Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208925
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1414208925.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu:

J. U., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. XXX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Jiří Choutka, advokát so
sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín, proti žalovanej: R. C., C.. Š., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. X, XXX
XX F., právne zastúpená advokátkou spoločnosti I.U.S. JUDr. Katarína Marková s. r. o., so sídlom Nám.
M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 47 236 981, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.05.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2014 domáhal, aby
súd rozhodol, že Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá dňa
08.06.2011 medzi žalovanou a Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt č.
XX-E., na prízemí, vchod Q. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom
na ulici Q. U. F., na parcele KN-C č. XXXX/XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. V. U.,

obec Bratislava m.č. Karlova Ves, okres Bratislava IV, evidovaného Okresným úradom Bratislava IV,
Katastrálny odbor je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ
uzavrel dňa 19.07.2010 s Y. Q., ako dlžníkom zmluvu o pôžičke peňazí na základe ktorej poskytol
dlžníkovi sumu 10.000,- €, pričom dlžník sa zaviazal požičanú sumu spolu s odmenou vo výške 1.000,-
€ vrátiť veriteľovi najneskôr do 02.08.2010. Nakoľko dlžník sumu vo výške 11.000,- € riadnym spôsobom
nevrátil podal veriteľ na Okresnom súde Bratislava IV žalobu na zaplatenie dlhu z peňažnej pôžičky, na
základe ktorej uvedený súd vydal rozsudok sp. zn. 8C 273/2011-47 dňa 18.01.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosťdňa28.03.2012avykonateľnosťdňa01.04.2012.Uvedenýmrozsudkomstanovildlžníkovi
povinnosť zaplatiť veriteľovi peňažnú sumu vo výške 11.000,- €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 91
ročne z dlžnej sumy od 03.08.2010 až do zaplatenia. Na základe uvedeného rozsudku ako exekučného
titulu sa začalo exekučné konanie v prospech oprávneného U. J. a v neprospech povinného Q. Y.,
vedené Exekútorským úradom R.. U. V.. T. Q.V. Y. uzatvoril dňa 01.09.2007 so žalovanou manželstvo,
ktoré bolo dňa 01.03.2011 rozvedené. Počas trvania manželstva nadobudla žalovaná s manželom
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť - byt č, XX-E., na prízemí, vchod Q. X,

nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na ulici Q. U. F., na parcele V.-Z. Č..
XXXX/XXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Karlova Ves, Po rozvode manželstva
a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorila žalovaná s bývalým manželom p. Q.
Dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 08.06.2011, na základe ktorej sa stalavýlučnou vlastníckou uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca má zato, že žalovaná s bývalým manželom
dlžníkom navrhovateľa uzatvorila Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníckou vyššie uvedenej nehnuteľnosti, a súčasne sa teda

touto dohodou zmenšil majetok dlžníka. Dlžník sa tak preukázateľne zbavil majetku v úmysle ukrátiť
navrhovateľa a zmariť uspokojenie jeho pohľadávky.
2. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 03.07.2014, pričom táto doručila súdu dňa 17.07.2014 svoje
písomné vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že o spornej pôžičke nevedela, nakoľko táto je nebola
sprístupnená k nahliadnutiu. Poukázala na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 OZ

bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov ale v ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Žalovaná má zato, že uzavretie zmluvy
o pôžičke vo výške 10.000 Eur s dohodnutým úrokom vo výške 1.000 Eur nie je bežná vec, a tak je
právny úkon bez potrebného súhlasu druhého partnera neplatný. Má zato, že pán Q. konal pri podpise
pôžičky výlučne vo svojom mene a bez jej vedomia. Zároveň upozornila, že v čase uzatvorenia zmluvy
už neobývali spoločnú domácnosť a počas trvania manželstva hospodárili s finančnými prostriedkami

každý zvlášť a to výlučne pod svojim menom. K Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalovaná uviedla, že nemala žiaden úmysel zmenšiť majetok dlžníka, ukrátiť žalobcu a zmariť
uspokojenie jeho pohľadávky. Byt na Q. G. jej bol pridelený ako služobný byt od Ministerstva obrany
Slovenskej republiky v roku 1995 a pri prevode vlastníckeho práva k bytu do vlastníctva - vystavil p. Y..
Q. H. XX.XX.XXXX súhlas k tomuto odpredaju a zároveň vyhlásil, že sa vzdáva nároku na bezpodielové

spoluvlastníctvo bytu odkupovaného žalovanou s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, a že finančné
prostriedky použité na kúpu tohto bytu neboli čerpané z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.03.2015, na ktoré sa dostavili strany sporu. právny
zástupca žalobcu predložil súdu zmenu návrh na začatie konania v časti petitu.
4. Okresný súd Bratislava IV, uznesením sp.zn. 24C/152/2014-52 pripustil zmenu petitu tak, že Dohoda

