Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116229668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116229668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava

Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692,
proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, M., zastúpená zvoleným zástupcom
Občianskym združením OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o
zaplatenie 3.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
13Csp/111/2016-165 zo dňa 05.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi sumu 5.460,81 eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 2.915,- eur od 29.07.2017
do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.915,- eur od 29.07.2017 do
zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 585 eur zastavil. Ďalej
rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.460,81 eur spolu s úrokom vo výške 10 %
ročne zo sumy 2.915 eur od 29.07.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.915 eur od 29.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 74 %.
Žalobcu sa podanou žalobou v znení jej čiastočného späťvzatia učineného písomným podaním zo dňa
18.09.2017, doručeným súdu dňa 22.09.2017 (č.l. 78) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 2.915 eur, a to titulom istiny nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na
základe Úverovej zmluvy č.5482738586 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou
bankou, as., Bratislava, IČO : 31 340 890 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 13.06.2013

a na základ ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.500 eur. Označeným podaním zo dňa
18.09.20174 (č.l. 78) žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 585 eur späť, nakoľko žalovaná
zaplatila v období od 23.11.2016 do 28.07.2017 uvedenú sumu, t.j. sumu 585 eur, ktorú žalobca ako
veriteľ započítal na istinu úveru poskytnutú vo výške 3.500 eur. Ďalej sa žalobca žalobou v znení jejšpecifikácie (č.l. 78) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.545,81 eur, a to
titulom dohodnutých úrokov z úveru vo výške 15,9 % ročne a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne
vyčíslených ku dňu 28.07.2017 celkom na sumu 2.545,81 eur. Tiež sa domáhal zaplatenia dohodnutých

úrokov z úveru vo výške 15,9 % ročne z nesplatenej istiny úveru, t.j. zo sumy 2.915 eur od 29.07.2017 do
zaplatenia, a tiež a domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nesplatenej istiny
úveru, t.j. zo sumy 2.915 eur od 29.07.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná si svoje
povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy neplnila, a preto žalobca úver vyhlásil za predčasne splatný ku
dňu 02.04.2014. Okresný súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli

dňa 14.11.2016 Dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári (č.l. 145 rub a nasl.) na základe ktorej
žalovaná ako dlžník uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to v sume 3.500 eur titulom
nezaplatenej istiny poskytnutého úveru a v sume 2.628,04 eur titulom príslušenstva, spolu teda vo výške
6.128,04 eur, ktorá suma bola v tejto výške splatná ku dňu 14.11.2016. Zároveň sa žalovaná zaviazala
splácať uvedený dlh vo výške 6.128,04 eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 3.500 eur od
15.11.2016 do úplného zaplatenia istiny vo výške 3.500 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 65

eur. Súd primárne skúmal či predmetné uznanie dlhu je platným právnym úkonom a dospel k záveru,
že toto uznanie dlhu je platným právnym úkonom, obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti,
pričom žalovaná uznala svoj, ktorý už bol splatný, a nejedná sa tak o prípad predpokladaný v ust. §
5a ods.3 zákona č. 2350/2007 Z. z., v zmysle ktorého neplatné sú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad

neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. nejedná sa o uznanie dlhu pre prípad
neplnenia záväzku spotrebiteľa v budúcnosti. Z listiny o uznaní dlhu má súd tiež preukázané, že strany
v Čl. II. bod 3. Dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s plnením dlhu v dohodnutých splátkach vo
výške 65 eur mesačne platných vždy ku 28. dňu v mesiaci, stráca dlžník výhodu splátok. V konaní bolo
nesporné, že žalovaná ako dlžník naposledy zaplatila dohodnutú splátku dňa 28.07.2017 (č.l. 80 rub) a

teda stratila dohodnutú výhodu splátok. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania
dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že
zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. V súdenej veci však žalovaná ani
netvrdila, že uznaný dlh v čase jeho uznania neexistoval, ani netvrdila, že tento zanikol či už splnením
alebo inak. V spore sa bránila iba námietkou premlčania. Na vznesenú námietku však súd neprihliadol,

nakoľko predmetným uznaním dlhu došlo v danej veci k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby, a
namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods.
1 OZ). V danej veci k uznaniu dlhu došlo dňa 14.11.2016 a žaloba bola podaná na súde dňa 22.11.2016.
Vzhľadom na platné uznanie dlhu žalovanou, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 5.460,81
eur, ktorá suma pozostáva z istiny nesplateného úveru vo výške 2.915 eur a v uznanom príslušenstve vo

výške 2.545, 81 eur. Tiež súd z identických dôvodov vyhovel žalobe v časti o zaplatenie úrokov z úveru
vo výške 10 % ročne zo sumy 2.915 eur od 29.07.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2.915 eur od 29.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 585 eur konanie zastavil. Z listiny o
uznaní dlhu má súd tiež preukázané, že dohodou strán došlo týmto právnym úkonom k zmene výšky

dohodnutých úrokov z 15 % ročne na 10 % ročne, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z úveru
zamietol. Žalobu súd zamietol aj v časti úroku z omeškania, nakoľko zákonný úrok z omeškania bol ku
dňu 29.07.2017 vo výške 5 % ročne. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1
Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Pri aplikácii zásady úspechu, žalovaný mal vo veci plný úspech 74%, nakoľko

