Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119337881
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119337881.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v právnej veci žalobcu: B. E., Y..

XX. XX. XXXX, L. E. E. XXX/X, E. E., proti žalovanému: E.. Ľ. V., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. N.. B. XXXX/
XX, P., v konaní zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokát so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, IČO: 42
197 821, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 01. 08. 2019 v spojení s doplnením žaloby, doručeným

súdu 18. 10. 2019, domáha vylúčenia televízora Samsung Model PS-42C7H, typ AD42P7, komody
tmavohnedá trojdverová - zostava LARGO, výrobca Black Red White, Poľsko, stolíka pod televízor
-zostava LARGO, výrobca Black Red White, Poľsko, skrine tmavohnedej s mliečnym sklom -
zostava LARGO, výrobca Black Red White Poľsko, pohovky dvojmiestnej fialovej, skrine šatníkovej
mahagónovej, nástenného zrkadla, jedálenského stola, 6 ks stoličiek, konferenčného stolíka so
sklom, poličky drevenej hnedej, šatníkovej skrine spálňovej, knižnice obývačkovej 6 policovej, komody
spálňovej 4 zásuvkovej, kresla tmavohnedého koženkového, model PUFA MIS, Mercury Market,

tlačiarne bielo-červenej HP DeskJet Ink Advantage, notebooku Lenovo G 50-30 a obrazu - polia a les
z exekúcie predajom hnuteľných vecí, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so
sídlomBorovianska2564/17,96001Zvolen,podspis.zn.EX359/405,vprospechžalovanéhoanáhrady
trov konania v rozsahu 100 % na tom skutkovom základe, že súdny exekútor vykonáva na základe
poverenia súdu exekúciu v prospech žalovaného proti povinnému - L. E., L. E. E. XXX/X, XXX XX E.
E., o vymoženie pohľadávky vo výške 9 548,00 Eur spolu s trovami exekúcie. Súdny exekútor vykonal
dňa 31. 07. 2019 súpis hnuteľných vecí v rodinnom dome súpisné číslo XXX, postavenom na CKN

parcele č. XXXX. Pri vstupe do rodinného domu bol súdny exekútor upozornený, že v rodinnom dome
sa nenachádzajú žiadne hnuteľné veci, ktoré by boli vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor spolu
so svojim zamestnancom vykonal súpis vyššie uvedených hnuteľných vecí. Pri súpise bolo žalobcom
predložené čestné prehlásenie o vlastníctve hnuteľného majetku, nachádzajúceho sa na adrese jeho
trvalého bydliska, keď predmetné zariadenie nadobudol z titulu Osvedčenia o dedičstve 7D 104/2013 v
dedičskom konaní po svojej nebohej matke, ktorá v rodinnom dome na M.. E. XXX/XX, R., bývala spolu
s ním a nábytok bol v jej vlastníctve. Po odpredaji tohto rodinného domu bolo zariadenie prevezené na

adresu jeho súčasného trvalého bydliska. K veciam postihnutým exekúciou má tak žalobca vlastnícke
právo nepripúšťajúce exekúciu.2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu listinné dôkazy, a to osvedčenie o
dedičstve sp. zn. 7D 104/2013, Dnot 191/2013 (č. l. 2, 24 súdneho spisu), čestné prehlásenie (č. l. 7, 23
súdneho spisu) a súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii (č. l. 10, 21 súdneho spisu).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a považuje ju za neopodstatnenú. Je
pravdou, že je v jeho prospech vedená exekúcia voči povinnej na základe ním podaného návrhu súdnym
exekútorom, ktorý vykonal dňa 31. 07. 2019 súpis hnuteľných vecí v rodinnom dome so súp. č. XXX. S
tvrdením žalobcu, že povinná nie je vlastníčkou hnuteľných vecí, nesúhlasí a čestné prehlásenie žalobcu

nepovažuje za dôkaz, ktorý môže mať za následok vyhovenie podanej žalobe. Rovnako ani priloženým
osvedčením o dedičstve nie je preukázané, že by žalobca nadobudol uvedené veci v dedičskom konaní,
nakoľko predmetom dedičského konania neboli žiadne hnuteľné veci, spísané súdnym exekútorom.
Preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, keďže nie je dôvod, aby
vo veci konal a rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica, keďže má bydlisko v obvode Okresného súdu

Zvolen.

