Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010191
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného V. L. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 14. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. L., narodený XX.XX.XXXX v Z.,
trvale bytom Z. - L.,
bez prihlásenia Z., M. X,

sa uznáva vinným, že:

ako otec maloletej Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky O. Z. v obci W. Z. č. XXX, hoci má
k tejto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
13P/13/2016-54zodňa10.05.2016,právoplatnýmdňa16.06.2016,bolzaviazanýprispievaťnajejvýživu
sumouvovýške100,-eurmesačne,ktoréjepovinnýplatiťvždydo15-tehodňavmesiacivopredkrukám
matky počnúc dňom 01.04.2016, pričom zročné výživné za obdobie od 01.04.2016 do 30.04.2016 vo
výške 75,- eur, bol obvinený povinný zaplatiť do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, avšak obvinený si v

období od 01.04.2016 svoju vyživovaciu povinnosť neplní, čím za obdobie od 01.04.2016 do 14.06.2017
po čiastkových úhradách dlhuje na výživnom svojej dcéry sumu vo výške 1.190,- eur,

teda:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,

tým spáchal:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv 500/16/4403 prejednal súd trestnú vec voči

obžalovanému V. L. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Súd vykonal hlavné pojednávanie voči obžalovanému v jeho neprítomnosti po splnení zákonných
podmienok uvedených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku. Obžalovaný bol na hlavné pojednávanie
riadne predvolaný s poučením podľa § 252 Trestného poriadku, bola mu zaslaná obžaloba s výzvou
podľa § 240 odsek 3 Trestného poriadku, ako aj výzva s poučením podľa § 86 Trestného zákona o
účinnej ľútosti. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného

V. L. z prípravného konania, výsluchom svedkyne O. Z. a prečítaním listinných dôkazov zabezpečených
v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav, tak ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku s úpravou skutkovej vety v zmysle vykonaného dokazovania.

Obžalovaný V. L. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju
neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, napriek
tomu, že bol riadne poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a mal
aj možnosť vyjadriť sa k skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Za splnenia zákonných podmienok

uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného
konania (čl. 33-37 zo dňa 01.02.2017), v ktorej uviedol, že s výškou určeného výživného súhlasil a snažil
sa ho plniť, ku dňu výsluchu bol nezamestnaný, nemal žiaden príjem, nebol registrovaný na Úrade práce,
nedostával podporu, privyrábal si brigádnicky ako robotník. Zdravotné poistenie neplatil za neho nikto,

na Úrade práce sa neevidoval, lebo si myslel, že nájde prácu sám, brigádne si takto mesačne privyrobil
približne 600 až 700 eur. Uviedol, že výživné sa bude snažiť vyplatiť čo najskôr, bol si plne vedomý
svojej povinnosti a chcel normálne vychádzať so svojou bývalou družkou a plniť si povinnosti voči dcére.
Výživné neplatil ani čiastočne, lebo matka maloletej mu dcéru nechcela dávať a útočila na neho. Jeho
vzťah s dcérou je výborný. Na výživné zaplatil celkovo asi 200 eur,

Svedkyňa O. Z., matka maloletej Q. Z., na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný neplatí výživné
od 01.04.2016 doposiaľ, celkovo ku dňu pojednávania vyčíslila dlh na výživnom vo výške 1.345 eur.
Maloletá Q. má 4 roky, žijú spolu v Z. v rodinnom dome, nie je zamestnaná pretože maloletá navštevuje
škôlku, kde môže byť len do 12 hod. a potom sa jej musí venovať. Finančne im pomáhajú jej rodičia, je

evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a mesačne poberá cca 23 eur ako rodinné prídavky,
na podporu nemá nárok, lebo je vlastníčkou auta a rodinného domu. Mesačné výdavky na maloletú má
vo výške 300 eur a výdavky na rodinný dom vo výške cca 100 eur. Výdavky na maloletú pozostávajú
z výdavkov na stravu, oblečenie a škôlku. Súd prebehol v januári 2016, obžalovaný bol zaviazaný
prispievať na maloletú sumou vo výške 100 eur mesačne ku 15.-temu dňu mesiaci. Obžalovaný sa

