Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217711
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316217711.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. NadeždyWallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: L.. O. G., D. W.
XX.XX.XXXX, N.: Ú. XXXX/X, W. U., v konaní zastúpená: JUDr. Lenka Géč, advokátka, so sídlom:
Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Jána Rášu 793, Budmerice, IČO: 47 253
690, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, o
určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III, zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 17Cpr/17/2016-78, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 15. novembra 2017, č.k.
17Cpr/17/2016-78 mení tak, že určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru listom zo dňa
22.08.2016 číslo SPOU-PO-52-161/2016, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 05.09.2016 je neplatné.
Štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

II. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 15. novembra 2017, č.k.
17Cpr/17/2016-78, rozhodol o zamietnutí žaloby, ktorou žiadala žalobkyňa o určenie, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. SPOU-PO-52- 161/2016 zo dňa 22.08.2016,
ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 05.09.2016, je neplatné a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobu podala žalobkyňa z dôvodu, že dňa
07.12.2015 uzatvorila so žalovaným podľa ustanovenia § 27 zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe
služobnú zmluvu, s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016, podľa ktorej bola
prijatá na funkciu hlavný štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby na oddelení národného
projektu Take Away, odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity. Druh štátnej služby bol v služobnej zmluve upravený ako dočasná
štátna služba, čas jej trvania bol určený dobou určitou - trvá najdlhšie do 31. decembra 2022. Dňa
23.05.2016 žalobkyňa prevzala podanie označené ako systemizačné zmeny - oznámenie, ktorým
jej bola oznámená zmena podriadenosti z oddelenia národného projektu Take Away do oddelenia
rozvojových projektov Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, a jej
miesto sa začlenilo bez zmeny do oddelenia rozvojových projektov Úradu splnomocnenca, pričom
práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru zostali nezmenené. Dňa 08.08.2016
jej bolo oznámené, že miesto sa ruší k 31.08.2016 a týmto dňom končí aj jej štátnozamestnanecký
pomer. Tieto informácie boli podané ústne splnomocnencom vlády pre rómske komunity p. Á.N. F.
za prítomnosti projektovej manažérky V. W. V. V. F., keď žalobkyni nebola oznámená ani predložená

žiadna organizačná zmena, týkajúca sa jej štátnozamestnaneckého pomeru. Na uvedené nedostatky
upozornila žalovaného mailom zo dňa 10.08.2016 označenom ako sťažnosť a mailom zo dňa 11.08.2016
označeným ako žiadosť o informáciu, ktoré zostali u žalovaného bez odpovede. Od 11.08.2016 do
13.09.2016 bola práceneschopná, a o čom bol žalovaný riadne informovaný. Dňa 05.09.2016 prevzala
podanie žalovaného zo dňa 25.08.2016, označené ako skončenie štátnozamestnaneckého pomeru,
prílohou ktorého bolo potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 s tým,
že jej štátnozamestnanecký pomer sa skončil k 31.08.2016 a to uplynutím dočasnej štátnej služby podľa
§ 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe, z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh
štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Dôvodom skončenia pomeru
bolo uvedené organizačné opatrenie MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016,
ktorým došlo k zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala
dočasnú štátnu službu odborníka. Po doručení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyňa
dňa 06.09.2016 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, pretože je presvedčená,
že ku skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona neprišlo. Svoj nárok právne odôvodnila
ustanoveniami § 46 ods. 2, § 52 ods. 1, ods. 3, § 56 zákona o štátnej službe.

3. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď je síce pravdou, že zamestnanecký
pomer žalobkyne bol založený služobnou zmluvou zo dňa 07.12.2015 na funkciu hlavný štátny
radca - odborník, ale už zo služobnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá na dobu určitú
do dočasnej štátnej služby, na základe výberu č. SPOU-PO-Vk-2015/229, zo dňa 02.12.2015,
na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca dočasne potrebného na plnenie
úloh štátnej služby, štátnozamestnanecký pomer, ktorý mal trvať najdlhšie do 31.12.2022. Tieto
štátnozamestnanecké miesta boli vytvorené v rámci národných projektov, v oblasti terénnej sociálnej
práce a komunitných centier a vznikli na základe fondu, ktorý deklaroval potrebu ich vykonávania. Štátny
zamestnanec v dočasnej štátnej službe tak plnil iba úlohy vyplývajúce z projektov, na ktorý boli dané
štátnozamestnanecké miesta vytvorené. Podľa zákona možno dobu trvania štátnozamestnaneckého
pomeru dohodnutého na dobu určitú vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi, a to aj
vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára, ako to bolo aj v tomto prípade. Zo znenia
osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 17 a § 18 zákona o štátnej službe vyplýva, že
trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého
štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol. Týmto dôvodom bol výber žalobkyne pre
národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier financovaných z eurofondov.
Pri oznámení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou žalovaný vychádzal zo
stanoviska sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre operačný
program ľudské zdroje, ďalej len „sprostredkovateľský orgán“, SEP-IMRK3-2016/000530-004 zo dňa
04.08.2016, v ktorom tento odporúčal prepracovať predložený návrh žiadostí o nenávratný finančný
príspevok, vzhľadom na dodržiavanie princípov hospodárnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti,
ktoré by spočívali v znížení počtu osôb odborného a riadiaceho personálu a zníženiu počtu štátnych
zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt
a z jeho stanoviska č. USVRK-KUS-2016/001028-109 zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra
SR o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 01.09.2016. Organizačným
opatrením ministra vnútra číslo 12/2016 zo dňa 17.08.2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie a
efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej
sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Týmto
organizačným opatrením bolo jednoznačne deklarované, že žalobkyňa nie je viac potrebná na
plnenie úloh štátnej služby, a preto dočasnosť jej výkonu uplynula dňom 01.09.2016. Dôvodom
skončenia bolo pominutie potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity. Slovné spojenie uvedené v služobnej zmluve na vymedzenie doby
určitej, t. j. najdlhšie do 31.12.2022 neznamená, že dočasná štátna služba má a musí trvať za
každých okolností až do 31.12.2022, ale práve naopak, použitím logického výkladového pravidla
„argumentum a contrario“ to znamená, že môže skončiť v skoršom termíne, ak nastanú pre skončenie
dočasnej štátnej služby relevantné právne skutočnosti. V danom prípade nastal zákonom ustanovený
predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe,
a to zaniknutie dôvodu, na základe ktorého tento pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, a to
dňom 01.09.2016. Žalovaný z dôvodu dodržiavania princípu hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti,
ako aj zmeny oprávnenosti výdavkov v rámci implementácie národných projektov v programovom
období 2014 - 2020 upravil personálnu štruktúru odboru, na ktorom bola zaradená aj žalobkyňa, v
súlade s odporúčaním sprostredkovateľského orgánu pre operačný program ľudské zdroje. Po zrušení