4. Žalobca v replike uviedol, že svoje tvrdenie o vylúčení hnuteľných vecí z exekúcie podporuje
skutočnosťou, že tieto hnuteľné veci sa nachádzali už v dome R., M.. E. XXX/XX, a tieto boli vlastníctvom
jeho matky, a preto nemôžu byť vo vlastníctve povinnej - jeho manželky. Pri predaji rodinného domu

v roku 2012 predmetné hnuteľné veci nafotil s tým, že na fotodokumentácii je uvedený dátum (rok
2012) a presné označenie hnuteľných vecí. Podľa žalovaného takto vytvorené fotografie nie je možné
dodatočne meniť, nakoľko počítačový systém takúto možnosť nepripúšťa, a sú preto verifikované, a ako
dôkaz nevyvrátiteľné. Žalobca k replike pripojil fotodokumentáciu (č. l. 53 súdneho spisu) a za účelom
potvrdenia, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzali v rodinnom dome v obci R. a patrili do vlastníctva

jeho matky navrhol ako svedka vypočuť povinnú a prípadne ďalšie osoby, ktoré sa v danom období
zdržiavali v ich rodinnom dome, resp. chodili k nim na návštevy.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojom názore, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby,
keď žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Aj keby sa

hnuteľné veci nachádzali v rodičovskom dome žalobcu, tak uvedené nijakým spôsobom nevypovedá o
režime vlastníctva týchto vecí. Okrem toho z priloženej fotodokumentácie ani nevyplýva, že by išlo o tie
hnuteľné veci, ktoré boli spísané súdnym exekútorom.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 30. 07. 2020, keď vec prejednal a

rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil s tým, že v podaní označenom
ako „Vyjadrenie“, doručeným súdu osobne dňa 27. 07. 2020 žiadal súd o určenie iného termínu, na
ktorý sa dostaví, a to z dôvodu, že na deň 30. 07. 2020 bolo vytýčené pojednávanie, pričom v rovnaký
termín má röntgenové vyšetrenie v nemocnici F. E., R. XX, XXXX E., po pracovnom úraze, ktorý
utrpel v októbri 2019 v E.. Za tým účelom sa už nachádza v E.. Dôkaz o absolvovaní zašle obratom

súdu. Za účelom zdravotných vyšetrení sa preto nemôže zúčastniť na rovnaký termín na pojednávaní.
Súd listom zo dňa 28. 07. 2020 upovedomil žalobcu, že dôvod, ktorý uviedol v predmetnom podaní
nepovažuje za dôležitý a z tohto dôvodu termín pojednávania vytýčený na deň 30. 07. 2020 o 8:00 hod.
neodročuje. Súd v prvom rade poukázal na to, že žalobca ním tvrdený dôvod odročenia pojednávania
(röntgenové vyšetrenie v zahraničí) súdu nepreukázal rovnako ako ani to, kedy sa o takomto dôvode

dozvedel. Strana sporu, ktorá žiada o odročenie termínu pojednávania, musí dôvod odročenia súdu
oznámiť tak, aby súd s prihliadnutím na konkrétne, individuálne okolnosti prípadu mohol posúdiť, či sú
alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. Súd pri kvalifikovaní dôležitého
dôvodu pre odročenie pojednávania vychádza len z informácií, ktoré strana sporu poskytne súdu v čase
podania žiadosti o odročenie pojednávania. V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné

nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Ak strana určité informácie, relevantné
skutočnosti, ktoré by prípadne aj mohli existovať, neoznámi a nepreukáže v čase podania žiadosti,
súd ich logicky zohľadniť nemôže, čo bol aj daný prípad. Navyše predvolanie na pojednávanie vo veci
bolo žalobcovi doručené už dňa 23. 06. 2020, pričom podanie žalobcu, v ktorom žiada o odročenie

pojednávania, je datované dňom 20. 07. 2020 a osobne bolo doručené súdu až dňa 27. 07. 2020, t j.
s odstupom jedného týždňa, čo nemožno považovať za bezodkladné oznámenie dôvodu na odročenie
pojednávania súdu v zmysle § 183 ods. 3 CSP. Súd už len pre úplnosť veci poznamenáva, že žiadosť
žalobcu o odročenie pojednávania nespĺňala ani náležitosti podľa § 183 ods. 4 CSP, pričom už vpredvolaní na pojednávanie, ktoré žalobca prevzal dňa 18. 05. 2020 a ktoré bolo tiež z dôvodov na
strane žalobcu odročené, bol žalobca poučený, že strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je
povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí

súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania rovnako ako aj o tej skutočnosti, že pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa
strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich
nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od strany možno vždy spravodlivo
žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo

z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi
súdudôvodbezodkladnepotom,čosaoňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať. Vzhľadom na uvedené tak súd neposúdil dôvod odročenia na
strane žalobcu ako kvalifikovaný dôvod na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania a preto súd
tejto žiadosti nevyhovel.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v rámci úvodného prednesu uviedol, že má za to,
že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by tieto hnuteľnosti boli v jeho výlučnom vlastníctve
a rovnako má za to, že od podania žaloby nedošlo v zásade k žiadnej zmene v skutkovom ani v
právnom stave s tým, že hodnotí prehlásenie žalobcu o vlastníctve týchto vecí za účelové. Možno
hovoriť v zásade o dvoch aspektoch, v rámci prvého aspektu žalobca by musel preukázať vlastníctvo

poručiteľky k predmetným hnuteľnostiam, ďalej prechod práv z poručiteľky na žalobcu a následne by
žalobca ešte musel preukázať, že hnuteľné veci, ktoré žiada z exekúcie vylúčiť sú výsledkom dedičského
konania, pričom z obsahu osvedčenia o dedičstve zo dňa 25. 11. 2013 absolútne nevyplývajú akékoľvek
informácie týkajúce sa hnuteľností, resp. prechod práv vlastníckych z poručiteľky na žalobcu. Poukázal
tiež na charakter a využiteľnosť hnuteľností, keď matka žalobcu bola narodená v roku 1949 a nie si je

preto schopný veľmi dobre predstaviť, ako užívala tlačiareň alebo notebook a rôzne iné elektronické
zariadenia, ktoré sú uvedené v žalobe.

8. V rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v rámci prednesenia záverečného
návrhu právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach a

prednesoch, nakoľko má za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná ani čo do základu, ktorým má
byť v tomto prípade vyňatie veci z exekúcie a rovnako tak ani do dôvodenia tejto žaloby. Žalobca
žiadnym spôsobnom napr. nepreukázal, že snímky, ktoré sú súčasťou vo veci vedeného súdneho spisu
boli vyhotovené v predmetnej nehnuteľnosti a rovnako ani nie je jasné, ktoré z hnuteľností je možné
považovať za vlastníctvo žalobcu a ktoré za vlastníctvo jeho nebohej matky, nakoľko žili na rovnakej

adrese. Dodáva, že na rovnakej adrese mala trvalý pobyt aj povinná manželka žalobcu. Žalobu preto
žiada zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, žurnalizovanými v spise, a to
osvedčením o dedičstve sp. zn. 7D 104/2013, Dnot 191/2013 (č. l. 2, 24 súdneho spisu), čestným

prehlásením žalobcu (č. l. 7, 23 súdneho spisu), súpisom hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii (č. l.
10, 21 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č. l. 53 súdneho spisu), ďalej oboznámením obsahu spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/177/2017 a oboznámením obsahu lustrácie žalobcu a jeho manželky v
registri obyvateľov, ktorá je povinnou v exekučnom konaní, sp. zn. 11Er/177/2017, a to ohľadom ich
predchádzajúceho trvalého pobytu, pričom z listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového

materiálu, a z prednesu zástupcu žalovaného na pojednávaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

10. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D 104/2013, Dnot 191/2013, vydaného dňa 25. 11. 2013, JUDr.
Želmírou Boborovou, notárkou ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Zvolen,
v dedičskej veci po poručiteľke A. E., Y.. Z. XX. XX. XXXX, Y. E. R., E. XXX/XX, P.. Z. XX. XX. XXXX, je

zrejmé, že do súpisu aktív patrili výlučne len hnuteľnosti, a to vkladná knižka SPOROBONUS, vedená v
Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, v zostatku 735,65 Eur, vkladná knižka SPOROBONUS, spoločný
vklad, vedená v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, v zostatku 8,66 Eur, účet (hlavný) SPOROŽÍRO
SENIOR, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, v zostatku 57,53 Eur, a sporenie k uvedenému
osobnému účtu (podúčet hlavného účtu), ktorých nadobúdateľom sa stal žalobca v podiele 1 -ci, ďalej

nehnuteľnosti, a to okrem iných aj rodinný dom súp. č. XXX G. R., na M.V.. E., vrátane pozemkov - CKN
parciel č. XXX, XXX A. XXX, všetko v 1 - ici z celku, zapísaných na v LV č. XXX I. R.. Ú.. R., ktorých
nadobúdateľom sa tiež stal žalobca v podiele 1 -ci z celku. Pasíva v celkovej hodnote 2 678,65 Eurpozostávali z debetného zostatku na účte BALÍK OBYVATELIA, spoločný vklad, vedeného v Slovenskej
sporiteľni a.s. Bratislava, ktorého nadobúdateľom sa stal žalobca v podiele 1 -ci, a z nákladov pohrebu.

11. V čestnom prehlásení zo dňa 29. 07. 2019 žalobca čestne prehlásil, že je vlastníkom všetkého
hnuteľného majetku nachádzajúceho sa na adrese jeho trvalého bydliska, keď sa jedná sa o majetok,
ktorý dedil na základe Osvedčenia o dedičstve 7D 104/2013, právoplatného 11. 12. 2013 - rodinný dom.
súp. č. XXX/XX R., E. M., vrátane zariadenia domu - hnuteľných vecí, vrátane kuchynských spotrebičov
a elektronických zariadení, ktoré boli po odpredaji tohto rodinného domu premiestnené na M.. E. X, E. E..

12. V súpise hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii, spísanom vo veci exekúcie žalovaného v
procesnom postavení oprávneného proti povinnej, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. 259 EX
405/19,spísanejdňa31.07.2019vprítomnostipovinnej,bolizahrnutéveci,ktorýchvylúčeniazexekúcie
sa žalobca v danom konaní domáha s ručne dopísanou poznámkou, že pri súpise manžel povinnej -
žalobca, predložil čestné prehlásenie, že všetky veci sú jeho vlastníctvom a bude podávať excindačnú

žalobu.

13. Na predložených fotografiách sú zobrazené a krížikom označené hnuteľné veci bez akejkoľvek
bližšej špecifikácie, a to šatníková skriňa, 2 ks skríň, polica na knihy, jedálenský stôl, stoličky, nástenné
zrkadlo, tlačiareň, notebook, televízor, gauč, obývacia stena (2 skrinky + polička).

14. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Súd vecnú legitimáciu strán
sporu skúma z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Preto

za týmto účelom súd pripojil k spisu spis tunajšieho súdu, vedený pod sp. zn. 11Er/177/2017, z ktorého
zistil, že exekučné konanie sa začalo na návrh žalovaného v procesnom postavení oprávneného, ktorý
bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06. 03. 2017. Žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej - manželke žalobcu, a to na vymoženie pohľadávky vo výške 9 548,00 Eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/183/2016-58 zo

dňa 09. 12. 2016, právoplatného dňa 27. 01. 2017 a vykonateľného dňa 28. 02. 2017. Vykonaním
exekúcie bol poverený súdny exekútor - JUDr. Peter Kohút, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 38/17.
Na základe návrhu žalovaného zo dňa 21. 11. 2018 na zmenu súdneho exekútora súd uznesením
sp. zn. 11Er/177/2017 zo dňa 10. 07. 2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Ďuricu, ktorému vec zároveň postúpil spolu s exekučným spisom pôvodného exekútora. Dňa 01.

08. 2019 doručila povinná súdnemu exekútorovi návrh na odklad exekúcie z dôvodu, že dňa 31. 07.
2019 bol vykonaný súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii s odôvodnením, že spísaný hnuteľný
majetok je vo výlučnom vlastníctve jej manžela v zmysle osvedčenia o dedičstve 7D 104/2013 a má
za to, že jej uvedený majetok nepatrí a do ukončenia konania o vylúčení veci žiada exekučný súd, aby
rozhodol o odklade exekúcie 359 EX 405/19. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 16. 09. 2019

uviedol, že s odkladom exekúcie nesúhlasí a že zo strany povinnej ide o obštrukcie. Ako prílohy k
predmetnému podaniu pripojil oznámenie o zmene exekútora, zápisnicu o výsluchu svedka - povinnej
zo dňa 27. 06. 2018, v ktorej okrem iného povinná uviedla, že so žalobcom má zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, správu o stave konania - výzva zo dňa 16. 07. 2019, vyúčtovanie časti
vymoženej pohľadávky zo dňa 19. 07. 2019, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici,

obvodné oddelenie PZ Banská Bystrica - východ, ČVS: ORP-189/OV-BB-2017, zo dňa 04. 06. 2018,
ktorým poverený príslušník PZ podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci pre
prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko
doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že osoba vystupujúca pod menom L. E. svojím konaním
zmarila uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že predala časť svojho majetku a spôsobila tak Ľ. V.

celkovúškoduvovýškenesplatenejpohľadávky9500,00Eurs5%úrokomzomeškaniaod02.07.2016
a sumu 48,00 Eur, kúpnu zmluvu zo dňa 06. 02. 2017, uzatvorenú medzi povinnou ako predávajúcou a
spoločnosťou Khalifa s.r.o. ako kupujúcim, a dodatok zo dňa 08. 02. 2017 k tejto zmluve, informatívny
výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX pre k. ú. L., informatívny výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX
pre k. ú. L., zápisnicu o výsluchu svedka - konateľa spoločnosti Khalifa s.r.o. zo dňa 25. 06. 2018 a

záväzný pokyn Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 24. 05. 2018.

15. Z lustrácie žalobcu a jeho manželky v registri obyvateľov je zrejmé, že do 01. 08. 2014 mali na adrese
M.. E. XXX/XX, R.Á. evidovaný trvalý pobyt.16. Podľa § 20 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“)namiestovšeobecnéhosúdužalovanéhojenakonaniepríslušnývýlučnesúdnaktorom

prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania.

17. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných

po 1. apríli 2017.

19. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže
začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

20. Podľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania
sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak

ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

21. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, právo na vec, ktoré
nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci

z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník") vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

23. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou žalovaného o miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Banská Bystrica. Súd nespochybňuje, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný

súd Zvolen, keď v jeho obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu (§ 13 v spojení s § 14 CSP). Avšak
v danom prípade, keď ide o spor vyvolaný osobitnou povahou exekučného konania (žaloba o vylúčenie
veci z exekúcie podľa § 55 Exekučného poriadku), vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, pod
sp. 11Er/177/2017, keď namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd,
na ktorom prebieha uvedené exekučné konanie (Okresný súd Banská Bystrica), je námietka žalovaného

o miestnej príslušnosti súdu nedôvodná a preto súd na ňu neprihliadal.

