Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoZm/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118208150
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118208150.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Boženy Husárovej v sporovej veci žalobcu: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242,
podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A,

Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovaným: 1. SPV Granul, s.r.o., so sídlom Nová Osada 22, Dunajská
Streda, IČO: 48 104 736, 2. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, A. I. - K. D., zastúpený:
JUDr. Helena Čerešňová, advokátka so sídlom Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, 3. Ing. K. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, H., Česká republika, 4. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. X. K. XXXX/
XX, N., o zaplatenie 300.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2. proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 28. marca 2019 č.k. 28CbZm/12/2018-37, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, ktorou súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaným 1., 2., 3., 4. nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi nepriznáva.

II. Žalobcovi voči žalovanému 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.10.2018 domáhal, aby súd uložil
žalovaným 1. až 4. povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 300.000 eur
s príslušenstvom a náhradu trov konania z dôvodu neuhradenia vyplnenej zmenky zo dňa 28.10.2015.

2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a výrokom II., že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146
ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 C.s.p.

4. Súd v súlade s ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas
žalovaných so späťvzatím žaloby podaním žalobcu zo dňa 01.02.2019, nakoľko k jej späťvzatiu došlo

pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba
považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).

5. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmal, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo
byť zastavené, pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale
procesného práva a otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného

hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné tedaje to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v
meritórnom konaní úspešný alebo nie.

6. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov
konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

7. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5

Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. je pritom možná iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na

priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 262 ods. 1 C.s.p. výslovne určuje
povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (v danom
prípade uznesenie o zastavení konania). Pokiaľ ide o fázu konania, v ktorej sa predmetný spor aktuálne
nachádza, je zrejmé, že žalovaný sa o spore dozvie až na základe doručenia žaloby. Až po jej doručení

môže začať vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené so súdnym konaním. Preto
pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému, nie je namieste, aby súd mohol priznať
žalovanému nejaké trovy konania, aj keby bolo možné konštatovať procesné zavinenie žalobcu na
zastavení konania, pretože žalovaný o danom spore nemá vedomosť a teda mu nemajú ani aké trovy
vzniknúť. Jediným prípadom, kedy je relevantné riešiť náhradu trov konania v spore, v ktorom došlo

k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému je stav, keď žalobca podá žalobu dôvodne a k jej
späťvzatiu dôjde na základe následného správania, resp. na základe okolností na strane žalovaného
(napr. žalovaný uhradí žalovanú sumu žalobcovi až po podaní žaloby na súd).

8. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo ešte skôr, ako bola žaloba doručená

žalovaným, nie je dôvod, aby súd riešil procesné zavinenie strán na zastavení konania, keď žalovaní
nemajúvtejtofázekonaniaakúkoľvekvedomosťospore(asohľadomnazásaduhospodárnostikonania
a zásadu zbytočného nezaťažovania strán sporu ani nie je dôvod, aby sa o ňom musel dozvedieť). V
posudzovanej veci žalobca síce uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby mimosúdnu dohodu so žalovaným
1., avšak túto skutočnosť súdu nepreukázal a teda procesné zavinenie na zastavení konania mu možno

pričítať na ťarchu. Žalovaným však súčasne doposiaľ žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli.
Uvedené skutočnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania a preto súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania
podľa § 257 C.s.p..

9. Žalovaný 2. podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti o trovách konania a navrhol,
aby odvolací súd v tejto časti napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému 2. prizná plnú náhradu
trov konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že dôvodom zastúpenia žalovaného 2. a
nahliadnutia do spisu bola tá skutočnosť, že žalobca žiadal po žalovanom 1. uznanie záväzku a dohodu
o splácaní záväzku, ktorého návrh zaslal žalobca 05.12.2018 žalovanému 4. Účelom Dohody o splácaní

bolo modifikovať dojednania zo Zmluvy o úvere č. 000566/CORP/205 zo 07.10.2015. Dôsledkom
Dohody o splácaní bola nová požiadavka žalobcu, aby žalovaný 2. prevzal ručenie za 1.278.300 eur
výmenou za späťvzatie žaloby v tomto konaní. Žalobca podal žalobu 15.10.2018 a v krátkom čase
po podaní žaloby (05.12.2018) zaslal žalobca žalovanému 4. upravený návrh Dohody o splácaní,
kde v bode 6.9 informuje o podaní žaloby. Uvedeným spôsobom sa žalobca snažil vyvinúť tlak na

