Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Vallová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/188/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114204328
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114204328.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
EURO-ŠTUKONZ a. s., so sídlom Bratislava, Podunajská 23, IČO: 35 972 297, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876 proti žalovaným: 1.
ZE-PRA PLUS, s. r. o., so sídlom Zlaté Moravce, Námestie 1. mája 1/B, IČO: 46 054 162, zastúpený
Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 33, 2. Web Shopping Center,
s. r. o., so sídlom Rosina, Družinská 897, IČO: 36 809 284, zastúpený Mgr. Rastislavom Otrubom,
advokátom, so sídlom Žilina, Kvačalova 1227/55, o zdržanie sa neoprávneného zásahu do dobrej

povesti a poskytnutie primeraného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 17. januára 2017 č. k. 15C/31/2014-207 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. júla
2019 č. k. 15C/31/2014-253 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa

neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu, a to rozširovanie akýchkoľvek nepravdivých údajov
týkajúcich sa riadneho a včasného uhradenia faktúry č. 1020130028 na sumu 5.103,36 eura a faktúry
č. 1020130016 na sumu 30.907,26 eura, ktoré boli vystavené žalovanému v 1. rade ako dodávateľovi
žalobcu. Ďalším výrokom sa žalobca domáhal uloženia žalovanému v 2. rade povinnosti odstrániť z
portálu www..navrhnakonkurz.sk všetky údaje o dlžníkovi EURO-ŠTUKONZ, s. r. o., Podunajská 23,
Bratislava, IČO: 35 972 297 na dlžnú sumu 30.907,26 eura. Napokon sa od žalovaných v 1. a 2. rade
domáhal zaplatenia primeraného zadosťučinenia v sume 5.000 eur z dôvodu, že konaním žalovaných

boli naplnené predpoklady § 19b Občianskeho zákonníka na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. V
zmysle § 96 ods. 1 CSP súd konanie v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovaným
v 1. a 2. rade uloženia povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu, a to
rozširovania akýchkoľvek nepravdivých údajov týkajúcich sa riadneho a včasného uhradenia faktúry č.
1020130028 na sumu 5.103,36 eura a v časti návrhu, že žalovaný v 2. rade je povinný odstrániť z portálu
www..navrhnakonkurz.sk všetky údaje o žalobcovi, dlžnú sumu 30.907,26 eura, zastavil pre späťvzatie
žaloby.

1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, ako aj ustanoveniami § 19b ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 4, 5 zák. č. 22/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov účinného do
12. 06. 2014, § 580 Občianskeho zákonníka, § 358 Obchodného zákonníka a vykonaným dokazovanímzistil, že predchádzajúci rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, pokiaľ mu bola uložená povinnosť
zdržať sa neoprávnených zásahov voči žalobcovi, nadobudol právoplatnosť. V tejto časti žalovaný v
1. rade odvolanie nepodal. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na portáli žalovaného v 2. rade

bola publikovaná suma 30,907,26 eura. Predmetom tohto konania je, že žalovaný v 2. rade je povinný
zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu a ďalej, že žalovaný v 2. rade jej povinný z
portálu www..navrhnakonkurz.sk odstrániť všetky údaje o žalobcovi, ako aj sa napokon žalobca domáhal
uloženia žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu primerané zadosťučinenie vo výške 5.000 eur.

1.3. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázaní tieto skutočnosti:
Žalovaný v 2. rade je prevádzkovateľ portálu www.navrhnakonkurz.sk. Žalovaný v 2. rade vo
všeobecných zmluvných podmienkach výslovne zakazuje zadávať do systému nepravdivé informácie
a že zodpovedá v plnej miere za pravdivosť a aktuálnosť ním zadaných údajov do systému, najmä do
registra dlžníkov - podnikateľov a v prípade nepravdivosti údajov, ktoré zverejní ohľadom daného dlžníka
- podnikateľa zodpovedá za škodu alebo poškodenie dobrého mena, ktoré danému dlžníkovi spôsobil.

Služby prevádzkovateľa na serveri môže používať iba používateľ, ktorý súhlasil s týmito všeobecnými
zmluvnými podmienkami prevádzkovateľa. Sám žalobca uviedol, že síce reagoval na uverejnenie na
portáli prevádzkovaného žalovaným v 2.rade v registri dlžníkov, avšak v tomto prípade mu bolo doručené
iba chybové hlásenie o nemožnosti doručenia správy. Žalobca korešpondoval so žalovaným v 1. rade
ako s veriteľom, ktorý požadoval peňažné sumy, tak aj so žalovaným v 2. rade ako prevádzkovateľom

internetového portálu, pričom práve § 6 ods. 5 umožňuje, aby poskytovateľ služieb, v danom prípade
žalovaný v 2. rade, aj keď nezodpovedá za nepravdivosť, resp. protiprávnosť informácií a prípadne sa
o nich ani nedozvedel, súd môže podľa § 6 ods. 5 nariadiť poskytovateľovi služieb odstránenie týchto
informácii z elektronickej komunikačnej siete, teda zo servera portálu www.navrhnakonkurz.sk. Súd mal
za preukázané, že v tejto veci bolo vydané predbežné opatrenie dňa 17. 02. 2014 č. k 15C/31/2014-24,

ktorým predbežným opatrením bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť odstrániť z portálu údaje
o dlžníkovi - žalobcovi na dlžnú sumu 30.907,26 eura a zdržať sa opätovného uvádzania týchto údajov
na hore citovanom portáli.