s dcérou občas kontaktuje, naposledy dňa 04.05.2017, občas jej kupuje hračky a oblečenie. Ku dňu
pojednávania obžalovaný vykonal čiastočné úhrady na výživnom vo výške 55 eur, v apríli 2016 zaplatil
25 eur a v septembri 2016 zaplatil 30 eur. Náhradné výživné nežiadala, žiadala exekútora o vykonanie
exekúcie, v júli 2016 nedostala žiadnu čiastku z výživného.
Podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku súd na návrh zástupcu prokuratúry odstraňoval rozpory vo

výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní a to prečítaním výpovede svedkyne z prípravného konania
zo dňa 02.02.2017 (z čl. 38-43 na strane 6 výpovede) ohľadne platby obžalovaného vo výške 155 eur,
realizovanej vkladom v hotovosti na jej účet, ktorú si síce nepamätala, ale potvrdila, že sa jedná o jej účet
a pokiaľ to je tak uvedené, zrejme to bolo zaplatené. Uviedla, že maloletá v čase neplnenia vyživovacej
povinnosti zo strany obžalovaného netrpela nebezpečenstvom núdze, hladom ani nedostatkom, riadne

sa o ňu starala. Nemala vedomosť o aktuálnych majetkových a osobných pomeroch obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Z rozsudku Okresného súdu Nitra 13P/13/2016 (čl. 16-18) súd zistil, že rozsudkom pod sp. zn.

13P/13/2016 zo dňa 10.05.2015, právoplatným dňa 16.06.2016, vykonateľným dňa 16.06.2016 (zročnévýživné vykonateľné dňa 27.06.2016), bola maloletá Q. Z. zverená do osobnej starostlivosti matke a
obžalovaného súd zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. sumou vo výške 100 eur mesačne od
01.04.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné súd určil za obdobie od

01.04.2016 do 30.04.2016 vo výške 75 eur, ktoré zaviazal otca zaplatiť do 10 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň upravil styk otca s maloletou Q.. Z fotokópie rodného listu (čl.19) bolo zistené,
že maloletá Q. Z., sa narodila dňa 27.02.2013 matke O. Z., nar. XX.XX.XXXX a otcovi V. L., nar.
XX.XX.XXXX (obžalovaný).

Z vkladového lístku (čl. 20) súd zistil, že dňa 25.07.2016 obžalovaný vykonal vklad vo výške 155 eur
na účet vedený pod názvom O. Z.. Z fotokópie poštovej poukážky (čl. 21) súd zistil, že obžalovaný dňa
19.09.2016 uhradil sumu 30 eur na účet vedený na meno O. Z.. Z návrhu na vykonanie exekúcie a
potvrdenia (čl. 58-59) súd zistil, že oprávnená maloletá Q. Z., zast. matkou prostredníctvom právneho
zástupcu podala na exekútorsky úrad Mgr. R. V. dňa 30.08.2016 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhala vymoženia pohľadávky zročného a bežného výživného od obžalovaného. Z potvrdenia

súdneho exekútora zo dňa 21.12.2016 bolo zistené, že dňa 19.09.2016 došlo zo strany povinného,
obžalovaného k úhrade sumy 30 eur priamo oprávnenej. Z upovedomenia o začatí exekúcie (čl. 57) bolo
zistené, že toto bolo vydané dňa14.10.2016 súdnym exekútorom Mgr. R. V., na podklade vykonateľného
exekučnéhotitulu,rozsudkuOkresnéhosúduNitrasp.zn.13P/13/2016-54zodňa10.05.2016zaúčelom
vymoženia pohľadávky na výživnom na maloletú Q. Z. (zročné výživné vo výške 420 eur a bežné výživné

od októbra 2016 vo výške 100 eur mesačne spolu s trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní
a trovami exekúcie). Z rozpisu dlžného výživného (čl. 80, 88) bolo zistené, že obžalovaný za obdobie
04/2016-12/2016 dlhuje na výživnom sumu 845 eur a za obdobie od 01/2017 do 05/2016 dlhuje na
výživnom sumu 500 eur.

