Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200197
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819200197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: M. Y., trvale bytom N. XXX/X, C.,
zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Nábr. sv. Cyrila 47, Prievidza, proti žalovanej:
J. R., trvale bytom C.. XX, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. októbra 2019, č.k. 18C/1/2019-60, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej

nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 2.000 eur s príslušenstvom od žalovanej, nakoľko tvrdil, že žalovanej požičal na
základe ústnej zmluvy dňa 20.10.2016 sumu 2.000 eur s tým, že túto sumu mu mala vrátiť najneskôr
do dňa 31.12.2016, pričom napriek viacerým výzvam tak neučinila. Žalovaná tvrdila, že žiadne finančné
prostriedky od žalobcu požičané nemala. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobcom tvrdená
pôžička vo výške 2.000 eur nebola preukázaná v potrebnej miere zodpovedajúcej praktickej istote bez
akýchkoľvek rozumných pochybností. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol priame dôkazy

iba vlastnou výpoveďou a výsluchom svedkov V. I. a D. B., ktorí mali byť prítomní pri poskytnutí pôžičky
žalovanej. Záznam v kalendári, konštatoval súd, žiadnu podstatnú dôkaznú hodnotu nemal. Súd mal
za to, že žalobcom navrhnutí svedkovia opísali samotné odovzdanie spornej sumy žalovanej rozporne
s výpoveďou samotného žalobcu, preto súd konštatoval, že žalobca vlastnou procesnou činnosťou
definitívne vyvrátil akúkoľvek mieru dôveryhodnosti vlastných svedkov. Súd preto dospel k záveru, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno - nebol vôbec preukázaný vznik právneho vzťahu zo
zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, následkom čoho súd žalobu zamietol. O nároku na

náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Považoval za nesporné, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Súd v bode 16.
napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu pojednávania dňa 13.9.2019 bolo zrejmé, že medzi
žalovanou a svedkyňou I. je výrazne negatívny vzťah. Samotný fakt, že svedkyňa I. je jeho súčasnou
partnerkou, nespochybňuje hodnovernosť jej výpovede. Aj svedkyňa I., aj svedok B. spontánne potvrdili,

že boli prítomní pri tom, keď žalovaná prevzala dňa 20.10.2016 odo neho finančnú hotovosť vo výške
2.000 eur. Je logické, že s odstupom času si nepamätali na konkrétnosti odovzdania finančných
prostriedkov do detailov tak, že by ich výpoveď bola stopercentne zhodná. Pri označení svedkov
na potvrdenie skutočnosti, že finančné prostriedky boli žalovanej odovzdané, neriešil spôsobom ichnahovárania na zhodnú výpoveď. Je nesporné, že v tom čase boli s ním v jednej miestnosti a obaja
zhodne potvrdili, že žalovaná v deň 20.10.2016 dostala čiastku 2.000 eur. Podotkol, že sám mal problém
spomenúť si na detaily odovzdania finančných prostriedkov, avšak svedkovia I. a B. boli prítomní v danej

chvíli, ako si žalovaná požičala odo neho finančné prostriedky. Skutočnosť prítomnosti dvoch svedkov
pri odovzdávaní peňazí je jednoznačným dôkazom poskytnutia pôžičky. Uviedol, že nerozumie, z akého
dôvodu súd dospel k záveru, že nepredložil žiadny, svojou povahou nezávislý, dôkaz, ktorým by bolo
možné tvrdenia verifikovať v miere dostatočnej pre vytvorenie skutkového záveru, že tvrdenú pôžičku
žalovanejskutočneposkytol.Navyševčase,keďžalovanejpôžičkuposkytol,svedkyňaI.tútoskutočnosť

zaznamenala do kalendára. Vzhľadom na vtedajší vzťah k žalovanej a na prítomnosť dvoch ďalších
ľudí v miestnosti, v ktorej došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, nepovažoval za potrebné dať
si podpísať nejaký iný doklad. Tvrdil, že dostatočným spôsobom uniesol dôkazné bremeno o tom, že
dňa 20.10.2016 požičal žalovanej čiastku 2.000 eur. Žiadal na tomto základe odvolací súd o zmenu
napadnutého rozhodnutia tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú k znášaniu trov
konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že od žalobcu nemala požičané
žiadne finančné prostriedky a v ďalšej časti ozrejmila históriu vzťahu so žalobcom. Žiadala odvolací súd
o potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

