Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214223
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4413214223.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Q. A., bytom R.,

T. XX, proti žalovaným: I.) H. W., bytom M., Zd. U. X a II.) L. L., bytom H., U. XX, zastúpená žalovaným
v I. rade, o zaplatenie XX XXX €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou ( v časti o určenie vlastníckeho práva bolo podanie žalobcu právoplatne
odmietnuté uznesením zo dňa X.X.XXXX ) voči žalovaným v I. a II. rade domáhal zaplatenia sumy XX
XXX € ako náhrady škody, ktorú mu mali spôsobiť žalovaní v I. a II. rade tým, že odpredali nehnuteľnosti,

ktorých vlastníkom mal byť on ( nachádzajúce sa v kat. území L. a zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX ),
keď tieto nehnuteľnosti mal dediť v konaní Okresného súdu Levice XXD/XXX/XXXX. Tvrdil, že síce nevie
ako, ale tento majetok sa dostal na meno žalovaných v I. a II. rade na základe falošných dokladov a
v rozpore s platným právom. Taktiež tvrdil, že žalovaní v I. a II. rade sa bezdôvodne obohatili na jeho
úkor a preto sú povinní obohatenie mu vydať, pretože zdedili pozemky, ktoré podľa rodinnej dohody mal
zdediť žalobca. Pokiaľ ide o jeho právny nárok na náhradu škody, ten žalobca nijako nezdôvodnil.

2. Žalovaní v I. a II. rade so žalobou nesúhlasili a uviedli, že žalobca nikdy nebol vlastníkom predmetných
pozemkov, preto nikdy nemohol o nič prísť a nemohla mu byť spôsobená žiadna škoda, pozemky
mu nikdy neboli vydané, pretože sa nevedel preukázať listom vlastníctva. Uviedli, že naopak oni tieto
pozemky zdedili po matke.

3. Na pojednávanie dňa 30.9.2020 sa strany sporu nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas
vykázané dňom, resp. dňom svoju neúčasť ospravedlnil len žalovaný v I. rade ( aj v mene žalovanej v

II. rade ) a uviedol, že žiada pojednávať v jeho neprítomnosti, súd preto podľa § 180 CSP pojednával
v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a
správ a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičia zomreli a celý majetok zostal pre neho, bol to

pozemok a dom, ktorý vlastnil od roku XXXX do roku XXXXa bol vedený ako jeho vlastník a potom z
neznámych príčin, pretože ho nikomu nedaroval a ani nepredal, sa to zmenilo a on vie, že to oni predali
jeho majetok, bol to podvod a on mal ocenenie na XX XXX €. Dodal, že o dedičských konaniach po T.
A. č. D/XXXX/XXXX a po Y. W. D/XXXX/XXXX nevie, on nikde nebol.6. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že po T. A. bola jedinou dedičkou matka žalovaných v I.
a II. rade a po tej zase dedili oni, žalobca nikdy nebol vlastníkom týchto nehnuteľností a nemohol preto

ani o nič prísť, to čo vraví on, bolo to, že podal do družstva žiadosť o vydanie pozemkov, nevedel sa
ale preukázať listom vlastníctva, pretože nikdy vlastníkom nebol a preto mu družstvo ani nič nevydalo.
Uviedol, že nakoľko žalobca nikdy tieto parcely nevlastnil, nemohli sa na jeho úkor ani obohatiť.

7. Žalovaná v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ vie, v dedičskom konaní sa žalobca týchto

nehnuteľností zriekol, po T. A. ich zdedila ich matka a po nej oni dvaja, žalobca ich nikdy nevlastnil.

8. Z LV č. XXX pre kat. územie L. súd zistil, že výlučným vlastníkom parc. č. XXX je žalovaná v II. rade.

X. Z LV č. XXX pre kat. územie L. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX sú K. mliečna
farma a.s. C. ( na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX ) a F. G. ( na základe D. č. XXX - V.Z. XX/XX ).

10. Z uznesenia Okresného súdu Levice XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa súd zistil, že ním súd o návrhu
žalobcu na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke T. Rźovej, zomr. dňa XX.XX.XXXX
rozhodol tak, že toto konanie zastavil ( uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX ) a tiež
to, že žalobca podal návrh na prejednanie dedičstva vo vzťahu k novoobjavenému majetku ( parc. č.

XXX v kat. území L. ), pričom pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania
( XXC/XXX/XXXX ) súd konštatoval, že tie už na základe uznesenia bývalého štátneho notárstva Levice
rozhodnutím D1624/72-14 zo dňa X.X.XXXX zdedila Y. W., teda v prípade majetku, o ktorom žalobca
tvrdí, že je novoobjavený, už bolo právoplatne rozhodnuté a nejde o takýto novoobjavený majetok.

11. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Levice N zo dňa 9.4.1973 súd zistil, že ním vo veci prejednania
dedičstva po T. A. bolo rozhodnuté, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu boli v rámci
dedičstva prevezme Y. W..

12. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Levice N zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že ním ( okrem iného ) bolo

po poručiteľke Y. W. rozhodnuté tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu boli v rámci
dedičstva prevezmú žalovaní v I. a II. rade.

