Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/383/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7802899622
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7802899622.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne X.. J. P., A., G. XXXX/XX,
zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Mlynská 28, IČO: 00
620 157, proti žalovanej Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36
062 235, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151

700, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 10C/474/2002-457 z 13.6.2016 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie, okrem výroku o náhrade trov štátu, a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením konanie vo veci zastavil, nepriznal žiadnemu z

účastníkov právo na náhradu trov tohto konania a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov tohto
konania.
2. V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol: Uznesením 10C/474/2002-398 z 5.2.2015 pripustil zmenu
účastníka na strane žalovaného, kde miesto doterajšieho žalovaného SOLE SLOVAKIA, a.s. Bratislava
do konania vstúpila ako žalovaná Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava. Následne žalobkyňa
netrvalananávrhunazmenuúčastníka,akobolorozhodnutéjehouznesením,alezaprávnehonástupcu

pôvodného žalovaného, v súlade s § 3 ods.4 vyhl.423/91 Zb. a § 28 ods.3 zák.381/01 Z. z. označila
Slovenskú kanceláriu poisťovateľov Bratislava, IČO: 36 062 235. Uznesením 10C/474/2002-408 z
23.4.2015 pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného, kde namiesto pôvodného žalovaného
vstúpila do konania Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava, IČO: 36 062 235. Žalovaná namietla
svoju pasívnu legitimáciu a navrhla žalobu zamietnuť s poukazom na § 3 zák.č.423/91 Zb. a poukázala
na to, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za svojho poistenca je záväzkom voči

poistenému, nie voči poškodenému, ktorý nie je s poisťovňou v právnom vzťahu zo zodpovednosti
za škodu, lebo zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a škodcom a poškodený nemá
právo požadovať náhradu škody od poisťovateľa, ktorý mu škodu nespôsobil. Poisťovňa nezodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len vozidlo), jej povinnosťou je iba plniť
za poisteného, ktorý uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu. V tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo/219/2004. Mala zato,

že nebola preukázaná právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná, zo zaniknutého subjektu SOLE Slovakia a.s. na ňu, pričom
označená žalovaná nie je právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného a teda jej chýba pasívna
legitimácia. Žalobkyňa k námietke žalovanej o pasívnej legitimácii poukázala na § 3 ods.4 vyhl.č.423/91
Zb., pričom ust. výslovne nehovorí o prechode povinností na náhradu škody zo zaniknutej právnickej
osoby ako pôvodnej nositeľky tejto povinnosti na poisťovňu, resp. s prihliadnutím na § 28 ods.3

zák.381/01 Z. z. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Implicitne práve prechod tejto povinnosti z tohto
ust. vyplýva. Dochádza teda k zákonnej sukcesii a to nie univerzálnej, ale len k singulárnej sukcesii -k prechodu jednej právnej povinnosti a to povinnosti nahradiť škodu spôsobenú prevádzkou vozidla.
Cit. ust. neupravuje vznik novej právnej povinnosti, pretože presne tá istá totožná právna povinnosť
už existovala, len jej nositeľom bol pred svojim zánikom iný právny subjekt. Nemožno teda hovoriť o

vzniku osobitnej originálnej povinnosti. § 3 ods.4 vyhl.423/91 Zb. totiž vyslovene upravuje, že poškodený
má právo, aby mu poisťovňa nahradila škodu. Nepoužíva formuláciu, že poškodený má voči poisťovni
právo na plnenie zodpovedajúce výške náhrady škody, ale výslovne uvádza, že má právo na to, aby mu
poisťovňa škodu nahradila. Ak právo na náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť existovali u
jedného právneho subjektu a v dôsledku jeho zániku sa stal nositeľom tejto povinnosti iný subjekt, ide

z právneho hľadiska o singulárny prechod právnej povinnosti z jedného subjektu na druhý, upravený
samostatným právnym predpisom, ktorý z procesného hľadiska môže viesť k zmene účastníka konania
podľa § 92 ods.2 O. s. p. Podaním zo 7.4.2015 riadne uplatnila svoj zákonný nárok voči Slovenskej
kancelárii poisťovateľov, ktorého dôvodnosť, čo sa týka pasívnej legitimácie žalovanej, jednoznačným
spôsobom vyplýva z § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. a § 28 ods.3 zák.č.381/01 Z. z. Zdôraznila skutočnosť,
žepodľa§41ods.2O.s.p.každýúkonposudzujesúdpodľajehoobsahu,ajkeďjenesprávneoznačený.

Podaním bez akýchkoľvek pochybností uplatnila voči žalovanej nárok podľa § 3 ods.4 vyhl.423/91 Zb.
Pokiaľ by chcel jej podanie vyhodnotiť inak, ako podľa § 92 ods.2 O. s. p., mal postupovať podľa § 43
ods.1 O. s. p. Uznesením z 23.4.2015 však pripustil zmenu účastníka, kde žalovanou sa stala Slovenská
kancelária poisťovateľov. Rozhodol podľa § 92 ods.3 O. s. p. a voči podanému uzneseniu žalovaná
nepodala opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Posúdenie právneho stavu a to

prechodu právnej povinnosti nahradiť jej škodu žalovanou sa stalo právne záväzným. Ďalej poukázala
na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 5/2014 v súvislosti s prílišným právnym formalizmom. Citoval
znenie § 19 a § 20a ods.2 O. z. Zánik spoločnosti znamená stratu právnej subjektivity právnickej osoby,
teda stratu mať práva a povinnosti a tieto práva a povinnosti nadobúdať vlastným konaním. Citoval
znenie § 103,§ 104 ods.1 a § 107 ods.1 O. s. p. Akciová spoločnosť, ako jedna z foriem obchodnej

