Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/571/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6712204352.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu C. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. X, W., zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o.,
Masarykova 13, Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému J.. V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XXX/XX, D., zastúpený Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 42

186 307, o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania 39 863,93 € a vzájomného návrhu 50 000,- € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/82/2012-237 zo
dňa 11. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/82/2012-237 zo dňa 11. 03. 2016 z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
6 678,37 USD do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 50 000,- EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20 000,- EUR od 29.
10. 2010 do zaplatenia a zo sumy 30 000,- EUR od 29. 11. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 18 831,46 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.). Po čiastočnom
späťvzatížalobyvčastiistiny17476,35EURaúrokuzomeškaniavovýške12523,65EUR,vktorejčasti

súd prvej inštancie uznesením č. k. 12C/82/2012-61 zo dňa 25. 06. 2012 konanie čiastočne zastavil,
žalobca sa ďalej domáhal kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 39 863,93 EUR, ktorá čiastka
predstavovala kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 33 193,92 EUR za obdobie
od 31. 07. 2002 do 26. 10. 2011, čo predstavuje sumu 50 613,45 EUR, 16,5% úrok z omeškania ročne
zo sumy 17 476,35 EUR za obdobie od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 vo výške 1 774,13 EUR, celkovo
úroky z omeškania predstavovali čiastku 52 387,58 EUR, od ktorej sumy žalobca odpočítal čiastku 12

523,65 EUR a v konaní sa ďalej domáhal kapitalizovaného úroku vo výške 39 863,93 EUR. Žalovaný
sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia sumy 50 000,- EUR s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 50 000,- EUR od 29. 11. 2012 ako neuhradenej kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou ALSTRON, s. r. o., Zvolen ako predávajúcim s poukazom na
to, že spoločnosť ALSTRON, s. r. o., svoju pohľadávku z titulu nezaplatenej kúpnej ceny podľa kúpnej
zmluvy voči žalobcovi postúpila na žalovaného. Súd poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom č.

k. 12C/82/2012-132 zo dňa 15. 11. 2013, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
39 863,93 EUR a trovy konania; vzájomný návrh v istine aj s príslušenstvom zamietol. Odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby sa náležite vysporiadal s otázkou splatnosti
pôžičky, posúdil v akej výške mal žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi, a to s prihliadnutím na dohody
účastníkov zo dňa 02. 07. 2002 a 31. 10. 2007 splnil, posúdil a odôvodnil, či dohoda zo dňa 31. 10.

2007 je platným právnym úkonom. Rozsudok okresného súdu vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému
návrhu trpí vadou nepreskúmateľnosti vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, pričom súd jepovinný náležite zistiť skutkový stav a vo veci znova rozhodnúť. Odvolací súd uviedol, že znenie kúpnej
zmluvy, a to konkrétne článku III. bod 2 zo dňa 28. 10. 2002 nepreukazuje, že časť kúpnej zmluvy vo
výške 20 000,- EUR skutočne pri podpise kupujúcim bola aj predávajúcemu zaplatená. V ďalšom konaní

žalovaný namietal nesprávne vyčíslenie úroku z omeškania s poukazom na nesprávne stanovený dátum
splatnosti, ktorý mal byť stanovený ku dňu 01. 01. 2009. Žalovaný má za to, že žalobca má nárok na
úroky z omeškania za obdobie od 01. 01. 2009 do 27. 10. 2011, kedy bola splatená istina v celej výške.
Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaný tvrdil, že ani časť kúpnej ceny uhradená nebola. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že podľa dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007, ktorá nahradila

dohodu o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 07. 2002, bol ako nový dátum splatnosti dohodnutý deň 31. 12.
2008, ktorým dňom nastala splatnosť pôžičky. Žalovaný sa do omeškania so splatením pôžičky dostal
až dňa 01. 01. 2009 a od tohto dátumu je možné počítať úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho
zákonníka, a to podľa dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 zo sumy 22 561,- USD až do jej
zaplatenia, t. j. 27. 10. 2011, čo predstavuje sumu 6 678,37 USD. Poukázal na to, že žalobca v konaní
nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že od žalovaného požadoval splnenie tejto pôžičky pred 31.

10. 2007, kedy bola spísaná nová dohoda o poskytnutí pôžičky, ako aj po termíne 01. 01. 2009, t. j. po
novom termíne splatnosti pôžičky. Súd mal za to, že podľa znenia dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa
31. 10. 2007 má byť vyplatený v tejto zabezpečujúcej mene (USD) alebo v zabezpečovacej mene (EUR)
podľa kurzu v deň vyplatenia. Z dohody o poskytnutí pôžičky vyplýva, že dlžník pri splatení svojho dlhu
musí vždy zaplatiť veriteľovi sumu zodpovedajúcu hodnote určenej zabezpečujúcej mene (USD), t. j.

vrátená suma musí vždy presne zodpovedať hodnote 22 561,- USD, a to bez ohľadu na menu, v ktorej
je dlh splatený (SKK, USD, EUR, CZK ...). Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalovaný sa do
omeškania dostal až odo dňa 01. 01. 2009, a preto je povinný zaplatiť žalovanému sumu len vo výške
6 678,37 USD. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že
podľa článku III. bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 28. 10. 2002 kúpna cena 50 000,- EUR bude kupujúcim

uhradená nasledovne: 20 000,- EUR pri podpise tejto kúpnej zmluvy v hotovosti, čo je potvrdené
podpisom zmluvy zo strany zmluvných strán a 30 000,- EUR do 30 dní od podpísania tejto kúpnej zmluvy
v hotovosti, alebo na účet predávajúceho. Súd v súlade so záverom rozhodnutia odvolacieho súdu
vyhodnotil, že žalobca v prebiehajúcom konaní nijakým spôsobom nepreukázal úhradu sumy 20 000,-
EUR ako časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy 05/10, či už voči žalovanému alebo spoločnosti ALSTRON,

s. r. o., čím neuniesol dôkazné bremeno. Znenie článku III. bod 2 kúpnej zmluvy nepreukazuje, že
časť kúpnej zmluvy vo výške 20 000,- EUR skutočne aj pri podpise zmluvy kupujúcim bola zaplatená
predávajúcemu. Zo znenia článku III. bod 2 zmluvy iba vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 20 000,-
EUR mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, avšak znenie článku III. bod 2 kúpnej zmluvy samo
o sebe nepotvrdzuje aj skutočnú výplatu časti kúpnej ceny vo výške 20 000,- EUR pri podpise kúpnej

zmluvy. Uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom spochybnil a namietal, že by časť kúpnej ceny
vo výške 20 000,- EUR bola žalobcom ako kupujúcim pri podpise zmluvy vyplatená, pričom napriek
tejto námietke žalovaného, žalobca nijakým spôsobom na pojednávaní dňa 11. 03. 2016 nepreukázal
skutočné uhradenie tejto časti kúpnej sumy. Neuniesol teda žalobca dôkazné bremeno a súd mal za
to, že zo strany žalobcu ako kupujúceho časť kúpnej ceny vo výške 20 000,- EUR pri podpise kúpnej

zmluvy vyplatená nebola. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca. Má za to, že ním
uplatnený nárok na peňažné plnenie je dôvodný. Vzájomný návrh je plne nedôvodný. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nezákonné, nesprávne a urobené pravdepodobne len omylom. V konaní došlo

k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že predchádzajúci rozsudok súdu prvej

inštancie odvolací súd zrušil z dôvodu nedostatočnosti odôvodnenia, súd prvej inštancie mal doplniť
odôvodnenie výpočtu kapitalizácie úrokov a vo vzťahu k podstatným odvolacím námietkam odvolateľa.
Súd prvej inštancie nielen v písomnom, ale aj v ústnom odôvodnení rozhodnutia na pojednávaní dňa 11.
03. 2016 uviedol, že je bez ďalšieho viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto rozhodol tak,
že uložil žalovanému plniť žalobcovi len čiastočne, a to dokonca v inej mene, ako sa v žalobe domáhal