žalovaného 2., aby v záujme zastavenia súdneho konania podpísal návrh Dohody o splácaní. Keďže po
analýze predloženého návrhu Dohody o splácaní bolo zrejmé, že doterajšie zabezpečenie záväzku trvá
a zároveň sa zabezpečenie záväzku rozširuje o ručiteľský záväzok žalovaného 2. a spísanie notárskej
zápisnice, ktorá by bola exekučným titulom na vymáhanie 1.278.300 eur aj od žalovaného 2., bolo pri
vynaložení elementárnej opatrnosti nevyhnutne potrebné oboznámiť sa s predmetom súdneho konania

a teda udelenie splnomocnenia advokátovi a nahliadnutie do súdneho spisu bolo viac než nevyhnutné
a teda plne dôvodné. Ani žalobca nemôže očakávať, že žalovaný 2. podpíše ručiteľské vyhlásenia na
1.278.300 eur a notársku zápisnicu, ktorá má byť exekučným titulom na túto sumu bez toho, aby sa
riadne oboznámil so všetkými okolnosťami, ktoré s tým súvisia. Vzhľadom na uvedené je plne dôvodné,aby žalobca znášal náhradu trov konania žalovaného 2.. Zároveň treba poukázať na tú skutočnosť,
že žalobca zjavne podal žalobu v tomto konaní len ako nátlakový prostriedok s cieľom dosiahnuť
uzatvorenie Dohody o splácaní, čo možno dôvodiť zo skutočnosti, že žalobca zjavne nezaplatil súdny

poplatok. Žalobca teda nemal vôľu vymáhať svoj nárok súdnou cestou, žalobca mal vôľu dosiahnuť
podpísanie Dohody o splácaní. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má odvolateľ za to, že žalobca
konal v rozpore s dobrými mravmi, čo je tiež okolnosťou hodnou osobitného zreteľa odôvodňujúcu právo
priznať žalovanému 2. náhradu trov konania.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2. navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. Všetky žalovaným 2. prezentované tvrdenia v odvolaní žalobca popiera, nepovažuje ich za
pravdivé. Nie je pravdou, že žalobca zaslal žalovaným návrh Dohody o splácaní tesne po tom,
ako bol žalobcom na súd podaný žalobný návrh. Rovnako nie je pravdou, že podanie žalobného
návrhu bol len akousi „simuláciou“ žalobcovho záujmu o vymoženie pohľadávky. Žalobca intenzívne
komunikoval so žalovaným 1. najmä prostredníctvom na to splnomocneného zástupcu žalovaného

1. s p. Romanom Mihálikom (žalovaný 4.), ktorý následne informoval všetkých žalovaných ohľadom
podmienok reštrukturalizácie dlhu žalovaného 1. Jedného takéhoto rokovania sa zúčastnil aj žalovaný
2. (o čom predkladáme dôkaz - záznam z rokovania s klientom zo dňa 07.09.2018) a tieto rokovania
prebiehali už od apríla 2018. Tieto rokovania ohľadom konkrétneho znenia Dohody o splácaní (ktorej
súčasťou bola aj výmena vystavenej ručiteľskej blankozmenky za ručenie na základe Dohody o ručení)