spoločnosti vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra v súlade s § 62 ods.1
Obch. zák. Citoval znenie § 68 Obch. zák. V prerokovávanej veci došlo ku skutočnosti, že žalovaný bol
k 1.4.2014 vymazaný z obchodného registra. Dôvodom výmazu bolo zrušenie konkurzu na pôvodného
žalovaného uznesením 3K/223/2004-833 z 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.12.2012 z
dôvodu, že úpadca nemal majetok, ktorý by postačoval na ďalšie krytie nákladov konania a preto v

súlade s § 44 ods.1 písm. a) zák.č.328/91 Zb. konštatoval, že nie sú predpoklady pre konkurz a konkurz
zrušil a správcu zbavil funkcie. K výmazu žalovaného z obchodného registra došlo na základe § 68 ods.4
Obch.zák.bezlikvidácieabezprávnehonástupcu.Vzhľadom„k“dôvodu,prektorýbolžalovanýzrušený
a následne vymazaný z obchodného registra a vzhľadom „k“ predmetu konania, ktorým je peňažný
nárok na náhradu škody, konštatuje, že nie sú žiadne osoby, ktoré by vstúpili do práv a povinností

pôvodného žalovaného a prevzali práva a záväzky, o ktoré v konaní ide. Ak jediný žalovaný stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred jeho rozhodnutím o návrhu žalobkyne na jeho zámenu a
ak neexistuje žiadny procesný nástupca, musí podľa § 107 ods.4 O. s. p. konanie zastaviť. Nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania podľa § 104 ods.1 O. s. p. je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť ani opravou

podľa§43O.s.p.aniejehomožnéodstrániťanipostupompodľa§92ods.2,3O.s.p.Pôvodnýžalovaný
zanikol výmazom z obchodného registra 1.4.2014, pričom žalobkyňa podala 23.7.2014 návrh na zmenu
účastníka konania. Pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného uznesením z 5.2.2015,
pričom žalobkyňa podaním z 24.3.2015 zobrala späť návrh na zmenu účastníka a navrhla pripustiť v
súlade § 92 ods.2 O. s. p. zmenu účastníka na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, v súlade s § 3 ods.4

vyhl.č.423/91 Zb. a § 28 ods.3 zák.č.381/01 Z. z. Uznesením z 23.4.2015 pripustil zmenu účastníkov
konania, ako to už bolo oboznamované. Aj napriek svojmu rozhodnutiu o pripustení zmeny účastníka je
možné konštatovať, že na strane pôvodného žalovaného po jeho výmaze z obchodného registra nastala
taká právna skutočnosť, ktorá spôsobila, že pôvodný žalovaný prestal byť účastníkom konania a tento
nedostatok nebolo možné odstrániť. Preto nebolo možné platne rozhodnúť v súlade s § 92 ods.2,3

O. s. p. a preto uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane žalovaného sú právne neúčinné.
Pôvodný žalovaný totiž zanikol bez právneho nástupcu a preto nie je po jeho zániku možná zmena
ani zámena účastníka konania. V súlade so závermi uznesenia NS SR 3Cdo/219/2004 z 30.3.2006
dospel k záveru, že po zániku pôvodného žalovaného bez právneho nástupcu nebolo možné postupovať
podľa § 92 ods.2,3 O. s. p. Podobne z rozhodnutia NS SR 1ObdoV/45/2007 z 30.11.2009 vyplýva,

že návrh na zámenu účastníka konania možno účinne urobiť len dovtedy, kým má pôvodný účastník,
ktorý sa navrhuje zameniť, spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak zánikom túto spôsobilosť stratí,
návrh na zámenu už nemôže byť účinne urobený. Podobne bolo rozhodnuté aj v ďalších rozhodnutiach
NS 3Cdo/64/2013, 7Cdo/136/2012, 5Cdo/15/2013, 2Cdo/66/2013. Žalobkyňa odôvodňovala prechodpovinností z pôvodného žalovaného na novu žalovanú § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. v spojení s § 28
ods.2 zák.č.381/01 Z. z., z ktorých vyvodzovala právne nástupníctvo vedľajšieho účastníka po zániku
žalovaného. Citoval znenie § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému

škodu za svojho poistenca je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Zodpovednostný
vzťah vzniká len medzi poškodeným a škodcom a poškodený nemá právo požadovať náhradu škody
od poistiteľa, ktorý mu škodu nespôsobil. Poisťovňa nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel, jej povinnosťou je iba plniť za poisteného, ktorý uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu.
Iba v prípadoch podľa § 3 ods.4,§ 8 a § 9 ods.1 vyhl.č.423/91 Zb. vznikne poškodenému priame právo,

aby mu poisťovňa plnila. Medzi poškodeným a poisťovňou vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého
má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Treba teda rozlišovať oba
vzťahy aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hmotnoprávneho hľadiska pasívne legitimovaný. V prípade
nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaným subjektom škodca, ako tomu bolo
aj v prerokovávanej veci do zániku pôvodného žalovaného. Ak sú splnené podmienky uvedené v § 3
ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. v prípade zániku právnickej osoby poškodený si môže uplatniť na príslušnom

súde priamy nárok na osobitné plnenie voči poisťovni. Toto jeho právo proti poisťovni nie je právom
na náhradu škody, ale ide o originálne právo založené priamo právnym predpisom a ide o výplatu
poistného plnenia zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla.
V prípade zániku právnickej osoby nedochádza k prechodu nároku poškodeného na poisťovňu, ale
vzniká mu samostatný priamy nárok voči poisťovni podmienený naplnením skutočností uvedených