- v USD. Dokonca vyhovel vzájomnému návrhu, čím jemu a jeho manželke uložil povinnosť duplicitne
plniť záväzok - kúpnu cenu, ktorá už bola riadne uhradená v dvoch častiach, a to predávajúcemu -
obchodnej spoločnosti ALSTRON, s. r. o., hotovostnou platbou do rúk konateľa pri podpise kúpnej
zmluvy a následne po postúpení pohľadávky v priebehu súdneho konania zápočtom v zostávajúcej častivoči žalovanému. Záver vyjadrený súdom nevyplýva zo súdneho spisu a z vykonaného dokazovania, zo
zákona a nevyplýva ani z obsahu pokynu zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Na pojednávaní
uskutočnenom dňa 11. 03. 2016 bol v rámci dokazovania v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie

vykonaný nový dôkaz, oboznámením rozsudku Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 11C/75/2012, bola
vykonaná doplňujúca výpoveď žalobcu, pričom súd prvej inštancie bol podľa zákona povinný na to
„zareagovať“ v rozhodnutí vo veci samej a aj v odôvodnení rozsudku. Hoci súd nároku uplatnenému
v návrhu na začatie konania v prvom výroku čiastočne vyhovel, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 6 678,37 USD (Amerických dolárov). Aj proti tomuto výroku rozsudku súdu podáva odvolanie

z dôvodov, že takýto výrok súdu s poukazom na návrh na začatie konania a nárok uplatnený v konaní
je v rozpore s platným právnym poriadkom. Nárok v súdnom konaní uplatnil v platnej mene v čase
jeho podania dňa 03. 11. 2011, a to v mene EURO, ktorá v Slovenskej republike je platnou menou
od 01. 01. 2009. Súd však nepochopiteľne vyhovel „akémusi“ želaniu žalovaného a o nároku žalobcu
rozhodol nie v platnej mene EURO, ktorá je platná v Slovenskej republike, ale v mene iného štátu a úplne
iného ekonomického priestoru. Neakceptoval súvisiacu právnu úpravu - Občiansky súdny poriadok,

ale najmä zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny EURO v Slovenskej republike. Postupom súdu
žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom zákonom stanoveným a predpokladaným spôsobom.
Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol nielen o mene uplatneného nároku, ale aj o výške uplatneného
nároku. Má za to, že obsah dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 je jednoznačne zrejmý
a zrozumiteľný. Predmetná dohoda nahrádzala dohodu o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 07. 2002.

Poukázal na záväzok žalovaného vrátiť prijatú pôžičku vo výške 1 000 000,- Sk najneskôr do 31.
12. 2008. Súd v novom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil vec aj v úplne základnej časti veci, a to vo
výške peňažnej pôžičky. Predmetom pôžičky bola suma 1 000 000,- Sk. Súd prvej inštancie však v
novom rozhodnutí skutkový stav posúdil podľa úplne nezrozumiteľného odôvodnenia v tejto časti, ide
o nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré navyše ani nijako nekorešponduje s vykonaným dokazovaním

a so skutočným obsahom spisu a listiny - dohody o pôžičke zo dňa 31. 10. 2007. Súd prvej inštancie
vyhodnotil skutkový stav tak, že „Podľa znenia dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 má
byť vyplatený v tejto zabezpečujúcej mene (USD) alebo v zabezpečovanej mene (EUR) podľa kurzu v
deň vyplatenia,“ z dohody o poskytnutí pôžičky vyplýva, že dlžník pri splatení svojho dlhu musí vždy
zaplatiť veriteľovi sumu zodpovedajúcu hodnote určenej v zabezpečujúcej mene (USD), t. j. vrátená

suma musí vždy presne zodpovedať hodnote 22 561,- USD, a to bez ohľadu na menu, v ktorej je
dlh splatený (SKK, USD, EUR, CZK ...). Namietal, že z dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10.
2007 nepochybne vyplýva iný záver. Účastníci dohody sa dohodli na žiadosť dlžníka v omeškaní s
plnením svojho záväzku, že dlžná suma bude dlžníkom v omeškaní s plnením svojho záväzku uhradená
veriteľovi v dlžníkovom žiadanom novom, náhradnom termíne, podľa spôsobu výpočtu uvedeného v

predchádzajúcom odseku, a to najneskôr do 31. 12. 2008. Spôsob výpočtu je v predchádzajúcom
odseku dohody uvedený tak, že dlžník sa zaviazal zapožičanú čiastku vrátiť veriteľovi do 31. 12.
2004 a vyplatiť mu ju opäť v hotovosti v Sk alebo v inej konvertibilnej mene podľa dohody vo výške
kurzu EUR alebo USD v deň zapožičania. Požičaná suma bola 1 000 000,- Sk, dlžník sa zaviazal
túto zapožičanú sumu vrátiť a vyplatiť ju v hotovosti v SKK. Dlžník mal možnosť podľa dohody vrátiť

pôžičku 1 000 000,- Sk nielen v SKK, ale aj v inej konvertibilnej mene, no v takom prípade dohoda
predpokladala účastníkmi vymienenú, a teda podstatnú náležitosť takéhoto možného plnenia, a to
dohodu.Zdokazovanianevyplynulonaplnenietejtopodmienky,atodohodyveriteľaadlžníkaomožnosti
plniť v inej mene ako SKK, teda vo výške kurzu EUR alebo USD. Prezentovanie veci žalovaným o
splnení záväzku úhradou sumy 22 561,- USD je v rozpore s dohodou a v rozpore s dobrými mravmi.

