Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209151
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116209151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.ZlatySimkovejvsporežalobkyneP.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
X. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému F. I. X., X., so sídlom F. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8C/158/2016-106 zo dňa 15. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II..

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v N. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX v čl. 6 a to: "RPMN za úver 67,53 %, ročná úroková sadzba úveru vo výške 70 %, priemerná
RPMN za úver 44,57 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 68,77 %," je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v N. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX v čl. 8 v bode 8.1 v znení: "Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako "úver/revolving") a záväzok
Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátokúveruvovýške222,95EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnosti

splátok revolvingu vo výške 135,12 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.", je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v čl. 14.1 v znení: "V prípade omeškania dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo je časti je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) súhradou mesačnej splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto Zmluvy
o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžníka 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy

za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.)," je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že spotrebiteľský úver v zmysle N. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

V. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % , pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 9 ods. 1, 2, §
11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, § 137 písm. c), § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 15.02.2011 uzatvorili N. o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý
sa táto zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Ďalej zo zmluvy vyplýva, že poskytnutá
čiastka revolvingu činila len 858,31 Eur. Na druhej strane zmluvy, ktorá je formulárová, je v bode 8
upravená dohoda o poskytnutí služby, ktorou sa žalovaný zaväzuje povoliť žalobkyni odklad najviac 3
splátok a žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť odplatu za poskytnutie služby, a to vo výške 222,95 Eur za

poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a vo výške 135,12 Eur za poskytnutie možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu. Žalobkyni bola reálne vyplatená suma 1.388,53 Eur, čo nebolo
medzi stranami sporné, a ktorá zodpovedá rozdielu medzi dohodnutou výškou úveru (1.500,- Eur) a
odmenou za povolenie odkladu splátok (222,95 Eur). V čl. 7. Zmluvy je uvedený odkaz na úpravu
obsiahnutú v Zmluvných dojednaniach a v čl. 8. Zmluvy je upravená Dohoda o poskytnutí služby.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská
zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa. Na základe
toho súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o revolvingovom úvere je
nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. bez ohľadu na to, že predmetná zmluva
je tzv. absolútny obchod. Vzhľadom na nepreukázanú skutočnosť, že žalobkyni ako dlžníkovi bol
úver poskytnutý jednorázovo a nevyužila revolving, súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o

spotrebiteľskom úvere a nie ako revolvingovú zmluvu. V zmluve o revolvingovom úvere chýbal údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov
a iných poplatkov. Zmluva obsahovala len výšku celkovej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná
istina, úrok a iné poplatky. Absenciu týchto údajov zákon č. 129/2010 Z. z. sankcionuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri posudzovaní žaloby v tej časti, kde žalobca žiadal, aby súd

určil, že daný úver je bezúročný a bez poplatkov, súd vychádzal z toho, že žalobkyňa má na takomto
určení naliehavý právny záujem s odkazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
s použitím § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z.. Dôkazmi o tom, koľko doteraz žalobkyňa na spornom
úvere splatila sa bližšie nezaoberal, nakoľko tieto nesúviseli s predmetom konania a nemali žiaden vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

5. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v čl. 6 Zmluvy uviedol, že posudzoval výšky úrokovej
sadzby uvádzané v zmluve s ročnými úrokovými sadzbami uvedenými na stránke Národnej banky
Slovenskaazistil,žepodľaNBSbolavofebruári2011priemernáročnáúrokovásadzbaspotrebiteľského
úveru 10,55%. Taktiež posudzoval výšky RPMN uvádzané v zmluve s výškou RPMN podľa NBS, a zistil

že vo februári 2011 bola RPMN podľa NBS 16,09%. Už z uvedeného vyplýva diametrálny rozdiel vo
výške úrokovej sadzby a rozdiel vo výške RPMN a žalobkyňa by podľa zmluvy o tieto percentuálne
sumy mala zaplatiť viac než by platila, pokiaľ by žalovaný ako veriteľ vychádzal z úrokových sadzieb
NBS záväzných pre banky. Takéto výšky ročných úrokových sadzieb a výšky RPMN považuje súd zaneprimerane vysoké, za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a v rozpore so zákonom, preto vyhodnotil tieto zmluvné podmienky za rozporné s dobrými
mravmi, neprijateľné a teda neplatné.