v § 3 ods.4 vyhl. Na základe návrhu žalobkyne o zmene žalovaného z 21.7.2014, resp. 7.4.2015,
nemohlo dôjsť k odstráneniu procesnej prekážky konania, ktorou je strata spôsobilosti pôvodného
žalovaného byť účastníkom konania, ku ktorej došlo jeho výmazom z obchodného registra 1.4.2014 bez
právneho nástupcu. „Jednalo sa“ o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého následkom
je zastavenie konania v súlade s § 107 ods.4 O. s. p. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že pripustil

zmenu účastníka konania oboznamovanými uzneseniami, nakoľko „sa jedná“ o neúčinné uznesenia.
Nemohlo totiž dôjsť k zmene účastníka konania, ktorý zanikol skôr, ako bol podaný návrh na jeho
zmenu, resp. ako rozhodol o pripustení zmeny, nakoľko už nemal účastníka, ohľadom ktorého by mohol
zmenu pripustiť. Z uvedených dôvodov bolo potrebné konanie vo veci zastaviť. Výrok o trovách konania
sa opiera o § 146 ods.1 písm. c) O. s. p. Výrok o trovách štátu sa opiera o § 148 ods.1 O. s. p.

Nepriznalštátunáhradutrovkonania,pozostávajúcichznákladovnaznaleckédokazovaniezdôvodu,že
konanie bolo zastavené z procesných dôvodov, pričom žalobkyňa v konaní bola oslobodená od platenia
súdnychpoplatkovažalovanýzanikolvýmazomzobchodnéhoregistrabezprávnehonástupcuzdôvodu
nemajetnosti.
3. Žalobkyňa proti uvedenému uzneseniu podala v zmysle § 355 a n. CSP v zákonnej 15 dňovej lehote

o d v o l a n i e a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie (odvolací návrh). Súd napadnutým uznesením zastavil konanie (1. výrok uznesenia),
nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania (2. výrok uznesenia) a vyslovil, že
štát nemá právo na náhradu trov tohto konania (3. výrok uznesenia). Odvolaním napáda uznesenie
súdu v 1. výroku, v ktorom súd konanie zastavil a v 2. výroku, v ktorom súd nepriznal žiadnemu z

účastníkov právo na náhradu trov konania (rozsah odvolania). O d ô v o d n e n i e: I. Odvolacie dôvody.
Podané odvolanie odôvodňuje § 365 ods.1 písm. b) a h) CSP tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. II. Doterajší priebeh konania (vzhľadom na to, že odvolanie bolo zástupkyni

žalovanej doručené, nie je potrebné, ani účelne tuto časť odvolania reprodukovať). III. Spornou otázkou,
ktorú riešil súd vydaním napadnutého uznesenia, je jeho možnosť pokračovať v konaní po zániku
SOLE Slovakia, a.s. so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov ako s účastníčkou konania. Predmetom
konania je pritom jej nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá jej bola spôsobená prevádzkou vozidla.
Za najpodstatnejšie pri riešení tejto spornej otázky považuje práve to, či právna povinnosť nahradiť

škodu prešla z pôvodne povinného subjektu SOLE Slovakia, a.s. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.
Náhrady škôd spôsobených v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla boli v čase vzniku predmetnej
dopravnej nehody z 23.7.2000 v zásade uhrádzané zo systému zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou vozidla založeného vyhl.č.423/91 Zb. Vykonávateľom tohto zákonného
poistenia bola Slovenská poisťovňa a. s. V súčasnosti je uvedený právny predpis už neúčinný, nakoľko

bol zrušený zák.č.381/01 Z. z. Avšak podľa intertemporálneho § 28 ods.2 zák.č.381/01 Z. z. sa na
„právneho“ vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidla do 31.12.2001 vzťahujú doterajšie predpisy, teda v tomto prípade vyhl.č.423/91 Zb. Nositeľom
práv a povinností zo zákonného poistenia však už nie je Slovenská poisťovňa, a.s., ale v zmysle § 28ods.3 zák.č.381/01 Z. z. Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorú zastupuje Slovenská poisťovňa, a.s.
(v súčasnosti po zmene obchodného mena Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.). IV. Citovala znenie § 3
ods.4vyhl.č.423/91Zb.Uvedenéust.sícevýslovnenehovoríoprechodepovinnostinanáhraduškodyzo

zaniknutej právnickej osoby ako pôvodnej nositeľky tejto povinnosti na poisťovňu, resp. s prihliadnutím
na § 28 ods.3 zák.č.381/01 Z. z. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Avšak implicitne práve prechod
tejto povinnosti na poisťovňu (v súčasnosti na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov) z tohto ust. vyplýva.
§ 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. totiž upravuje prípad, kedy nositeľom povinnosti nahradiť škodu spôsobenú
prevádzkou vozidla prestáva byť jeden právny subjekt na základe jeho zániku (nakoľko neexistujúci

subjekt nemôže byť nositeľom právnej povinnosti) a práve z titulu tohto zániku v ten istý okamih sa
stáva nositeľom tejto povinnosti iný právny subjekt (Slovenská kancelária poisťovateľov). Dochádza
teda k zákonnej sukcesii a to nie univerzálnej (nie k prechodu všetkých práv a povinností), ale len
sukcesii singulárnej, t. j. k prechodu jednej právnej povinnosti, a to povinnosti nahradiť škodu spôsobenú
prevádzkou vozidla. Predmetné ust. neupravuje vznik novej právnej povinnosti, pretože presne tá
istá totožná právna povinnosť už existovala, len jej nositeľom bol pred svojím zánikom iný právny