štátnozamestnaneckých miest na uvedenom odbore došlo k zmene personálnej štruktúry odboru, bola
vytvorená nová organizačná štruktúra a nové tabuľky zloženia a počtov štátnozamestnaneckých miest
v tomto útvare, pretože došlo aj k zmene funkcií a opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, ako
aj miesta výkonu práce. S poukazom na ustanovenie § 17 Zákona o štátnej službe bolo potrebné na
uvedené miesta vyhlásiť výbery, tieto boli vyhlásené v prostriedkoch masovej komunikácie spôsobom
prístupným verejnosti, v súlade s ustanovením § 23 Zákona o štátnej službe a o toto miesto sa mohol
uchádzať každý, kto splnil podmienky výberu, vrátane žalobkyne. Akýkoľvek iný výklad zákona by podľa
žalovaného priznal žalobkyni vyššiu ochranu, ako zamestnancom uvedeným v ustanovení § 6 Zákona
o štátnej službe.
Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že zo služobnej zmluvy nevyplýva žiadne
vymedzenie účelu, na ktoré sa služobná zmluva uzatvárala. Preto je potrebné postupovať na základe
ustanovenia § 18 písm. g) Zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že dočasná štátna služba
odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v
služobnej zmluve. Podľa žalobkyne dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bolo
podľa žalovaného pominutie potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity, v skutočnosti nepominul, pretože projektové činnosti sa vrámci tohto
úradu naďalej vykonávajú. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne nemôže byť podľa nej diskriminačný
v tom, že môže skončiť kedykoľvek, iba na základe vôle nadriadených. Úrad splnomocnenca vlády pre
rómske komunity projekty naďalej realizuje a miesta pre zamestnancov boli schválené v decembri 2015.
Zamestnanec nemôže byť ohrozený a existovať v permanentnej obave a neistote, že zamestnávateľ s
ním kedykoľvek môže skončiť pracovný pomer. Ak sa zamestnávateľ rozhodne z dôvodu efektívnosti
alebo hospodárnosti zrušiť pracovné miesta, v zmysle zákona o štátnej službe a zákonníka práce by mal
dať zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov, podľa ktorej začne plynúť aj zákonná výpovedná
lehota. Takýto spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru má žalobkyňa uvedený aj v služobnej
zmluve. Preto, ak prišlo u žalovaného k organizačným zmenám, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela až
z príloh jeho vyjadrenia, mal dať žalobkyni výpoveď podľa ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe,
v zmysle ktorého môže dať služobný úrad štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo
sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. V danom prípade nedošlo k uplynutiu doby, na ktorú
bola dočasná štátna služba zriadená a žalovaný si podľa žalobkyne nemôže svojvoľne organizačnou
zmenou skrátiť dobu dočasnej štátnej služby uvedenú v služobnej zmluve.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v danej veci je medzi stranami
nesporné, že žalobkyňa dňa 07.12.2015 uzatvorila so žalovaným služobnú zmluvu s dňom vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016, podľa ustanovenia § 27 z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe a bola prijatá na funkciu hlavný štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby, na
oddelení národného projektu Take Away, odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia
úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Druh štátnej služby bol upravený ako dočasná
štátna služba, čas jej trvania bol určený ako doba určitá s trvaním najdlhšie do 31. decembra 2022.
Sporným medzi stranami bola otázka platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
25.08.2016, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 05.09.2016, jeho prílohou bolo potvrdenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 s oznámením, že jej štátnozamestnanecký pomer
sa skončil k 31.08.2016. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo organizačné
opatrenie MV SR č. 12/2016 zo dňa 17. 8. 2016 s účinnosťou od 01.09.2016, v ktorom došlo k zrušeniu ID
40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka.
Štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i)
Zákona o štátnej službe, z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 52 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe, podľa ktorého písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona vydá vedúci úradu, a toto potvrdenie obsahuje údaje o dni a dôvode skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie oznámenie o skončení
- potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona formálne aj obsahovo
napĺňa náležitosti citovaných ustanovení zákona o štátnej službe. Z tohto hľadiska súd prvej inštancie
argumenty žalobkyne uvádzané v žalobe a v jej vyjadrení, že žalovaný nedostatočne odôvodnil
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, považuje len za jej subjektívne tvrdenia, argumentačne