1.4. Podľa názoru súdu po tom, čo predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 12. 02. 2015 č. k.

15C/31/2014-118, ktorým nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v 1. rade a ktorému bola uložená
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu je žaloba proti žalovanému
v 2. rade (v časti výroku o povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu)
nedôvodná, a preto ju bolo potrebné voči žalovanému v 2. rade zamietnuť. Súd mal preukázané, že
uvádzané informácie o žalobcovi boli zverejnené na portáli žalovaného v 2. rade v čase od 23. 01. 2014

do 13. 03. 2014, teda prakticky len 49 kalendárnych dní.

1.5. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade nároku na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000 eur, súd poukázal na právoplatný výrok vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade, ktorému bola uložená povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu a

ktorý výrok nadobudol právoplatnosť. Súd teda mal za to, že išlo o neoprávnený zásah do práv žalobcu.
Zohľadnil všetky rozhodujúce okolnosti daného prípadu a podľa názoru súdu, vzhľadom na zistený
skutkový stav, nebolo možné popri poskytnutej ochrane poskytnúť aj ďalšiu ochranu, a to zadosťučinenie
v peniazoch. Tento nárok sa nevylučuje a berie sa do úvahy primeranosť tejto satisfakcie. Súd tu
má však možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané sa bude považovať len finančné

zadosťučinenie. Súd nezistil negatívne následky tvrdené žalobcom. Vykonaným dokazovaním neboli
preukázané žalobcom tvrdené následky, tieto boli len v rovine všeobecného tvrdenia, ktoré súd nemal
za preukázané, že tvrdené negatívne následky mali byť spôsobené výrokom žalovaného v 1. rade, ktorý
bol publikovaný na portáli žalovaného v 2. rade.

1.6. Vzťah žalobcu a žalovaného v 1. a 2. rade súd posúdil ako vzťah žalobcu a žalovaného v
1. rade ako dvoch zmluvných strán, ktoré mali vzájomné zmluvné práva a povinnosti, čo sa týka
zaplatenia pohľadávky, ktorú mal mať žalovaný v 1. rade voči žalobcovi. Žalobca tvrdí, že došlo k zániku
pohľadávky započítaním. Žalovaný v 1. rade uzavrel zmluvný vzťah so žalovaným v 2. rade, ktorý je
prevádzkovateľom elektronického portálu www.navrhnakonkurz.sk, na základe ktorého žalovaný v 2.

rade na tomto serveri ako na verejnom internetovom serveri poskytol žalovanému v 1. rade webový
priestor a administratívny systém, prostredníctvom ktorého si žalovaný v 1. rade mohol viesť databázu
svojich dlžníkov - podnikateľov. Zmluvu (registráciu používateľa) mal žalovaný v 1. rade uzatvorenú so
žalovaným v 2. rade ako jeho prevádzkovateľom. Žalobca takúto zmluvu uzatvorenú nemal. Súd mal zapreukázané, že žalobca sa kontaktoval písomne so žalovaným v 1. rade ako veriteľom, ktorý dožadoval
peňažné sumy, tak aj so žalovaným v 2. rade ako prevádzkovateľom internetového portálu. Súd,
poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, môže nariadiť žalovanému v 2. rade ako poskytovateľovi

služieb odstránenie týchto informácií. Súd opätovne poukázal na tú skutočnosť, že na portáli žalovaného
v 2. rade uvádzané skutočnosti boli zverejnené od 23. 01. 2014 do 13. 03. 2014, t. j. 39 dní (správne
49 dní). Konanie žalovaného v 1. rade nevytvorilo nepravdivý obsah o žalobcovi. Žalovaný v 1. rade
sa zdržal takéhoto konania a rozsudok voči žalovanému v 1. rade zdržať sa neoprávnených zásahov
do dobrej povesti žalobcu nadobudol právoplatnosť. V rámci satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah

do dobrej povesti právnickej osoby sa možno domáhať satisfakcie morálnej - najčastejšie vo forme
ospravedlnenia a satisfakcie majetkovej - v peniazoch. Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť
uplatnené súčasne. Výslovným kritériom pre poskytnutie zadosťučinenia je primeranosť tejto satisfakcie.
Súd teda na základe voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať len morálne, alebo
aj finančné zadosťučinenia, alebo obe tieto formy, dospel k názoru, že do úvahy prichádza len morálna
satisfakcia.

