Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116204760
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116204760.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Klaudie Koskovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: C. K., nar. X. L. XXXX, bytom XXX
XX K., T. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokátska kancelária KOVAL & spol., 974 01
Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s.,
Vienna Insurance Group, 811 05 Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpená: Advokátska
kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o uloženie
uhradiť poistné plnenie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
13. novembra 2018, č. k.: 10C/67/2016 - 173, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie proti prvému výroku z a s t a v u j e .
II. Rozsudok okresného súdu v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 372,41
EUR s príslušenstvom zastavuje. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalobca má právo na náhradu 78 %
trov konania od žalovaného.“
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 7. júna 2018, č. k. 15 Co/159/2017-136, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že súd prvej inštancie
vec nesprávne aplikoval § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a článok 10 bod 5 VPP, pričom uviedol
záver, ktorý bol pre súd prvej inštancie záväzný. Konštatoval, že žalobca zotrval na svojej argumentácii,
že v čase nehody malo poškodené auto žalobcu 8 rokov, žalobca ako spotrebiteľ nevedel vyčísliť, že
škoda na aute bude prevyšovať zákonný limit, preto neprivolal políciu. Žalovaná vyslovila presvedčenie,
že krátila poistné plnenie za neprivolanie polície oprávnene, lebo je všeobecne známe, že oprava áut
značky S. je nákladná a tu bola poškodená celá pravá strana. Poukázal na to, že žalobca sa dňa 6. júla

2015 riadne oboznámil s poistnou zmluvou, ktorú podpísal.
3. Pretože žalovaná žalobcovi po rozhodnutí odvolacieho súdu uhradila 372,41 EUR poistné plnenie
za náhradné diely, žalobca zobral žalobu čiastočne späť, súd podľa § 144 a nasl. CSP konanie v tejto
časti zastavil, pričom uviedol, že predmetom sporu zostala suma 511,88 EUR, ktorá prestavuje krátené
poistné plnenie za neprivolanie polície.
4. Následne súd uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočutím právnych zástupcov
strán a oboznámením sa s ich vyjadreniami, pričom konkrétne uviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých

vyvodil záver, že ohľadom krátenia poistného plnenia za neprivolanie polície vyslovil v odôvodnení
svojho rozhodnutia odvolací súd jednoznačný právny názor, že žalovaná krátila poistné plnenie v tejto
časti oprávnene. Z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, prečo žalobca porušil svoju
povinnosť privolať políciu, čo malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, pričom poukázal na § 799ods. 3 OZ a čl. 10 pod 5 VPP. Zároveň konštatoval, že súd nemal inú možnosť, ako žalobe vyhovieť. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď tieto priznal podľa pomeru úspechu strán.
5.Protirozsudkusaodvolalžalobcavcelomrozsahu,pričompodanímzodňa6.5.2019zobralodvolanie

čiastočne späť proti prvému výroku napadnutého rozhodnutia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Ako
odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP, keď namietal, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť v druhom a treťom
výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 511,88 EUR s príslušenstvom ako aj trovy konania

alternatívne, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
6. V dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len
stručne odvolal na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení zo dňa 7. 6. 2018 s tým,
že vyslovený právny názor je pre okresný súd záväzný. S týmto sa nestotožnil, pretože viazanosť
prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu vyslovený v jeho kasačnom rozhodnutí nie je

absolútna, v určitých prípadoch sa neuplatní. Najčastejšie ide o prípady zmeny v skutkových zisteniach,
ktoré tvorili základ zrušujúceho rozhodnutia, nie je tiež vylúčené, že prvostupňový súd rozhodne inak
aj z dôvodu zásadného judikatórneho posunu. Tento názor vyslovil vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd
SR zo dňa 31. 3. 2016, sp. zn. 3 Cdo 12/2016. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27. 1. 2011, sp. zn. 1 Cdo 152/2009, keď podľa názoru žalobcu ustanovenie § 799 ods. 3 OZ,

ktoré má povahu normy kogentnej, slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že
poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo
podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. Poukázal na rozhodnutie
KrajskéhosúduvKošiciachzodňa11.4.2013,sp.zn.5Co347/2012.Prvostupňovýsúdmalspoukazom
na vyššie uvedené možnosť odkloniť sa od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu a svoje