6. K zmluvnej podmienke upravenej v čl. 8 bod 8.1 Zmluvy uviedol, že z obsahu uvedeného bodu zistil,
že nie je v osobitnej grafickej forme a je len predtlačeným formulárom. Súčasťou predtlačeného textu
bez možnosti zasiahnuť zo strany spotrebiteľa je uvedený záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) na žiadosť dlžníka a záväzok dlžníka zaplatiť

veriteľovi odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu). Ďalej je
v bode 8.4 uvedená splatnosť tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru
(revolvingu) dňom uzatvorenia tejto dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu dňom jeho poskytnutia.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť takto koncipovaný obsah dohody,
čo hodnotí ako neprijateľné zmluvné podmienky, a teda i za neplatné zmluvné podmienky. Samotné
ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzatvorenia dohody či poskytnutí revolvingu považoval

za rozporné s dobrými mravmi, lebo takouto dohodu o splatnosti splátok sa dlžník vopred vzdal svojho
práva vo finančnom vyobrazení, pritom ani len nepožiadal o odklad splatnosti. Zmluvná povinnosť
zaplatiť riadne a včas reálne vyčerpaný úver je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
poplatku je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu prvej inštancie v prejednávanom
prípade pre rozpor s dobrými mravmi je absolútne neplatná. Takúto platbu poplatku hodnotil ako vzdanie

sa finančných prostriedkov bez toho, aby dostal vzájomné protiplnenie. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že zaplatiť poplatok 222,95 Eur hneď pri uzatvorení dohody o poskytnutí služby bez dostania
protiplnenia, resp. poplatok 135,12 Eur pri poskytnutí revolvingu je neprimerane vysoké k skutočnosti, že
vtedy dlžník ani len netušil, či vôbec v budúcnosti bude žiadať o odklad nejakej splátky. Takéto konanie
veriteľa hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, a preto zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 8 v bode 8.1

Zmluvy vyhlásil za neplatnú.

7. K zmluvnej podmienke upravenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v čl.
14.1 uviedol, že z obsahu predmetného článku vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť
zmluvnú pokutu v konkrétnej presne špecifikovanej výške. Tento text hodnotil ako predtlačený vopred

naformulovaný bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty, zasiahnuť dlžník.
Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy
dohodnutý. Z obsahu tohto textu vyplývalo, že žalobca ako spotrebiteľ sa na tvorbe tejto podmienky
nepodieľal, len sa podriadil tejto úprave. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty
bola direktívne nariadená (bez ohľadu na jej výšku), teda nebola individuálne dohodnutá, čo spôsobuje

jej neprijateľnosť aj neplatnosť, a preto i v tejto časti žalobe vyhovel.

8. Záverom uviedol, že pokiaľ ide o tú časť žaloby, kde sa žalobca domáha vyslovenia/určenia
neprijateľných zmluvných podmienok len dodal, že po posúdení obsahu tých zmluvných podmienok
zmluvy resp. Zmluvných dojednaní, ktoré sú predmetom žaloby, dospel k právnemu záveru, že práve

uzatvorením týchto podmienok si žalobca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo spôsobilo
neprijateľnosť týchto podmienok, a preto ich aj s odkazom na rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil ako
neplatné.

9. O trovách konania rozhodol tak, že v plnej miere úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v

plnom rozsahu.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I., III., IV. a V..
Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vo vzťahu k napadnutému výroku I. poukázal na príslušnú právnu úpravu

vo vzťahu k údaju o priemernej hodnote RPMN, ktorá nebola aplikovaná súdom, a to na § 9 ods. 2
písm. y) v spojení s § 21 ods. 2 zákona č.129/2010 Z. z.. Vzhľadom na právnu úpravu a spôsob jeho
určenia, kedy tento údaj nie je výsledkom dohody zmluvných strán a z rozsudku je nezistiteľné, ako
môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnaké tvrdenie uplatnil aj pri údaji o RPMN, ktorý je
rovnako výsledkom použitia zákonného vzorca, okrem toho uvedený údaj predstavuje mieru odplaty

za spotrebiteľský úver, čím je splnená podmienka definovaná v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o tom, že ustanovenie o cene a predmete plnenia nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú žiadne skutkové a ani právne závery odôvodňujúce
aplikáciu § 53 Občianskeho zákonníka, preto tvrdil, že výrok I. rozsudku je okrem zjavného rozporus Občianskym zákonníkom aj nepreskúmateľným. Vo vzťahu k napadnutému výroku III. uviedol, že
skutočnosť, že akékoľvek ustanovenie je alebo nie je individuálne dojednané, nie je podmienkou jeho
platnosti. Záver súdu, že ustanovenie upravujúce nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne

má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku je popri svojej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti
v rozpore s relevantnou právnou úpravou. V tejto súvislosti poukázal na znenie nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. v zmysle ktorého môže dosiahnuť uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z
omeškania trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Namietal, že závery súdu v tomto zmysle
odporujú podstate a zmyslu právnej úpravy neprijateľnej podmienky a z rozsudku nie je zrejmé nielen