Jednostranný výklad písomnej dohody dlžníkom je objektívne výkladom nesprávnym, presadzujúcim
len jednostranné zvýhodnenie dlžníka, ktorý sa snaží o vlastné obohatenie sa aj cez kurzové rozdiely
a zvrátený výklad jasnej písomnej dohody. Takýmto postupom sa účastníkovi konania odňala možnosť
konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť. Nezákonnosť rozhodnutia napádal žalobca aj z dôvodu, že
žalovaný vložil vo M., a.s. dňa 27. 10. 2011 hotovostným vkladom sumu 22 561,- USD, s najväčšou

pravdepodobnosťou banka na žiadosť žalovaného ako vkladateľa, keďže ide o internú dohodu medzi
bankou a vkladateľom finančných prostriedkov, pripísala na účet žalobcu sumu 15 717,57 EUR. S
poukazom na konverzný kurz pri prijatí EURA, ktorý bol 30,1260 SKK / 1EUR stanovený zákonom,
predstavuje suma 15 717,57 EUR sumu 473 507,51 Sk, čo predstavuje dlžnú sumu z titulu poskytnutej
pôžičky 1 000 000,- Sk čiastku 526 492,49 Sk, po prepočte konverzného kurzu je to suma 17 476,35

EUR, ktorú sumu si uplatnil žalobca v návrhu na začatie konania. Úvahy súdu týkajúce sa omeškania
odo dňa 01. 01. 2009 sú nesprávne, nejasné, zmätočné, a teda iste nepreskúmateľné. Žalovaný sa
ďalej zaviazal z dôvodu, že došlo k opakovanému odkladu plnenia pôžičky na žiadosť žalovaného,
vrátiť aj sumu predstavujúcu vzniknuté príslušenstvo, ktoré malo byť vyrátané odo dňa 31. 07. 2002 dosplnenie záväzku podľa Občianskeho zákonníka, resp. jeho ust. § 517, čo bolo myslené a dohodnuté
ako analógia spôsobu výpočtu druhej časti záväzku dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007.
Prejav vôle urobený v písomnej forme je určitý a zrozumiteľný prejav slobodnej vôle. Ide o plne legitímne

konanie účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ide o platný úkon. Poukázal na to, že si neuplatňuje
úrok z omeškania, tak ako to uvádza v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie. Ide o vlastnícky nárok
za úžitky, prírastky a plody, o príslušenstvo. Poukázal, že dlžník sám formuloval svoj záväzok, sám sa
písomne zaviazal v roku 2008 vrátiť pôžičku vo výške 1 000 000,- Sk s druhou časťou záväzku, aj spolu
so vzniknutým príslušenstvom vyrátaným odo dňa 31. 07. 2002 podľa Občianskeho zákonníka. Spôsob

výpočtu bol podľa obsahu dohody a na základe návrhu samotného dlžníka použitý ako analógia s ust.
§ 517 Občianskeho zákonníka.

3. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu poukázal na to, že dňa 07. 06. 2012 mu bolo doručené oznámenie o
postúpenípohľadávkyodspoločnostiALSTRON,s.r.o.postupníkoviJ..V.A.,D..Postupcovioznámil,že
za platné postúpenie považoval postúpenie pohľadávky v časti 30 000 000,- EUR z dôvodu, že 20 000,-

EUR bol ním aj jeho manželkou ako kupujúcimi riadne predávajúcemu splnený hotovostnou platbou pri
podpise kúpnej zmluvy. Záväzok voči žalovanému vo výške 30 000,- EUR si jednostranne započítal ku
dňu 07. 06. 2012, kedy sa vzájomné pohľadávky a záväzky stretli a k tomuto dňu záväzok vo výške
30 000,- EUR zanikol. Nikto takýto jednostranný právny úkon zápočtu nenapadol. Súd túto časť veci
vôbec nevzal na zreteľ, a teda aj v tejto časti nesprávne právne posúdil. Po jednostrannom započítaní

a právnom zániku záväzku v časti 30 000,- EUR, zobral návrh na začatie konania späť v časti pôvodne
uplatnenej istiny vo výške 17 476,35 EUR a čiastočne v časti uplatneného príslušenstva po kapitalizácii
vo výške 12 523,65 EUR. Presný spôsob výpočtu je uvedený v podaní zo dňa 07. 06. 2012. Žalovaný
mal plniť žalobcovi sumu 39 863,93 EUR, na ktorom uplatnenom nároku trvá.

4. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného uviedol, že sumu 20 000,- EUR ako kupujúci spolu s
manželkou uhradil pri podpise zmluvy predávajúcemu, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na
žalovaného v tomto konaní vo výške 50 000,- EUR. Keďže pohľadávka v takejto výške v čase postúpenia
neexistovala, dôkazná povinnosť bola v tejto časti na žalovanom (ako žalobcovi vzájomného návrhu),
ktorý musel najskôr preukázať existenciu pohľadávky. Žalovaným neboli predložené a označené

relevantné dôkazy na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti nezaplatenia prvej časti kúpnej ceny vo
výške 20 000,- EUR. Z konania predávajúceho vyplynulo plnenie, keďže predávajúci po prevzatí sumy
20000,-EURpodalnávrhnavkladdokatastra.Dlžnúkúpnucenuaninevymáhalaodzmluvyneodstúpil,
ako to predpokladala zmluva. Žalovaný nadobudol len existujúcu pohľadávku, a to v sume 30 000,- EUR.
Súd nepochopiteľne, v časti 20 000,- EUR uložil povinnosť plniť to, čo už plnené na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 28. 10. 2010 preukázateľné bolo. Podobne súd nepochopiteľne v časti 30 000,- EUR
uložil povinnosť plniť to, čo bolo dňa 07. 06. 2012 preukázateľne jednostranne započítané, záväzok
zanikol zápočtom. Po riadnom vyhodnotení vykonaného dokazovania bolo potrebné vzájomný návrh
súdom prvej inštancie zamietnuť v celom rozsahu. Účastníkom súdneho konania o vzájomnom návrhu
len z dôvodu na strane účastníka konania navrhujúceho vzájomný návrh nie je a nebola manželka

žalobcu, s ktorou sú kupujúci bytov, keďže ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo súdom
zrušené a ani prípadne dohodou obmedzené. Ide o záväzok manželov, zaplatenie kúpnej ceny, ktorú
platili z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto zo súdneho spisu vyplynulo, keďže súčasťou
súdneho spisu je aj čestné prehlásenie jeho manželky zo dňa 14. 03. 2013. Súd mal pre tento závažný
nedostatok vzájomný návrh zamietnuť. Nemohol konať o právach toho, kto nebol účastníkom súdneho

konania. Byty kupovali od obchodnej spoločnosti podnikajúcej v realitách a od developera ALSTRON,
s.r.o. a ako kupujúci boli v právnom postavení spotrebiteľov, ktorých právna a súdna ochrana je aj
zákonom zabezpečená. Zo zmluvy nepochybne vyplýva potvrdenie prijatia úhrady kúpnej ceny vo
výške 20 000,- EUR a potvrdenie predávajúceho o úhrade sumy 20 000,- EUR napriek záverom
uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 10. 04. 2015. Namietal aj procesný nedostatok konania spočívajúci

v spôsobe pripustenia zmeny petitu vzájomného návrhu súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa
15. 11. 2013 bez predchádzajúceho vypracovania a doručenia písomného uznesenia o pripustení
zmeny petitu vzájomného návrhu. Názor prezentovaný odvolacím súdom vo vzťahu k vzájomnému
návrhu v jeho zrušujúcom uznesení, ktorý prevzal aj súd prvej inštancie, je vymykajúci sa doterajšej
právnej praxe. Aplikácia takéhoto právneho názoru by do občianskoprávnych vzťahov vzniesla úplnú

nestabilituaneistotu.Nemožnosastotožniťstvrdenímodvolaciehosúdu,žedôkaznápovinnosťzatohto
skutkového a právneho stavu má zaťažovať žalobcu, ktorý je povinný riadnym spôsobom preukázať
vyplatenie kúpnej ceny, resp. jej časti vo výške 20 000,- EUR. Nemá žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo
zákona, ktorá by mu ukladala ako si duplicitne žiadať od predávajúceho potvrdenia a zbierať ďalšiepotvrdenia o zaplatení kúpnej ceny. Úradne osvedčený podpis štatutárneho zástupcu podnikateľa -
predávajúceho, je nespochybniteľným dôkazom o odovzdaní a prijatí plnenia časti kúpnej ceny vo
výške 20 000,- EUR, pričom kúpne zmluvy pripravoval predávajúci. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.