a dôkazne ničím nepodložené. Naopak, aj podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu §
52 ods. i) citovaného zákona súd prvej inštancie konštatuje, že zákonodarca mal na mysli špecifický
charakter vyplývajúci z osobitnej právnej úpravy, týkajúcej sa regulácie štátnozamestnaneckých
vzťahov, keď pri uplynutí dočasnej štátnej služby, teda k jej skončeniu, dôjde spravidla uplynutím
dohodnutej alebo ustanovenej doby alebo na základe toho, či nastane zákonom ustanovený predpoklad,
ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Za týmto
účelom sa v prípade takéhoto skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe
vydáva aj potvrdenie, podľa ustanovenia § 52 ods. 3 citovaného zákona. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že v danom prípade zákonný dôvod na strane žalovaného vychádzal zo stanoviska
sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre operačný program ľudské
zdroje, SEP-IMRK3-2016/000530-004 zo dňa 04.08.2016, v ktorom tento odporúčal prepracovať
predložený návrh žiadostí o nenávratný finančný príspevok, vzhľadom na dodržiavanie princípov
hospodárnosti, účelnosti, a účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení počtu osôb odborného a
riadiaceho personálu a zníženiu počtu štátnych zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády
SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK-KUS- 2016/001028-109
zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra SR o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s
účinnosťou od 1.9. 2016. Organizačným opatrením ministra vnútra číslo 12/2016 zo dňa 17. 8. 2016
malo byť zabezpečené hospodárnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov, schválených
pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa ktorého dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu.
Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia. Podľa odseku 3 písm. c) citovaného
ustanovenia zákona, možno do dočasnej štátnej služby prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu
službu na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto
odborníka, ktorý je dočasne potrebným na plnenie úloh štátnej služby. Podľa ustanovenia § 18 písm.
g) citovaného zákona, dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh
štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Na základe vyššie uvedených ustanovení
zákona o štátnej službe, súd prvej inštancie uviedol, že v dočasnej štátnej službe môžu vykonávať štátnu
službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie, napríklad odborníci dočasne potrební
na plnenie úloh štátnej služby, rovnako ako v danom prípade. Trvanie dočasnej štátnej služby je
vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe, ktorého štátnozamestnanecký pomer
v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. Inštitút
dočasnosti, dočasnej potreby na plnenie úloh v zmysle potrieb zamestnávateľa, zdôrazňujú všetky
citované ustanovenia zákona, ako aj dôvodová správa zákona o štátnej službe. Preto podľa súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zo dňa 17.08.2016, bolo v rámci
organizačných a systematizačných zmien stanovené, že 14-tim štátnym zamestnancom v dočasnej
štátnej službe - odborníkom, zanikla potreba plnenia úloh štátnej služby, existovali pripravované zmeny
pre jednotlivé národné projekty, táto zmena sa priamo dotkla žalobkyne, vedenej v tomto rozhodnutí pod
1D 40599, na pozícii hlavný štátny radca, žalovaný postupoval právne správne a na základe zákona,
keď na základe tohto predpokladu skončil štátnozamestnanecký pomere žalobkyne podľa ustanovenia
§ 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to bez ohľadu na to, že jej pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu určitú, najdlhšie do 31.12.2022. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
už priamo v charaktere jej pracovnej pozície špecifického odborníka so zameraním na vykonávanie
projektov je zákonom implementovaná možnosť nadriadeného rozhodnúť o dočasnosti trvania potreby
takéhoto zamestnanca a je výlučne v dispozičnej sfére žalovaného ako zamestnávateľa rozhodnúť,
na aké časové obdobie, a na aké projekty sú služby takýchto zamestnancov pre neho prospešné a
využiteľné. V danom prípade nejde o klasický pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou na základe
zákonníka práce, a to práve kvôli tomu, aby žalovaný ako zamestnávateľ mohol disponovať časovým
priestorom na využitie pracovného potenciálu štátnych zamestnancov - odborníkov na realizáciu toho,
ktorého projektu, nebol pri tom zväzovaný riadnymi formami skončenia pracovného pomeru v zmysle
príslušných ustanovení Zákonníka práce, ale mohol si organizačné veci vrátane využitia príslušných
odborníkov riešiť operatívne, podľa potreby konkrétneho projektu. Po ukončení projektu, prípadne po
ukončení potreby využitia pracovného potenciálu v týchto špecifických pozíciách má zamestnávateľ zo
zákona o štátnej službe možnosť takúto spoluprácu ukončiť práve využitím ustanovenia § 52 Zákona
o štátnej službe - zo zákona, ako tomu bolo podľa súdu prvej inštancie aj v posudzovanom prípade.
Súd prvej inštancie námietku žalobkyne, že žalovaný zároveň vyhlásil v rozhodnom období ďalšie
výberové konania, vyhodnotil ako nedôvodnú, keď tieto boli vyhlásené v prostriedkoch verejnej masovej