1.7. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému
v 2. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalobca
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade mal vo veci len čiastočný úspech, preto súd vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil tým, že súd
nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
právavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Uviedol,žepodanímdopodateľne

súdu prvej inštancie dňa 09. 12. 2016 žiadal o predloženie zvukového záznamu z pojednávania
zo dňa 06. 12. 2016 o 9:00 hod. K dnešnému dňu mu zvukový záznam nebol doručený, v čom vidí
porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že na pojednávaní dňa 06. 12. 2016
poukázal na všeobecne známe skutočnosti - údaje dostupné z verejných registrov, ktoré boli podstatné

pre konanie o otázke vyriešenia oprávnenosti priznania finančného zadosťučinenia žalobcovi. Súd na
tieto skutočnosti absolútne nereflektoval, pričom na ne mohol ex offo prihliadnuť, pretože sú dostupné z
verejných registrov. Z odôvodnenia rozhodnutia ani nevyplýva, či sa súd týmito skutočnosťami zaoberal,
preto má za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.
Pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (zdržať sa neoprávnených zásahov

do povesti žalobcu) žalobu zamietol, má za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože k odstráneniu nepravdivých informácií došlo až po tom, čo
bolo žalovanému doručené predbežné opatrenie zo dňa 17. 02. 2014. Keďže predbežné opatrenie má
iba dočasný charakter, v prípade právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie by zaniklo predbežné
opatrenie a znova by hrozilo, že žalovaný v 2. rade zverejní rovnaké nepravdivé informácie. Podotkol,

že vzťah žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade je úzko prepojený, a preto nemožno bez ďalšieho
konštatovať,žeprávoplatnosťouvýrokuvčastipovinnostižalovanéhov1.radezdržaťsaneoprávnených
zásahovdopovestižalobcudošlokuznaniunajpodstatnejšejskutočnostipretotokonanie,a síce,žeboli
zverejnené nepravdivé informácie, ktoré zasiahli do dobrej povesti žalobcu. Preto považuje zamietnutie
žaloby voči žalovanému v 2. rade za arbitrárne a nepreskúmateľné.

2.1. Zodpovednosť za zverejnenie nepravdivých informácií je postavená na objektívnom princípe, preto
tu nie je potreba preukazovania zavinenia žalovaných, stačí len, že došlo k ohrozeniu alebo narušeniu
dobrej povesti žalobcu. Spoľahlivo bolo preukázané, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k zásahu
do dobrej povesti žalobcu a to prostredníctvom portálu žalovaného v 2. rade. Poukázal na ust. § 6 ods.

4 zák. č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého za
informácie zodpovedá poskytovateľ služieb a príjemca služieb koná podľa jeho pokynov. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný v 1. rade postupoval podľa pokynov žalovaného v 2. rade, keď zverejňoval
na jeho portáli difamačné informácie o žalobcovi. Uvedené vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 2. rade
zo dňa 06. 12. 2016.

2.2. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v nároku o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, v napadnutom rozhodnutí absolútne absentuje akékoľvek poukazovanie na vykonané
dôkazy, ktoré by odôvodňovali výsledok použitia voľnej úvahy súdu. Pokiaľ súd vo vzťahu k priznaniufinančného primeraného zadosťučinenia vychádza len vo vzťahu voľnej úvahy, mal túto náležite a
presvedčivo odôvodniť. Je neudržateľné a arbitrárne, aby súd len skonštatoval, že zistený skutkový stav
nároku na poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch takýto nárok neumožňoval.

2.3. Napokon, odvolanie žalobca odôvodnil aj ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď mal za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti, najmä vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade z dôvodu, že žalovaný v 2. rade odstránil difamačné informácie o žalobcovi.

Podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil, pretože k odstráneniu difamačných informácií nedošlo
automatickypoichzverejnenínastránkežalovanéhov2.rade,aleaždoručenímpredbežnéhoopatrenia
súdu. Toto je časovo ohraničené a zanikne okrem iného meritórnym právoplatným rozhodnutím. Z
uvedenéhojezrejmé,žežalovanýv2.radelenrešpektovaldočasnýpríkaz,vzásadebymuničnebránilo
zverejniť tieto informácie znovu, keby predbežné opatrenie zaniklo. Pripomenul, že predmetom konania
nie je samotné odstránenie difamačných informácií, ale zdržanie sa neoprávneného zásahu do dobrej

povesti žalobcu a poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Napokon namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je arbitrárne a nepreskúmateľné a trpí viacerými podstatnými vadami, ktoré odôvodňovali
využitie inštitútu odvolania.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu

prvej inštancie vo vzťahu k nemu ako vecne správny potvrdiť. Opätovne zotrval na názore, že nie je
zodpovednýzazverejnenéinformácienainternetovomportáli www.navrhnakonkurz.sk,pričomtento
záver potvrdzuje okrem iného aj znenie VOP žalovaného v 2. rade, ako aj ustanovenia zák. č. 22/2004
Z. z. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní konštatuje, že jeho tvrdené negatívne následky vyplývajú z
prehľadu jeho hospodárskych výsledkov, tieto tvrdenia z jeho strany neboli preukázané. Žalobca v rámci

svojej dôkaznej povinnosti neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukázal akúkoľvek súvislosť medzi
zverejnenými informáciami a jeho hospodárskym výsledkom z obdobia po zverejnení informácie na
portáli www.navrhnakonkurz.sk. Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
negatívne následky v konaní nepreukázal. Z uvedených dôvodov mu súd nemohol ani priznať primeranú
náhradu, resp. zadosťučinenie.

4. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení
poukazuje len na Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých nie je sám zodpovedný za informácie
zverejnené na internetovom portáli www.navrhnakonkurz.sk. V podstate iba zopakoval tvrdenia, ktoré
uvádzal aj pred súdom prvej inštancie a neuviedol žiadne nové právne, ani faktické skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali jeho návrh rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný v 1. rade postupoval podľa pokynov žalovaného v 2. rade, keď zverejňoval na
jeho portáli difamačné informácie o žalobcovi. Uvedené vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo
dňa 06. 12. 2016. Záverom zdôraznil, že sám nemôže preukázať neexistujúci dôkaz, v tomto prípade
negatívny dopad zverejnenej difamačnej informácie žalovaným v 1. rade na portáli žalovaného v 2. rade.

Túto skutočnosť možno len extrahovať z podporných dôkazov, akým sú verejné registre, ku ktorým súd
mal v zmysle § 185 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti prihliadnuť. Mal za to, že dostatočne preukázal
vznik nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a tvrdenia žalovaného v 2. rade
prezentované v jeho vyjadrení považuje za tendenčné.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávnenou osobou - žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vydané, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na verejnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 379 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predmetom konania bol návrh žalobcu, aby súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa
neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu, a to rozširovaním akýchkoľvek nepravdivých údajov
týkajúcich sa riadneho a včasného uhradenia faktúry č. 1020130028 na sumu 5.103,36 eura a faktúry
č. 1020130016 na sumu 30.907,26 eura, ktoré boli vystavené žalovaným v 1. rade ako dodávateľomžalobcovi. Žalovanému v 2. rade žiadal uložiť povinnosť odstrániť z portálu www.navrhnakonkurz.sk
všetky údaje o dlžníkovi EURO-ŠTUKONZ s. r. o., Podunajská 23,
Bratislava, 821 06, IČO: 35 972 297, dlžná suma: 30.907,26 eura. Ďalším výrokom sa žalobca domáhal,

aby žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne mu zaplatiť primerané zadosťučinenie
vo výške 5.000 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa svojho nároku domáhal
v zmysle § 19b ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že dňa 05. 12. 2013 mu bola doručená
upomienka - výzva na zaplatenie pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, na ktorú zareagoval
listom zo dňa 11. 12. 2013. Týmto listom oznámil žalovanému v 1. rade spoločnosti ZE-PRA, spol.

s. r. o., IČO: 36 736 309, že mu z jej strany neboli doručené faktúry č. 102130016 a č. 102130028.
Žalobcovi bola opätovne dňa 15. 01. 2014 doručená upomienka - výzva na zaplatenie pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu a následne oznámenie o zaradení do registra firemných dlžníkov
SR na portáli www.navrhnakonkurz.sk . Prevádzkovateľom portálu je
žalovaný v 2. rade. Nakoľko zápis žalobcu na uvedenom portáli mal byť vykonaný na základe údajnej
pohľadávky žalovaného v 1. rade, dňa 23. 01. 2014 e-mailom upozornil žalovaných v 1. a 2. rade

na uvádzanie nepravdivých informácií a nedôvodné poškodzovanie práv žalobcu. Svoj nesúhlas so
zverejnenými údajmi odôvodnil žalobca zánikom pohľadávky v sume 30.907,26 eura započítaním a
vrátením faktúry č. 102130028 na sumu 5.103,36 eura žalovanému v 1. rade na prepracovanie, pretože
táto faktúra bola vystavená v rozpore so zmluvou a skutočne vykonanými prácami. Na uvedený mail
žalobcovi neprišla žiadna odpoveď, u žalovaného v 2. rade mu bolo doručené iba chybové hlásenie

o nemožnosti doručenia správy. Vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 17. 01. 2014 č. k. 15C/31/2014-24 v znení, v zmysle ktorého žalovaný v 2. rade je
povinný do troch dní od doručenia predbežného opatrenia odstrániť z portálu www.navrhnakonkurz.sk
údaje o dlžníkovi EURO-ŠTUKONZ s. r. o., Podunajská 23, Bratislava,
821 06, IČO: 35 972 297, dlžná suma: 30.907,26 eura a zdržať sa opätovného uvádzania týchto

údajov na uvedenom portáli až do právoplatného skončenia vo veci samej. Uvedené uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia bolo potvrdené uznesením KS v Nitre zo dňa 31. 07. 2014 č. k.
25Co/610/2014-46.

