho subjektívneho postoja, preto nemajú žiadnu dôkaznú silu. Žalobca uviedol, že zásielky, ktoré boli

adresované žalovanému 2/ sa vrátili ako v odbernej lehote neprevzaté, pričom vykonal všetky kroky
vedúce k tomu, aby si mohol úhradu poskytnutého úveru voči žalovaným uplatniť. Chýbajúce údaje v
blankozmenkedoplnilvčastizmenkovejsumyvovýške8.923,33eur,očomboližalovaníoboznámeníis
dátumom splatnosti zmenky zo dňa 19.09.2016. Podľa vyčíslenia dlžnej pohľadávky zo dňa 17.08.2016
táto bola tvorená dlžnou sumou vo výške 8.592,10 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 8.125 eur,

neuhradených zmluvných úrokov vo výške 182,93 eur, neuhradených úrokov z omeškania vo výške
284,17 eur. K reálnemu vyplneniu blankozmenky došlo dňa 19.9.2016, preto boli k celkovej dlžnej sume
dopočítané úroky a úroky z omeškania dohodnuté podľa Zmluvy o úvere v celkovej výške 331,23 eur.
Zmluvné úroky boli počítané v dohodnutej úrokovej sadzbe 1M EURIBOR + 6,5% p. a. = 16,50000001
% p. a. zo sumy istiny vo výške 8.125 eur za obdobie od 18.8.2016 do 19.9.2016, predstavujúce sumu

117,53 eur. Dopočítané úroky z omeškania bol počítané v dohodnutej úrokovej sadzbe 30 % p.a. zo
sumy istiny vo výške 8.125,00 eur za obdobie od 18.8.2016 do 19.9.2016, predstavujúce sumu 213,70
eur. V zmysle vyššie uvedeného žalobca jasne preukázal spôsob výpočtu uplatnenej pohľadávky ako
aj uvedenia dlžnej zmenkovej sumy v predloženej zmenke a tvrdenia žalovaného 2/
považujeme za právne bezvýznamné, rovnako ako žalovaným 2/ tvrdenú nevedomosť o o existencii

žalovaného nároku, keď mu zo strany žalobcu neboli doručované žiadne výzvy. Žalovaný2/ si žiadne
zásielky na adrese ktorú označil neprebral a tieto sa vracali ako v odbernej lehote neprevzaté,
čo nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a podľa § 180 C.s.p. vo veci konal v neprítomnosti žalovaného

1/, ktorému doručoval predvolanie na pojednávanie i uznesenie do aktivovanej elektronickej schránky.
Žalovaný1/akoadresátnepotvrdil doručeniepočas15dňovejúložnejlehotyapojejmárnomuplynutísa
považuje zásielka za doručenú. Úložná lehota 15 dní začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď správa
bola do elektronickej schránky prijatá. Predvolanie tak bolo doručené žalovanému 1/ do vlastných rúk
fikciou dňa 14.07.2018.

6. Dňa 12.09.2018 bolo súdu doručené podanie žalovaného 2/ datované dňom 11.09.2018 označené
ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie“, v ktorom žiada z dôvodu
pracovnej neschopnosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré sa má konať dňa 12.9.2018 o
10.00 hod., o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu. Prílohou predmetného

podania (č.l. 116 spisu) je potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené žalovanému
2/ dňa 11.9.2018 všeobecnou lekárkou s údajom o pracovnej neschopnosti od 11.9.2018.

7. Prvoinštančný súd k uvedené konštatoval, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadsaoť o
jeho odročenie sú nedostatočné, nedôvodné. Podľa § 183 C.s.p. je pre vyhovenie takejto požiadavke

nutné naplniť kumulatívne dve zákonné podmienky, aby bolo možné pojednávanie z dôležitého dôvodu
odročiť. Je potrebné nielen uviesť dôležitý dôvod odročenia, ale aj dôvody, pre ktoré by nebolo možné
od žalovaného 2/ spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť niekým iným. Žalovaný 2/
žiadne takéto dôvody neuviedol, a preto má súd za to, ak žalovanému 2/ v účasti bránil jeho zdravotný
stav, mal dostatok času sa dať v konaní na pojednávanie zastúpiť, či už zvoleným advokátom, alebo