25. Pri posudzovaní veci bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. 03. 2017, pretože v prejednávanom spore ide o žalobu o vylúčenie veci z exekúcie,
ktorá začala pred 01. 04. 2017 a preto sa s poukazom na § 243h ods. 1 Exekučného poriadku dokončí

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Toto ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad
exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku
povinného. Citované ustanovenie tak chráni tretie osoby, ktorým pri vykonávaní exekúcie môže byť
zasiahnuté do ich práv. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatriapovinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva
k veci, a to k hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej
osoby. Tvrdenie o existencii práva na vec však musí táto osoba preukázať.

26. Spor o vylúčení veci z exekúcie začne vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v § 55 ods. 1 EP,
to znamená, že exekútor zahrnul do súpisu vec, ktorá vlastnícky patrí inej osobe, než povinnému. V
excindačnej (vylučovacej) žalobe si teda tretia osoba uplatňuje svoje právo na vec, ktorá je predmetom
exekúcie. Treťou osobou treba rozumieť aj manžela povinného, ak by mala byť exekvovaná vec, ktorá

nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do výlučného vlastníctva manžela povinného. Možno
teda zhrnúť, že na podanie vylučovacej žaloby je tak aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a
pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému.

27. V posudzovanej veci súd konštatuje, že žalobca bol na podanie vylučovacej žaloby aktívne procesne
legitimovaný, keď ako manžel povinnej je osobou odlišnou od oprávneného a povinného, a zároveň

žalovanému svedčí pasívna legitimácia, keď z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/177/2017
jezrejmé,žežalovanývprocesnompostaveníoprávnenéhopodaldňa07.03.2017usúdnehoexekútora
voči povinnej návrh na vykonanie exekúcie. Súd ešte pre úplnosť veci poznamenáva, že povinná nie je
stranou sporu o vylúčenie veci z exekúcie.

28. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný
od marca 2017 vedie exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 9 548,00 Eur
proti povinnej L. E., ktorá je manželom žalobcu. V rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor vykonal
dňa 31. 07. 2019 v rodinnom dome, v ktorom majú žalobca s povinnou bydlisko, súpis hnuteľných vecí
podliehajúcichexekúcii,ktorýchvylúčeniazexekúciesažalobcadomáhastvrdením,žejeichvlastníkom

titulom osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 7D 104/2013, Dnot 191/2013, vydaného v dedičskom konaní po
svojej nebohej matke.

29. Pre úspech žalobcu v spore bolo však z jeho strany nevyhnutné nielen tvrdiť, ale a aj preukázať,
že nepochybným spôsobom nadobudol v dedičskom konaní vlastnícke právo k hnuteľným veciam,

ktoré nepripúšťa exekúciu, keď veci získané dedičstvom nespadajú pod režim bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobca však v danom prípade dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.
Súd nespochybňuje, že vlastníctvo veci možno okrem iného nadobudnúť aj dedením, keď dedičstvo
sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). Konanie o dedičstve sa do 30.
06. 2016 okrem nadobudnutia právoplatnosti uznesenia vydaného podľa § 175p a 175qo zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) končilo
aj vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca OSP, ktorým súd potvrdil
prechod vlastníctva poručiteľa na jeho dedičov (od 01. 07. 2016 sa konanie o dedičstve končí
uznesením, vydaným podľa § 203 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dedičské konanie po poručiteľke -

matke žalobcu sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 7D 104/2013, Dnot 191/2013, zo
dňa 25. 11. 2013, právoplatným dňa 11. 12. 2013. Zároveň z predmetného osvedčenia je zrejmé, že
žalobca v predmetnom dedičskom konaní z hnuteľných vecí nadobudol v 1-ci výlučne vkladnú knižku
SPOROBONUS, vedenú v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, v zostatku 735,65 Eur, vkladnú knižku
SPOROBONUS, spoločný vklad, vedenú v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, v zostatku 8,66 Eur,