6.1. Následne súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol dňa 12. 02. 2015 rozsudkom č. k.

15C/31/2014-118, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov
do dobrej povesti žalobcu, a to rozširovaním akýchkoľvek nepravdivých údajov týkajúcich sa riadneho,
včasného uhradenia faktúry č. 1020130016 na sumu 30.907,26 eura, ktorá bola vystavená žalovaným v
1.radeakododávateľomžalobcovi,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyškužalobuzamietola
konanie v časti žaloby, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej

povesti žalobcu a to rozširovaním akýchkoľvek nepravdivých údajov týkajúcich sa riadneho a včasného
uhradenia faktúry č. 1020130028 na sumu 5.103,36 eura a v časti návrhu: žalovaný v 2. rade je povinný
odstrániť z portálu www.navrhnakonkurz.sk všetky údaje o dlžníkovi
EURO-ŠTUKONZ s. r. o., Podunajská 23, Bratislava, 821 06, IČO: 35 972 297 dlžná suma 30.907,26
eura zastavil. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, ako aj žalovaného v 2. rade Krajský súd v Nitre

uznesením zo dňa 12. 05. 2016 č. k. 9Co/882/2015-151 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, v zamietajúcej časti (vo vzťahu k žalovaným 1, 2),
ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6.2. Právoplatný tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12. 02. 2015 č. k. 15C/31/2014-118

v I. výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorému sa uložila povinnosť zdržať sa neoprávnených
zásahov do dobrej povesti žalobcu, a to rozširovaním akýchkoľvek nepravdivých údajov týkajúcich sa
riadneho, včasného uhradenia faktúry č. 10201316 na sumu 30.907,26 eura, ako aj v zastavujúcom IV.
výroku. Predmetom ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie po tom, čo odvolací súd zrušil jeho prvý
rozsudok, zostal vyhovujúci výrok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ako aj zamietajúci výrok (týkajúci

sa priznania finančného zadosťučinenia vo výške 5.000 eur).

6.3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie postupoval v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,
žalobca zotrval na podanej žalobe a k otázke namietanej pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade
poukazoval na ust. § 6 ods. 5 zákona č. 22/2004 Z. z. Potvrdil, že žalovaný v 2. rade po nariadení

predbežného opatrenia (toho času neodkladného opatrenia) odstránil z portálu www.navrhnakonkurz.sk
údaje o dlžníkovi - žalobcovi, týkajúcej sa dlžnej sumy 30.907,26 eura
a zdržal sa aj opätovného uvádzania týchto údajov na uvedenom portáli. Žalobca ďalej k zásahu do
dobrej povesti a k negatívnym následkom uviedol, že z verejne dostupných registrov je zrejmé, že vroku 2013 mal tržby okolo 3 milióny eur a za rok 2014 mu klesli tržby približne o 50% na 1,7 milióna
eur. Uvedený pokles tržby preukazuje negatívne dopady na žalobcu v období po zverejnení informácie
na stránke žalovaného v 2. rade. Ako obchodná spoločnosť je na trhu vyše 10 rokov, čo preukazuje jej

stabilitu a na základe uvedeného neoprávneného zásahu do jeho dobrej povesti možno dedukovať, že
došlo k poklesu tržieb, čo odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia v žalovanej výške.

Žalovaný v 1. rade naďalej namietal, že mu nebola doručená listina na č. l. 165, pretože nemá adresu,
ani doménu ekonom@zepra-sk, pričom rozsudok vo výroku, ktorým sa mu uložila povinnosť zdržať sa

neoprávnených zásahov nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaviazanie finančného
zadosťučineniavovýške5.000eur,vtomtosmerepoukazovalžalobuzanedôvodnúazanepreukázanú.

Žalovaný v 2. rade tvrdil, že listina na č. l. 165 (upomienka) mu nebola doručená, ako to vyplýva z
výpovedežalobcu,ktorémusavrátilochybnéhlásenieonemožnostidoručeniasprávyanaďalejnamietal
nedostatok svojej pasívnej legitimácie, keď bol len poskytovateľom priestoru pre žalovaného v 1. rade

na doméne www.navrhnakonkruz.sk , pričom príjemcom služieb bol
žalovaný v 1. rade.

6.4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol opätovne (v poradí druhým rozsudkom), ktorým žalobu vo
zvyšku zamietol a ďalšími dvomi výrokmi rozhodol o trovách strán sporu.

7. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu (okrem
vyhovujúceho výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý je právoplatný) vo zvyšku nie je dôvodná.

8. Podľa § 19b odsek 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa

možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

8.1. Podľa § 19b odsek 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby.

9. Podľa § 6 odsek 4 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení
zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. poskytovateľ služieb nezodpovedá za informácie
poskytnuté príjemcom služieb a uložené na jeho žiadosť do pamäte elektronických zariadení slúžiacich

na vyhľadávanie informácií, ak poskytovateľ služieb nevie o protiprávnom obsahu uložených informácií
alebo o protiprávnom konaní príjemcu služieb a na odstránenie protiprávneho stavu koná bez
zbytočného odkladu; za tieto informácie však nezodpovedá, ak príjemca služieb koná podľa jeho
pokynov.

9.1. Podľa § 6 odsek 5 citovaného zákona, ak poskytovateľ služieb poskytuje služby informačnej
spoločnosti v rozsahu podľa odsekov 1, 3 a 4, nie je povinný sledovať informácie, ani oprávnený
vyhľadávať informácie, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú. Ak sa však dozvie o protiprávnosti takýchto
informácií, je povinný odstrániť ich z elektronickej komunikačnej siete, alebo aspoň zamedziť k nim
prístup; súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj

vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel.

10. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé

nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chránenej v zmysle § 19b ods. 2, 3 OZ. Môže
ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občiansko-právna sankcia za neoprávnený
zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa
popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach,
pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví občiansko-právnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia

sú pravdivé.

11. Úspech žaloby na ochranu dobrej povesti právnickej osoby predpokladá existenciu jej dobrej povesti
ako hmotno-právnej podmienky; bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno neexistencie dobrej povestileží na tom, kto ho v konaní na ochranu osobnosti popiera. Povesť je odrazom vnímania druhých o
nás, ktoré je tým pravdivejšie, čím viac zdrojov čerpá. Zlá povesť právnickej osoby je výnimkou zo
zákona prezumovanej dobrej povesti a zakladá ju vždy len vlastná, dlhodobá a nepoctivá, podvodná,

protiprávna činnosť, alebo naopak, dlhodobá a neodôvodnená nečinnosť ku škode druhých samotnej
právnickej osoby. Existencia dobrej povesti právnickej osoby v súdnom konaní kumulatívne preukazuje
tieto skutočnosti, a to negatívne vyjadrenie samotných členov štatutárnych orgánov právnickej osoby,
či jej vedúcich zamestnancov, hromadné trestné oznámenie podané nespokojnými zákazníkmi, či
obchodnými partnermi v súvislosti s činnosťou právnickej osoby.

12. Pri poskytovaní ochrany právnickej osoby postihnutej neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti
súd nemusí použiť všetky právne prostriedky ochrany uvedenej v § 19d ods. 2 OZ. Rozhodnutie o
jednotlivých prostriedkov ochrany a o rozsahu ich použitia závisí na úvahe súdu založenej na zhodnotení
konkrétnych okolností neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Pre posúdenie toho,
či určité konanie je neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby (§ 19d ods. 3 OZ) alebo

nekalo súťažným konaním podľa ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka je rozhodujúce, či k tomuto
konaniu došlo medzi súťažiacimi v rámci hospodárskej súťaže. Z účelu a predmetu občiansko-právnych
vzťahov nepochybne vyplýva, že ochrana proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej
osoby (§ 19 ods. 3 OZ) sa vzťahuje nielen na účastníkov hospodárskej súťaže, ale všeobecne na
účastníkov občiansko-právnych vzťahov. Neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je

preto nevyhnutné objasniť a posúdiť nielen z hľadiska pravdivosti obsahu a dôsledkov údajov týkajúcich
sa povesti právnickej osoby, ale najmä tiež z hľadiska toho, či a do akej miery takýto údaj súvisí
s hospodárskou súťažou. Posúdenie neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je
prípadne zhoršenie povesti takejto osoby a jeho postavenia na finančnom a podnikateľskom trhu, je tu
rozhodujúcim hľadiskom pre posúdenie neoprávnenosti zásahu do dobrej povesti.

13.Pokiaľideosamotnénárokyvoblastiochranyosobnostiuplatňovanépodľa§11anasl.Občianskeho
zákonníka, v zmysle konštantnej judikatúry súdov tu existuje povinnosť preukázať existenciu zásahu, t.
j. že k určitému konaniu, ktorý je zásahom do osobnosti došlo a táto povinnosť ťaží žalobcu. Žalobca je
tým subjektom, ktorý musí tvrdiť a preukázať, že napr. v tlači bol uverejnený článok zasahujúci do jeho

dôstojnosti, cti, súkromia, resp. že žalovaný inkriminované výroky predniesol a za akých okolností sa
tak stalo. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či zásah do osobnosti bol oprávnený, alebo nie, teda toho, či
tvrdenie žalovaného bolo pravdivé, či jeho hodnotiaci úsudok bol primeraný z hľadiska formy a obsahu,
či hodnotiaci úsudok logicky vyplýval z pravdivých premís, príp. o tom, či žalobca udelil žalovanému
príslušný súhlas, v dôsledku ktorého zásah nie je neoprávnený, ťaží dôkazné bremeno v tejto časti

žalovaného, ktorý pre úspech v spore musí tieto skutočnosti preukázať, pretože inak by bol neúspešný.
Typickými dôkaznými prostriedkami na preukázaní týchto skutočností potom býva výsluch svedkov, či
predloženie listín, ktoré potvrdzujú pravdivosť rozširovaného tvrdenia žalovaného, resp. primeranosť
jeho kritiky, či existenciu súhlasu so zásahom. Pokiaľ ide o dokazovanie predpokladov pre priznanie
primeraného zadosťučinenia, dôkazné bremeno v tejto časti ťaží žalobcu, ktorý pre úspech v spore a

pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí preukázať, že jeho dôstojnosť aj vážnosť v
spoločnosti bola znížená v značnej miere a v príčinnej súvislosti s tvrdeným zásahom tak, že iba morálne
zadosťučinenie nepostačuje a pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je žalobca
povinný preukázať intenzitu zásahu do jeho osobnosti, najmä z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy a
okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Je možné konštatovať, že podobné princípy budú platiť aj

v prípade neoprávneného použitia názvu právnickej osoby a neoprávneného zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby (§ 19b OZ) s tým rozdielom, že predpokladom priznania finančného zadosťučinenia v
oboch prípadoch je aj to, aby bolo preukázané, že iba morálne zadosťučinenie nepostačuje.