subjekt. Nemožno tu teda hovoriť o vzniku osobitnej originárnej povinnosti. Práve naopak, Slovenská
kancelária poisťovateľov sa v zmysle § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. (za súčasnej aplikácie § 28 ods.3
zák.č.381/01 Z. z.) stáva nositeľom právnej povinnosti, ktorá už de jure existovala a vznikla samotným
spôsobením škody. V prospech tohto výkladu jasne vyznieva aj doslovné znenie predmetného ust.,
ktoré uvádza, že poškodený má právo, aby mu bola škoda uhradená. Teda predmetné „uznesenie“

nepoužíva formuláciu, podľa ktorej poškodenému vznikne právo, aby mu poisťovňa škodu nahradila,
ale toto právo na náhradu škody už má. Táto formulácia jednoznačne evokuje záver, že poškodený
má právo, ktoré už predtým existovalo a nevzniklo až zánikom právnickej osoby. Uvedená formulácia
uvedeného ust. v celom svojom kontexte hovorí o tom, že poškodený mal právo, aby mu bola škoda
nahradená a toto právo u neho pretrváva aj napriek skutočnosti, že zanikla právnická osoba, ktorá bola

za škodu zodpovedná a toto právo má po zániku právnickej osoby voči poisťovni, resp. Slovenskej
kancelárii poisťovateľov. Uvedenému pretrvávajúcemu právu logicky zodpovedá aj povinnosť škodu
nahradiť, ktorá taktiež pretrváva a na jej povahe nič nemení ani zánik pôvodne zodpovedného subjektu,
čo rieši práve predmetné ust. V danom prípade nemožno hovoriť ani o zániku právnej povinnosti (resp. z
pohľadupoškodenéhoozánikutomuzodpovedajúcemuprávu)aojejtransformáciinaprávnupovinnosť,

resp. právo iného druhu. Predmetný § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. totiž výslovne upravuje, že poškodený
má právo, aby mu poisťovňa (teraz Slovenská kancelária poisťovateľov) nahradila škodu. Predmetné
ust. nepoužíva formuláciu, že poškodený má voči poisťovni právo na plnenie (napr. poistné plnenie)
zodpovedajúce výške náhrady škody, ale výslovne uvádza, že má právo na to, aby mu poisťovňa škodu
nahradila. Teda má právo na náhradu škody (nie právo na poistné plnenie). Ak právo na náhradu škody

a tomu zodpovedajúca povinnosť existovali u jedného právneho subjektu a v dôsledku jeho zániku sa
stal nositeľom tejto povinnosti subjekt iný, ide z právneho hľadiska jednoznačne o singulárny prechod
právnej povinnosti z jedného subjektu na druhý upravený samotným právnym predpisom. V tomto smere
je nesprávny právny názor súdu v napadnutom uznesení, podľa ktorého v prípade práva poškodeného
podľa § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. voči poisťovni (resp. Slovenskej kancelárii poisťovateľov) nie je

právom na náhradu škody. Ako možno vysloviť takýto právny názor, keď samotné ust. výslovne hovorí
o práve nahradiť škodu (... má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila...)?
K inému záveru, než že uvedené ust. upravuje právo poškodeného voči poisťovni na náhradu škody,
nemožnodospieťaniinýmdruhomvýkladu.Aksipoložímeotázku,čojezmyslomaúčelompredmetného
ust., môžeme dospieť len k záveru, že účelom je poskytnutie náhrady škody poškodenému. Teda aj

z hľadiska účelu má toto plnenie charakter náhrady škody. Je pravdou, že zodpovednostný vzťah
náhrady škody vzniká v zásade medzi škodcom, resp. osobou zodpovednou za škodu a poškodeným.
Žiadny právny predpis však nevylučuje, aby tento vzťah práva na náhradu škody na jednej strane
a na druhej strane povinnosti nahradiť škodu nemohol existovať aj medzi inými subjektmi zvlášť v
prípade, ak zanikla osoba, ktorá pôvodne za škodu zodpovedala. Práve na túto skutočnosť reflektuje §

3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. v zjavnej snahe zachovať právo poškodeného na náhradu škody aj v prípade
zániku zodpovednej osoby. Ak teda zohľadníme skutočnosť, že § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. pojednáva
o práve poškodeného na náhradu škody a o tomu zodpovedajúcej povinnosti nahradiť škodu, a o tomto
vzťahu práva na jednej strane a povinnosti na druhej strane pojednáva práve v súvislosti so zánikom
právnickej osoby zodpovednej za škodu, jednoznačne možno dôjsť k záveru, že poisťovňa, resp. v

tomto prípade Slovenská kancelária poisťovateľov, je singulárnym nástupcom do povinnosti zaniknutej
právnickej osoby nahradiť škodu poškodenému. V danom prípade v súvislosti so zánikom právnickej
osoby zodpovednej jej za škodu právny predpis, konkrétne § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb., spája túto
skutočnosť s prechodom povinnosti nahradiť škodu poškodenému, v danom prípade jej. Preto je plnedôvodný postup súdu v zmysle § 92 ods.2 a 3 O. s. p. a súd nemal konanie zastaviť. V. Súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia prijal záver, podľa ktorého návrh na zámenu účastníka konania možno účinne
urobiť len dovtedy, kým má pôvodný účastník, ktorý sa navrhuje zameniť, spôsobilosť byť účastníkom

