Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201532
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320201532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. I.,

nar. XX.XX.XXXX a mal. G. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti matky G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
U.G. XXX/X, Q. T., o návrhu otca G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., za účasti prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné, o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal.
deťom takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 8P/84/2019-20 zo dňa 20.09.2019 tak, že z v e
r u j e mal. G. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať

a spravovať jeho majetok.

II. Otca z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu sumou po 100,-- eur mesačne, ktoré je povinný
poukazovať matke vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/51/2016-120 zo dňa 19.09.2017 vo výroku I.
tak, že z v y š u j e výživné na mal. G. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,-- eur mesačne na sumu 100,--

eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala na súd návrh na zmenu osobnej starostlivosti u mal. G. a navrhla aj zvýšenie výživného
u oboch detí. Návrh bol odôvodnený tým, že od posledného rozhodnutia súdu v konaní 8P/84/2019 z
20.09.2019 došlo k zmene v tom, že G. žije od augusta 2019 u matky, chodí u nej do školy, má tam
priateľov a ostatné jemu vyhovujúce podmienky a odmieta ísť k otcovi po tom, čo mu bol zverený do jeho
osobnej starostlivosti. Zároveň navrhla zvýšiť doteraz určené výživné zo sumy 80,-- eur mesačne na
sumu 120,-- eur mesačne na obe deti počnúc právoplatnosťou rozsudku, stretávanie upraviť nežiadala.

2. K návrhu sa otec vyjadril písomne a uviedol, že so zmenou zverenia súhlasí a potvrdil, že maloletý
od septembra 2019 býva s matkou. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, lebo ho považuje zo
strany matky za účelový. Výška príjmu a neistota na trhu práce spojená s pandémiou mu nedovoľuje
prispievať na výživu. V súčasnej dobe matke prispieva po 160,-- eur mesačne, hoci na syna nemusí,
lebo tento je zatiaľ zverený jemu do osobnej starostlivosti. Otec uviedol, že maloletému prispel aj do
školy aj na základnú umeleckú školu, lyžiarsky kurz, vreckové a matke nesiahol ani na prídavok na dieťa.

Z daňového priznania za minulý rok mu vyplynul príjem 460,-- eur a jeho výdavky sú nájomné 250,-- eur,
70,-- eur zdravotné poistenie a 40,-- eur predstavujú náklady na životné poistenie, preto navrhol výživné
ponechať v doteraz určenej výške po 80,-- eur na každé dieťa. Doložil osvedčenie o živnostenskom
oprávnení, nájomnú zmluvu, daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2019.3. Kolízny opatrovník súdu doručil správu o šetrení pomerov, zo záverov ktorej vyplynulo, že maloletý je
od septembra 2019 u matky, preto navrhli, aby súd o zmene starostlivosti rozhodol a k určeniu výživného

uviedol, že návrh je treba posúdiť podľa potrieb detí a možností otca.

4. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 25.09.2020, ktorého sa zúčastnili obaja rodičia
atítosazhodlinazmenestarostlivosti,alenebolispôsobilídohodnúťsanavyživovacejpovinnosti.Matka
uviedla, že deti neustále rastú, s čím je spojený aj rast ich nárokov a keďže si otec svoju vyživovaciu

povinnosť plní sporadicky, preto matka uviedla, že potrebuje na výživu detí viac. Kolízna opatrovníčka
uviedla, že matka žiada 120,-- eur na obe deti a otec navrhuje ponechať doteraz určenú vyživovaciu
povinnosťurčenú(rodičmidohodnutú)vrozsahu80,--eurnakaždédieťa,navrhlaurčiťrozsahpovinnosti
zo strany otca sumou po 100,-- eur na každé dieťa. Matka s takto navrhovanou sumou súhlasila. Otec na
otázku súdu na pojednávaní, aký je jeho príjem uviedol, že vzhľadom na pandemickú situáciu žiaden a
požiadal o výpomoc a má mu byť vyplatených 270,-- eur. Matka uviedla, že jej príjem predstavuje sumu

od 500,-- do 600,-- eur mesačne. Matka uvádzala výdavky na deti a to výdavok na základnú umeleckú
školu, na ktorú chodia obidve deti, platí matka polročne po 24,-- eur na každé dieťa, náklady na obedy po
15 - 17,-- eur na každé dieťa, na začiatku školského roka dokupovala školské pomôcky aj oblečenie aj
kozmetiku, lebo deti rastú. Otec s navrhovanou sumou nesúhlasil. Prokurátor, ktorý vstúpil do začatého
konania, k určeniu vyživovacej povinnosti uviedol, že výšku určenia ponecháva na súd.

5. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

6. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

7.Podľa§62odsek1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

9. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Naposledy bolo rozhodované v konaní na tomto súde vedenom pod sp. zn. 8P/84/2019 dňa
20.09.2019, na ktorom sa rodičia dohodli na zmene osobnej starostlivosti aj na výške vyživovacej
povinnosti. Keďže sa rodičia v tomto konaní dohodli, preto nebol zisťovaný príjem rodičov, ani ichvýdavky. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že syn je od septembra 2019, teda od
posledného rozhodnutia súdu aj napriek zmene v tom, že aj napriek dohode rodičov v konaní, ktoré
tomuto konaniu predchádzalo, maloletý žije u matky, aj napriek tomu, že sa rodičia dohodli na tom, že

bude v otcovej osobnej starostlivosti. Od rozhodnutia uplynula doba jedného roka, teda došlo k zmene
na strane detí v tom, že sú o rok staršie a teda náklady na nich prirodzene stúpajú a sumu, ktorú navrhol
kolízny opatrovník, súd považoval za primeranú, lebo zvýšenie v rozsahu o 20,-- eur mesačne na každé
dieťa matke pri výžive detí pomôže a takto kvantifikovaná suma nezaťaží otca natoľko, aby výživné,
ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami nezvládol. Matka nežiadala zvýšiť výživné od podania

návrhu na súd, ale od právoplatnosti rozsudku, preto súd aj v tejto časti vyhovel. O úprave stretávania
nerozhodoval, lebo stretávanie rodičia upraviť nežiadali. (§ 25 ods. 2 CMP). Nad rámec uvedeného súd
uvádza, že rodičia by mali zvážiť, či každú ich momentálnu vzájomnú nezhodu je treba riešiť podaním
ďalšieho návrhu na súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo

veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.