rozhodnutie dôkladne odôvodniť za použitia analógie § 220 ods. 3 CSP. Ak prvostupňový súd odkázal
na svoju záväznosť odvolacím súdom, nie je jasné, z akého dôvodu nepostupoval podľa jeho pokynov,
pretože odvolací súd mu uložil, aby dôkazy v rozhodnutí neuvádzal súhrnne, ale aby uviedol, z ktorých
dôkazov pri rozhodnutí vychádzal a pri každom dôkaze uviedol, aké skutkové zistenia z neho vyplynuli.
Prvostupňový súd toto nedodržal, keď v odôvodnení rozhodnutia súhrnne uviedol, ktoré dôkazy vykonal,

pričom pri jednotlivých dôkazoch neuviedol, aké skutkové zistenia z neho vyplynuli. Z rozhodnutia nie je
zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy boli pre prvostupňový súd rozhodujúce.
7. S poukazom na ustanovenie § 799 ods. 2, 3 OZ musia byť pre aplikáciu ustanovenia splnené
podmienky, a to porušenie povinnosti musí byť vedomé; porušenie povinnosti musí mať podstatný vplyv
na vznik udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Za porušenie povinnosti privolať

políciu z dôvodu, že je tu možnosť, že nastali skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv na zväčšenie
rozsahu poistnej udalosti a žalovaný by mohol krátiť poistné plnenie, nie je správna. Mechanizmus
krátenia vyžaduje mieru vplyvu porušenia na poistné plnenie. V prípade porušenia povinnosti s
domnelým vplyvom na rozsahu povinnosti plniť, nie je možné stanoviť predmetný vplyv, mieru tohto
vplyvu a určiť primerané zníženie poistného plnenia. Je zrejmé, že v prípade, ak polícia privolaná nebola,

nepotvrdené okolnosti poistnej udalosti, ktoré by mohli byť spôsobilé vyvolať zväčšenie rozsahu poistnej
udalosti sú domnienkou, sú prezumované bez akejkoľvek dôkaznej bázy. Z tohto dôvodu nie je možné
ani prijať závery v tom smere, či vôbec mali vplyv a ak áno, v akej konkrétnej miere mali vplyv, či bol tento
vplyv podstatný na rozsah následkov poistnej udalosti, teda, či bolo možné plnenie žalovaného krátiť
podľa vplyvu porušenia na rozsah poisťovne plniť. Zákonodarca v § 799 ods. 3 OZ používa jednoznačnú

formuláciu bez podmieňovacieho spôsobu - porušenie povinnosti musí mať podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, nepoužíva formuláciu mohol mať
podstatný vplyv na rozsahu následkov poistnej udalosti. Nie je možné použiť prezumovanú okolnosť,
ktorá mohla mať vplyv na rozsah poistnej udalosti. Ustanovenie § 799 ods. 3 OZ predpokladá splnenie
nutných podmienok kumulatívne a následne, ak žalovaná zistí, že obe podmienky boli splnené, je možné

uplatniť krátenie mechanizmom podľa toho, aký vplyv malo (nie mohlo mať) toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť.
8. Ďalej poukázal na rozhodnutie 23Cdo 2007/2012 Najvyššieho súdu ČR, ktorý dospel k záveru,
že vzhľadom k okolnostiam prípadu nemusí mať porušenie povinnosti ohlásiť nehodu polícii vždy za
následok nemožnosť či podstatné zníženie zistenia okolností rozhodných pre posúdenie vzniku nároku

na poistné plnenie a na jeho výšku. Zároveň uviedol, že pokiaľ nebola poistná udalosť ohlásená
polícii, ale bola riadne oznámená poisťovateľovi a ním aj bez väčších pochybností zadokumentovaná,
potom sa nedá zo samotného porušenia povinnosti ohlásiť poistnú udalosť polícii vyvodzovať následok
znemožnenia či podstatného sťaženia zistenia okolností rozhodných pre poistné plnenie. Okresný súdsa v napadnutom rozhodnutí z vyššie uvedeným žiadnym spôsobom nevysporiadal. V závere poukázal
na totožný prípad uvedený na Okresom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14Csp 63/2018, keď súd
rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému žalovaná nepodala odpor. V závere odvolania žiadal, aby

súd doplnil rozsudok o príslušenstvo uplatneného nároku.
9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne a zároveň rozhodol o trovách konania. Uviedol, že žalobca v
odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti. Z tohto dôvodu žalovaná poukázala na svoje
doterajšie písomné a ústne podania vo veci a je toho názoru, že nie je potrebné sa opakovane vyjadrovať