to, prečo súd nezohľadnil celú právnu úpravu, ktorá sa týka problematiky ochrany spotrebiteľa, ale aj
to, že v prípade zmluvnej sankcie ide o nárok vznikajúci len pri omeškaní so splácaním. Vo vzťahu
k výroku IV. uviedol, že zákonná úprava neobsahuje predpis uviesť, z akých položiek pozostáva
navýšenie úveru a z napadaného rozsudku nevyplýva tiež označenie žiadneho zákonného ustanovenia,
na základe ktorého k uvedenému dôvodu súd dospel. Z uvedeného dôvodu preto v tejto časti považuje
rozsudok za nedôvodný po vecnej stránke, ale aj za nepreskúmateľný, pretože neumožňuje posúdiť

a preskúmať úvahy a právne závery v tomto smere. Poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3Cdo/146/2018 zo dňa 22.02.2018 a v tomto smere poukázal na zjavnú nesprávnosť, v určitých
situáciách až absurdnosť jazykového výkladu, ktorý však v napádanom rozsudku je uvádzaný ako
jediný a správny. K absencii termínu končenej splatnosti uviedol, že aj v tomto smere dospel súd k
nesprávnym záverom, a to s poukazom na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Poukázal na

to, že uvedený termín únijné právo nepozná, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona
a táto náležitosť bola vylúčená, pričom sa tak stalo novelou č. 279/2017 Z. z. preto, ak uvádzanie
končenej splatnosti bolo vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona je potrebné zachovať požiadavku
na eurokonformný výklad zákona. Z uvedeného dôvodu tvrdil, že súd prvej inštancie sa po právnej
stránke nesprávne vysporiadal s relevantnými skutočnosťami na základe ktorých/ podľa ktorých je

prípustný záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto smere namietal skutkové závery súdu
oneuvedeníkonečnejsplatnostiúveruatiežajprocesnýpostupsúdu,pretožeuvedenounáležitosťousa
zaoberal povrchne, jednostranne a na jeho argumenty vôbec neprihliadal, a ani neuviedol skutočnosti,
ktoré by tieto argumenty popreli. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že
žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia, eventuálne,

aby rozsudok v napádanej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný si
zároveň uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní.

11. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že v súvislosti so žalovaným bola na štyroch

pojednávaniach, avšak ani na jednom nebol zástupca žalovaného. Všetky podklady predložila ona.
Rozsudok o úvere č. XXXXXXXXXX nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a je pod číslom
29C/10/2015-49. Celkovo mala zaplatiť 3.0665,40 Eur pri úvere 1.500,- Eur, a keďže zaplatila 2.061,-
Eur rozdiel, ktorý im podľa rozsudku nepatrí žiadala vrátiť. Uviedla, že necháva to na rozhodnutie súdov,
ktoré rešpektuje. Uvedeným dala najavo, že na pojednávania chodí a k práci súdov má veľkú úctu.

Tentokrát však prosila o rozhodnutie mimo nej, lebo jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil a od marca
nevychádza z domu.

12. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom, nepreskúmateľnosoťu, inou vadou konania,
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na

zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

16. K námietke nesprávneho procesného postupu týkajúceho odvolací súd uvádza, že pod pojmom
procesný postup možno rozumieť len faktickú, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcu činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda samotnú procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), ktorá
znemožňuje strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a marí možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Pod pojmom postup súdu tak možno rozumieť iba samotný priebeh konania,

nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť uplatneného nároku. Sporovej strane
teda nie je znemožnená realizácia jej procesných oprávnení právnym posúdením súdu (pozri IV. ÚS
227/2018). Odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.

17. Žalovaný ďalej namietal i nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa neho zakladá inú vadu konania. Tu

odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať iba pod odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. - porušenie práva na spravodlivý proces, a nie pod odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,
ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto
právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z
odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu
potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality
a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.

19. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená

zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej

zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

23. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú
podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
správnenaposúdenieprávnehovzťahuaplikovalustanovenianaochranuspotrebiteľa.Jepritomzrejmé,

že obsah zmluvy si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala ani možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah.

24. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.
Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je

regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny
vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovanej ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v
objektívne občianske právo.

25. Odvolací súd sa najprv zaoberal odvolacími námietkami žalovaného vo vzťahu k výroku I.
napadnutého rozsudku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Skalica,
sp. zn. 2C/247/2017 zo dňa 03.12.2015, v ktorom súd prvej inštancie obdobne ako v tomto prípade
vyhlásil zmluvné podmienky týkajúce sa výšky úrokovej sadzby, RPMN, predpokladanej RPMN za
neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedeného tak vyplýva, že uvedené zmluvné podmienky boli už skôr

iným súdom vyhlásené za neprijateľné a žalovaný mal povinnosť zdržať sa ich používania. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v tomto prípade súdom vyhlásená neprijateľnosť zmluvných podmienok špecifikovaných
vo výroku I. rozsudku sa týkala ich percentuálneho vyjadrenia, pretože aj napriek tvrdeniu žalovaného,
že pri ich určení vychádzal z právnych predpisov, ich výška bola v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu
k výške úrokovej sadzby súd prvej inštancie správne porovnával výšku úrokovej sadzby upravenú v