konania. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR vydanými vo veciach 1ObdoV/45/2007, 3Cdo/64/2013,
7Cdo/136/2012,5Cdo/15/2013,2Cdo/66/2013.Popreskúmaníobsahuuvedenýchrozhodnutíjezrejmé,
že takýto záver z týchto rozhodnutí nevyplýva, pretože NS sa v týchto veciach síce zaoberal výkladom
a aplikáciou § 92 ods.2 a 3 O. s. p., avšak v daných veciach boli skutkové okolnosti iné, ako tomu
bolo v danom prípade. V prípade veci 1ObdoV/45/2007 sa NS SR zaoberal vecou, kedy návrh na

zmenu účastníka konania (nie zámenu, ako chybne uvádza súd v odôvodnení rozsudku) v zmysle §
92 ods.2 O. s. p. podal navrhovateľ v čase, kedy mal procesnú spôsobilosť, ale súd o tomto návrhu
rozhodoval už v čase, kedy pôvodný navrhovateľ túto procesnú spôsobilosť už stratil. NS sa zaoberal
riešením tejto otázky z dôvodu, že o zmene účastníka konania v zmysle § 92 ods.2 O. s. p. mohol
rozhodovať len na návrh navrhovateľa alebo osoby, na ktorú boli prevedené alebo prešli práva a
povinnosti o ktorých sa má konať, pričom v čase rozhodovania súdu už navrhovateľ, ktorý takýto

návrh podal, nemal procesnú spôsobilosť. V danom prípade však návrh na zmenu účastníka konania
podala ako navrhovateľka, ktorá v čase podania návrhu mala procesnú spôsobilosť a túto procesnú
spôsobilosť nestratila ani v ďalšom priebehu konania. Preto z tohto pohľadu ide o právne odlišnú vec.
Pokiaľ ide o veci 3Cdo/64/2013, 7Cdo/136/2012, 5Cdo/15/2013, 2Cdo/66/2013, v nich NS SR riešil
otázku zmeny účastníka v exekučnom konaní s ohľadom na to, že návrh na zmenu účastníka na

strane navrhovateľa podala osoba, na ktorú sa previedlo právo, o ktorom sa koná a nebolo už možné
získať súhlas pôvodného navrhovateľa so zamýšľanou zmenou, nakoľko tento stratil medzitým procesnú
spôsobilosť. V danom prípade však nedochádza k zmene účastníka konania na strane navrhovateľa,
nakoľko navrhovala zmenu účastníka na strane žalovaného. Súhlas žalovaného ani toho, kto má „ne“
jeho miesto vstúpiť sa v zmysle § 92 ods.3 O. s. p. nevyžadoval. Preto zmene účastníka na strane

žalovaného ani nemôže brániť skutočnosť, že pôvodný žalovaný už stratil procesnú spôsobilosť. Opäť
išlooskutkovoodlišnéprípady,zktorýchabsolútnenevyplývalzáver,ktorýučinilsúd.NSsavanijednom
z uvedených prípadov nezaoberal otázkou, či môže dôjsť k zmene účastníka konania v zmysle § 92
ods.2 a 3 na strane žalovaného, ak doterajší žalovaný stratil procesnú spôsobilosť. V danom prípade
boli splnené všetky procesné podmienky na aplikáciu § 92 ods.2 a 3 O. s. p. Po začatí konania nastala

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinnosti, o ktorých
sa koná (zanikla právnická osoba zodpovedná jej za škodu a § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. v spojení
s § 28 ods.3 zák.č.381/01 Z. z. spája s touto skutočnosťou prechod povinnosti nahradiť jej škodu na
Slovenskú kanceláriu poisťovateľov). Taktiež bol podaný návrh na zmenu účastníka konania, nakoľko
podanie návrhu je podmienkou rozhodovania súdu v zmysle § 92 ods.2 a 3 O. s. p. Súhlas žalovaného

alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. VI. Aj v prípade, ak by bol správny názor,
podľa ktorého nemôže súd pripustiť zmenu účastníka konania podľa § 92 ods.2 a 3 O. s. p. z dôvodu
zánikuprávnejsubjektivityaprocesnejspôsobilostidoterajšiehoúčastníkakonania,nemoholsúdvtomto
prípade konanie zastaviť, ale mal potom postupovať v zmysle § 107 ods.4 O. s. p. (jeho znenie citovala).
§ 107 ods.4 O. s. p. pritom nestanovuje, že po zániku právnickej osoby musí existovať jej univerzálny

právny zástupca. Prípustná je aj možnosť, že zaniknutá právnická osoba má právneho nástupcu len čo
sa týka práva či povinnosti, o ktorých sa v predmetnom súdnom konaní koná. Súd má preto povinnosť
aj bez návrhu skúmať, či práva alebo povinnosti, ktorých nositeľkou bola zaniknutá právnická osoba
a tieto sú zároveň predmetom konania, prešli na iný subjekt ako na univerzálneho alebo singulárneho
právneho nástupcu (túto povinnosť súdu konštatoval aj NS SR v rozhodnutí vo veci 3Cdo/116/2009). Ak

tieto práva či povinnosti prešli na iný subjekt, súd je povinný aj bez návrhu z úradnej moci konať s týmto
nástupníckym subjektom. Procesným nástupcom účastníka konania je ten, kto podľa hmotného práva
prevzal po zaniknutom účastníkovi právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide (obdobne aj v uznesení
NS ČR 25Cdo/2883/2009). Pre úvahu súdu o tom, či v prípade zániku účastníka konania v priebehu
občianskeho súdneho konania má byť konanie zastavené alebo má byť prerušené alebo sa má v ňom