Zo správy Mesta Bratislava- Ružinov (čl. 23) zo dňa 02.08.2016 súd zistil, že obžalovaný je prihlásený
k trvalému pobytu v mestskej časti Bratislava- Ružinov, negatívne informácie o správaní obžalovaného
neboli zistené. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava- Staré mesto (čl. 24-25,46)
bolo zistené, že obžalovaný V. L. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.03.2011 do
31.07.2014 vrátane a od 16.04.1992 do 01.12.1993 vrátane. Obžalovaný sa nenachádza v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol z evidencie úradu vyradený, nakoľko mu vznikol pracovný
pomer u zamestnávateľa F.B.Group, s.r.o., pričom šetrením cez Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že ku
dňu vyhotovenia potvrdenia nemal uzatvorenú žiadnu pracovnú zmluvu. Obžalovaný nebol poberateľom
dávky v hmotnej núdzi ani žiadnej štátnej sociálnej dávky. Zo správy Okresného úradu Bratislava (čl.
26) zo dňa 01.08.2016 bolo zistené, že obžalovaný je v živnostenskom registri zapísaný ako konateľ

spoločnosti L. Company s.r.o., so sídlom K., 821 05 Z.L., IČO: XX XXX XXX. Zo správy MARKET
(čl. 27) zo dňa 29.07.2016 súd zistil, že obžalovaný V. L. nemá žiadny účet majiteľa zaknihovaných
cenných papierov, nemá ani v minulosti nemal evidované žiadne tuzemské, zahraničné zaknihované
cennépapiere.vedenýmajetkovýúčetcennýchpapierovanizahraničnýchcennýchpapierov.Vminulosti
bol majiteľom dlhopisu FNM. Zo zoznamu vozidiel (čl. 28) bolo zistené, že obžalovaný je zapísaný ako

vlastník osobného motorového vozidla AUDI A4, EČ: BA XXXXB. od 24.07.2009, ako držiteľ s iným
vlastníkom,atoosobnéhomotorovéhovozidlaŠKODAFAVORIT135LS,EČ:BAXXXKVvpremávkeod
14.09.1992 a ako držiteľ osobného motorového vozidla VW GOLF 1HXO A, EČ: BA XXXAO v premávke
od 03.05.2000. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (čl. 29-30, 62-64) zo dňa 02.02.2017
bolo zistené, že obžalovaný bol za obdobie od 29.01.2014 do 02.02.2017 jedenásťkrát priestupkovo

prejednávaný, pričom štyrikrát sa dopustil priestupkov podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty. Obžalovaný sa sedemkrát sa
dopustil priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom
priestupok zo dňa 19.01.2016 podľa § 49 odsek 1 písmeno d) bol vybavený pokarhaním, za priestupok
spáchaný dňa 08.11.2016, priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1, mu bola uložená pokuta vo

výške 30 eur, za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zo dňa 24.10.2016 mu bola uložená pokuta
vo výške 20 eur, priestupky zo dňa 13.12.2016, 08.11.2016, 04.11.2016, 11.10.2016, kvalifikované ako
priestupky podľa § 22 odsek 1, písmeno l) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, boli riešené uložením
blokovej pokuty. Z aktuálneho odpisu registra trestov (čl.85) obžalovaného, bolo zistené, že obžalovaný
bol doposiaľ dva krát súdne trestaný. Rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava 5 sp. zn. 3T/21/1992

zo dňa 09.03.1992, bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 2 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 na podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou
dobou do 07.10.1993. Osvedčil sa dňa 07.10.1994 a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
Rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 1T/95/1991 zo dňa 16.12.1993 bol obžalovanýodsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na
podmienečný trest odňatia slobody na 20 mesiacov so skúšobnou dobou do 27.01.1996. Osvedčil sa a
hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Z výpisu z Obchodného registra (čl. 60-61) bolo zistené, že

spoločnosť L. H. s.r.o., so M., IČO: XX XXX XXX, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je obžalovaný
V. L., bola zapísaná do Obchodného registra dňa 12.02.2015 na základe Spoločenskej zmluvy zo dňa
29.01.2015. Zo správy Daňového úradu Bratislava, Nitra (čl. 47-48) zo dňa 03.11.2016 súd zistil, že
daňový subjekt L. za zdaňovacie obdobie roku 2015 nepodal dňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osobe. Z Daňového úradu Nitra bolo zistené, že obžalovaný nie je evidovaný ako fyzická osoba v registri

DaňovéhoúraduvNitreanebolopodanéžiadnedaňovépriznaniepodmenomobžalovaného.Zlustrácia
STA (čl. 77) bolo zistené, že proti obžalovanému nie je vedené súdne konanie.