samotnej zmluve s priemernou úrokovou mierou zverejnenou NBS na svojej webovej stránke, pričom
správne ustálil, že takmer 7-násobné prevýšenie úrokovej sadzby v zmluve oproti priemernej úrokovej
sadzby podľa údajov NBS je neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné.
Pre zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustálil, že: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Vzhľadom na
uvedené preto možno považovať záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti výšky úrokovej sadzby
poskytnutého úveru za správny. Vo vzťahu k RPMN a priemernej RPMN odvolací súd uvádza, že aj v
tomto smere považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, pretože rovnako ako v prípade
úrokovej sadzby, skutočnosť, že žalovaný pri ich výpočte vychádzal zo znenia zákona ešte neznamená,

že použil správne vstupné údaje, pričom aj v tomto prípade pri porovnaní výšky nemožno 4-násobné
prevýšenie považovať za súladné s dobrými mravmi. Odvolací súd preto vo vzťahu k výroku I. považoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, pričom aj odôvodnenie tohto rozhodnutia považoval zadostatočné v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p.. Z uvedeného dôvodu odvolacie námietky žalovaného v tomto
smere nepovažoval za dôvodné.

26. Vo vzťahu k napadnutému výroku III. odvolací súd uvádza, že ani v tomto prípade neobstoja
odvolacie námietky žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065%
denne z dlžnej sumy (t.j. 23,725% ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobkyneakospotrebiteľa.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostizáverusúduprvejinštanciedodáva,

že uvedená zmluvná podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným
písmom písaných zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžduje pre platné dojednanie o
zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných
strán. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva,
že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou
Zmluvných dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania

či všeobecné zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického
charakteru. Z uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v
často zložito a neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľanevýhodnéaoktorýchdodávateľpredpokladá,žeuniknúpozornostispotrebiteľa.Vprípade,
ak aj tak dodávateľ koná, možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom

takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax
dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokula dojednaná len v tej časti
zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac, ak podľa názoru odvolacieho súdu výška
zmluvnej pokuty 23,725% ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných
nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno

prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu,
že táto nepresiahla výšku trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania.

27. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru odvolací súd uvádza, že aj v tomto prípade
dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) v ust. §
9 ods. 2 presne definoval, aké náležitosti, okrem všeobecných, musia spotrebiteľské zmluvy obsahovať.
Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy bolo okrem iného
aj uvedenie termínu konečnej splatnosti.

28. K námietke žalovaného, že vzhľadom na to, že únijné právo nepozná náležitosť konečná splatnosť
úveru v dôsledku čoho bol novelou č. 179/2017 Z. z. zmenený ZoSÚ tak, že táto náležitosť bola
vypustená, preto ani v predmetnom prípade nemožno požadovať jej uvádzanie, odvolací súd uvádza,
že v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bol tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy v čase jej
uzatvorenia, a preto musel byť v zmluve výslovne uvedený a nebolo ho možné vyvodzovať z ďalších

zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Nepochybne zákonodarca v rozhodnom čase pod
konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa
uspokojil s náležitosťou uvedenou v ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet
splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri písmene f) citovaného zákona
iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo neprichádza do úvahy.

29. Odvolací rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,
výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi

preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky

a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úverulen na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo

vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci

krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

30. Odvolací sú má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že uzatvorená zmluva neobsahuje termín
konečnej splatnosti pričom je potrebné dodať, že tento termín, určený presne vo forme deň, mesiac

a rok nie je uvedený v žiadnom ustanovení zmluvy a takisto ani v Oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, kde je uvedený termín splatnosti prvej splátky a termín splatnosti poslednej splátky.
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluva o revolvingovom úvere bola žalobkyňou podpísaná
dňa 11.02.2011 a žalovaným bola podpísaná dňa 15.02.2011, pričom Oznámenie o schválení úveru
žalovaným je datované dňom, ktorý sa zhoduje s dňom podpísania spotrebiteľskej zmluvy veriteľom,

teda v čase kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť
prvej a poslednej splátky úveru. Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru
reálne dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, teda žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s
predmetným Oznámením súhlas, a tento na znak súhlasu podpísala. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie správne uzavrel, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a preto

poskytnutý úver sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, už len samotná skutočnosť, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej
splatnosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť,

preto odvolací súd sa ďalej nezaoberal skutočnosťou absencie náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ, nakoľko táto by nijakým výrazným spôsobom neovplyvnila záver o prípadnej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

32. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok

o trovách prvoinštančného konania.

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

34.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).