13. Podľa § 420 OZ § 420 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Ustanovenie § 420 OZ zakotvuje všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá

prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,
ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Všeobecná
zodpovednosťzaškoduaprípadyosobitnejzodpovednostiupravenéObčianskymzákonníkomvytvárajú
systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických
osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah

subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností,
v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o
zodpovednostizaškodu.Predpokladomvznikukaždejobčianskoprávnejzodpovednostijea)protiprávny
úkon, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých
prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z

porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv.
mimozáväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu

nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť ( pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom ) a porušením tejto povinnostispôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním ( porušením povinnosti ) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba

konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje
pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický,
vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k
výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi

skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j.
škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej
a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových
orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel
úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale
aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia.

Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda v tomto prípade žalovaný tvrdil, že žalovaní v I. a II: rade mu
spôsobili škodu, je jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdení žalobcu, bolo úlohou žalobcu označiť ich a
úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy
vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 132 OSP ( teraz § 191 CSP ).

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o náhradu
škody musí žalobca preukázať splnenie všetkých obligatórne daných náležitostí ( uvedených v bode 14
tohto rozsudku ), v opačnom prípade nemôže byť v konaní úspešný. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno

preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za škodu nespôsobil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti
hovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremena

medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu ) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

17. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú

legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva ( aktívna vecná legitimácia ) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva ( pasívna vecná legitimácia ), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

18. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.19. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné

obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a
následnéhonevyplateniafaktúry.Prevznikzodpovednostizabezdôvodnéobohatenieniejenevyhnutné,
aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným
činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú
určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie.

K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad
v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a
i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho
sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo
vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia
zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.

20. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný : a) plnením bez právneho

dôvodu, b) plnením z neplatného právneho úkonu, c) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo
z nepoctivých zdrojov ( § 451 ods. 2 OZ ) a d) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám ( § 454 OZ ).

21. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že vlastníkmi predmetných

nehnuteľností sú K. mliečna farma a.s. C. ( na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX ) a F. G. ( na
základe D. č. XXX - V.Z. 34/73 ), pričom vlastníctvo k nim nadobudli spôsobom uvedeným v bode 8 a
9 tohto rozsudku, resp. je vlastníčkou žalovaná v II. rade.

22. Taktiež je nesporne preukázané, že majetku poručiteľky T. A. súd právoplatne v dedičskom konaní

už rozhodol a to uznesením N zo dňa X.X.XXXX a dedičkou sa stala Y. Farmošová, po ktorej následne
tieto zdedili žalovaní v I. a II. rade, pričom následne nimi disponovali zákonom dovoleným spôsobom.
Konanie o dodatočnom majetku poručiteľky bolo zastavené.

23. V konaní o náhradu škody súd skúma splnenie podmienok pre priznanie takejto náhrady, ktorými sú

a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Tieto podmienky musia byť splnené súčasne a iba v prípade ich preukázania môže byť žalobca v konaní
úspešný.

24. Súd konštatuje, že žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal, neuniesol v tomto smere svoje

dôkazné bremeno a súd preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Žalobca totiž nepreukázal splnenie ani len jednej z týchto podmienok. Totiž súd nezistil ( a žalobca v
tomtosmerežiadnedôkazyneprodukoval),žebyžalovaníboliakýmkoľvekspôsobomkonaliprotiprávne
a boli mu spôsobili škodu. Pokiaľ je tomu tak, je vylúčené, aby medzi nimi bola akákoľvek príčinná

súvislosť alebo zavinenie. Preto jeho žaloba na náhradu škody nemôže byť dôvodná.

26. Pokiaľ by mal súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy XX XXX € posúdiť ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, je treba uviesť, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaných, odhliadnúc od
toho, že žalobca v tomto smere taktiež neprodukoval dostatok dôkazov a preto ani neuniesol dôkazné

bremeno, nemohlo dôjsť, pretože je nesporne preukázané, že žalovaní v I. a II. rade sa vlastníkmi
predmetných nehnuteľností stali dedením a teda mali zákonný titul k tomu, aby sa ich vlastníkmi stali,
nedošlo preto k žiadnej okolnosti, ktorú by zákon v § 451 OZ predpokladal a k ich bezdôvodnému
obohateniu sa nedošlo. Zároveň je nutné uviesť, že je vylúčené, aby sa žalovaní v I. a II. rade obohatili
na úkor žalobcu spôsobom, ktorý opísal, pretože sám nikdy predmetné nehnuteľnosti nevlastnil.

27. Je nepochybne preukázané, že žalovaní v I. a II. rade, resp. ich právna predchodkyňa predmetné
nehnuteľnosti riadne zdedili a to spôsobom uvedeným v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku a tvrdeniežalobcu o nezákonnosti postupu, ktorým sa nimi stali, neboli nijako preukázané a súd ich považuje za
nedôvodné.

28. Z obsahu podaní žalobcu sa súdu javí ( hoci sám v konaní nikdy takú skutočnosť neuviedol ),
že čiastočne akoby žalobca napádal konanie štátnych orgánov, ktoré akoby ( podľa neho) nesprávne
dovolili prebehnúť dedičské konanie nesprávny spôsobom ( bližšie neuvedeným ) a dopustiť tým, že
sporné nehnuteľnosti nededil on, ale žalovaní v I. a II. rade. K tomu je však potrebné uviesť, že pokiaľ
by aj žalobca uvedeným spôsobom uvažoval, žalovaní v I. a II. rade potom nie sú pasívne vecne

legitimovaní a nesvedčí im postavenie žalovaných v tomto konaní, nakoľko nie sú v tomto smere
nositeľmi žiadnej hmotnoprávnej povinnosti. Žalovaným by totiž musel byť celkom iný subjekt.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v I. a II. rade v konaní plne
úspešným priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania
súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.