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám
matky maloletej Q. Z. od 01.04.2016 do 14.06.2017 vo výške 100,- eur/mesačne a zročné výživné
za obdobie od 01.04.2016 do 30.04.2016 vo výške 75 eur, určené na základe rozsudku Okresného

súdu Nitra č.k. 13P/13/2016-54 zo dňa 10.05.2016, právoplatného 16.06.2016, konštatoval súd s
poukazom na vykonané dokazovanie, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti
vznikol obžalovanému celkový dlh na výživnom za obdobie od 01.04.2016 do 14.06.2017 vo výške 1375
eur a po odpočítaní čiastočných úhrad spolu vo výške 185 eur bol ustálený aktuálny neuhradený dlh
výživného vo výške 1.190 eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného
poriadku.

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. Podľa § 122 odsek 13 Trestného
zákona platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle,

že o pokračovanie v konaní ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V tomto
zmysle súd vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,
v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne
k tomu ustálil aj výšku zaostalého výživného s úpravou čiastočných úhrad a následne nevyhnutne
vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného. V tejto súvislosti súd

poukazuje na to, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti, aby si túto
svoju povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či obžalovanému aktuálna životná
situácia umožňuje platiť výživné v takom rozsahu, ako sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.
Povinnosť obžalovaného vyživovať iného (maloleté dieťa) vyplýva nielen zo Zákona o rodine, t.j. z
ustanovení o vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ale táto mu bola určená aj rozsudkom Okresného

súdu Nitra sp. zn. 13P/13/2016-54 zo dňa 10.05.2016, právoplatným 16.06.2016.
Chráneným objektom je v prípade tohto trestného činu nárok na výživu nezaopatreného dieťaťa
vyplývajúci priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie
vyživovacej povinnosti trestne zodpovedným subjektom, ktorým je osoba povinná poskytovať peňažné
plnenie a zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že

oprávnenej osobe neposkytol včas a riadne to, čo bolo obsahom jeho vyživovacej povinnosti. Podľa
Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tejto súvislosti súd poukazuje, že osoba, ktorá má vyživovaciu
povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si svoju povinnosť v takejto výške splnila.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky
žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona, keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu

povinnosť upravenú súdom, a teda oprávnenej osobe neposkytol včas a riadne to, čo je obsahom
vyživovacej povinnosti.
Obžalovaný V. L. sa ku skutku v prípravnom konaní priznal, bránil sa tým, že svojej vyživovacej
povinnosti si bol vedomý, s výškou výživného súhlasil, avšak svoje konanie ospravedlňoval finančnousituáciou a tým, že bol nezamestnaný, nemal príjem a nepoberal žiadnu podporu, privyrábal si len
brigádne, čo mu neumožňovalo zaplatiť dlžné výživné na maloletú dcéru. Ku dňu hlavného pojednávania
obžalovaný dlh na výživnom nezaplatil, a to aj napriek výzve, zákonnému poučeniu o účinnej ľútosti

a poskytnutiu dostatočného časového priestoru na úhradu dlhu na výživnom. Obžalovaný vykonal
čiastočné úhrady dlžného výživného na účet matky maloletej vo výške 185 eur. Z listinných dôkazov,
výpovede obžalovaného v prípravnom konaní a z výpovede svedkyne O. Z. bolo preukázané, že
obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú
skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom

napriek tejto vedomosti tak neurobil. Obžalovaný nielenže matke dieťaťa pravidelne a riadne neplatil
výživné na dieťa, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojeniu oprávnených
základných potrieb dieťaťa. Obžalovaný matke dieťaťa pravidelne neplatil výživné ani počas toho, ako
si brigádne privyrábal s príjmom cca 600 až 700 eur mesačne. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede
obžalovaného a svedkyne O. Z.. Súd vzhľadom na vykonané dôkazy nemal dôvod pochybovať ani o
období neplnenia vyživovacej povinnosti.