pokračovať je rozhodujúce, či zánikom účastníka dochádza k zániku uplatneného nároku alebo tento
nárok prechádza na právneho nástupcu. Samotná existencia právneho nástupcu zaniknutého účastníka
nie je pre takúto úvahu významná (obdobne rozhodnutie NS ČR 22Cdo/946/2003). V danom prípade
tak ako bolo zdôvodnené, nedošlo v žiadnom prípade k zániku jej práva na náhradu škody, nakoľko §
3 ods.4 vyhl.č.423/91 Z. z. stanovuje, že poškodený aj po zániku zodpovednej právnickej osoby právo

na náhradu škody stále má. Ak má byť uvedená skutočnosť, rozhodujúca, potom zastavenie konania
zo strany súdu je zjavne nesprávnym postupom. V prejednávanej veci zanikla právnická osoba SOLE
Slovakia, a.s., ktorá bola nositeľkou právnej povinnosti nahradiť jej škodu, ktorej sa v konaní domáhala.
Po zániku tejto osoby prešla povinnosť nahradiť škodu (ako bolo zdôvodnené) na Slovenskú kanceláriupoisťovateľov. Nakoľko práve právo, resp. povinnosť nahradiť škodu je predmetom tohto konania, súd
mal z úradnej moci aj bez návrhu ďalej konať so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov ako singulárnym
nástupcom pôvodne žalovaného subjektu. VII. Okrem uvedených skutočností je potrebné zdôrazniť aj

skutočnosť, že podaním zo 7.4.2015 riadne uplatnila svoj zákonný nárok voči Slovenskej kancelárii
poisťovateľov, ktorého dôvodnosť čo sa týka pasívnej legitimácie žalovanej jednoznačným spôsobom
vyplýva z § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. a § 28 ods.3 zák.č.381/01 Z. z. Aj v prípade, že by sa nejednalo
o nárok na náhradu škody, ale o osobitný nárok voči žalovanej, ako to uviedol súd v napadnutom
uznesení (čo je síce s prihliadnutím na znenie § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. v rozpore s logickým výkladom

tohto ust.), je zrejmé, že tento nárok, čo sa týka výšky a dôvodnosti, presne zodpovedá nároku na
náhradu škody, ktorý mala voči subjektu zodpovednému za škodu. Citovala znenie § 41 ods.2 O. s. p.
Predmetným podaním bez akýchkoľvek pochybností uplatnila voči žalovanej nárok v zmysle § 3 ods.4
vyhl.č.423/91 Zb. Aj keď navrhovala procesný úkon zmenu účastníka v zmysle § 92 ods.2 O. s. p.,
súd mohol v zmysle § 41 od.2 O. s. p. tento návrh a toto uplatnenie nároku voči žalovanej posúdiť
aj inak. Pokiaľ by chcel jej podanie vyhodnotiť inak, ako v zmysle § 92 ods.2 O. s. p. a vzhľadom k

tomu chýbali tomuto podaniu ďalšie náležitosti, mal povinnosť v zmysle § 43 ods.1 O. s. p. vyzvať ju
na doplnenie alebo opravu tohto podania. Súd však uznesením 10C/474/2002-408 z 23.4.2015 pripustil
zmenu účastníka konania a žalovaným subjektom sa stala Slovenská kancelária poisťovateľov. Pokiaľ
by nedošlo k prechodu povinnosti nahradiť jej škodu z pôvodne žalovaného subjektu na žalovanú,
súd by nemohol v zmysle § 92 ods.3 O. s. p. pripustiť zmenu účastníka konania, nakoľko by preto

neboli splnené zákonné podmienky. Citovala časť znenia § 92 ods.3 prvá veta O. s. p. Teda zmenu
účastníka konania môže súd pripustiť len v prípade existencie právnej skutočnosti zakladajúcej prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Ak by táto zákonná podmienka nebola splnená,
súd by musel návrh na zmenu účastníka zamietnuť. Súd však tomuto návrhu vyhovel, pretože mal
za preukázané, že v dôsledku zániku SOLE Slovakia, a.s. prešla jej právna povinnosť nahradiť jej

škodu na žalovanú v zmysle § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. Proti tomuto uzneseniu o pripustení zmeny
účastníka konania bolo prípustné odvolanie, čomu zodpovedalo aj poučenie súdu v predmetnom
uznesení. Ak mala teda žalovaná za to, že nenastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods.2 O. s.
p. a že nedošlo k prechodu právnej povinnosti nahradiť jej škodu z pôvodne žalovaného subjektu na
Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, mohla podať voči predmetnému uzneseniu odvolanie. Žalovaná

však predmetné uznesenie nenapadla právne dostupným opravným prostriedkom a toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť. Žalovaná teda vtom čase nenamietala nesprávne právne posúdenie zo
strany súdu. Práve prostredníctvom podaného odvolania žalovanej mohlo dôjsť k posúdeniu zákonnosti
procesného postupu súdu, ale v dôsledku toho aj k posúdeniu hmotnoprávnej otázky či došlo k prechodu
k právnej povinnosti nahradiť jej škodu alebo nie. Práve správne posúdenie právnej otázky prechodu

uvedenej právnej povinnosti na žalovanú bolo totiž jediným predpokladom k správnemu posúdeniu
procesného postupu súdu v prípade návrhu na zmenu účastníka konania v zmysle § 92 ods.2 a 3 O. s.
p. Žalovaná však odvolanie voči predmetnému uzneseniu nepodala, čím sa právne posúdenie súdu v
tomto uznesení vrátane posúdenia otázky prechodu právnej povinnosti nahradiť jej škodu na žalovanú
stalo právne záväzným. Napadnutým uznesením súd porušil jeden zo základných princípov právneho