zn. 33Cdo/254/2011, ktorý uviedol, že za daného skutkového stavu veci odporuje pravidlám logického
myslenia uveriť bez ďalšieho obrane žalovaného, že zmluva s podpismi účastníkov nie je dostatočným
dôkazom o odovzdaní a prijatí kúpnej ceny. Za účelom zabezpečenia stability právnych vzťahov nie
je možné jednostranným prehlásením o neprevzatí peňazí predávajúcim, ktorý to potvrdil v písomnej
zmluve, mať za to, že neboli zaplatené peniaze. Byty kúpili s manželkou ako investíciu z úspor pre deti.

Z konania vedeného u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 11C/75/2012 vyplynulo, že kúpna cena v
časti 20 000,- EUR bola zaplatená. Vo vzťahu k úrokom z omeškania zo sumy 50 000,- EUR vo výške
9% ročne uviedol, že do omeškania s plnením sa nedostal. Rovnako podal odvolanie aj voči výroku o
trovách konania. Súd nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Súd nesprávne posúdil úspech žalobcu v konaní a neuviedol, prečo v takejto
právnej veci neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd nesprávne priznal náhradu trov konania právnemu

zástupcovi žalovaného, keď súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia úspešnému účastníkovi
a nie advokátovi. Namietal výšku a dôvodnosť priznanej náhrady. Súd duplicitne priznal náhradu za
prevzatie a prípravu zastúpenia v tej istej veci dvomi advokátmi, podobne aj pri zastúpeniach na
pojednávaní a pri písomných podaniach. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
keďže nie je zrejmé, či išlo o písomné podania vo všetkých prípadoch potrebné pre účelné bránenie, či

uplatnenie práva. Vo vzťahu k úkonom - ďalšie porady s klientom nie je zrejmé, či išlo o také porady, ktoré
možno dôvodne nazvať ako potrebné pre účelné bránenie, či uplatnenie práva a zo spisu nevyplývalo v
čase rozhodovania, či sa vôbec uskutočnili. Súd priznal náhradu za plné úkony, bez správneho použitia
vyhlášky pri poskytovaní právnych služieb v spojených veciach, či pri zastupovaní vo viacerých veciach
(nárokoch). Pri náhrade cestovných výdavkov nie je zrejmé, za aký dopravný prostriedok je priznaná

náhrada a taktiež ide o nepreskúmateľné rozhodnutie v tejto časti. Nebol vzatý na zreteľ pri rozhodovaní
pomer úspechu v konaní.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zo
dňa 11. 03. 2016 považuje za správne, v súlade s právnymi predpismi a aktuálnou judikatúrou, ako i

v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/294/2014-162
zo dňa 10. 04. 2015. Podľa dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 bol termín splatnosti
pôžičky stanovený na deň 31. 12. 2008, t. j. k omeškaniu mohlo dôjsť najskôr 01. 01. 2009. Dňa 27.
10. 2011 zaplatil istinu z dohody o poskytnutí pôžičky (a podľa nej) vo výške 22 561,- USD vkladom na
osobný účet žalobcu, čím tento dlh splatil. Žalobca ako dlžník (kupujúci) z kúpnej zmluvy č. 05/2010 z

28. 10. 2010 nikdy nezaplatil ani časť kúpnej ceny a nikdy nezaplatil ani časť zo súvisiacich poplatkov.
Stotožňuje sa s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/294/2014-162 zo dňa 10. 04.
2015. Podľa dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 bol ako nový dátum splatnosti dohodnutý
deň 31. 12. 2008. Ku skutočnému omeškaniu so splatením pôžičky došlo až dňa 01. 01. 2009 a od
tohto dátumu je možné počítať úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka, a to podľa

dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 zo sumy 22 561,- USD až do jej zaplatenia, t. j. do
dňa 27. 10. 2011, čo predstavuje sumu 6 678,37 USD. Podľa znenia dohody o poskytnutí pôžičky zo
dňa 31. 10. 2007 má byť vyplatený v tejto zabezpečujúcej mene (USD) alebo v zabezpečovanej mene
(EUR) podľa kurzu v deň vyplatenia. Zaplatením čiastky 22 561,- USD podľa aktuálneho kurzu voči EUR
(pôvodná mena SKK) v deň úhrady (27. 10. 2011) bola na účet žalobcu pripísaná čiastka 15 717,57

EUR, týmto došlo k splateniu istiny. Dohoda o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 v časti: „...aj
spolu so vzniknutým príslušenstvom vyrátaným odo dňa 31. 07. 2002 podľa Občianskeho zákonníka,
resp. jeho ust. § 517,“ je absolútne neplatná z dôvodu neurčitosti a nejasnosti tejto časti vyplývajúcej
z jej vnútorného rozporu z predchádzajúcou časťou veci, v ktorej je určený nový dátum splatnosti 31.
12. 2008. Vzhľadom na uvedené nie je možné počítať úroky z omeškania od 31. 07. 2002. Vo vzťahu

k úhrade kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy a vzájomnému návrhu uviedol, že žiadna platba v hotovosti
zo strany žalobcu spoločnosti ALSTRON, s. r. o., sa neuskutočnila, na túto skutočnosť žalobcu písomne
upozornila spoločnosť ALSTRON, s. r. o., dňa 02. 11. 2011, výzva zostala bez reakcie žalobcu. Žalobca
v prebiehajúcom konaní nijakým spôsobom nepreukázal úhradu sumy 20 000,- EUR ako časti kúpnej
ceny z kúpnej zmluvy č. 05/2010 či už voči žalovanému alebo spoločnosti ALSTRON, s. r. o., čím

neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň nemohol vykonať započítanie svojej pohľadávky s časťou kúpnej
ceny, nakoľko táto mu bola zaplatená dňa 27. 10. 2011 vo výške istiny. Trvá na uplatnenom vzájomnom
návrhu v celom rozsahu. K uplatneniu inštitútu zabezpečenia meny v záväzkovom vzťahu uviedol, že
pri poskytnutí pôžičky sa v tejto dohode zmluvné strany dohodli na zabezpečení hodnoty poskytnutejpôžičky cez svetovú menu, ide o bežný postup v čase výrazných pohybov meny. Hodnoty obidvoch
mien sú v tomto prípade v priamej rovnováhe, 1 000 000,- Sk bolo ocenených na hodnotu 22 561,-
USD a opačne. Požičaná suma je jednoznačne definovaná a znamená, že sa jedná o jednu a tú istú