komunikácie a žalobkyni nič nebránilo sa uvedeného výberového konania zúčastniť a nešlo o výberové
konanie na pozíciu s totožným charakterom.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, podľa § 365
ods. 1 písm. f), písm. h) C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa dňa 07.12.2015 uzatvorila
so žalovaným služobnú zmluvu, s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016,
podľa ustanovenia § 27 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a bola prijatá na funkciu hlavný
štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby na oddelení národného projektu Take away,
odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity; druh štátnej služby bol upravený ako dočasná štátna služby, čas jej trvania bol určený ako
doba určitá s trvaním najdlhšie do 31. decembra 2022. Podľa súdu prvej inštancie pominula potreba
plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity,
a preto bol so žalobkyňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Žalobkyňa uvádza, že v ust. §
52 Zákona o štátnej službe sú presne zákonom stanovené dôvody kedy môže prísť ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade neprišlo k uplynutiu doby, na ktorú bola dočasná
štátna služba zriadená. Z obsahu služobnej zmluvy nevyplýva iný spôsob dohody zmluvných strán o
vyjadrení dátumu trvania dočasnej štátnej služby ako ten, že dočasná štátna služba končí uplynutím
doby 31. decembra 2022. Inštitút uplynutia dočasnej štátnej služby znamená uplynutie doby trvania
dočasnej štátnej služby. V uvedenej právnej veci však k uplynutiu doby jej trvania neprišlo, nakoľko
doba jej trvania bola dohodnutá do 31. decembra 2022. Z obsahu služobnej zmluvy nie je možné podľa
žalobkyne žiadnym prípustným výkladom dospieť k záveru o inak vyjadrenej dobe trvania dočasnej
štátnej služby. Žalovaný sa odvolával na skutočnosť, že dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru
dohodnutého na dobu určitú možno vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi, a to určením
konkrétneho dátumu, do kedy má trvať, určením na základe objektívnej skutočnosti, napr. návratom
zastupovanej zamestnankyne z rodičovskej dovolenky, alebo aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná
zmluva uzatvára. Zo služobnej zmluvy nevyplýva žiadne vymedzenie účelu, na ktorý sa služobná zmluva
uzatvárala. V bode 1 služobnej zmluvy zo dňa 07.12.2015 je uvedená funkcia, odbor štátnej služby, druh
štátnej služby, čas trvania a najnáročnejšie činnosti. Aj sám žalovaný uvádza, že dočasná služba je podľa
ustanovenia § 17 zákona č. 400/2009 Z. z. štátna služba na určitú dobu. Na základe ustanovenia § 18
písm. g) zákona č. 400/2009 Z. z. dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie
úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. V prípade, že prišlo u žalovaného k
organizačným zmenám, mal dať žalobkyni výpoveď a to podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe,
v ktorom je uvedené, že štátnemu zamestnancovi môže dať služobný úrad výpoveď, ak sa zrušuje
alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. V danom prípade by podľa čl. II bod 6 služobnej
zmluvy mala žalobkyňa výpovednú dobu dva mesiace a jej štátnozamestnanecký pomer by skončil až
uplynutím tejto výpovednej doby. Žalobkyňa poukázala na to, že aj v prípade dočasnej štátnej služby sa
štátnozamestnanecký pomer môže skončiť len na základe zákonom o štátnej službe predpokladaných
dôvodov. Nie je možné akceptovať záver, že tento právny vzťah je z dôvodu vyjadrenia dočasnosti
možné skončiť jednostranne a to podľa uváženia zamestnávateľa - služobného úradu. Takýto záver
vôbec nevyplýva zo znenia zákona o štátnej službe, a ako taký je aj v rozpore s princípmi súkromného
práva. V § 52 Zákona o štátnej službe sú presne zákonom stanovené dôvody kedy môže prísť ku
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade neprišlo k uplynutiu doby, na ktorú bola
dočasná štátna služba zriadená a žalovaný si nemôže svojvoľne organizačnou zmenou skrátiť dobu
dočasnej štátnej služby uvedenej v služobnej zmluve. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nedostatočne
určitým spôsobom tiež vymedzil k akým organizačným zmenám prišlo organizačným opatrením č.
12/2016 zo dňa 17.08.2016, a prečo sa žalobkyňa stala v podstate nadbytočnou. Organizačná zmena
nariadená organizačným opatrením MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 mala byť žalovaným jasne
konkretizovaná a nemalo byť len uvedené, že prišlo k zrušeniu funkcie, ktorú zastávala žalobkyňa. Aj z
daného dôvodu považuje žalobkyňa skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za
neplatné. Žalobkyňa ďalej uvádza v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že so
žalovanou bol skončený štátnozamestnanecký pomer v čase jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá
trvala v čase od 11.08.2016 do 13.09.2016. V čase pracovnej neschopnosti bola žalovaným odhlásená
aj zo zdravotnej a sociálne poisťovne. Podľa § 120 zákona o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké
vzťahy primerane použijú ustanovenia § 64 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Podľa § 64 ods. 1 písm. a)

Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď
je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť
úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných
látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až
do dňa ich skončenia. Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce ak je zamestnancovi daná výpoveď pred
začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer
sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že
na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že mohol s
ňou byť skončený štátnozamestnanecký pomer až po skončení jej dočasnej pracovnej neschopnosti.
Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jej argumentáciou, že
ak prišlo u žalovaného k organizačným zmenám, mal dať žalobkyni výpoveď a to podľa § 47 písm.
b) Zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že štátnemu zamestnancovi môže dať služobný
úrad výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre
štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s
trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Súd prvej inštancie
nesplnil kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo súd prvej inštancie aplikoval citované
ustanovenie právneho predpisu, a prečo ho v konkrétnych okolnostiach daného prípadu vykladal práve
týmto spôsobom a súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pre vec významnými argumentmi, ktoré
predniesla žalobkyňa. S poukazom na hore uvedené odvolacie dôvody žiada žalobkyňa odvolací súd,
aby podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa poukazuje na ustanovenia týkajúce
sa štátneho zamestnanca, avšak odborník, dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby nebol
zadefinovaný v ustanovení § 6, ktorý definuje pojem štátneho zamestnanca. Uvedené je podľa žalovanej
dôsledkom toho, že legislatívne ide o osobitnú kategóriu zamestnanca, a teda nie je možné na túto
kategóriu aplikovať všetky ustanovenia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. V tejto súvislosti
poukazuje žalovaná na skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o
štátnej službe, na základe ktorého bol skončený štátnozamestnanecký pomer žalobkyne, nepoužíva
pojem štátny zamestnanec, ale štátnozamestnanecký pomer. Z legislatívneho hľadiska a logického
výkladu je teda zrejmé, že tieto ustanovenia sa na odborníka, dočasne potrebného na plnenie úloh
štátnej služby vzťahujú, na rozdiel od ustanovení tohto všeobecne záväzného právneho predpisu,
na ktoré poukazuje žalobkyňa. Čo sa týka právneho názoru žalobkyne, že štátnozamestnanecký
pomer mal skončiť výpoveďou, má žalovaná za to, že v zmysle uvedeného nie je možné aplikovať
ustanovenia o výpovedi, nakoľko tieto výslovne používajú označenie štátneho zamestnanca. Uvedené
potvrdzuje názor žalovaného, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne došlo
platne, na základe zákona a nie rozhodnutia žalovaného. Žalovaná dodáva, že so žalobkyňou nebol
štátnozamestnanecký pomer skončený výpoveďou, preto tvrdenia o nemožnosti výpovede, vzhľadom
na práceneschopnosť žalobkyne sú v prejednávanej veci irelevantné. Žalovaná zdôraznila, že už z
názvu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená vyplýva, že ide o dočasné
plnenie úloh štátnej služby a to len počas trvania potreby plnenia takýchto úloh. Akýkoľvek iný výklad by
priznal týmto zamestnancom vyššiu ochranu, ako zamestnancom, uvedeným v ustanovení § 6 zákona
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

8. Odvolací súd v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie z dôvodu, že bolo potrebné
zopakovať dokazovanie v danej veci. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne obsiahnutou v žalobe, ako aj v jej odvolaní.
V prvom rade odvolací súd na rozdiel od názoru žalovaného má za to, že žalobkyňa spĺňa definíciu
štátneho zamestnanca, podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Podľa ust. § 5 ods. 1 štátna
služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy, alebo
plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby
alebo bez určenia odboru štátnej služby. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o štátnej službe štátny

zamestnanec na účely tohto zákona je fyzické osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva
štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Druhá časť zákona o štátnej
službe nazvaná štátnozamestnanecký pomer v prvej hlave uvádza druhy štátnej služby, ktorými sú stála
štátna služba a dočasná štátna služba. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona o štátnej
službe je zrejmé, že žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu
službu. Štátnu službu je možné vykonávať buď ako stálu štátnu službu, alebo dočasnú štátnu službu.
Nemožno teda dospieť k záveru, ako argumentuje žalovaná, že žalobkyňa nespĺňa definíciu štátneho
zamestnanca. Odvolací súd poukazuje i na samotnú služobnú zmluvu, v ktorej je uvádzaný ako pojem
štátny zamestnanec, tak aj štátnozamestnanecké miesto.

10. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že žalobkyňa je štátnym zamestnancom, má za to, že
sa na ňu vzťahuje zákon o štátnej službe a to aj ust. § 46 a nasl., ktoré upravujú skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru. Skončenie pracovného pomeru aj inak ako uplynutím doby, na ktorú
bola zmluva uzatvorená, predpokladá aj služobná zmluva, v ktorej je okrem iného upravená aj výpovedná
doba pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. b)
citovaného zákona štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou. Podľa ust. § 46 ods. 2
Zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona. Podľa ust. § 18
písm. g) Zákona o štátnej službe dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie
úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Podľa ust. § 52 ods. 1 písm. i) zákona
o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby. Podľa
ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak
sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením
v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. V predmetnej veci je nesporné, že
žalobkyňa uzatvorila dňa 07.12.2015 služobnú zmluvu, s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru
01.01.2016, na funkciu hlavný štátny radca - odborník, druh štátnej služby - dočasná štátna služba,
s určením času trvania - doba určitá, na základe výberu na štátnozamestnanecké miesto štátneho
zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31.
decembra 2022. Organizačným opatrením ministerstva vnútra SR č. 9/2016 z 18.05.2016 sa začlenilo
štátnozamestnanecké miesto, na ktorom bola zaradená žalobkyňa, bez zmeny do oddelenia rozvojových
projektov úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Z potvrdenia o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 vyplýva, že organizačným opatrením
MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo ku zrušeniu ID 40599,
funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala žalobkyňa dočasnú štátnu službu odborníka. Podľa
žalovaného z dôvodu tohto organizačného opatrenia sa skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyni
uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ust. § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe, z dôvodu
pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre
rómske komunity. Odvolací súd zhodne so žalobkyňou má za to, že organizačným opatrením nedošlo
ku ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ust.
§ 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe. Podľa služobnej zmluvy čas trvania je upravený tak, že
trvá najdlhšie do 31.12.2022. Žalovaný uvádza, že dobu určitú možno vymedziť v služobnej zmluve
viacerými spôsobmi, a to aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára, ako to bolo aj v
danom prípade. Dané tvrdenie žalovaného nevyplýva z predloženej služobnej zmluvy, keď v služobnej
zmluve nie je upravený čas trvania zmluvy na splnenie nejakého určitého konkrétneho projektu, či úlohy,
nie je teda v služobnej zmluve doba trvania vymedzená splnením účelu, na ktorý sa uzatvára. Navyše
z organizačného opatrenia, ktoré je podkladom skončenia služobného pomeru žalobkyne nevyplýva,
že úplne zanikla potreba výkonu práce pre rozvojové projekty úradu splnomocnenca vlády SR pre
rómske komunity, ale len to, že dochádza ku zníženiu počtu zamestnancov, teda k organizačným
zmenám. Zrušenie ID 40599, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala žalobkyňa dočasnú
štátnu službu nemožno vyhodnotiť ako uplynutie doby stálej štátnej služby. Ide teda jednoznačne o
zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, čo zakladá podľa ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe
možnosť dať štátnemu zamestnancovi (hoc aj v dočasnej štátnej službe) výpoveď. Ak by sme prijali
argumentáciu žalovaného, že na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa ustanovenia o
výpovedi nevzťahujú, tak potom by sme mohli konštatovať, že takémuto zamestnancovi nie je možné
dať okamžitú výpoveď, z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, alebo ukončiť s ním pomer
výpoveďou z dôvodu, že dlhodobo stratil spôsobilosť, vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať štátnu
službu. Zároveň prijatím argumentácie žalovaného by štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe
bol každým dňom v neistote, či náhodou nedôjde ku zrušeniu jeho miesta, a tým k ukončeniu jeho

pomeru. Takéto ukončenie pomeru v dočasnej štátnej službe zákon o štátnej službe nepredpokladá,
bez toho aby nebolo potrebné dať výpoveď. V danom prípade na základe organizačných zmien došlo
ku zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a to pred uplynutím doby, po ktorú mala trvať jej
dočasná štátna služba, a preto bolo dôvodné zo strany zamestnávateľa, teda žalovaného postupovať
podľa ust. § 47 písm. b ) Zákona o štátnej službe. Vyhodnotenie organizačného opatrenia MV SR č.
12/2016 zo dňa 17.08.2016, ktorým s účinnosťou od 01.09.2016 došlo ku zrušeniu ID 40599, funkcie:
hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala žalobkyňa dočasnú štátnu službu odborníka, ako skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím doby dočasnej štátnej služby podľa ust. § 52 ods. 1 písm.
i) zákona o štátnej službe bolo nesprávne.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom dôvodné prijať záver, že skončenie pomeru, tak ako to
vykonal žalovaný bolo neplatné. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že
žalobe vyhovel. Vzhľadom k dôvodom, pre ktoré odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie,
nepovažuje pre rozhodnutie za potrebné vyjadriť sa k argumentu žalobkyne, že v čase keď jej bolo
doručené oznámenie o ukončení jej pomeru bola práceneschopná, a teda nebolo možné jej dať ani
výpoveď. Táto otázka je vo veci samej bezpredmetná.

12. Podľa ust. § 396 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

13. Podľa ust. § 396 ods. 2 OSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

14. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

15. Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodoval o trovách
odvolacieho aj prvoinštančného konania. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a prináleží jej náhrada
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.