splnomocnencom a podobne. Na základe uvedeného súd ospravedlnenie ani žiadosť o
odročenie neakceptoval a pojednával v neprítomnosti i žalovaného 2/.8.Súdvovecivykonaldokazovanie,oboznámilsaslistinnýmidôkazmi,konkrétnesozmenkou,Zmluvou
o úvere č. 000165/SB/2015, Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 000165A/SB/2015, výzvou
na úhradu záväzku, oznámením o predčasnej splatnosti úveru, oznámením o vyplnení blankozmenky,

doručenkami ako i obsahom spisu a návrhu vyhovel. Zo Zmluvy o úvere č. č. 000165/SB/2015 zo dňa
24.2.2015(č.l.7spisu)zistil,žežalobcaso žalovaným1/,zastúpenýmkonateľomMarekomFendrychom
uzatvorili predmetnú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal za podmienok dojednaných v zmluve dočasne
poskytnúť v prospech žalovaného 1/ - klienta peňažné prostriedky v dojednanej
výške 15.000 eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal použiť na dohodnutý účel a za dojednaných podmienok

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom Zaplatenie tejto zmenky bude zaručené
zmenečným ručením Mareka Fendrycha, konateľa žalovaného 1/.

9. Vystaviteľ zmenky žalovaný 1/ zastúpený konateľom Marekom Fendrychom a zmenečný
ručiteľ Marek Fendrych uzatvorili so žalobcom Dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000165A/
SB/2015 zo dňa 24.2.2015 (č.l. 18 spisu) na zabezpečenie záväzku vystaviteľa ako dlžníka a pohľadávky

veriteľa. Blankozmenka je vystavená v prospech veriteľa ako vlastná zmenka s
doložkou „bez protestu“, splatná s domicilom pobočka v Piešťanoch, Nitrianska 5, Piešťany. Veriteľ je
oprávnený vyplniť zmenku ak zabezpečený záväzok nebude splnený riadne a včas a to v chýbajúcich
údajoch ktorými sú údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť (zmenková suma) a
údaj splatnosti (zročnosti) zmenky. Zmenečný ručiteľ vyhlásil, že ak vystaviteľ nesplní ktorýkoľvek svoj

záväzok, uspokojí veriteľa ako ručiteľ.
10. Súd prvej inštancie preukázané, že výzvu na úhradu záväzku zo dňa 30.05.2016 žalobca adresoval
žalovanému 1/ a podľa doručeniek pripojených k výzve zásielky boli uložené na pošte a vrátené s
poznámkou „v odbernej lehote neprevzaté“. Žalovanému 1/ sa doručovalo na adresu sídla Hlavná
326, Dunajská Streda a žalovanému 2/ na adresu K lodenici 7396/4, Piešťany. Rovnakým spôsobom

bola doručovaná i listina Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 23.06.2016 a Oznámenie o
vyplnení blankozmenky zo dňa 19.09.2016.

11. Súd pri rozhodnutí vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 10, § 28 ods. 2, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1,
§ 43 ods. 1, § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, k čomu poukázal i na § 77 ods.

2 cit. zák. Na podporu odôvodnenia svojho rozhodnutia v súvislosti so zmenkovým ručením odkázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/362/2005 a rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997 sp.
zn. 5Cno/143/1996, citoval i časť z rozhodnutia NS ČR, publikovaného v Zbírke soudnych rozhodnutí a
stanovísk Nejvyššího soudu pod č. R15/2001, z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 283/2003
a rozsudku Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5 Cmo 304/94.

12. Prvoinštančný súd vysvetlil pojmy zmenka a blankozmenka, pri ktorých vychádzal z aktuálnych
publikácií autora Kovaříka. Uviedol, že zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre
vlastnúblankozmenku.Kargumentáciižalovaného2/ktorýnamietal,žezmenkabolavyplnenávrozpore
s Dohodou o vyplňovacom práve prvoinštančný súd zdôraznil, že ak uvedené žalovaný 2/ tvrdí, zaťažuje

ho dôkazné bremeno, túto skutočnosť preto musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať dostatočným spôsobom,
pretože iba všeobecné a nekonkrétne tvrdenie, aké uviedol žalovaný 2/ sú iba jeho subjektívne tvrdenia,
ktoré sú nepreskúmateľné a nesplnil si tak dôkaznú povinnosť, ktorá ho v súvislosti s procesným právom
zaťažovala, keď v konaní nepreukázal, že by žalobca vyplnil chýbajúce údaje v rozpore
s písomnou Dohodou a v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Oproti tomu žalobca dostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť, preukázal že blankozmenku vyplnil v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve
a vysvetlil i matematický výpočet jednotlivých nárokov, ktoré si v konaní uplatňoval.