hodnotu pôžičky z pohľadu veriteľa aj dlžníka. Mena (SKK) je menou zabezpečovanou, ktorú pre prípad
jej oslabenia zabezpečuje práve svetová mena (USD) - táto je menou zabezpečujúcou a zároveň aj
stálou a nemennou hodnotou pôžičky. Z dohody o poskytnutí pôžičky tak vyplýva, že dlžník pri splatení
svojho dlhu musí vždy zaplatiť veriteľovi sumu zodpovedajúcu hodnote určenej v zabezpečujúcej mene
(USD), t. j. vrátená suma musí vždy presne zodpovedať hodnote 22 561,- USD, a to bez ohľadu na

menu, v ktorej je dlh splatený (SKK, USD, EUR, CZK ...). Toto ustanovenie v zmluve prináša istotou
veriteľovi v čase, keď sa všeobecne očakáva výrazné oslabenie domácej - zabezpečovanej meny (roky
2002 až 2008). Veriteľ preto aj po výraznom oslabení domácej - zabezpečovanej meny (SKK) dostane
od dlžníka vždy rovnakú hodnotu, ktorá presne zodpovedá hodnote pôžičky, ktorej výška bola stanovená
v zabezpečujúcej mene (USD). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom
rozsahu.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na obsah odvolania a tam uvedené
odvolacie dôvody. Nestotožňuje sa s dôvodmi vyjadrenia žalovaného k odvolaniu, považuje ich za
nesprávne, resp. zámerne a účelovo použité. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie
po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu záver o dôvodnosti len čiastočného a v číselnom vyjadrení

menšieho plnenia ním uplatneného nároku nevyplynul, nevyplynula ani dôvodnosť plnenia dokonca v
inej, ako žalobcom legitímne uplatnenej mene a v inej ako platnej mene na území Slovenskej republiky.
Poukázal, že žalovaný v priebehu konania ponúkol mimosúdne vysporiadanie vo výške 39 000,- EUR. Z
vykonaného dokazovania nevyplynula ani dôvodnosť vzájomného nároku. Žalovaný, resp. jeho právny
predchodca - konateľ jeho obchodnej spoločnosti kreoval obsah a podmienky kúpnej zmluvy.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opakovane uviedol, že rozhodnutie okresného
súdu považuje za správne. Žalobca vo vyjadrení uvádza len domnienky, ktoré nemajú nič spoločné s
týmto súdnym sporom. Doposiaľ vykonané dokazovanie jasne preukázalo, že k zaplateniu prvej časti
kúpnej ceny nikdy nedošlo, preto k tomu ani neexistuje žiaden doklad.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 ods. 1 a

3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že od 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok,
pričom v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

12. Preštudovaním veci odvolací súd zistil, že žalobca pôvodne si návrhom uplatnil zaplatenie istiny
17.476,00 EUR z titulu nevyplatenia časti pôžičky, ktorú účastníci uzavreli dňa 02. 07. 2002; zároveň
uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 33.193,92 EUR od 31. 07. 2002 do
26. 10. 2011 a zo sumy 17.476,35 EUR od 27. 10. 2011 do zaplatenia. V priebehu súdneho konania

písomným podaním zo dňa 07. 06. 2012 žalobca zobral návrh v časti celej istiny 17.476,35 EUR a
čiastočne v časti úrokov z omeškania po kapitalizácii vo výške 12.523,64 EUR späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť, naďalej trval na návrhu v časti úrokov z omeškania vo výške 39.863,93 EUR, pričom
špecifikoval výpočet tak, že úroky vo výške 16,5% ročne zo sumy 33.191,92 EUR od 31. 07. 2002 do26. 10. 2011 predstavujú sumu 50.613,45 EUR, úroky z omeškania vo výške 16,5% ročne zo sumy
17.476,35 EUR od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 predstavujú čiastku 1.774,13 EUR, celkom úroky z
omeškania predstavujú sumu 52.387,58 EUR, od ktorej čiastky odpočítal úroky z omeškania vo výške

12.523,65 EUR, v ktorej časti zobral návrh späť. Naďalej požadoval úhradu úrokov z omeškania vo
výške 39.863,93 EUR. Okresný súd uznesením č. k. 12C/82/2012-61 zo dňa 25. 06. 2012 konanie o
návrhu žalobcu voči žalovanému zastavil v časti istiny v sume 17.476,35 EUR a úroku z omeškania v
sume 12.523,65 EUR. Zároveň pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 39.863,93 EUR a trovy konania. V priebehu konania

žalovaný na pojednávaní dňa 13. 06. 2012 v súlade s ust. § 97 ods. 1 O. s. p. uplatnil proti žalobcovi
vzájomným návrhom sumu 50.000,00 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 50.00,00 EUR od
29. 01. 2010 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodňoval tým, že spoločnosť ALSTRON, s. r. o., postúpila
žalovanémusvojupohľadávkuvočižalobcoviztitulunezaplateniakúpnejcenynazákladekúpnejzmluvy
uzavretej medzi spoločnosťou ALSTRON, s. r. o., so sídlom Zvolen ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim. Žalovaný na pojednávaní dňa 15. 11. 2013 vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu

zmenil vzájomný návrh tak, že žiadal zaplatenie sumy 50.000,00 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 20.000,00 EUR od 29. 10. 2010 do zaplatenia a zo sumy 30.000,00 EUR od 29. 11.
2010 do zaplatenia. Súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu vzájomného
návrhu navrhnutého na pojednávaní. Odvolací súd už v uznesení č. k. 14Co/294/2014-162 zo dňa
10. 04. 2015 konštatoval vo vzťahu k vyhlásenému uzneseniu, ktorým súd pripustil zmenu vzájomného

návrhu navrhnutého na pojednávaní, že toto uznesenie nie je zrozumiteľné, z výroku uznesenia nie je
zrejmé akú zmenu vzájomného návrhu pripustil a ani z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej (pričom
súd prvej inštancie prvýkrát vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 12C/82/2012-132 zo dňa 15. 11.
2013) nie je zrejmé o akom vzájomnom návrhu okresný súd rozhodoval. Zároveň odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní túto vadu odstrániť postupom podľa ust. § 164

O.s.p.. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní sa neriadil pokynom odvolacieho
súdu a túto vadu neodstránil. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie túto vadu
odstrániť postupom podľa § 224 CSP. Z týchto dôvodov je preto potrebné odvolaciu námietku žalobcu
v tomto smere považovať za dôvodnú.