o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode uzavretá dňa 08.04.2011 medzi
odporkyňou a Y. Q.Š., W.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, F. je voči navrhovateľovi právne neúčinná.
5. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 28.04.2016 na ktorom vypovedal žalobca. Z obsahu jeho
výpovede vyplynulo, že žalovanú pozná už viac ako dvadsať rokov, boli bývalí kolegovia. Pozná aj
bývalého manžela - T.na Q., ktorý ho požiadal o rýchlu pôžičku z dôvodu, že túto potrebuje použiť

ako zábezpeku pri finančnom vysporiadaní z dôvodu úmrtia otca žalovanej a vysporiadania nejakých
majetkových záležitostí medzi súrodencami. Peniaze mali mať uložené v banke v Bruseli, pričom prevod
bude trvať pár dní, a pôžičku potrebujú na preklenutie tohto obdobia. žalobca uviedol, že má zato,
že žalovaná v tom čase o úmysle jej bývalého manžela nevedela, dozvedela sa to až nasledujúci
deň, kedy sa mali žalobca so žalovanou náhodou stretnúť na dvore Ministerstva obrany a žalobca jej

zaželal šťastnú cestu do Bruselu, pričom táto sa na neho pozrela s prekvapením. žalobca uviedol, že
žalovanej povedal, že požičal jej manželovi peniaze, pričom sa dohodli, že záležitosť bude vysporiadaná
do týždňa. Neskôr zistil že sa stal obeťou podvodníka. keď sa žalobcovi nepodarilo spojiť s pánom
Q., obrátil sa na žalovanú, aby mu pomohla skontaktovať sa s manželom. žalovaná bola zdesená z
toho, že si požičal peniaze od žalobcu ako i od viacerých kolegov. žalobca uviedol, že už pri samotnom

podpise pôžičky pán Q. založil k pôžičke svoje motorové vozidlo, dal mu notárom overenú kópiu
technického preukazu jeho motorového vozidla zn. Mercedes, ktoré ako neskôr žalobca zistil už bolo
predané. Žalobca ďalej zistil, že peniaze nedostane ani z predaja bytu na Q. G., nakoľko pán Q. bol iba
nájomníkom. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalobu považujú za nedôvodnú.
Predovšetkým namietla, že žalobca podal žalobu po uplynutí prekluzívne lehoty troch rokov od momentu

kedy dlžník urobil žalobcom napádaný právny úkon, a to odo dňa 08.04.2011 kedy dlžník uzatvoril
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode so žalovanou, pričom
žaloba bola na súd podaná dňa 09.04.2014. Zároveň namietla, že žalovaná a dlžník boli po celú
dobu manželstva na sebe finančne nezávislí a nikdy neviedli spoločnú domácnosť. Právna zástupkyňa
žalovanej namietla, že žalovaná nemala vedomosť o dlhu bývalého manžela voči žalobcovi, v opačnom

prípade by trvala na tom, aby dlh bol predmetom vyporiadavanej masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode. Osobitne poukázala na skutočnosť, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou bytu
už od roku 2009, teda ešte pred uzatvorením napadnutej dohody, a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,
že by sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu na základe napadnutej dohody, a že sa tým zmenšil
majetok dlžníka a že sa tým mal dlžník zbaviť majetku v úmysle ukrátiť žalobcu a zmariť uspokojenie

jeho pohľadávky. Sporný byt nikdy nebol majetkom dlžníka, a preto sa o tento byt dlžníkov majetok ani
dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezmenšil.
6.Právnyzástupcažalobcudoručilsúdudňa12.05.2016svojevyjadrenie,vktoromuviedol,ženesúhlasí
s právnym názorom žalovanej, nakoľko nie je možné úspešne sa dovolávať neúčinnosti právneho úkonupre preklúziu. Žalobca považuje za začiatok zákonom stanovenej trojročnej lehoty na deň 09.06.2011(ku
vkladu vlastníckeho práva došlo dňa 08.06.2011 na základe rozhodnutia Správy katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava) a jej koniec pripadá na deň 09.06.2014. Nakoľko žaloba bola

podaná dňa 15.05.2014, žalobca má zato, že bola podaná v rámci prekluzívnej trojročnej lehoty. Právny
zástupca žalobcu rozporoval aj tvrdenie, že žalovaná nevedela o pohľadávke, nakoľko žalovaná o tejto
skutočnosti mala vedomosť.
7. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 13.03.2018, na ktoré sa dostavili strany sporu okrem žalovanej,
ktorej neprítomnosť ospravedlnila jej právna zástupkyňa. Žalobca vyjadril ľútosť, že sa takto stretáva