14. V súdnej praxi sa vyskytol aj nasledovný názor: v situácii, keď je zároveň uplatnené aj

morálna, aj majetková satisfakcia za kritériá pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch, môže súd
v rámci svojej voľnej úvahy určiť aj negatívne následky tvrdené žalujúcou stranou a v prípade ich
nepreukázania odôvodniť neunesením dôkazného bremena nepriznanie finančného zadosťučinenia
popri inak priznanom morálnom zadosťučinení (rozsudok NS SR z 10. 08. 2011 sp. zn. 6Cdo 17/2010).

15. Z vykonaného dokazovania a z obsahu spisu nesporne vyplynulo, že žalobca bol úspešný a
bolo mu priznané morálne zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, keď prvým rozsudkom
súdu prvej inštancie zo dňa 12. 02. 2015 č. k. 15C/31/2014-118 bola žalovanému v 1. rade uložená
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu, a to rozširovaním akýchkoľveknepravdivých údajov týkajúcich sa riadneho včasného uhradenia faktúry č. 1020130016 na sumu
30.907,26 eura, ktorá bola vystavená žalovaný v 1. rade ako dodávateľom, a to do troch dní od
právoplatností rozsudku. V tomto výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nadobudol rozsudok

súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 28. 05. 2015. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bola
žaloba zamietnutá a v dôsledku podaného odvolania žalobcu je tento nárok žalobcu vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade predmetom tohto odvolacieho konania. V konaní bolo nesporné, že žalovaný
v 2. rade je poskytovateľom služieb v zmysle zák. č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, pričom
je vlastníkom a poskytovateľom služieb prostredníctvom domény www.navrhnakonkurz.sk . Žalovaný v 1. rade sa zaregistroval na uvedenom portáli a potvrdil súhlas
so všeobecnými obchodnými podmienkami. V zmysle citovaného § 6 ods. 4 zák. č. 22/2004 Z. z.
poskytovateľslužiebnezodpovedázainformácieposkytnutépríjemcom,aknevieoprotiprávnomobsahu
uložených informácií alebo protiprávnom konaní príjemcu služieb. Na odstránení protiprávneho stavu
však musí konať bez zbytočného odkladu. V zmysle § 6 ods. 5 zákona nie je povinný ani sledovať
informácie, ani oprávnený vyhľadávať, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú na webovú stránku. Ak sa

však dozvie o protiprávnosti takejto informácii, je povinný odstrániť ich z elektronickej komunikačnej
siete. Takúto povinnosť mu môže nariadiť aj súd - odstrániť z elektronickej komunikačnej siete
takéto informácie, a to vtedy, ak poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti sa nedozvedel. Aj zo
samotných podmienok upravujúcich činnosť prevádzkovateľa (č. l. 9) vyplýva, že prevádzkovateľ portálu
eviduje len dlžníkov v obchodnom vzťahu a jeho obsah je tvorený registrovanými členmi portálu

www.navrhnakonkurz.sk , ktorú pred zverejnením dlžníkov v registri
dlžníkov súhlasili so zmluvnými podmienkami. Preto prevádzkovateľ portálu nenesie zodpovednosť
za obsahovú časť niektorej sekcie Register dlžníkov (zoznam dlžníkov). V konaní nebolo sporné,
že žalovaný zverejnil žalobcu na portáli www.navrhnakonkurz.sk v
čase od 23. 01. 2014 do 13. 03. 2014. Žalobca v konaní potvrdil, že žalovaný v 2. rade mu

zaslal upomienku z adresy [email protected] .
Žalobca ďalej potvrdil, že na uvedenú upomienku reagoval mailom, v ktorom oznamuje, že dňa 15.
08. 2013 vykonal zápočet pohľadávok, čím nárok spoločnosti ZE-PRA PLUS, s. r. o. (žalovaný v 1.
rade), ktorý vyplýva z faktúry č. 1020130016 vystavenej vo výške 30.907,26 eura, v plnej miere zanikol.
V podanej žalobe, ale aj na pojednávaní dňa 06. 12. 2016 žalobca potvrdil, že uvedená odpoveď v

prípade žalovaného v 2. rade nebola doručená, pretože od žalovaného v 2. rade bolo doručené chybové
hlásenie o nemožnosti doručenia správy. Rovnako nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalovaný
v 2. rade po vydaní neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 17. 02. 2014 č.
k. 15C/31/2014-24 v spojení s uznesením Krajského súdu zo dňa 31. 07. 2014 č. k. 25Co/610/2014-46
odstránil z portálu www.navrhnakonkurz.sk údaje o dlžníkovi EURO-