ku skutočnostiam, ktoré žalobca opakovane namieta. Na margo napádaného rozsudku uviedla, že sa
plne stotožňuje s menovaným rozsudkom súdu, pričom sa súd dostatočne zaoberal skutkovým stavom
veci, vykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a správne ich vyhodnotil a vec
správne právne posúdil.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, odvolacie konanie v časti zastavil podľa § 369 ods. 1, 2, 3, 4 CSP.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vzhľadom na stručnosť okresného súdu odvolací súd dopĺňa nasledujúce argumenty.
12. Z odvolania žalobcu vyplynulo, že odvolanie podal voči rozsudku v celom rozsahu, pričom následne
svoje odvolanie zobral späť proti časti, ktorou konanie bolo zastavené (prvý výrok). Odvolací súd preto
odvolacie konanie v tejto časti zastavil podľa § 369 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolanie, o
ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Zároveň v odvolaní

žalobca žiadal o vydanie doplňujúceho rozsudku z dôvodu, že okresný súd nerozhodol o príslušenstve
pohľadávky vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý žalovaná dobrovoľne plnila. Okresný súd rozhodol
doplňujúcim rozsudkom zo dňa 19. marca 2019, č. k. 10C 67/2016-192, ktorým žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.800 EUR od 19.
februára2016do12.decembra2016azosumy349,19EURod13.decembra2016do29.októbra2018.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne,
pričom rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý aj správne aplikoval
príslušné právne normy. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. 11. 2018 vyplýva, že právni zástupcovia
strán nežiadali jednotlivo oboznamovať listinné dôkazy, pretože ich poznajú, taktiež po poučení uviedli,
že dokazovanie nenavrhujú. V rámci záverečných rečí právni zástupcovia strán poukázali na svoje

doterajšie vyjadrenia. Je teda nepochybné, že okresný súd po tom, ako bola vec vrátená odvolacím
súdom na ďalšie konanie, ďalšie dokazovanie nevykonával, vychádzal teda zo skutkového stavu, ktorý
vyplynul z vykonaného dokazovania, pričom viazaný názorom odvolacieho súdu vo veci rozhodol.
Odvolací súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 7. júna 2018, v ktorom vytkol okresnému
súdu nesprávnu aplikáciu ustanovenie § 799 OZ, keď neaplikoval jeho ods. 3. Pretože jeho rozhodnutie

nebolo správne, odvolací súd poukázal na skutočnosť, aby pri odôvodnení rozhodnutia vychádzal z
vykonaných dôkazov a uviedol zistenia, ktoré z nich vyplynuli.
14. Je pravdou, že rozhodnutie nepredstavuje formát odôvodnenia, ktorý je očakávaný a bežný, nemá
svoju zabehnutú formu, ktorá za určitých okolností prestavuje znaky formalizmu, avšak je nepochybné,
že treba vychádzať zo skutočnosti, že konanie ako také tvorí určitú jednotu, preto nemožno rozsudok

okresného súdu ponímať oddelene od predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, na
ktorý okresný súd poukázal, a v ktorom odvolací súd veľmi podrobne vyhodnotil doteraz zistený skutkový
stav a zaujal k nemu aj právny názor. Okresný súd správne uviedol, že nemal inú možnosť, ako z tohto
záveru vychádzať, keďže je ním viazaný. Vo svojom rozhodnutí uviedol podstatnú právnu argumentáciu
odvolacieho súdu, následne okresný súd uviedol konkrétne dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal

a ktoré boli relevantné pre rozhodovanie vo veci, pričom na zistený skutkový stav aplikoval § 799 ods.
3 OZ ako aj čl. 10 bod 5 VPP. Okresnému súdu je však možné vytknúť, že ako dôkaz uvádza vypočutie
právnych zástupcov strán, pričom vypočutie právnych zástupcov strán nie je dôkazom v zmysle CSP.
15. Žalobca v odvolaní súdu nevytýka nedostatočne zistený skutkový stav. Uvádza argument, že súd
prvej inštancie nemal byť viazaný názorom odvolacieho súdu (čím ho navádza na porušenie zákona),

pričom poukazuje na túto možnosť vtedy, ak došlo k zmene v skutkových zisteniach. Z následného
konania po zrušení veci nevyplynulo, ako je vyššie uvedené, že by nastal posun v zistenom skutkovom
stave, strany sporu nenavrhli žiadne nové dôkazy. Preto táto námietka nie je akceptovateľná. Odvolací
súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku vo vzťahu k zásadnému "judikatúrnemu“ posunu keď odvolacísúd rozhodoval 7. júna 2018, pričom žalobca poukazuje na rozhodnutia z roku 2011 a 2016. Pokiaľ
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, takéto rozhodnutie netvorí predmet práva a
odvolací súd nie je ním viazaný.