13. Súd prvej inštancie sa vyporiadal i námietkou žalovaného 2/, že mu neboli doručené zo strany
žalobcu všetky relevantné písomnosti. Súd zdôraznil, že žalobca všetky listiny doručoval tak na adresu

sídla žalovaného 1/ ako i na adresu bydliska žalovaného 2/, ktorú sám označil, a ktorú si ako adresu,
na ktorej sa zdržiava i sám uvádza vo svojich podaniach a nemôže byť preto vyhodnotené na prospech
žalovaných, ak sú títo písomnosti zasielané na ich adresy nepreberajú, pričom všetky zásielky sa
dostali do ich dispozičnej sféry a ak sa vrátili žalobcovi ako nedoručené, má sa za to, že k doručeniu
došlo fikciou, aj keď sa adresát o nich nedozvedel. Žalovaní mali možnosť oboznámiť sa s obsahom

doručovaných písomnosti, ak tak neurobili, sami svojou pasivitou a nedbalosťou spôsobili uvedený stav.
K tomuto prvoinštančný súd zdôraznil zásadu „práva patria len bdelým“, ktorú v danej veci akceptoval a
zdôraznil. Podľa § 369c ods. 1 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 súd priznal žalobcovi ipaušálnu náhradu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný 2/ odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odvolacích argumentoch zdôraznil, že pre vydanie rozhodnutia neboli splnené zákonom
stanovené podmienky vyplývajúce z Civilného sporového poriadku, pretože súd pojednával a vo veci
rozhodol v jeho neprítomnosti a neakceptoval jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania

zo dňa 11.09.2018, čím mu znemožnil uskutočniť jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. K uvedenému poukázal na to, že pojednávanie bolo vytýčené na deň
12.09.2018, pričom dňa 11.09.2018 sa pre svoj zdravotný stav stal pracovne neschopným, o čom
obratom informoval prvoinštančný súd. Zlý zdravotný stav mu bránil osobne sa zúčastniť pojednávania
a nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého mal dostatok času nechať sa zastúpiť napr.
zvoleným advokátom, či splnomocnencom. Keďže pracovne neschopným sa stal deň pred vytýčeným

pojednávaním, nebolo možné spravodlivo od neho žiadať, aby sa nechal zastúpiť či už zvoleným
advokátom alebo iným splnomocnencom, a ak súd uvádza, že žalovaný 2/ ako dôležitý dôvod tejto
nemožnosti svoj zdravotný stav neuviedol, má odvolávajúci sa žalovaný 2/ za to, že táto skutočnosť
musela byť súdu známa z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.

15. Odvolateľ ďalej mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepresvedčivé, zmätočné a
nezrozumiteľné najmä v časti účtovaných úrokov a tiež úrokov z omeškania, k čomu poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, v opačnom prípade by na ťarchu žalovaného dochádzalo k
dvojitému zaťaženiu a to tak úrokmi z úveru ako aj úrokmi z omeškania, čo by znamenalo značnú

nerovnováhu medzi stranami. Takýto názor je podporený i rozhodnutím v KS v Prešove sp. zn.
6Co/190/2014. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a žalobca tak nemá nárok na úrok vo výške 6
% ročne zo zmenkovej sumy do zaplatenia, ale len do zosplatnenia dlhu. K neuneseniu dôkazného
bremena, ktoré pričítal prvoinštančný súd na ťarchu žalovaného 2/ uviedol, že dlžnú sumu je možné zistiť

prostredníctvom / predložením dokladov o úhradách alebo z jeho účtovníctva žalovaného 1, ktorými
on nedisponuje, ktorý dôkaz prvoinštančný súd vôbec nevykonal a žiadnym spôsobom sa s ním
nevysporiadal.