ŠTUKONZs.r.o.,Podunajská23,Bratislava,IČO:35972297,dlžnásuma:30.907,26euraazároveňsa
zdržal aj opätovného uvádzania týchto údajov na tomto portáli. Túto skutočnosť potvrdil nielen žalovaný
v 2. rade, ale aj samotný žalobca. Za takejto situácie, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli odstránené z portálu www.navrhnakonkurz.sk všetky údaje o žalobcovi, vrátane údajov týkajúcich sa faktúry č. 102130016

na sumu 30.907,26 eura a pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, je rozsudok
súdu prvej inštancie, pokiaľ vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu zamietol, správny. Navyše, podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaný v 2. rade až do zverejnenia údajov o žalobcovi nevedel o tom, oproti
správnosti informácií, ktoré mu boli poskytnuté príjemcom služieb, o týchto (že malo dôjsť k zániku
pohľadávky započítaním zo strany žalobcu) sa nedozvedel ani z mailu žalobcu, keďže v konaní bolo

preukázané, že správa (na č. l. 165) nebola žalovanému v 2. rade doručená, teda žalovaný v 2. rade sa o
informáciách o započítaní pohľadávok, resp. o protiprávnych (nepravdivých, difamačných) informáciách
nedozvedel.

16. Súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade aj vo výroku, ktorým si žalobca

nárokoval priznanie finančného zadosťučinenia v peniazoch vo výške 5.000 eur. Dospel k záveru, že
v danom prípade po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním,
popri priznanom morálnom zadosťučinení finančné zadosťučinenie vykonané dokazovanie neumožnilo
priznať. Žalobca v tejto časti uplatneného nároku tvrdil, že faktickým uznaním zo strany žalovaného v 1.
rade bolo zasiahnuté do jeho dobrej povesti a to prostredníctvom portálu žalovaného v 2. rade. Dôvodil

tým, že žalobca ako obchodná spoločnosť je etablovaná stavebnou spoločnosťou na trhu stavebníctva
viac ako 10 rokov a z údajov verejne dostupných v registri a z účtovných uzávierok vyplynulo, že v roku
2013 dosiahol tržby 3 milióny eur, pričom v roku 2014, t. j. za rok, kedy o ňom boli zverejnené nepravdivé,
difamačné a dehonestujúce informácie, poskytnuté žalovaným v1. rade a zverejnené žalovaným v 2.rade, mu klesli tržby na 1,7 milióna eur. Takýto pokles tržieb podľa jeho názoru naznačuje, že tak mohlo
dôjsť k zníženiu jeho tržieb o markantnú časť aj pod vplyvom difamačných informácií.

16.1. K uvedenému nároku žalobcu je potrebné uviesť, že z ust. § 19b ods. 2 OZ nevyplýva povinnosť
súdu vždy ukladať všetky zákonom uvedené možné prostriedky ochrany a sankcie. Posúdenie vždy patrí
súdu. Ustanovenie § 19b ods. 3 OZ len ustanovuje hľadisko primeranosti pri posúdení neoprávneného
zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, ako aj pri posúdení neoprávnenosti použitia názvu právnickej
osoby.

16.2. Súd prvej inštancie správne vychádzal z konkrétnych okolností neoprávneného zásahu do dobrej
povesti právnickej osoby na základe zverejnenia informácií o žalobcovi na portáli žalovaného v 2. rade,
pričom žalobca bol zverejnený na portáli www.navrhnakonkurz.sk
v čase od 23. 01. 2014 do 13. 03. 2014. Odvolací súd postupoval rovnako ako súd prvej
inštancie, pričom zohľadnil časovú dĺžku zverejnenia žalobcu na portáli www.navrhnaknkurz.sk

, a zároveň aj tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade z dôvodov už
vyššie uvedených pred zverejnením žalobcu na portáli sa preukázateľne nedozvedel o protiprávnosti
informácií poskytnutých príjemcom. Záverom je potrebné opätovne poukázať na dôkazné bremeno
vo vzťahu k samotnej intenzite zásahu do chránených práv a jeho neoprávnenosti, kedy žalobca bol
povinný preukázať, že zásah zo strany žalovaných bol takej intenzity, že nepostačuje iba morálne

zadosťučinenie, ale je tu namieste priznať aj primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca okrem
konštatovania,žedošlokpoškodeniujehodobréhomenaaspoukazomnapoklestržiebsúduneponúkol
také dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal, že v dôsledku konania žalovaných bolo v takej miere
poškodené jeho dobré obchodné meno a že tu exituje príčinná súvislosť so zásahom zo strany
žalovaných a škodou. Nepreukázal, že konanie žalovaných bolo objektívne spôsobilé narušiť alebo

ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, resp. toto boli podstatné negatívne následky, ktoré mu mali
spôsobiť ujmu odôvodňujúcu opodstatnenosť priznať mu finančné zadosťučinenie.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Napadnutý
rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu

trov konania. Vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1, 2 CSP správne vyhodnotil čiastočný úspech žalobcu
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a plný úspech žalovaného v 2. rade, voči ktorému bola žaloba vo
všetkých žalovaných nárokoch zamietnutá.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.