štátu a to princíp právnej istoty, ktorý je, o. i., stelesnený aj v právnej záväznosti a nezmeniteľnosti
právoplatných súdnych rozhodnutí. VIII. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať ešte na skutočnosť, že
Ústavný súd SR vo svojej judikatúre viackrát odmietol uplatňovanie prílišného právneho formalizmu
(napr. IV.ÚS 5/2014). Formalizmus, resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo
znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného

prípadu. Neprípustnosť prehnaného formalizmu sa musí uplatňovať nielen pri výkladné hmotnoprávnych
noriem, ale aj noriem procesnoprávnych. NS SR vo svojom rozhodnutí 4MCdo/11/2009 z 27.10.2009
uvádza: Súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by
zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Práve postup, spočívajúci v zastavení konania (okrem
toho, že by išlo o postup v zjavnom rozpore s účelom hmotnoprávneho § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb.

a procesnoprávneho § 92 ods.2 O. s. p.) zodpovedá minimálne uvedenému prehnanému formalizmu,
ktorý zasahuje do jej práva na spravodlivý proces, pretože jej zásadným spôsobom sťažuje a komplikuje
prístup k súdu vo veci uplatňovania jej legitímnych práv. Vedie preto k porušeniu práva na spravodlivý
proces chráneného Ústavou SR a k jej možnosti sťažovať sa na porušenie svojich základných práv a
slobôd na Ústavnom súde SR. XI. Po vydaní napadnutého uznesenia vstúpil do účinnosti nový procesný

právny predpis Civilný sporový poriadok, ktorým sa v zmysle jeho § 1 spravuje postup súdu, strán sporu
a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Citovala znenie § 470 ods.1
CSP. CSP však zmenu strany sporu rieši na obdobných zásadách ako § 92 ods.2 a 3 O. s. p. zmenu
účastníka konania. Rovnako CSP obsahuje v § 64 obdobný procesný postup súdu ako upravoval §107 ods.4 O. s. p. Preto sú uvedené dôvody aktuálne aj pre posúdenie postupu súdu v zmysle nového
procesného predpisu CSP.
4. Žalovaná, po doručení odvolania, uviedla: Poukazuje nato, že v prebiehajúcom konaní nebola

preukázaná právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná zo zaniknutého subjektu Sole Slovakia, a.s. na ňu a nie je právnym
nástupcom pôvodného žalovaného. Výmazom žalovaného z „obchodné“ registra, ku ktorému došlo k
1.4.2014, vzhľadom na predmet konania je zrejmé, že neexistuje žiaden subjekt, vrátane nej, ktorý by
vstúpil do práv a povinností žalovaného, príp. ktorý by prevzal práva a záväzky, o ktoré v prebiehajúcom

konaní ide. Aj napriek tomu, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo prevádzkou vozidla za účinnosti
vyhl.č.423/91 Z. z., v zmysle tejto poisťovňa nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, jej
povinnosťou je iba plniť za poisteného, ktorý uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu a v prípade
nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaným subjektom škodca (subjekt, ktorý
zodpovedá za škodu), ako tomu je aj v tomto prípade, a to do zániku žalovaného (k tomu uznesenie
NS SR 3Cdo 219/2004). Vzhľadom k tomu, že v prebiehajúcom konaní nebola preukázaná právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa
koná zo zaniknutého subjektu Sole Slovakia, a.s. na ňu a nemohlo dôjsť ku zmene účastníka, ktorý už
skôr zanikol, ako bol podaný návrh na jeho zmenu je rozhodnutie konajúceho súdu správne a žiada ho
v celom rozsahu potvrdiť.
5. Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu podala nasledovné stanovisko: I. Žalovaná vo svojom vyjadrení

opakuje rovnakú argumentáciu, podľa ktorej v prebiehajúcom konaní nebola preukázaná skutočnosť,
s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná zo
zaniknutého subjektu Sole Slovakia, a.s. na ňu a tento subjekt nie je právnym nástupcom pôvodného
žalovaného. Podľa žalovanej neexistuje žiaden subjekt, ktorý by vstúpil do práv a povinností žalovaného,
príp. ktorý by prevzal práva a záväzky, o ktoré v prebiehajúcom konaní ide. Ako ďalej žalovaná vo

vyjadrení uvádza, poisťovňa nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Jej povinnosťou je
ibaplniťzapoistenéhoavkonaníonárokupoškodenéhonanáhraduškodyniejepasívnelegitimovaným
subjektom. Týmto pasívne legitimovaným subjektom je škodca, a to až do jeho zániku. II. Hneď na úvod
uvádza, že žalovaná vo svojom vyjadrení prakticky vôbec nereaguje na jej argumentáciu v podanom
odvolaní, ktorou zdôvodňuje nesprávnosť právneho názoru súdu vyjadreného v napadnutom uznesení

a taktiež aj nesprávnosť právneho názoru samotnej žalovanej. Žalovaná len znova opakuje, že nedošlo
k prechodu práv a povinností, o ktorých v konaní ide na iný subjekt, a teda ani na žalovanú. V podanom
odvolaní podrobne zdôvodnila, prečo považuje právny názor a procesný postup súdu spočívajúci vo
vydaní uznesenia o zastavení konania za nesprávny. Na všetkých dôvodoch uvedených v podanom
odvolaní zotrváva. Nakoľko žalovaná v podanom vyjadrení absolútne nereaguje na jej argumentáciu,

odkazuje v celom rozsahu na obsah podaného odvolania. K obsahu vyjadrenia žalovanej len stručne
uvádza, že predmetom konania je právo na náhradu škody na jej strane a povinnosť nahradiť škodu na
žalovanej strane. Teda podstatné pre posúdenie vecnej legitimácie strán v konaní je len zodpovedanie
otázky, kto je z hľadiska hmotného práva nositeľom práva na náhradu škody na strane žalobcu a kto
je nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti škodu nahradiť na žalovanej strane. Nositeľom hmotného

práva na náhradu škody je nepochybne ona. Nositeľom právnej povinnosti škodu nahradiť je žalovaná.
Jej povinnosť nahradiť škodu vyplýva z § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. v spojení s § 28 ods.3 zák.č.381/01
Z. z. Citovala znenie § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. V danom prípade je nesporné, že došlo k zániku
poisteného a v takom prípade uvedené ust. jednoznačne uvádza, že právo na náhradu škody má
poškodený voči poisťovni. Každému hmotnému právu na jednej strane zodpovedá právna povinnosť.