13. Odvolací súd ďalej poukazuje na predmet sporu vo veci samej čo sa týka uplatneného nároku
žalobcu.

14. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
6 678,37 USD, odvolací súd uvádza, že prisvedčuje odvolacej námietke žalobcu, v ktorej namieta

priznanie nároku, ktorý uplatnil žalobou v platnej mene na území Slovenskej republiky, t. j. v čase začatia
konania v Slovenských korunách, pričom platnou menou na území Slovenskej republiky od 01. 01. 2009
je EURO a napriek tejto skutočnosti súd priznal žalobcovi nárok v inej mene ako v mene platnej na území
Slovenskejrepubliky.Odvolacísúduvádza,žetakýtopostupsúdunemážiadnuzákonnúoporu,atoaniv
čase rozhodovania súdu prvej inštancie s prihliadnutím na ust. § 155 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného

v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ani v zmysle § 218 ods. 2 CSP (platného a účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu). Odvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie v zmysle § 155 ods. 2 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa mohol vyjadriť v cudzej
mene len za situácie, ak to neodporovalo okolnostiam prípadu, za splnenia ďalších podmienok, a to
a) ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý ho má plniť je devízovým tuzemcom

a má účet v cudzej mene, ktorá v podmienkach v konaní splnená nebola alebo
b) ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom, ktorá podmienka rovnako v konaní splnená
nebola.
Žiadne zákonné ustanovenie teda neoprávňovalo súd prvej inštancie vyjadriť plnenie v inej mene, ako
je mena platná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. mena EURO. Pre úplnosť odvolací súd

poukazuje,žeajvzmysleust.§218ods.2CSPvýrokrozsudkuoplnenívpeniazochsamôževyjadriťajv
cudzej mene, avšak len za predpokladu, že v cudzej mene je vyjadrený predmet konania, tzn. že žalobca
v žalobnom petite požaduje zaplatenie peňažnej sumy v inej ako zákonnej mene, ktorá podmienka v
súdenej veci splnená nie je. Už len na základe hore uvedeného bolo preto potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť v celom rozsahu.

15. Vo vzťahu k ostatným zásadným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:
Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca požičal žalovanému sumu 1 000 000,- Sk na základe
dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 07. 2002, pričom na základe tejto dohody mala byť dlžníkom,t. j. žalovaným vrátená požičaná suma 1 000 000,- Sk v hotovosti v Slovenských korunách alebo
inej konvertibilnej mene podľa dohody vo výške kurzu EUR alebo USD v deň zapožičania. Na území
Slovenskej republiky zákonom č. 659/2007 Z. z. dňom 01. 01. 2009 bola zavedená zákonná mena v

Slovenskej republike EURO; s prihliadnutím na konverzný kurz 1EUR = 30,1260 SKK ku dňu 01. 01.
2009 predstavovala požičaná suma čiastku 33 193,92 EUR. Je nepochybné, a to z dokladu v spise na č.
l. 6, že žalovaný zaplatil časť pôžičky žalobcovi, pričom dňa 27. 10. 2011 na účet žalobcu bola pripísaná
suma vo výške 15 717,57 EUR. V tejto časti teda žalobca čiastočne splnil dlh z titulu pôžičky, pričom
odvolací súd poukazuje na to, že na účet žalobcu bola pripísaná suma 15 717,57 EUR, teda platná mena

na území Slovenskej republiky - EURO, ktorá nahradila Slovenské koruny (SKK), teda časť pôžičky
bola plnená podľa dohody, keď z dohody zo dňa 02. 07. 2002 nepochybne vyplýva, že dlžník mal vrátiť
veriteľovi zapožičanú čiastku a vyplatiť mu ju opäť v hotovosti v SKK, resp. v inej konvertibilnej mene
podľa dohody vo výške kurzu EUR alebo USD v deň zapožičania. Treba prisvedčiť tvrdeniu žalobcu,
že žiadna následná dohoda o poskytnutí plnenia v inej mene ako v mene platnej na území Slovenskej
republiky v konaní preukázaná nebola. Je teda nepochybné, že časť pôžičky žalovaným žalobcovi bola

plnená podľa dohody, keď predovšetkým plnenie malo byť v mene platnej na území Slovenskej republiky,
ktorá mena v čase uzatvorenia dohody o poskytnutí pôžičky bola SKK, ktorú nahradila mena EUR.
S prihliadnutím na výšku pôžičky 1 000 000,- Sk po prepočte konverzným kurzom 1EUR = 30,1260
SKK ku dňu zavedenia EUR na území Slovenskej republiky, tak ako už bolo uvedené vyššie, pôžička
predstavovala čiastku 33 193,92 EUR, po odpočítaní poskytnutej sumy žalovaným v platnej mene na

území SR, t. j. 15 717,57 EUR, ktorá čiastka aj bola pripísaná na účet žalobcu, potom zostatok na
vrátenie pôžičky predstavoval istinu 17 476,35 EUR, pričom takto žalobca v pôvodne uplatnenej žalobe
istinu aj uplatnil a uplatnil aj úrok z omeškania vyjadrený percentuálne vo výške 16,5% ročne zo sumy
33 193,92 EUR od 31. 07. 2002 do 26. 10. 2011 a za obdobie od 27. 10. 2011 do zaplatenia, úrok vo
výške 16,5% ročne zo sumy 17 476,35 EUR s prihliadnutím na čiastočnú úhradu pôžičky vykonanú

žalobcom dňa 27. 10. 2011. Pokiaľ žalovaný v konaní predložil doklad o úhrade sumy 22 561,- USD,
ktorú sumu vložil v rámci banky (doklad na č.l. 21) je aj z tohto dokladu nepochybne preukázané, že na
účet žalobcu bola pripísaná suma 15 717,57 EUR, pričom nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že
vložením sumy 22 561,- USD zaplatil žalobcovi ako veriteľovi celkovú požičanú sumu, takéto tvrdenie
nezodpovedá dohode o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 07. 2002, pričom dohodou o poskytnutí pôžičky

zo dňa 31. 10. 2007 žiadnym spôsobom nedošlo k zmene dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 07.
2002 v časti, že dlžník sa zaviazal zapožičanú sumu vrátiť v hotovosti v SKK alebo inej konvertibilnej
mene podľa dohody vo výške kurzu EUR alebo USD v deň zapožičania.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný po začatí súdneho konania si uplatnil vzájomným

návrhom voči žalobcovi zaplatenie sumy 50 000,- EUR ako kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ALSTRON, s. r. o., spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
od 29. 11. 2012 do zaplatenia, pričom súd uznesením pripustil vzájomný protinávrh na začatie konania
na spoločné konanie v rozsahu, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 50 000,- EUR spolu s 9%
úrokom z omeškania ročne od 29. 11. 2012 do zaplatenia. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 07.

06. 2013 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na vzájomnom návrhu na sumu 50 000,- EUR zo dňa 13.
06. 2012, následne na pojednávaní dňa 15. 11. 2013 žiadal, aby mu žalobca zaplatil sumu uplatnenú
vzájomným návrhom 50 000,- EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20 000,- EUR od
29. 10. 2010 do zaplatenia a zo sumy 30 000,- EUR od 29. 11. 2010 do zaplatenia. Následne právna
zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na vzájomnom návrhu tak, ako bol podaný dňa 07. 06. 2013.

Na to súd vyhlásil uznesenie v znení: „Súd pripúšťa zmenu petitu vzájomného návrhu navrhnutého na
dnešnom pojednávaní.“ Tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, a to už aj v predchádzajúcom uznesení
odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15. 11. 2013, súd prvej inštancie
ďalším procesným postupom bude povinný odstrániť postupom v zmysle § 224 CSP vyhláseného
uznesenia tak, aby bolo zrejmé v akom znení pripustil zmenu vzájomného návrhu a o akom vzájomnom

návrhu (čo sa týka jeho rozsahu v rámci istiny a príslušenstva) vo veci koná.