žalovaná suma spolu činila 7.447,76 eur (istina + príslušenstvo vyčíslené od 29.07.2017 do rozhodnutia,
t.j. do 05.11.2019), priznaná suma predstavovala spolu 6.455,10 eur (istina + príslušenstvo vyčíslené
od 29.07.2017 do rozhodnutia, t.j. do 05.11.2019).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná prostredníctvom Občianskeho združenia OPOS v

zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom I., II. a IV. rozsudku. Žalovaná je toho názoru,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne aplikoval ustanovenie
Občianskeho zákonníka, Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie závažne procesne pochybil.
V rozhodnutí nie je uvedené, z akého dôvodu súd priznal nárok žalobcovi o niekoľko tisíc eur. Svoje
odôvodnenie opiera o listinné dôkazy, ktorými žalovaná nedisponuje. Rozhodnutia prvej inštancie je

z hľadiska posúdenia nároku arbitrárny/nepreskúmateľný a hlavne prekvapivý. Právo na spravodlivé
súdne konanie je upravené v ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v čl. 46 Ústavy
SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť z
rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestrannýsúd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo
na spravodlivé prejednanie veci. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa princíp rovnosti strán,
princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktómosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Z uvedeného však v súdnom rozhodnutí nie je uvedené nič, ani či súd skúmal nejaké dôkazy, ktoré z
dôkazov vykonal, ktoré nevykonal, predbežné právne posúdenie, či zasielanie listín/dôkazov procesným
stranám sporu. Ako to vyplýva zo spisu žalobca (Poštová banka, a.s.) sa domáhala podaným návrhom
plnenia zo zmluvy vo výške 3.500 eur s príslušenstvom. Vo veci bolo nariadených pojednávanie
(19.09.2017), na ktoré sa žalobca a ani jeho právny zástupca (ďalej iba „PZ") nedostavili. Bolo

prednesené vyjadrenie žalobcu (Poštovej banky, a.s. zo dňa 18.09.2017). Z predmetného vyjadrenia
nie je ani zmienka o postúpení pohľadávky na terajšieho žalobcu a ani zmienka o uznaní záväzku zo
strany žalovanej. Platby, ktoré boli uhrádzané žalovanou šekmi si započítaval na dlh práve pôvodný
žalobca a trval na podanej žalobe bez akýchkoľvek zmien. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej uviedla
svoj prednes a vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu. Je presvedčená, že
v prípade žalobcu ide o úplne odlišnú žalobu, kde si žiada žalobca úplne inú sumu ako v žalobnom

návrhu. Nový návrh žalobcu však nebol doručený žalovanej a ani nebolo súdom rozhodované o zmene
žaloby. Súd sa mal zaoberať pôvodným žalobným návrhom a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú pre
dôvodne vznesenú námietku premlčania, ku ktorej sa počas celého konania pôvodný žalobca nevyjadril.
Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie súdu sa ako splnomocnený zástupca na pojednávanie na
deň 05.11.2019 ospravedlnili a žiadali, aby súd na premlčanie prihliadal. Naše vyjadrenie vychádzalo

z listín, ktoré nám boli počas konania doručené, teda iba z návrhu zo dňa 22.11.2016 a vyjadrenia
žalobcu zo dňa 18.09.2017. Na základe uvedeného žalovaná žiada, aby Krajský súd v Žiline Rozsudok
Okresného súdu Žilina zo dňa 5. novembra 2019, sp. zn. 13Csp/111/2016 - 165 zrušil vo výroku I.,II. a
IV. a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie (žalobcu) bolo podané stranou
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v

spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I., II. a IV.)
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej
časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý (výrok III).

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:10. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že
základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

12. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta

prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu
nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13.Vzhľadomktejskutočnosti,žezákonbližšievžiadnomzosvojichustanovenípojemodňatiemožnosti

konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciuprocesnýchprávaprávomchránenýchzáujmov,priznanýchmuCivilnýmsporovýmporiadkom
na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým

odňal účastníkovi jeho procesné práva.

14. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom
súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu),
ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité

úkonyvrámcijejpôsobnosti,akvadnýpostupvtejtoinejčinnostisúdusanáslednepremietoldovadného
postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu
súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť
konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.
15. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade okresný súd svojím postupom možnosť účastníkov

konať pred súdom neodňal a ani neporušil právo na spravodlivý proces.