16. K odvolaniu žalovaného 2/ sa v podaní 15.11.2018 (č.l.134) vyjadril žalobca, ktorý argumentáciu

žalovaného 2/ uvádzanú v odvolaní označil za konanie obštrukčné a nedôvodné. Poukázal na to, že za
dôležitý dôvod, ktorý strane sporu neumožňuje reálne sa zúčastniť pojednávania neobsahuje vyjadrenie
lekára, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný 2/ nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu sa predmetného pojednávania zúčastniť a poukázal na rozhodnutie KS
v Prešove sp. zn. 5Cob/10/2014, KS v Trenčíne sp. zn. 4Co/109/2012 a na rozhodnutie ÚS SR č.

k. II.ÚS10/2013 zo dňa 16.01.2013 a ostatnú ustálenú rozhodovaciu prax. Okrem toho uviedol, že
žalovaný 2/ označil svoju dočasnú pracovnú neschopnosť až v deň konania pojednávania, čo považuje
žalobca za snahu zmariť súdne konanie. K nevykonaniu dôkazov žalobca uviedol, že ide o
dôkazná povinnosť ktorú nesie žalovaný 2/, ktorý musí preukázať svoje tvrdenia. Prvoinštančný súd
dostatočne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci,

ako jednotlivými listinnými dôkazmi a návrhmi na vykonanie dokazovania. K nesprávnemu právnemu
názoru a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súvisiacemu s nárokom na priznanie príslušenstva
pohľadávky ako úrokov z úrokov a zmenkových úrokov do budúcna označuje žalobca túto námietku
za irelevantnú , pretože súdna prax, na ktorú sa odvolateľ odvoláva a na ktorú poukazuje, sa týka inej
právnej oblasti. Predmetné rozhodnutia sú preto vo veci neaplikovateľné, nakoľko riešia právne otázky

súvisiace so spotrebiteľskými spormi, pri ktorých právna úprava vychádza z ustanovení Občianskeho
zákonníka a vyplýva i z právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Záväzkový vzťah, ktorý
je predmetom tohto konania je ale obchodno-právnym, preto sa naň aplikujú výhradne ustanovenia
Obchodného zákonníka. Zároveň žiadal žalobca priznať i nárok na náhradu trov konania.

17. K vyjadreniu žalobcu bola súdu doručená odvolacia replika žalovaného 2/ zo dňa 07.01.2019 (č.
l. 137), v ktorej odvolateľ namietol, že povinnosť predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, z ktorého
by vyplývalo, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu bolo uložené ešte v predchádzajúcom procesnom predpise, ktorýmbol zák. č. 99/1963 Zb. a konkrétne § 119 ods. 3. Tento procesný predpis ale už nie je v súčasnosti
platný ani účinný, a preto nemal žalovaný povinnosť predkladať žiadne osobitné vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, ako uvádza žalobca. Rozhodnutia, ktoré žalobca vo vyjadrení označil boli vydané v čase platnosti

a účinnosti práve Občianskeho súdneho poriadku, preto z nich nemožno vychádzať. K nevykonaniu
dokazovania predložením účtovných dokladov zdôraznil, že tento dôkaz mal byť vykonaný na základe
rozhodnutia súdu, čo je dôležité pre riadne zistenie skutkového stavu a spravodlivé rozhodnutie o veci, a
keďže tento dôkaz súd nevykonal, ani sa jeho nevykonaním v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom
nevyporiadal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nepredložil svojej

účtovné závierky do registra neznamená, že ich nevytváral.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné.

19. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný .

20. Odvolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti argumentácie odvolateľa - žalovaného2/,
odvolacie dôvody podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., v potrebnom rozsahu sa oboznámil
so spisovým materiálom a dospel k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré je potrebné rozhodnutie

prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.1 písm.
b/ C.s.p.)

21. Existencia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zakladá také pochybenie súdu, ktoré je
dané v prípade, ak strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, že
založí záver o tom, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému
zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu a uvedený nedostatok nemožno napraviť v odvolacom
konaní odvolacím súdom.