sa zintenzívnili v priebehu mesiaca september 2019, kedy žalobca zaslal žalovaným znenie Dohody o
ručení. Nie je teda pravdou, že žalobca najprv podal žalobu a až následne zaslal žalovaným znenie
Dohody o splácaní. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaného 2., že dôsledkom Dohody o splácaní mala
byť nová požiadavka žalobcu, aby žalovaný 2. prevzal ručenie za 1.278.300 eur výmenou za späťvzatie
žaloby. Nie je pravdou, že podanie žalobného návrhu na zaplatenie 300.000 eur zo strany žalobcu

voči žalovaným malo byť len akýmsi „nátlakovým nástrojom“ žalobcu, ktorého pravým významom malo
byť donútenie žalovaných aby všetci podpísali Dohodu o splácaní, notársku zápisnicu a Dohody o
ručení, a ktorou sa žalobca mal údajne len snažiť odstrániť nedostatky vyplývajúce z nedôslednosti
zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o úvere, ktoré si uvedomil, a ktoré sa mal snažiť zhojiť. Žalovaný
1. neuhrádzal splátky poskytnutého úveru od 31.01.2017 a žalobca od tohto dátumu až do podania

žalobného návrhu na súd akceptoval toto omeškanie so splácaním. Avšak z dôvodu, že rokovania so
žalovaným 1. ohľadom reštrukturalizácie dlhu sa javili ako neúspešné, z opatrnosti, v záujme zachovania
práv žalobcu a hroziaceho prípadného premlčania nároku žalobcu, bol nútený podať žalobu na miestne
príslušný súd. Žalobca podal žalobný návrh celkom dôvodne a to z existencie neuhradenej pohľadávky
a z dôvodu hroziaceho premlčania pohľadávky žalobcu. Potom ako bola docielená „reštrukturalizácia“

pôvodného dlhu žalovaného 1. a došlo k písomnému uznaniu záväzku žalovaného 1. (a teda aj
odpadnutiu hrozby hroziaceho premlčania) vzal žalobca svoju dôvodnú žalobu zo súdu späť. Urobil tak
bez ohľadu na to, či žalovaný 2. podpísal alebo nepodpísal Dohodu o splácaní, Notársku zápisnicu
a Dohodu o ručení. V zmysle uznesenia NS SR z 26.10.2016, sp.zn.: 6Cdo/544/2015 ak úspešnej
strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania preukázateľne v konaní žiadne

účelne vynaložené výdavky ako trov konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná.
Civilné sporové konanie je riadené zásadou hospodárnosti počas celého konania. Je nesporné, že
žalovaný sa o spore v civilnom sporovom konaní dozvie až na základe doručenia žaloby. Až po jej
doručení môže žalovaný začať účelne vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené
so súdnym konaním. Preto pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému 2., nie je

namieste, aby súd priznal žalovanému nejaké trovy konania. Žalobný návrh bol v čase jeho podania
podaný dôvodne. Len v dôsledku následného správania sa žalovaných (písomné uznanie záväzku a
následná „reštrukturalizácia“ dlhu) došlo k späťvzatiu žaloby a urovnaniu súdneho sporu. Nie je možné
túto aktivitu žalovaného 2. a jeho právneho zástupcu považovať ako účelne vynaložené výdavky trov
konania, ktoré vznikli v civilnom sporovom konaní ale len ako aktivitu žalovaného 2., ktorú vyvinul mimo

súdnehokonaniazaúčelomposúdiťjehopostavenievprípadnejmimosúdnejdohode,avšakjevrozpore
so zákonom a dobrými mravmi, aby trovy takéhoto úkonu právnej služby znášal žalobca ako strana
sporového konania, keďže tieto trovy mali vzniknúť nie z iniciatívy žalobcu ale z iniciatívy žalovaného
2., ktorý sa ako sám uviedol potreboval oboznámiť a posúdiť mieru dôvodnosti požiadavky žalobcu
pred prípadným uzatvorením mimosúdnej dohody. Navyše je potrebné zdôrazniť, že pre posúdenie