so žalovanou, nakoľko sa spolu poznajú viac ako dvadsať rokov. Uviedol, že nepovažuje za pravdivé
tvrdenie, že žalovaná o pôžičke jej bývalého manžela nevedela ako aj tvrdenie, že nežili v spoločnej
domácnosti. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že v čase uzatvorenia dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je možné žalovanú a jej bývalého manžela
posudzovať za blízke osoby a to z pohľadu, že ešte v čase uzatvorenia boli na seba ekonomicky
závislí, prostredníctvom spoločného majetku, a ak by vo vzťahu k tomuto majetku došlo k ujme, ujma

by sa dotýkala oboch osôb. Predmetnú Dohodu považuje za účelovú z toho pohľadu, že žalovaná
vedela nielen o pohľadávke voči žalobcovi, ale aj o iných pohľadávkach. Právny zástupkyňa žalovanej
v záverečnej reči uviedla, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a žalobu považuje za nedôvodnú, a
preto požiadala, aby ju súd zamietol.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žaloba zo dňa 13.05.2014 doručená súdu

dňa 15.05.2014, upovedomenie o začatí exekúcie Ex 1287/2012-6 NM zo dňa 05.06.2012, výpis z
LV č. 4631, Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 8C/273/2011- 47 zo dňa 18.01.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2017, vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 17.07.2014,
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 08.04.2011,
Rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 08.06.2011

o povolení vkladu vlastníckeho práva, č. vkladu: U. XXXX/XX, zápisnica o pojednávaní zo dňa
15.01.2015, zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.02.2015Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn.
24C/152/2014-52zodňa16.11.2015opripustenízmenypetitu,RozsudokOkresnéhosúduBratislavaIV,
sp.zn. 16C/431/2010 -14 zo dňa 01.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2011, nájomná
zmluva zo dňa 01.03.1995, Zmluva o prevode vlastníctva k bytu a zriadení záložného práva zo dňa

30.07.2009, súhlas k odpredaju bytu do výlučného osobného vlastníctva manželky zo dňa 07.07.2009,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.04.2016,vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu doručené súdu dňa
12.05.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.03.2018, vyjadrenie žalovanej zo dňa 07.03.2018,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.03.2018. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého
dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania

najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:

9. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

10. Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom možnosť dosiahnuť
uspokojenie ich pohľadávok, a to predovšetkým tým, že sa zbavuje svojho majetku, nie je v súlade
so zákonom. Z tejto zásady treba vychádzať. Právne úkony dlžníka, ktoré dlžník robí s uvedeným
zámerom sú podľa okolností konkrétneho prípadu buď absolútne neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor

s účelom zákona alebo pre obchádzanie zákona, alebo síce platné sú, ale ak sú urobené s úmyslom
poškodiť veriteľa (in fraudem creditoris) sú odporovateľné. Takýmto právnym úkonom dlžníka môže
teda veriteľ odporovať, t. j. môže sa domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny
úkon, ktorý urobil jeho dlžník (napríklad uzavrel darovaciu zmluvu s treťou osobou a pod.) je voči
veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa volá odporovacia žaloba. Pokiaľ veriteľ podá takúto žalobu,

z odporovateľného právneho úkonu (v názve je vyjadrená len potencialita jeho odporovania) sa stáva
odporovaný právny úkon, teda úkon, ktorý veriteľ považuje za taký, ktorý ukracuje uspokojenie jeho
pohľadávky a ktorý urobil dlžník práve s týmto úmyslom.

11. Podľa ust. § 42a ods.1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.12. Podľa ust. § 42a ods.2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

13. Podľa ust. § 42a ods.3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

14. Podľa ust. § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

15. Podľa ust. § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v

priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

16. Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa ust. § 583 OZ, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v

prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

18. Zánik práva v zmysle tohto ustanovenia je zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v čase
ustanovenom zákonom (ide prepadnú, resp. prekluzívnu dobu). Pre prepadné doby je charakteristické,
že ich uplynutím nastane zánik subjektívneho práva a súd na to prihliada aj bez návrhu. Uplynutie

prepadnej doby sa odlišuje od uplynutia času, na ktorý bolo právo obmedzené (§ 578). K zániku práva
preklúziou dochádza na základe toho, že uplynula doba na uplatnenie práva a oprávnený do jej uplynutia
svoje právo neuplatnil určeným spôsobom. Zákon totiž v prípade, keď na uplatnenie práva ustanovuje
prepadnú dobu, určuje jej dĺžku i spôsob uplatnenia, a to podľa povahy jednotlivých konkrétnych práv.
Zákonné prepadné doby nemožno dohodou strán predĺžiť. Rozdiel medzi preklúziou a premlčaním

práva spočíva v tom, že právo, ktoré zaniklo v dôsledku preklúzie, nemožno priznať. A ak niekto splnil
prekludovaný dlh, má právo žiadať jeho vydanie ako bezdôvodné obohatenie (§ 451), pretože išlo o
plnenie bez právneho dôvodu. Naproti tomu právo, ktoré sa premlčalo, súd môže priznať, ak dlžník
nevzniesol námietku premlčania.

19. Predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ pre úspešnosť
žaloby preukázať je:
1/ vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi;
2/ skutočnosť, že konkrétny právny úkon ukracuje dlžníka, ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky;

3/ preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného
právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda
že o ňom vedel alebo musel vedieť;
4/ skutočnosť, že Právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch pred podaním žaloby.20. Súd mal na základe predložených listinných dôkazov preukázané, že žalobca uzatvoril dňa
19.07.2010 s p. Y. Q. bývalým manželom žalovanej, zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej

poskytol dlžníkovi sumu 10.000,- Eur, pričom tento sa zaviazal predmetnú sumu spolu s odmenou
vo výške 1.000,- Eur vrátiť žalobcovi najneskôr do 02.08.2010. Nakoľko dlžník svoj dlh riadne a včas
nesplatil, podal žalobca ako veriteľ na tunajší súd žalobu na zaplatenie dlhu z peňažnej pôžičky, na
základektorejsúdrozsudkomsp.zn.8C/273/2011-47zodňa18.01.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 28.03.2012 a vykonateľnosť dňa 01.04.2012, stanovil dlžníkovi povinnosť zaplatiť peňažnú sumu

spolu s úrokom z omeškania. Na základe uvedeného rozsudku ako exekučného titulu vydal Okresnú
súd Bratislava IV, poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 18.05.2012, v prospech oprávneného -
žalobcu. Dlžník uzatvoril dňa 08.04.2004 manželstvo so žalovanou, ktoré bolo Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV, sp.zn. 16C/431/2010 -14 zo dňa 01.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
04.04.2011drozvedené. Po rozvode manželstva žalovaná s dlžníkom uzatvorila Dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 08.06.2011, na základe ktorej sa stala výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k. ú. V. U. E. to bytu na Q. X U. F.. Žalobca sa vo svojej
žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 15.05.2014 domáhal určenia, že uvedená Dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je voči žalobcovi právne neúčinná.

21. V danom prípade súd nemal za splnený prvý predpoklad úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu,

a to dodržanie trojročnej prekluzívnej lehoty. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ako právny úkon ktorého neúčinnosti sa žalobca domáhal, bola spísaná dňa 08.04.2011
pričom žalobca podal žalobu na súd až 13.05.2014 (deň odoslania žaloby na pošte). V tomto smere
sa súd nestotožnil s názorom žalobcu o včasnosti podania žaloby, nakoľko aj zo samotného LV č.
XXXX z 29.04.2009 (č.l.86) vyplýva, že žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu

č. XX-E. na Q. X U. F. na základe Rozhodnutia Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva, titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu U.-XXXXX/XX zo dňa 23.09.2009. Samotná Dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol síce povolený dňa 08.06.2011
žiadnym spôsobom vlastnícke právo žalovanej ani dlžníka k tomuto bytu neovplyvnila, naviac pokiaľ ide
o domáhanie sa neúčinnosti právneho úkonu - Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov ako celku (nielen v časti bytu) v tomto smere žalobca upravil žalobný petit až 12.02.2015, teda
po uplynutí 3- ročnej prekluzívnej lehoty.

22.Nazáversúdpoukazujenato,žeajvprípade,akbyžalobcadodržaltrojročnúprekluzívnulehotu,súd
by žalobu považoval za nedôvodnú, nakoľko nemal za preukázané, právny úkon - Dohoda o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. V prvom
rade v predmetnej Dohode síce účastníci uvádzajú, že byt č. XX-E. na Q. X U. F. patrí do masy
bezpodielového spoluvlastníctva a tento vysporiadavajú len pre jednoznačnosť, avšak z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že predmetný byt nikdy netvoril masu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ale tento nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva. Obdobne pozemok zapísaný

na LV č. XXXX, parc. č. XXX/XX - vodné plochy o výmere 5095 m2 a pozemok zapísaný na LV č.
XXXX, parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 127 m2 , oba v katastrálnom území- U. W. K., boli
nadobudnuté z prostriedkov patriacich výlučne žalovanej.

23. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že v Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov zo dňa 08.04.2011, dlžník nadobudol do svojho výlučného vlastníctva peňažné prostriedky
nachádzajúce sa na štyroch bankových účtoch, a tak súd nemal za splnený ďalší predpoklad úspešnej
odporovateľnosti právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

24. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veciúspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto súd priznal žalovanej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).