17. Odvolací súd s prihliadnutím na odvolaciu námietku žalobcu uvádza, že súd prvej inštancie správne
ustálil, že žalovaný sa do omeškania so splatením pôžičky dostal až odo dňa 01. 01. 2009 a iba od
tohto dátumu je možné počítať úrok z omeškania s prihliadnutím na ust. § 517 Občianskeho zákonníka,

keďže nepochybne dohodou o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 sa zmluvné strany dohodli
o zmene splatnosti poskytnutej pôžičky tak, že dohodli termín splatnosti najneskôr do 31. 12. 2008.
Odvolací súd s poukazom na vyslovený názor v uznesení odvolacieho súdu č. k. 14Co/294/2014-162
opakovane uvádza, že námietka žalovaného, že časť dohody, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli,že istinu zaplatí dlžník spolu so vzniknutým príslušenstvom vypočítaným odo dňa 31. 07. 2002, podľa
ust. § 517 Občianskeho zákonníka treba posudzovať s prihliadnutím na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako absolútne neplatnú z dôvodu, že je nezrozumiteľná a neurčitá. Odvolací súd má za to,

že táto časť zmluvy je pre rozpor s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná aj podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Za situácie, že finančná čiastka bola poskytnutá v deň podpisu zmluvy
v hotovosti a účastníkmi zmluvy bola dohodnutá splatnosť dňom 31. 12. 2007, nemohol sa žalovaný
dostať do omeškania už dňom 31. 07. 2002 a keďže účastníci zmluvy dohodli nový dátum splatnosti dňa
31. 12. 2008 podľa dohody zo dňa 31. 10. 2007, žalovaný sa do omeškania dostal až dňom 01. 01. 2009.

Námietku žalobcu v podanom odvolaní, kde uvádzal, že spôsob výpočtu bol podľa obsahu použitý ako
analógia s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, považuje odvolací súd za účelovú konštrukciu. Zo znenia
dohody je nepochybné, že zmluvné strany sa dohodli na úhrade úroku z omeškania (čo nepochybne
vyplýva z textu dohody zo dňa 31. 10. 2007) už odo dňa 31. 07. 2002, pričom v tejto časti je potrebné
dohodu zmluvných strán z hore uvedených dôvodov považovať za neplatnú.

18. Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti súdu prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 07. 06. 2012
(v spise na č. l. 47), z ktorého obsahu vyplýva, že žalobca s prihliadnutím na postúpenie pohľadávky
spoločnosti ALSTRON, s. r. o. voči žalobcovi, ktorú pohľadávku postúpila táto spoločnosť na žalovaného
vo výške 50 000,- EUR tvrdiac, že 20 000,- EUR ako časť kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zaplatil,
pričom nezaplatil 30 000,- EUR, započítal si záväzok žalobcu vo výške 30 000,- EUR voči žalovanému

s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému a z tohto dôvodu preto zobral návrh na začatie konania v
časti predstavujúcej sumu 30 000,- EUR späť, ktorá čiastka pozostávala z uplatnenej istiny vo výške
17 476,35 EUR. V tomto podaní zároveň vypočítal kapitalizovaný úrok z omeškania celkovo za obdobie
od 31. 07. 2002 do 07. 06. 2012 spolu vo výške 52 387,58 EUR, z ktorých kapitalizovaných úrokov
započítal sumu 12 523,65 EUR na vzájomný návrh (celkovo teda započítal sumu 30 000,- EUR) a v

ďalšom konaní uplatňoval kapitalizované úroky vo výške 39 863,93 EUR, pričom súd s prihliadnutím
na dispozitívny návrh žalobcu rozhodoval uznesením č. k. 12C/82/2012-61 zo dňa 25. 06. 2012, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18. 07. 2012 čo do výroku I. a dňom 22. 07. 2012 čo do
výroku II.. Vo vzťahu k výpočtu kapitalizovaného úroku žalobcom, nepochybne je zrejmé, že žalobca
vyčíslil kapitalizovaný úrok podaním zo dňa 07. 06. 2012, pričom pri vyčíslení vychádzal z úrokovej

sadzby úrokov z omeškania vo výške 16,5% ročne. S prihliadnutím na základnú úrokovú sadzbu
Európskej centrálnej banky platnej k 01. 01. 2009, ktorá predstavovala výšku 2,5% a s prihliadnutím
na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., takto zvýšená úroková sadzba o 8 percentuálnych
bodovpredstavuje10,5%ročne.Preposúdeniesprávnostivýpočtukapitalizovanýchúrokovaposúdenie
opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku zo strany žalobcu je súd prvej inštancie povinný vykonať

výpočet kapitalizovaného úroku, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie ani v rozsudku
zo dňa 15. 11. 2013 takýto výpočet nevykonal a napriek uloženej povinnosti zo strany odvolacieho súdu
uznesením č. k. 14Co/294/2014-162 zo dňa 10. 04. 2015 opakovane súd prvej inštancie nevykonal
žiaden výpočet vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom čo sa týka kapitalizovaného úroku z
omeškania a bez akéhokoľvek odôvodnenia iba prevzal údaj, ktorý v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie uvádzal žalovaný o oprávnenosti nároku žalobcu čo do sumy 6 678,37 USD. Takýto
postup súdu prvej inštancie je neprípustný a zasahuje do základného práva strany sporu na poskytnutie
súdnej ochrany. Bez náležitého výpočtu vykonaného súdom prvej inštancie, pričom spôsob výpočtu
bude uvedený v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemôže súd prvej inštancie posúdiť
oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku a v konečnom dôsledku ani nároku uplatneného žalovaným

vzájomným návrhom, bez uvedenia spôsobu výpočtu, rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a trpí
vadounepreskúmateľnostiavtomtosmerejenámietkažalobcuvpodanomodvolaníprotirozsudkusúdu
prvej inštancie dôvodná. Vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu, ktorým sa žalovaný domáhal
zaplatenia istiny 50 000,- EUR s príslušenstvom, je potrebné, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie,
aby súd prvej inštancie jednoznačne ustálil čo je predmetom vzájomného návrhu a následne vo veci

znova po náležitom zistení skutkového stavu a právnom posúdení rozhodol. Odvolací súd sa pridržiava
názoru vysloveného v uznesení č. k. 14Co/294/2014-162 zo dňa 10. 04. 2015, že znenie kúpnej zmluvy,
a to konkrétne článok 3 bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 28. 10. 2002 bez ďalšieho nedokazuje aj skutočnú
úhradu časti kúpnej ceny 20 000,- EUR pri podpise zmluvy. Zo znenia článku 3 bod 2 zmluvy iba vyplýva,
že časť kúpnej ceny vo výške 20 000,- EUR mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, avšak znenie