16. Žalobca pôvodne žiadal uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 2 311,87 EUR (s príslušenstvom),
o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie na základe poistnej udalosti oznámenej dňa 12. januára 2016.
Uviedol, že hoci za opravu poškodeného (u žalovaného poisteného) osobného motorového vozidla
zaplatil sumu 6 942,01 EUR, žalovaný poistné plnenie krátil a vyplatil mu len 4 606,92 EUR. Po tom,
čo sa počas konania strany dohodli na čiastočnej úhrade uplatneného nároku v sume 1 450,80 EUR

(poistné plnenie za pracovné úkony), zobral žalobca dňa 14. decembra 2016 v tejto časti žalobu späť
a súd so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti podľa § 144 a nasl. CSP na pojednávaní dňa 24.
januára 2017 zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 861,07 EUR (s príslušenstvom).
17. Predmetom konania zostala suma 511,88 Eur z porušenia povinnosti volať pri poistnej udalosti
políciu, keďže škoda dosiahla 1,5 násobok škody podľa § 125 TZ. Odvolací súd zotrváva na svojom
právnom názore, z ustanovenia § 799 ods. 1 OZ pre žalobcu vyplývala povinnosť zachovávať

povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo poistných podmienkach
ustanovené. Občiansky zákonník ukladá poistenému dodržiavať povinnosti, ktoré rozdeľuje do troch
skupín: povinnosti dohodnuté, povinnosti ustanovené v Občianskom zákonníku a povinnosti uvedené v
poistných podmienkach. Do 1. skupiny povinností patria najmä povinnosti dohodnuté v poistnej zmluve.
Do 2. skupiny patria povinnosti uvedené v Občianskom zákonníku, sem možno zahrnúť aj všeobecnú

prevenčnúpovinnosťpodľa§415OZ.Do3.skupinypatriapovinnostiuvedenévpoistnýchpodmienkach.
V ustanovení § 799 ods. 2 OZ sú upravené povinnosti poisteného (žalobcu) pravdivo vysvetliť vznik
poistnej udalosti, pravdivo informovať o jej rozsahu a pravdivo informovať o jej následkoch.
18. Ust. § 799 ods. 3 OZ upravuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch
1 a 2, teda nielen za porušenie povinností upravených v ods. 2. Ak takéto vedomé porušenie malo

podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
žalovaná oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť, pričom sa riadi tým, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť. Inak povedané, žalovaná mohla plnenie znížiť v prípade, ak by žalobca
vedome porušil povinnosti a toto malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti ako aj na zväčšenie
následkov poistnej udalosti. Pod vedomosťou povinnosti treba rozumieť nielen úmyselné zanedbanie

povinnosti, ale aj stav, za ktorého osoba oprávnená na poistné plnenie vedela alebo musela vedieť
o povinnosti. Povinnosť konať v súlade s ustanoveniami ods. 1 a 2 znamená aj povinnosť uvádzať
pravdivé a úplné informácie. Zo Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových
vozidiel (VPP KAS-4) čl. 10 bod 1 písm. f) pre poisteného vyplýva dbať, aby poistná udalosť nenastala,
predovšetkýmnesmieporušovaťpovinnostismerujúcenaodvráteniealebozmenšenienebezpečenstva,

ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe. Medzi takéto predpisy jednoznačne
možno zaradiť zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) dopravná nehoda
je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na
niektoromzozúčastnenýchvozidielvrátaneprepravovanýchvecíalebonainommajetkuvzniknehmotná
škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 125 ods.

1 TZ škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy (2 660,- Eur). Podľa § 65 vodič, ktorý sa zúčastnil na
dopravnej nehode, je povinný podľa písm. b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po
nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo
inú návykovú látku. Podľa § 65 ods. 2 účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a) ohlásiť

dopravnú nehodu policajtovi.
19. Žalobca vedome porušil svoju povinnosť. VPP v čl. 10 bod 5 jednoznačne ukladajú poistenému
povinnosť nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom
vozidle prevyšujúca jedennásobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona (3 990,- Eur). Podľa
faktúry vznikla škoda vo výške 6 942,01 Eur. Práve v dôsledku konania žalobcu nebolo možné