4. V replike sa žalobca pridržal skôr vedenej argumentačnej línie a reagoval na časť vyjadrenia žalovanej
ku genéze ich vzťahu.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Žalobca v podanom odvolaní zastával názor, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke. Uviedol,
že je nesporné, že čase uzatvorenia zmluvy boli s ním v jednej miestnosti obaja svedkovia - I. i B. -,
pričom obaja zhodne potvrdili, že žalovaná dostala čiastku 2.000 eur. Skutočnosť prítomnosti dvoch

svedkov pri odovzdávaní peňazí je dostatočným dôkazom poskytnutia pôžičky.

7. Dôkazné bremeno, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, je v prípade sporu o vrátenie pôžičky
naveriteľovi,„naktoromje,abypreukázal,žekuzatvoreniuzmluvyopôžičkedošlo,žedlžníkovipredmet
pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 21.6.2012, sp. zn. 33 Cdo 2547/2011).

8. V tomto prípade bolo podľa vyššie naznačeného povinnosťou žalobcu, ak chcel byť v spore úspešný,
najskôr preukázať, že žalovanej finančné prostriedky skutočne odovzdal, nakoľko v priebehu konania
žalovaná túto skutočnosť poprela.

9. V žalobe žalobca uviedol, že finančné prostriedky odovzdal žalovanej on sám. Na preukázanie tejto
skutočnosti mali slúžiť dve svedecké výpovede - svedkov I. i B. - a zaznačenie pôžičky do kalendára.

10. Fakt, že finančné prostriedky žalovanej odovzdal žalobca, spochybnil v konaní samotný žalobca

svojou výpoveďou pred súdom na pojednávaní. Tam konštatoval, že finančné prostriedky žalovanej
odovzdala svedkyňa I. po tom, čo ich vybrala z trezoru. Toto tvrdenie ale spochybnila pri výsluchu
pred súdom samotná svedkyňa I., keď uviedla, že finančné prostriedky žalovanej odovzdal žalobca,
nie ona. Svedok B. tvrdil pri výsluchu pred súdom, že finančné prostriedky žalovanej odovzdal žalobca,
avšak nebolo v konaní preukázané, že by svedok B. bol prítomný pri tomto odovzdávaní, nakoľko

výpovede oboch svedkov sa v tejto časti rozchádzali. Svedkyňa I. uviedla, že žalobca telefonoval
svedkovi B. ako svojmu spoločníkovi obchodnej spoločnosti, či smie finančné prostriedky žalovanej
požičať (čo budí dojem, že svedok B. prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov nebol), naproti
tomu svedok B. uviedol, že ho žalobca v herni, kde došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, oslovil,
či smie žalovanej požičať finančné prostriedky (čo budí dojem, že svedok B. prítomný pri odovzdávaní

finančných prostriedkov bol).

11. Z uvedeného ani podľa odvolacieho súdu nemožno mať za preukázané odovzdanie finančných
prostriedkov žalovanej. Nejde v tejto súvislosti opomenúť, že žalobca v priebehu konania zmenil svojetvrdenie o tom, kto skutočne finančné prostriedky žalovanej odovzdal, a následne sa mu ani takéto, už
zmenené skutkové tvrdenie nepodarilo spoľahlivo v konaní preukázať.

12. Zostáva dodať, že záznam v kalendári ani podľa odvolacieho súdu nepreukazuje nijakým spôsobom
skutočnosť odovzdania finančných prostriedkov žalovanej, resp. kto tak skutočne učinil.

13. Za takejto skutkovej situácie súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neunesení dôkazné
bremena žalobcom o vzniku zmluvy o pôžičke, ktorú mal uzatvoriť so žalovanou.

14. Odvolací súd pre nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto

odvolací súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).