16. K zmene strany sporu - žalobcu odvolací súd uvádza, že v zmysle § 80 ods. 1 a 2 CSP ak po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o
ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie
návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva
alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s
podaním žaloby zostávajú zachované. Okresný súd pripustil zmenu strany sporu - žalobcu uznesením č.
k. 13Csp/111/2016-120 zo dňa 05.11.2018, pričom toto uznesenie bolo Občianskemu združeniu OPOS

ako zástupcovi žalovanej doručené dňa 10.11.2018 (č. l. 124).

17. Po zmene strany sporu - žalobcu tento doručil okresnému súdu Dohodu o uznaní dlhu a Dohodu
o splátkovom kalendári zo dňa 14.11.2016, ku ktorej došlo po tejto zmene strany sporu. Odvolateľ
namietal, že mu neboli listiny zo strany súdu zasielané. Odvolací súd však nevidí dôvod, pre ktorý by

mal súd doručovať žalovanej spomínané dohody, nakoľko v Článku III dohôd v bode 1. je uvedené,
že dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, po jednom pre každého účastníka dohody. Žalovaná
bola účastníkom dohody a preto súd nevidí dôvod duplicitne doručovať dohodu žalovanej. Okresný
súd nariadil vo veci pojednávanie a predvolal účastníkov. Občianske združenie OPOS listom zodňa 20.10.2019 ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní a požiadalo, aby súd rozhodol v jeho
neprítomnosti. Nemožno preto vyčítať okresnému súdu jeho postup, nakoľko samo občianske združenie
OPOS aktívne nebránilo práva svojej splnomocnenkyne na pojednávaní.

18. Odvolací súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 14.11.2016
Dohodu o uznaní dlhu a Dohodu o splátkovom kalendári (č. l. 145) na základe ktorej žalovaná ako dlžník
uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to v sume 3.500 eur titulom nezaplatenej istiny
poskytnutého úveru a v sume 2.628,04 eur titulom príslušenstva, spolu teda vo výške 6.128,04 eur, ktorá

suma bola v tejto výške splatná ku dňu 14.11.2016. Zároveň sa žalovaná zaviazala splácať uvedený
dlh vo výške 6.128,04 eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 3.500 eur od 15.11.2016 do
úplného zaplatenia istiny vo výške 3.500 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 65 eur.

19. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím prostriedkom. Svoju zabezpečovaciu funkciu plní
tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu je jednostranným

právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti stanovené
pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak osobitné náležitosti stanovené pre
tento úkon podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť uznania dlhu sa vyžaduje písomná
forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu a výšky dlhu. To znamená, že týmto úkonom
dlžník uznáva určitý záväzok, čím potvrdzuje aj jeho platnosť v čase uznania dlhu. K platnosti takéhoto

právneho úkonu je teda potrebné, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre
právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v
akom dlh uznáva. (Rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 353/2014 zo dňa 4. novembra 2015)

20. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, ale dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej

doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. V
prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by
namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však
musel preukázať. Odvolaciemu súdu bolo preukázané, že uznanie dlhu je platným právnym úkonom,
pretože obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, pričom žalovaná uznala svoj dlh, ktorý už

bol splatný, a nejedná sa tak o prípad predpokladaný v ust. § 5a ods.3 zákona č. 2350/2007 Z. z., v
zmysle ktorého neplatné sú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom
mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. nejedná sa o uznanie dlhu pre prípad neplnenia záväzku spotrebiteľa v
budúcnosti.

21. Z listiny o uznaní dlhu má súd tiež preukázané, že strany v Čl. II. bod 3. dohodli, že v prípade
omeškania dlžníka s plnením dlhu v dohodnutých splátkach vo výške 65 eur mesačne platných vždy
ku 28. dňu v mesiaci, stráca dlžník výhodu splátok. V konaní bolo nesporné, že žalovaná ako dlžník
naposledyzaplatiladohodnutúsplátkudňa28.07.2017(č.l.80)atedastratiladohodnutúvýhodusplátok.

Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením
alebo inak, by to však musel preukázať. V súdenej veci však žalovaná ani netvrdila, že uznaný dlh v
čase jeho uznania neexistoval, ani netvrdila, že tento zanikol či už splnením alebo inak. V spore sa
bránilaibanámietkoupremlčania.Okresnýsúdrozhodolsprávne,keďnavznesenúnámietkupremlčania
neprihliadol, nakoľko predmetným uznaním dlhu došlo v danej veci k zastaveniu plynutia pôvodnej

premlčacejdoby,anamiestonejododňa,keďdošlokuznaniu,začneplynúťnovádesaťročnápremlčacia
doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danej veci k uznaniu dlhu došlo dňa 14.11.2016 a žaloba
bola podaná na súde dňa 22.11.2016.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti (výrok

I., II. a IV.) podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (výrok III).

23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto odvolací
súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)