pravdivo zistiť príčinu dopravnej nehody, napr. porušenie povinností žalobcom dodržiavať zákon č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke, napr. požitie alkoholu, neprimeraná rýchlosť, atď. Žalobca porušením
povinnosti nahlásiť polícii dopravnú nehodu v podstate znemožnil prípadné zistenie porušenia jeho
ďalšej povinnosti vyplývajúcej z čl. 10 ods. 1 písm. f). Tieto povinnosti boli v VPP ustanovené. Povinnosť
volať políciu pri dopravnej nehode malo podstatný vplyv, pretože len tak možno pravdivo zistiť, či žalobca

dodržoval pravidlá cestnej premávky, napr. či nepožil pred cestou alkohol. Porušenie tejto povinnosti
(napr. požitie alkoholu) je vedomé a má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti aj na zväčšenie
rozsahu následkov. O vzťahu k porušeniu zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 799 svedčí napr.rozhodnutie NS ČR 32 Odo 904/2003, ktoré okrem iného pojednáva o prekročení najvyššej povolenej
rýchlosti a pod.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa hovorí o vedomom porušení povinnosti, je potrebné skúmať

dve roviny, a to vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od
neho vyžaduje a vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Pri skúmaní vedomosti
poisteného o existencii určitej povinnosti je potrebné použiť nielen skutočnú vedomosť poisteného, ale
aj predpokladanú vedomosť poisteného. V súlade so zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje sa
vychádza z nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že poistený vedel o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu

uložené právnymi predpismi, a to bez ohľadu na to, či to tak v konkrétnom prípade bolo. Vedomosť o
existencii povinnosti platí aj pre povinnosti, ktoré poistený na seba vzal poistnou zmluvou. Z hľadiska
tvrdenej argumentácie žalovanou porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti.
Vo vzťahu k rozsahu zníženia poistného, v súlade s ust. § 799 OZ poisťovňa môže znížiť poistné plnenie
podľatoho,akývplyvmalototoporušenienarozsahjejpovinnostiplniť.Platítedazásadaproporcionality.
Primeranosť zníženia sa posudzuje ad hoc podľa okolností každého prípadu. Zníženie poistného plnenia

nie je automatickou sankciou, ale oprávnením poisťovne, preto vždy bude záležať na jej rozhodnutí, či
svoje oprávnenie využije.
21. Pokiaľ by súd rešpektoval názor žalobcu, potom by sa mohlo stať pravidlom, že vodič, ktorý mal
dopravnú nehodu, túto nenahlási policajtom, napr. z obavy o stratu vodičského preukazu, ak viedol
vozidlo pod vplyvom alkoholu, či iných omamných látok, prípadne iným spôsobom porušil dopravné

predpisy. V takomto prípade, ak nedôjde k vážnemu poškodeniu zdravia, je výhodnejšie nehodu
nenahlásiť, pretože možno očakávať oveľa citeľnejšie následky. Ak k tomu dôjde, z hľadiska čistého
priebehu odškodňovania je rozumnejšie políciu zavolať, aby práve nenastali následky spočívajúce v
dôkaznej situácii. Žalovaná by nemala žiadne problémy na plnenie. Nie je preto žiadny rozumný dôvod
spoliehať sa na to, že škoda nevznikla pri dopravnej nehode. Nie je preto ani žiadny dôvod na to, aby

žalovaná znášala následky zavineného konania vodiča. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona
a zmluvných povinností, žalovaná má právo znížiť poistné plnenie z dvoch dôvodov, pretože jednak
nie je možné overiť si informácie žalobcu o tom, ako došlo k poistnej udalosti, vychádzať je možné
len zo žalobcom popísaného priebehu deja, keďže polícia privolaná nebola, nebolo možné vyšetriť
dopravnú nehodu, či napr. došlo prípadne k požitiu alkoholických nápojov apod. Obranu žalobcu, že

nevedel posúdiť rozsah vzniknutej škody súd tiež nepovažoval za dostatočnú, jednak neznalosť zákona
nikoho neospravedlňuje, žalobca mohol dôvodne predpokladať, že oprava poškodeného vozidla bude
prevyšovať zákonom stanovený limit, tu súd poukazuje na faktúry predložené žalobcom, ktoré boli
vystavené za opravu vozidla a z ktorých vyplýva rozsah poškodenia a následne vykonané opravy.
Takéto konanie účastníka nehody, ktorý nehodu neohlásil, nemožno hodnotiť inak ako účelové s cieľom

zníženia možnosti riadneho prešetrenia dopravnej nehody a poistnej udalosti. Zníženie poistného
plnenia vyjadruje individuálne okolnosti prípadu, jeho výška je primeraná a zodpovedajúca výške
porušenia povinností žalobcom.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto

jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).