účet (hlavný) SPOROŽÍRO SENIOR, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, v zostatku 57,53
Eur, sporenie k uvedenému osobnému účtu (podúčet hlavného účtu), a debetný zostatok na účte
BALÍK OBYVATELIA, spoločný vklad, vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., keď iné hnuteľné veci ani
neboli predmetom dedičského konania a preto predložené osvedčenie o dedičstve neobstojí ako dôkaz
spôsobilý preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom k dotknutým hnuteľným veciam.

30. Keďže žalobca založil svoju žalobu na skutkovom tvrdení, že vlastnícke právo k dotknutým
hnuteľným veciam nadobudol titulom osvedčenia o dedičstve, pričom z predmetného osvedčenia mal
súd dostatočne a nepochybne preukázané, že predmetné hnuteľné veci neboli predmetom dedičstva
po poručiteľke, keď práve tieto skutočnosti sú kľúčové pre posúdenie veci, súd dospel k záveru, že

vykonanie dokazovania ohľadom tejto skutočnosti výsluchom povinnej by bolo nadbytočné a v rozpore
sozásadouhospodárnostikonania(článok17CSP)apretotentodôkaznevykonal.Rovnakonadbytočný
a nehospodárny by bol aj výsluch iných, žalobcom však bližšie nešpecifikovaných svedkov, za účelom
vykonania dokazovania ohľadom tej skutočnosti, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzali v rodinnomdome matky žalobcu v R., a to aj s prihliadnutím na fakt, že tak z podaní žalobcu, z osvedčenia o
dedičstve ako aj z lustrácie trvalého pobytu žalobcu a jeho manželky je zrejmé, že žalobca s manželkou
(povinnou) bývali spolu s matkou žalobcu v tomto rodinnom dome, t. j. na adrese M.. E. XXX/XX, R., a

to minimálne do 25. 11. 2013, na ktorej adrese mali tiež až do 01. 08. 2014 evidovaný aj trvalý pobyt.
Ako dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva tak neobstoja ani žalobcom predložené fotografie, navyše
podľa tvrdenia žalobcu vyhotovené v roku 2012, t.j. v čase, keď v predmetnom rodinnom dome aj spolu
s povinnou bývali. Navyše z vyššie uvedených dôvodov je pre spor právne irelevantné, kedy a kde boli
fotografie urobené. Súd tiež v tejto súvislosti dáva za pravdu žalovanému, že miesto, kde sa hnuteľné

veci nachádzajú, nevypovedá o režime vlastníctva týchto vecí. Súd do úvahy nemohol vziať ani čestné
prehlásenie žalobcu, keď sa jedná o písomnosť bez dôkaznej hodnoty, ktorú súd vyhodnotil ako účelovú,
ovplyvnenú skutočnosťou, že povinná je manželkou žalobcu s cieľom dosiahnuť vylúčenie hnuteľných
vecí z exekúcie.

31. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, t.j. strana musí preukázať to, čo

tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Určité odlišnosti vykazuje
len dokazovanie v sporoch s ochranou slabšej strany, kedy ustanovenia CSP umožňujú súdu vykonávať
aj také dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla, kedy je dokazovanie prelomené prvkami vyšetrovacieho
princípu, čo však nie je tento prípad, keďže žalobca nemá v danom konaní postavenie slabšej strany.
Je treba tiež zdôrazniť, že civilné sporové konanie je založené na princípe kontradiktórnosti, kedy sa

priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a
označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu
je tak na sporových stranách, kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite
v konaní, t. j. od kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú
teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno,

ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.

32. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná a preto ju zamietol.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní
mal žalovaný úspech v celom rozsahu, vznikol mu aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods.
1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania (II. výrok rozsudku). O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitnénáležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.