dôvodnosti podanej žaloby (prípadne mimosúdnych rokovaní a požiadaviek žalobcu nebol žalovaný
2. nútený nahliadnuť do súdneho spisu tak ako to prezentuje a takéto nahliadanie nebolo účelné a
nevyhnutné. Všetkými predloženými dôkazmi v konaní 28CbZm/12/2018 (zmluva o úvere, dohoda o
vydaní a vyplnený blankozmenky, blankozmenka, výzva na úhradu záväzku, oznámenie o predčasnejsplatnosti, žalovaný 2. disponoval ako spoločník dlžníka (žalovaný 1.) aj ako avalista zo zmenky a z
dohody, ktorú podpísal, a ktorej vyhotovenie v jednom rovnopise obdržal.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie
o trovách konania zmeniť po formálnej stránke, ktoré bolo vo výsledku vo vzťahu k odvolateľovi vecne
správne.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu
trov konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.

13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách
konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§
256 C.s.p.). Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Podľa
C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej
žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného do

30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,

pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca

strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie

účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej
judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).
Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z
hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca

domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010, Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29.4.2014, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 ).

15. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania má za

to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania,
nakoľko nepreukázal svoje tvrdenie, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu uzavretia mimosúdnej
dohody so žalovaným 1., pretože žiadnu mimosúdnu dohodu spolu so späťvzatím žaloby súdu
nepredložil.Ako správne uviedol súd prvej inštancie, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne
nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z

26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že až doručením žaloby žalovanému, môže
žalovaný začať vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené so súdnym konaním.
Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. ( Ústavný súd SR IV. ÚS 147/2008).
Pokiaľ žalovaný 2. pred doručením predmetnej žaloby splnomocnil advokátku na nahliadnutie do spisu,
v súvislosti s čím mu mali vzniknúť trovy konania ako tvrdil v odvolaní a nakoľko zo spisu ani nevyplýva
žiadna procesná obrana žalovaného pred rozhodnutím súdu o zastavení konania, nemožno hovoriť o

účelne vynaložených výdavkoch v súvislosti s daným súdnym konaním, ako sa to snažil predostrieť
odvolateľ, ale len ako jeho aktivitu mimo súdneho konania, keď sám žalovaný 2. v odvolaní uviedol, že
nahliadnutie do spisu bolo potrebné pre účel podpísania ručiteľského vyhlásenia a notárskej zápisnice.
Odvolateľ naviac ani nešpecifikoval, s ktorými listinami v súdom spise sa potreboval oboznámiť, ktorými
nedisponoval ako spoločník žalovaného 1., ktorý bol dlžníkom žalobcu a zároveň ako ručiteľ. Ďalšie

tvrdenia odvolateľa týkajúce sa dôvodov, prečo podľa odvolateľa mal žalobca podať predmetnú žalobu
sú hypotetické úvahy odvolateľa, ktoré nemožno považovať za relevantné spochybnenie záveru, že v
konaní pred súdom prvej inštancie žalovanému 4. žiadne účelne vynaložené výdavky nevznikli.

16. Ustanovenie § 257 ods. 1 C.s.p. je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania

predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania.
Aplikácia ust. § 257 C.s.p., ako to namietal odvolateľ, by prichádzala do úvahy len v prípade, ak by súd
priznal strane sporu nárok na náhradu trov konania, čo však nie je daný prípad. Nepriznanie nároku

na náhradu trov konania žalovaným voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, je
odôvodnené v ods. 15. tohto odôvodnenia tým, že žalovaným žiadne účelne vynaložené trovy konania
nevznikli a potom v danej veci nebol dôvod na aplikáciu ust. § 257 C.s.p..

17. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného 2. odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za

nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať.
Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

18. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie

podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, keď išlo len o formálnu
zmenu napadnutého výroku, ktorý bol vo vzťahu k odvolateľovi vo výsledku správny, ktorým sa rovnako
žalovanému 2. nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal.

19. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol
procesne úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
2. nepriznal, nakoľko v tomto konaní žalobcovi preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu
priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným

uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške 0 eur.

20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.