Ak má teda poškodený, v danom prípade ona, právo na náhradu škody voči žalovanej (po zániku
subjektu poisteného), potom je žalovaná jednoznačne nositeľkou právnej povinnosti túto škodu jej
nahradiť. Žalovaná vo svojom vyjadrení správne uvádza, že do zániku poisteného subjektu, teda
subjektu zodpovedného za škodu, je pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody podľa
ust. vyhl.č.423/91 Zb. jedine subjekt zodpovedný za škodu. Platí to však len do zániku tohto pasívne

legitimovanéhosubjektu,akotonapokonuvádzaajžalovanávosvojompodaní.Pozánikutohtosubjektu
sa stáva nositeľom tejto právnej povinnosti práve žalovaná, a to práve na základe právnej úpravy v §
3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. III. Žalovaná opätovne namieta, že nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná zo zaniknutého
subjektu Sole Slovakia, a.s. na ňu a nemohlo dôjsť ku zmene účastníka, ktorý už skôr zanikol, ako bol

podaný návrh na jeho zmenu. Ak vychádzame z toho, že predmetom konania je právo na náhradu škody
a tomu zodpovedajúca povinnosť škodu nahradiť, potom k prechodu práva jednoznačne došlo. Ako už aj
v podanom odvolaní uviedla, zánikom Sole Slovakia, a.s. táto prestala byť nositeľom povinnosti nahradiť
jej škodu a nositeľom tejto povinnosti sa ďalej stala na základe právnej úpravy v § 3 ods.4 vyhl.č.423/91Zb. žalovaná. Námietka žalovanej, že návrh na zmenu účastníka bol podaný až po zániku pôvodne
žalovaného subjektu je nelogická ešte z jedného hľadiska. Nemohla predsa podať návrh na zmenu
účastníka konania, keď bol v konaní žalovaný subjekt, ktorý existoval a bol nositeľom právnej povinnosti,

o ktorú sa v konaní jedná. Nakoľko v zmysle § 3 ods.4 vyhl.č.423/91 Zb. je až zánik subjektu tou právnou
skutočnosťou, na základe ktorej sa nositeľom právnej povinnosti nahradiť škodu stáva žalovaná, logicky
mohla podať návrh na zmenu účastníka konania až po zániku pôvodne žalovaného subjektu, teda až
potom, čo nastal skutočnosť, na základe ktorej prestal byť nositeľom právnej povinnosti jeden subjekt,
a nositeľom tejto právnej povinnosti sa stal subjekt druhý. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiava

podaného odvolania a navrhuje rozhodnúť v súlade s jej odvolacím návrhom.
6. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

9. Uznesenie, vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že štát nemá právo na náhradu trov konania, nebolo
odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebolo v uvedenom
rozsahu v odvolacom preskúmavané.
10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), lebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto uznesenie podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a

podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nove rozhodnutie.
11. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na prejednanie sporu a to v primeranej lehote.
12. Podľa § 107 ods.4 O. s. p. ak po začatí konania zanikla právnická osoba, súd pokračuje v konaní s
jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
14. Ak súd nepokračoval v konaní s právnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby (§ 107 ods.4 O.
s. p., teraz § 64 CSP) porušil právo účastníka konania (teraz strany sporu) na spravodlivý proces (R

36/2011).
15. Podľa § 170 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho
vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.
16. Podľa ods.2 cit. ust. uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.
17. Podľa § 237 ods.1 CSP súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo

ho vydal.
18. Podľa ods.2 cit. ust. súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.
19. Uznesenie 10C/474/2002-408 z 23.4.2015, bolo účastníčkam konania (stranám sporu) doručené
29.4.2015, resp. 6.5.2015 (odvolanie proti nemu nebolo podané, preto sa stalo právoplatným), a keďže
nešlo o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania bol ním súd od 6.5.2015 viazaný.

20. Právny názor súdu, že uvedené uznesenie je neúčinné nemá oporu v žiadnom ust. O. s. p., ani v
teraz účinnom CSP.
21. Súd bol preto povinný pokračovať v konaní so žalovanou a až v rozhodnutí o veci samej mohol
posúdiť, či žalovaná je alebo nie je pasívne vecne legitimovaná, t. j. či na ňu prešla alebo neprešla
povinnosť z pôvodného žalovaného.

22. Tým, že súd nepokračoval v konaní so žalovanou, ale konanie zastavil, i keď pre to neboli dané
procesné predpoklady, porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces, a preto nebolo možné pristúpiť
k vecnému posúdeniu opodstatnenosti žalobou proti žalovanej uplatneného nároku, ale napadnuté
uznesenie mohlo byť iba zrušené (R 7/2015).
23. Odhliadnuc od toho, je napadnuté uznesenie nesprávne aj z dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré

sú v celom rozsahu opodstatnené.
24. Povinnosťou súdu bude v konaní pokračovať a rozhodnúť vo veci samej.
25. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.