článku 3 bod 2 kúpnej zmluvy samo o sebe nepotvrdzuje aj skutočnú výplatu časti kúpnej ceny vo
výške 20 000,- EUR pri podpise kúpnej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že po zrušení rozsudku
súdu prvej inštancie zo dňa 15. 11. 2013 okresný súd doplnil dokazovanie, a to aj výsluchom žalobcu,
ktorý v konaní pred súdom vypovedal, že čiastku 20 000,- EUR zaplatil, treba prisvedčiť odvolacejnámietke žalobcu, že okresný súd sa s týmto dôkazom nijako nevyporiadal. Zároveň však odvolací súd
poukazuje na to, že výpoveď strán sporu je v otázke zaplatenia časti kúpnej ceny 20 000,- EUR pri
podpise zmluvy navzájom protichodná, keď žalobca uvádza, že pri podpise kúpnej zmluvy časť kúpnej

zmluvy vo výške 20 000,- EUR zaplatil, žalovaný vypovedal, že na kúpnu cenu na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy žalobcom nebola zaplatená žiadna časť. Za takejto situácie opakovane odvolací súd
uvádza, že dôkazná povinnosť preukázať, že skutočne pri podpise kúpnej zmluvy bola časť kúpnej
ceny vo výške 20 000,- EUR žalobcom zaplatená predávajúcemu, zaťažuje žalobcu. Vzhľadom na
text článku 3 bod 2 kúpnej zmluvy, nemožno bez ďalšieho ustáliť, či zmluvné strany podpisom zmluvy

potvrdili aj prevzatie čiastky 20 000,- EUR alebo potvrdili, že čiastka 20 000,- EUR bude uhradená
kupujúcim pri podpise zmluvy v hotovosti. V tomto smere neobstojí námietka žalobcu, že predávajúci
mal možnosť odstúpiť od zmluvy pri nezaplatení kúpnej ceny, resp. že bol podaný návrh na vklad u
príslušnej správy katastra, keďže nepochybne je preukázané, že časť kúpnej ceny minimálne v rozsahu
30 000,- EUR žalobcom ako kupujúcim nebola predávajúcemu zaplatená a napriek tejto skutočnosti
predávajúci nevyužil inštitút odstúpenia od zmluvy a bol podaný návrh na vkladové konanie. Len takýto

postoj predávajúceho nepreukazuje, že časť kúpnej ceny vo výške 20 000,- EUR skutočne aj zaplatená
pri podpise zmluvy v hotovosti bola.

19. Úlohou súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu v ďalšom konaní bude vykonať výpočet
úroku z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č.

85/1995 Z. z. zo sumy 33 193,92 EUR za obdobie od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011 a zo sumy 17 476,35
EUR za obdobie od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 (k tomuto dátumu si žalobca uplatnil kapitalizovaný
úrok z omeškania), pričom takýmto postupom okresný súd zistí výšku kapitalizovaného úroku, na ktorú
mal žalobca nárok. Následne však súd musí zobrať do úvahy a zohľadniť, že žalobca kapitalizované
úroky vo výške 12 523,65 EUR započítal na časť vzájomného návrhu a v tejto časti kapitalizovaného

úroku vzal žalobu späť. Až potom môže okresný súd posúdiť, či a ak áno, v akej výške má žalobca
ešte nárok na kapitalizované úroky z omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca vzal žalobu v
časti istiny 17 476,35 EUR a v časti kapitalizovaných úrokov vo výške 12 523,65 EUR späť, v ktorej
časti súd prvej inštancie konanie zastavil (č. l. 61). Vo vzťahu k vzájomnému návrhu je nesporné medzi
stranami sporu uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou ALSTRON, s.

r. o. ako predávajúcim, nesporné je nezaplatenie sumy 30 000,- EUR, ktorá mala byť zaplatená ako
časť kúpnej ceny do 30 dní po podpise zmluvy. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie
na to, že žalobca si splatnú pohľadávku v návrhu čo do istiny 17 476,35 EUR započítal na časť kúpnej
ceny, ktorá mala byť zaplatená do 30 dní po podpise zmluvy a čiastku kapitalizovaných úrokov vo výške
12 523,65 EUR rovnako započítal na túto časť kúpnej ceny. Nesporné je, čo sa týka istiny 17 476,35

EUR, že došlo v tejto časti k stretu pohľadávok a v tomto rozsahu vzájomné pohľadávky strán sporu
zanikli. Čo sa týka kapitalizovaných úrokov vo výške 12 523,65 EUR, súd prvej inštancie bude môcť až
po výpočte oprávnených úrokov z omeškania (ako už bolo uvedené vyššie) posúdiť, či a ak áno, v akom
rozsahu došlo k stretu pohľadávky žalobcu z titulu kapitalizovaných úrokov z omeškania vo vzťahu k
časti kúpnej ceny 30 000,- EUR, ktorá mala byť zaplatená do 30 dní od podpisu zmluvy. Po vykonaní

výpočtu kapitalizovaných úrokov súd zistí, v akej celkovej výške došlo k stretu uplatnených pohľadávok
čo zohľadní pri rozhodnutí o vzájomnom návrhu.

20. Pre úplnosť odvolací súd uvádza k námietke žalobcu vo vzťahu k názoru prezentovanému
odvolacím súdom k vzájomnému návrhu v zrušujúcom uznesení s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť

preukázania zaplatenia časti kúpnej ceny pri podpise zmluvy s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 33Cdo/2547/2011 uvádzajúc, že názor prezentovaný odvolacím súdom je vymykajúci sa doterajšej
právnej praxi, s touto odvolacou námietkou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje, pričom názor
odvolacieho súdu je súladný s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Cdo/293/2008, názorom vysloveným v
uznesení ÚS SR IV.ÚS 37/2013-9.

21. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že účastníkom súdneho konania o vzájomnom návrhu
nie je a nebola jeho manželka, s ktorou sú kupujúci bytov, keďže ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo súdom zrušené a ani prípadne dohodou obmedzené a s prihliadnutím k tomu, že
súčasťou súdneho spisu je aj čestné prehlásenie jeho manželky zo dňa 14. 03. 2013, súd mal konanie

o vzájomnom návrhu pre tento závažný nedostatok návrhu zamietnuť; súd nemohol konať o právach
toho, kto nebol účastníkom súdneho konania a konanie je aj v tejto časti zaťažené vadou, odvolací súd
uvádza, že z kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že ako kupujúci je v zmluve uvedený žalobca, ktorý
sa zaviazal predávajúcemu zaplatiť kúpnu cenu. Manželka žalobcu nebola účastníčkou kúpnej zmluvy,práve z jej čestného prehlásenia zo dňa 14. 03. 2013 nepochybne vyplýva, že s uzavretím kúpnej zmluvy
súhlasila, niet dôvodu prečo by mala byť žalovaná na zaplatenie kúpnej ceny, keď z kúpnej zmluvy
nepochybne vyplýva povinnosť zaplatenia kúpnej ceny pre žalobcu, keďže tento bol účastníkom kúpnej

zmluvy a je aj ako vlastník na základe uzavretej kúpnej zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu zapísaný
ako vlastník bytov. Odvolací súd však žiadnym spôsobom nespochybňuje, že by nehnuteľnosti - byty
nepatrili do BSM žalobcu a jeho manželky pri splnení zákonných predpokladov. Túto námietku žalobcu
preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

22. Vzhľadom už na hore uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
vrátane závislého výroku o trovách konania zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1, písm. b) CSP. Súd
prvej inštancie je v konaní povinný ďalej postupovať v zmysle intencií odvolacieho súdu. Vo vzťahu k
trovám konania rozhodne podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP pri aplikácii § 396 ods. 3 CSP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).