Výpoveďou obžalovaného a listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že obžalovaný je síce dlhodobo
nezamestnaný a aj napriek tomu sa neprihlásil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o
zamestnanie, s odôvodnením, že si myslel, že zamestnanie si nájde sám. Je nesporné, že obžalovaný
sa vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, pretože sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na
Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, a tým nevykonal ani potrebné úkony k tomu, aby mu orgán na

to oprávnený sprostredkoval prácu s príjmom, z ktorého by si vyživovaciu povinnosť mohol riadne a
včas plniť. Zároveň z potvrdení Sociálnej poisťovne a z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva,
že obžalovaný netrpel ani stavom núdze, lebo za celé sporné obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti
nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, z čoho je evidentné,
že nepotreboval svoju sociálnu situáciu riešiť prostredníctvom štátnych sociálnych dávok a nepožiadal

anioúpravuvýživného.MatkamaloletejjeevidovanánaÚradepráce,sociálnychvecíarodiny,nepoberá
podporu, dostáva prídavky na dieťa vo výške cca 23 eur, pomáhajú jej rodičia, pričom mesačné výdavky
na maloletú vyčíslila vo výške 300 eur, z čoho vyplynulo, že určená vyživovacia povinnosť obžalovaného
vykrývala len jednu tretinu nákladov na maloletú.
Vina obžalovaného bola preukázaná jeho samotným priznaním, výpoveďou svedkyne O. Z. a listinnými

dôkazmi. Obžalovaný sústredil pozornosť najmä na svoje osobné pomery, nezaujímal sa dostatočne
o aktuálne pomery svojho dieťaťa a jeho sociálnu situáciu, vedome sa spoliehal na fakt, že matka
maloletej, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti sa o dieťa postará, pričom povinnosť starať sa o
maloleté dieťa vyplýva pre oboch rodičov nielen zo zákona, ale najmä z morálno-etických princípov
spoločenského života bez ohľadu na to, ktorému z rodičov bolo dieťa zverené a či majú rodičia dieťaťa

založené nové vzťahy. Zo všetkých hore uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo
spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej
kvalifikácie, po príslušnej úprave skutkovej vety.
Obžalovaný svojim úmyselným konaním naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch

rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Úmyselné konanie obžalovaného je možné
odvodiť jednak z jeho vedomosti o tom, že bol povinný platiť výživné (cca 3,20 eur denne), ale aj z
ignorácie tejto povinnosti, keďže v záujme splnenia vyživovacej povinnosti neurobil nič, napriek tomu,
že netrpel žiadnou vážnou chorobou, ktorá by mu bránila pracovať, aktívne si prácu cez Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nehľadal, nebol súčasťou záchrannej sociálnej siete štátnych dávok a brigádne

si dokázal mesačne privyrobiť 600 až 700 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný úmyselne
neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére určenú rozhodnutím súdu, napriek tomu, že vedel, že
takýmto konaním porušuje záujem chránený zákonom.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona,
teda že konal v priamom úmysle, kedy vedel že môže svojim konaním porušiť a ohroziť záujem

chránený zákonom a zároveň tento chránený záujem (objekt) porušiť a ohroziť chcel. Obžalovaný
svojím úmyselným konaním, napriek vedomosti, že je povinný prispievať výživným na svoju dcéru, si
vyživovaciu povinnosti neplnil ani v minimálnej výške vyplývajúcej zo Zákona o rodine (§ 62 odsek 3) a
takto naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1 Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú

povinnosť vyživovať iného.Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovaného na jeho osobné pomery, na zistenie, že tento
bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky a v oboch prípadoch sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný mal v evidencii priestupkov za obdobie od 29.01.2014 do
02.02.2017 jedenásť záznamov, pričom štyrikrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a sedemkrát sa dopustil priestupku podľa zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zo správy o povesti bolo zistené, že
obžalovaný sa bez prihlásenia zdržiava na adrese M.. Zisťovaním v mieste bydliska neboli zabezpečené
žiadne negatívne informácie na obžalovaného. Vo vzťahu k rozhodovaniu o treste, súd u obžalovaného
vzhliadol poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa k skutku priznal
a tento oľutoval a nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, čím bol pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností stanovený na 1:0. Po aplikácii ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností, súd upravil a znížil hornú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu a mal obžalovanému ukladať trest v rozmedzí takto vypočítanej sadzby
(až na 1 rok a 4 mesiace). Nakoľko však osoba obžalovaného a jeho osobné pomery neodôvodňovali
potrebu uloženia nepodmienečného trestu, uložil mu súd trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)

mesiacov a jeho výkon obžalovanému podmienečne odložil, pričom na jeho prevýchovu a nápravu určil
skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej
prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto dôvody, považuje tento trest za

adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.