22. Odvolací súd zhodne s tvrdením žalovaného 2/ má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu trpí
procesnými vadami tak vážneho charakteru, až došlo k zasiahnutiu do procesných práv strany sporu.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného 2/,

keď neakceptoval jeho ospravedlnenie z neprítomnosti na pojednávaní a žiadosť o odročenie z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu . Súd žalovaným 2/ uvedenú skutočnosť nepovažoval za dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, pretože žalovaný 2/ okrem ospravedlnenia a dokladu o pracovnej
neschopnosti neuviedol, z akého dôvodu sa nemohol dať zastúpiť. Odvolací súd sa s takýmto názorom
nestotožňuje práve vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 183 ods. 1 C. s. p., ktorú prvoinštančný

súd nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.

24. Prvoinštančný súd v odôvodnení postupu citoval ust. § 183 C.s.p. a vysvetlil, že strana sporu, ktorá
sa žiada pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu, musí zároveň uviesť dôvody, pre ktoré nemožno od
nej spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť.

25. Odvolací súd nepovažuje takýto výklad príslušného ustanovenia za správny, ktorý z jeho znenia
nevyplýva. Strana sporu nie je povinná uvádzať dôvody, pre ktoré nie je možné od nej spravodlivo
žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Príslušné procesné ustanovenie síce hovorí od dvoch
podmienkach dôležitých pre akceptovanie dôvodu odročenia pojednávania, ale takú povinnosť strane

sporu, ako uviedol prvoinštančný súd neukladá. Posúdenie, či možno spravodlivo žiadať nechať sa
zastúpiť je úlohou súdu.26. Pod odňatím možnosti konať pred súdom vo všeobecnej rovine sa rozumie procesne nesprávny
postup priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení
strany sporu, teda takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na

ktorú musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti. V súvislosti s argumentáciou žalovaného 2/
v odvolaní, odvolací súd vyhodnotil dôležitosť dôvodu, pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania,
keď „dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, skúma súd z
hľadiska okolnosti, ktorú uviedol žiadateľ; môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe
v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod v zmysle

ust. § 183 C.s.p. mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu
súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou
povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností
účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať
opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla, vzhľadom na súvislosti nedovoľujúca

uskutočniť kroky vedúce k účasti strany na pojednávaní“ (NS SR sp.zn. 30 Cdo/199/2016 zo dňa
12.12.2017). V tejto súvislosti zvýrazňuje odvolací súd, že nariadené pojednávanie okresným súdom
bolo na deň 12.09.2018. Dňa 11.09.2018 bolo vykonané zo strany žalovaného 2/ podanie adresované
súdu o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní so žiadosťou o jeho odročenie, súčasťou ktorého bola
kópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od 11.09.2018. Vzhľadom na dátum vystavenia

dokladu o začiatku trvania pracovnej neschopnosti, čo bolo deň pred pojednávaním, je
potrebné túto skutočnosť považovať za náhlu, neočakávanú a neodvratiteľnú prekážku, ktorá objektívne
bráni strane sporu účasť na pojednávaní a súčasne i kvalifikované zabezpečovanie si zastúpenia.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, zákonným
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom
nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v odvolacom konaní. Medzi čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý
proces patrí okrem iných aj právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom
prípade tým, že súd prvej inštancie nedodržal zákonný postup a prejednal vec bez účasti žalovaného
2/ a jeho vypočutia na súdnom pojednávaní, došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces

v podobe porušenia práva na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci za účasti strany. Takéto
závažné pochybenie, a intenzívny zásah do práva na spravodlivý proces, vzhľadom na jeho povahu, nie
je možné v odvolacom konaní napraviť.

28. Odvolací súd tak len z uvedeného dôvodu musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zrušiť

a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Odvolací súd považuje za potrebné reagovať i na argumentáciu uvedenú žalobcom vo vyjadrení
k odvolaniu, ktorý má z to, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného 2/ nedošlo k porušeniu
práv strany sporu, pretože žalovaný 2/ nepredložil súčasne súdu s potvrdením ošetrujúceho lekára i

jeho vyjadrenie k tomu, že pjednávania sa nemôže zúčastniť bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu. Uvedená požiadavka ale už nie je obsiahnutá v aktuálnom procesnom
poriadku, ktorý nadobudol účinnosť od 01.07.2016 a konanie začalo 15.12.2016.

30. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní po riadnom dokazovaní vykonanom pri

náležitom dodržaní procesných práv účastníkov konania vo veci opätovne rozhodnúť.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane
náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).